iNSTRID

CLAYTON CHRISTENSEN vo svojej prelomovej knihe DILEMA INOVÁTORA opísal, ako by nové a inovatívne produkty mohli narušiť dominantné spoločnosti, ktoré zanedbávali spodnú hranicu svojho trhu. | Foto: World Economic Forum from Cologny, Switzerland @Wikimedia Commons, CC BY-SA 2.0

• 10. januára 2022 prichádza na Slovensko kniha „Dilema inovátora“ od Claytona Christensena.
• Úspešné podnikanie nepotrebujete vždy jedinečný nápad, ale schopnosť prispôsobiť sa trhu a globálnym i lokálnym zmenám.
• Každá firma pritom čelí potrebe inovovať – a tu vzniká paradox. Inovácie môžu byť priebežné a konzervatívne, ale aj radikálne a riskantné.
• Existuje recept na to, aké inovácie sa oplatí robiť viac? Ktoré sú už príliš veľkým rizikom? Odpovede našiel Clayton Christensen v bestselleri „Dilema inovátora“.

Harvardský profesor, ktorý môže pomôcť aj slovenským firmám

Clayton Christensen bol profesor z Harvardu, ktorý sa vo svete preslávil vďaka svojim jedinečným myšlienkam. Tie ovplyvnili svet – dokonca aj ten váš, hoci o tom ani neviete. Napokon, aj Steve Jobs pravidelne citoval z Christensenovej knihy „Dilema inovátora“ a Andy Grove z Intelu ju kedysi vyhlásil za najdôležitejšiu knihu, ktorú čítal za posledných desať rokov. Jeff Bezos hovorí svojim manažérom v Amazone, aby si prečítali ďalšiu Christensenovu knihu „The Innovator’s Solution“ a k jeho dielu sa hlási aj Reed Hastings, generálny riaditeľ Netflixu.

Prečo spomíname práve týchto významných podnikateľov? Pretože práve oni sú vzormi aj pre slovenských startupistov a podnikavých jednotlivcov, ktorí majú nielen vysoké ambície, ale aj zodpovedajúci potenciál.

Christensenova teória prevratných inovácií mu zabezpečila kľúčový vplyv na firmy zo Silicon Valley a dvakrát mu vyniesla titul najvplyvnejšieho svetového mysliteľa v oblasti manažmentu. Nepochybne aj preto, že bol majstrovský rozprávač a vedel svoje myšlienky predať. Okrem toho so svojimi nanajvýš racionálnymi postrehmi z praxe prišiel v správnom čase.

„Bolo to na prelome tisícročí, dot-com firmy sa objavovali všade, Digital Equipment Corporation, gigant počítačového veku, sa rozpadal a AOL mala zrazu a nevysvetliteľne rovnakú hodnotu ako Time Warner,“ uvádza o Christensenovi New Yorker po jeho smrti v januári minulého roka. „Samozrejme, každý musel byť na pozore, ale pred čím? Do tohto chaosu a neistoty vstúpil Christensen, ktorý rozprával svoj príbeh o oceliarskom priemysle.“

Clayton Christensen zomrel v januári 2020 | Foto: claytonchristensen.com

Príkladom z praxe, kedy princípy od Christensa fungovali, je príbeh spoločnosti Intel. Tá si lámala hlavu nad tým, ako svoj biznis udržať v časoch, ktoré pre ňu rozhodne neboli priaznivé. Šéf Intelu Andy Grove vtedy priviedol do firmy Christensena, podobne ako iní riaditelia iných spoločností pred ním, aby sa porozprával s obrovskými pracovnými skupinami. Grove napokon označil osobné počítače nižšej kategórie za potenciálnu rušivú či prevratnú inováciu, ktorá ohrozuje výrobcu špičkových počítačových čipov, a nariadil svojim manažérom a marketingovému tímu, aby sa na ne zamerali. Čoskoro Intel predstavil lacnejší čip Celeron. V priebehu jedného roka Intel vlastnil 35% podiel na trhu čipov v lacnejších osobných počítačoch, z Celeronu sa stal fenomén. Grove, ktorý zomrel v roku 2016, pripísal zásluhy práve Christensenovi.

Je potrebné tomu správne rozumieť

Christensen však býval údajne nahnevaný na to, že jeho princípy neboli vždy pochopené správne. Nie však iracionálne, napokon sám uznával konštruktívnu kritiku a svoje teórie postupne vylepšoval.

„Mylná predstava o tomto termíne je, že ide o inováciu alebo technológiu, ktorá je nejakým spôsobom jednoducho nová a špičková v tom zmysle, že to ešte nikto nikdy neurobil,“ povedal Clark Gilbert, bývalý prezident Deseret News. „Prevratná technológia však najčastejšie inovuje spôsobom, ktorý vyzerá menejcenne. Zdá sa, že rušivá/prevratná inovácia je podradnejšia ako tie od etablovaných spoločností a má slabú výkonnosť v porovnaní s tradičnými meradlami. Potom sa inovácia vyvíja a v skutočnosti otvára úplne novú kategóriu spotreby pre používateľov a spotrebiteľov, ktorí ju nikdy predtým nemohli využiť, pretože bola buď príliš drahá, alebo si vyžadovala príliš veľa odborných znalostí na použitie. Mnohí si myslia, že to znamená novšie, lepšie, rýchlejšie, ale Clay v skutočnosti zistil, že prevratná inovácia sa nejaví ako lepší produkt, ale ako taký, ktorý ho robí dostupnejším alebo dostupnejším pre oveľa širšie publikum.“

Na ktorých inováciách naozaj záleží? Práve to je tá správna otázka.

Clayton Christensen ako prvý opísal proces, pri ktorom sa produkt alebo služba udomácňuje spočiatku v jednoduchých aplikáciách na spodnej časti trhu a potom sa neúnavne posúva nahor na trh, prípadne vytláča etablovaných konkurentov.

Keďže spoločnosti majú tendenciu inovovať rýchlejšie, ako sa vyvíjajú potreby ich zákazníkov, väčšina organizácií nakoniec skončí výrobou produktov alebo služieb, ktoré sú v skutočnosti príliš sofistikované, príliš drahé a príliš komplikované pre mnohých zákazníkov na ich trhu.

Spoločnosti sa usilujú o tieto „udržateľné inovácie“ na vyšších úrovniach svojich trhov, pretože práve to im historicky pomáha uspieť: účtovaním najvyšších cien svojim najnáročnejším a sofistikovanejším zákazníkom na vrchole trhu spoločnosti dosiahnu najvyššiu ziskovosť.

Tým však spoločnosti nevedomky otvárajú dvere „rušivým inováciám“ na spodnej časti trhu. Inovácia, ktorá je prevratná, umožňuje úplne novej populácii spotrebiteľov na spodku trhu prístup k produktu alebo službe, ktorá bola historicky dostupná len spotrebiteľom s množstvom peňazí alebo s lepšími zručnosťami.

Charakteristiky prevratných podnikov, aspoň v ich počiatočných fázach, môžu zahŕňať nižšie hrubé marže, menšie cieľové trhy a jednoduchšie produkty a služby, ktoré sa v porovnaní s tradičnými metrikami výkonu nemusia javiť také atraktívne ako existujúce riešenia. Pretože tieto nižšie úrovne trhu ponúkajú nižšie marže, nie sú atraktívne pre iné firmy, ktoré sa pohybujú na trhu smerom nahor, čím vytvárajú priestor pre nových konkurentov, aby sa objavili a vyrástli.

Čoskoro už aj na Slovensku

Myšlienky a dielo Christensena spred takmer štvrť storočia je vysoko relevantné dodnes. Dokonca sa môže zdať, že práve dnes sú ešte aktuálnejšie, pretože firiem je dnes nepomerne viac ako kedykoľvek predtým, čelia tak väčšiemu konkurenčnému tlaku a sú nútené zvládať inovácie lepšie ako ich predchodcovia. Ktoré inovácie sú však tie správne a ktoré ich môžu prevalcovať a zničiť? Ako tieto typy inovácií rozlíšiť včas, ako ich cielene budovať, udržiavať a kedy sa vybrať ktorou cestou? Na tieto otázky neexistuje jednoznačná a jednoduchá odpoveď. Odpovede si vyžadujú pochopenie súvislostí, znalosť trhu, znalosť svojej spoločnosti a jej produktov a služieb, zákazníkov a mnoho ďalšieho. Tomu všetkému sa venuje Clayton Christensen vo svojej knihe Dilema inovátora.

Kniha už čoskoro príde aj náš trh v slovenskom preklade vďaka Nadácii United Philanthropy, ktorá minulý rok priniesla do predaja aj výnimočnú knihu Z tretieho sveta medzi elitu: Úspešný príbeh Singapuru od Lee Kuan Yewa.

Nie je to čítanie pre každého, ale tí, ktorí majú záujem o udržateľnosť svojho biznisu, chcú byť viac ako iba priemer, tí by mali toto dielo považovať za kľúčový prvok vo svojom vzdelávaní. Slovenská verzia knihy Dilema inovátora od Claytona Christensena bude v predaji od 10. januára 2022.

INOVÁCIE POMÁHAJÚ, ALE AJ NIČIA: Inovovať je dôležité, ale záleží aj na tom, aké tieto inovácie vlastne sú. Trvalá udržateľnosť alebo riziko s eventuálnou revolúciou? Obe majú svoje významy. A aj o tomto je kniha Dilema inovátora.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoyMDIwOCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDIwMjA4IC0gQWsgZmlybXkgbmV6YXJlYWd1asO6IG5hIHByZWJpZWhhasO6Y2Ugem1lbnksIHphanRyYSBtw7TFvnUgc2tvbsSNacWlIiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjIwMjMxLCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIxLzExL0RpbGVtYS1pbm92YXRvcmEta25paGEtU0stMjAyMS0xLmpwZyIsInRpdGxlIjoiQWsgZmlybXkgbmV6YXJlYWd1asO6IG5hIHByZWJpZWhhasO6Y2Ugem1lbnksIHphanRyYSBtw7TFvnUgc2tvbsSNacWlIiwic3VtbWFyeSI6Ik8gdG9tLCBha28gbcO0xb51IGlub3bDoWNpZSBwb23DtGPFpSwgYWxlIGFqIHpuacSNacWlIHXFviBldGFibG92YW7DqSBmaXJteSwgYXV0b3IgQ2xheXRvbiBDaHJpc3RlbnNlbiBww61zYWwgdcW+IHYgcm9rdSAxOTk3LiBKZWhvIGRpZWxvIGplIG5hbmFqdsO9xaEgYWt0dcOhbG5lIGRvZG5lcy4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

Internetom sa posledné dni šíria šialené inzeráty. Istá časť neočkovanej populácie Českej republiky je ochotná zaplatiť za nákazu koronavírusom. Pandemickú situáciu sa rozhodli vziať do vlastných rúk, no ich konanie je však za hranicou zákona a mnohí ho nespájajú ani so zdravým rozumom. Neočkovaní sa takto chcú vyhnúť vakcinácií a obmedzeniam, ktoré súvisia so sprísňovaním opatrení v súvislosti s nákazou COVID-19.

Niektorí neočkovaní začali cielene vyhľadávať nákazu covidom, časť z nich je dokonca ochotná si za ňu aj zaplatiť. Český internet a jeho sociálne siete začali obsahovať rôzne inzeráty, cez ktoré ľudia cielene vyhľadajú koronavírus.

Jeden z inzerátov znel takto:

„Súrne zháňam niekoho, kto má v súčasnej chvíli doma covid pozitívne dieťa. Ponúkam 1 000 Kč za prenos na moju osobu. Peniaze zaplatím ihneď po potvrdení nákazy PCR testom… Proste to chce raz za 6 mesiacov prečkať 10 dní samoliečby tejto smrteľnej choroby, ktorá sa nelieči a sama za 10 dní zmizne,“ píše užívateľ Facebooku Pavel.

Rovnako absurdne znel aj jeden z ďalších mnohých inzerátov:

„Nemáte niekto doma pozitívnu osobu? Rada by som jej spravila čaj, pobozkala ju na čelu a popriala jej skoré uzdravenie. Potrebujem ten papier o prekonaní koronavírusu. Najprv 14-dňová dovolenka, potom 6 mesiacov pokoj a pustia ma už všade,“ písalo sa v ďalšom inzeráte.

Niektorí z dopytujúcich sa ľudí svoju snahu odôvodňujú obídením obmedzení, ktoré im zakazujú návštevu reštaurácií bez potvrdenia o vakcinácií či o prekonaní ochorenia.

Inzeráty eviduje aj česká polícia

„Podobné prípady sledujeme, avšak štatistiku z nich nerobíme. Väčšinou sú totiž uverejnené v súkromných skupinách na sociálnych sieťach, kde nemáme prístup,“ povedal Ondrej Moravčík ako hovorca policajného prezídia v ČR.

Advokát Štepán Cyprýn uviedol, že pokiaľ sa dokáže, išlo o trestný čin šírenia nákazlivej choroby, páchateľovi môže hroziť odňatie slobody až na 3 roky, čo je základná trestná sadzba. Vždy však záleží na rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní.

V súvislosti s týmito ponukami môže byť trestným aj podplácanie či podnecovanie k trestnému činu, za čo hrozia až 2 roky odňatia slobody.

Polícia štatisticky sleduje len konkrétne trestné činy, nie ich spôsob vykonania. „Vo všeobecnosti môžem uviesť, že v rámci celej republiky polícia rieši rôzne porušenia platných opatrení a trestné činy v súvislosti s covid-19,“ prezradil hovorca policajného prezídia David Schön.

Neočkovaní a ich snahy o nákazu aj porušovaním opatrení

Nenosenie respirátorov v mestskej hromadnej doprave je ďalším spôsobom, ako sa títo ľudia snažia zamedziť zákazy, ktoré sa ich týkajú pre absenciu potvrdenia o vakcinácií či prekonania COVID-19.

„Ja sa snažím už niekoľko mesiacov. Nenosím rúško, nedezinfikujem sa, chodím kamkoľvek, bavím sa s kýmkoľvek zahrňujúc pozitívnych,“ opísala Karolína B. v jednom z príspevkov facebookovej skupiny.

Odborníci takéto chovanie označujú za rizikové. A to nie len z právnych či etický dôvodov, ale hlavne z tých zdravotných. Na covidové oddelenia v nemocniciach je vysoký nápor, a ak sa ľudia svojím nezodpovedným správaním dostanú až tam, len zbytočne zaťažujú zdravotníctvo.

Aj neprekrytie horných a dolných dýchacích ciest je jednou z metód, ako sa neočkovaní snažia nakaziť, Zdroj: Pixabay/iira116

Imunológ takéto správanie označuje za ruskú ruletu

„Samozrejme, že je to veľmi rizikové správanie. V zdravej a relatívne mladej populácií je prekonanie ochorenia skutočne oveľa menej nebezpečné než pre nás- starších ľudí,“ uviedol imunológ Václav Hořejší.

„Stále je tu však riziko, že asi jeden z tisíca nakazených umrie. Keď sa však nechajú zaočkovať, prakticky neumrie nikto, možno jeden z milióna. Takáto ruská ruleta je skutočne nezmyselná,“ doplnil Hořejší.

Imunológ však podotkol, že ani prekonanie infekcie s príznakmi nemusí byť stopercentnou ochranou pred reinfekciou. „V porovnaní s očkovaním je to nezrovnateľné,“ priznal.

Virologička Ruth Tachezy nepodporuje ani cielené nakazenie sa pri mladých ľuďoch. „Nákaza je vždy riziková. Samozrejme, že s vekom šanca na ťažký priebeh narastá. Nikdy ale nemôžete s istotou vedieť, či neskončíte v nemocnici. Považujem to za absolútnu nezodpovednosť voči ostatným,“ uviedla.

Zdroje: Novinky, Topky, Seznam Zprávy, Denník N, Blesk

Zdroj titulnej fotografie: Pixabay/Engin_Akyurt

Aké majú byť Vianoce? Asi sa zhodneme na tom, že šťastné, pokojné, pohodové a bezpochyby štedré. Zvykli sme si, že na Vianoce nesmie nič chýbať a máme veľa všetkého. Veľa jedla, ktoré nezvládame zjesť, veľa koláčov, ktoré nám už po pár dňoch akosi nejdú na chuť. A samozrejme darčekov.

Deťom kupujeme darčeky, aby boli pre nich Vianoce čarovné. Zabúdame, že nakoniec sa aj tak hrajú len s jedným a metre baliaceho papiera spolu s našou snahou zhoria v krbe. Ťažko povedať, či nás výklady obchodov, reklamy a všetok ten komerčný predvianočný hluk presvedčili, že pravá vianočná pohoda a čaro by nebolo, keby sme počet darčekov pod stromčekom obmedzili.

Máme strach, že ak by sme nenakúpili toho toľko, prišli by sme o Vianoce?  Alebo odmietame pripustiť možnosť, že práve náš čas, kedy sa naplno venujeme deťom, kedy nie sme zaneprázdnení, kedy si dovolíme oddychovať, vytvára tú sviatočnú pohodu?

Na bohatých Vianociach by nebolo nič zlé, keby sme neprodukovali odpad, ktorý skončí na skládkach. Odpad, ktorý sa nevyparí, naopak ničí našu planétu. Ak robíme niečo málo pre našu zem každý deň, prečo nespraviť niečo málo aj počas Vianoc? Zozbierali sme päť tipov ako Vianočné sviatky tento rok osláviť udržateľným spôsobom.

1. Výber stromčeka

Ozdobený stromček je tradíciou u väčšiny slovenských rodín. Bez neho si pravé Vianoce predstaviť ani nevieme. Aký je lepší, živý či umelý? Hoci na túto tému odborníci viedli siahodlhé debaty, podľa štúdie Carbon Trust, ktorá merala uhlíkovú stopu likvidácie, vyhráva živý. Umelý by sa oplatil len v prípade, že by sme ho používali dlhšie než desať rokov.

Prenajatý živý stromček je jedna z najekologickejších možností. Zdroj obrázka: pexels.com

Najideálnejšie je, ak živý stromček po použití skompostujeme, spálime alebo zasadíme. Teda nevyhadzujeme na skládku. Podľa vedcov tak znížime jeho uhlíkovú stopu o osemdesiat percent. Napriek tomu existujú ešte lepšie alternatívy, napríklad prenajatý stromček.

Hoci je na Slovensku trend prenajímania stromčekov ešte v plienkach, určite sa oplatí zvážiť aj túto možnosť. Živý stromček vám pred Vianocami dovezú a po Vianociach si ho odvezú naspäť. O rok neskôr si môžete požičať ten istý. Odporúčame skontrolovať, či ide o lokálne pestovanie bez pesticídov.

Ak máte radi netradičné dekorácie, stromček kupovať nemusíte. Ozdobte si rastlinu, ktorú pestujete doma v kvetináči, napríklad väčšiu palmu alebo fikus. Hitom posledných rokov sú aj drevené dekorácie moderných stromčekov v minimalistickom štýle. Tento variant nie je pre každého, no možno si ho práve vaša rodina obľúbi.

Netradičný vianočný stromček môže vyzerať aj takto. Zdroj obrázka: pexeks.com

2. Zdobenie stromčeka

Kupujete aj vy rok čo rok nové ozdoby len, aby aby ste sa mohli pochváliť jedinečným stromčekom? Každý rok sa ho snažíte zladiť do inej farby? Možno je najvyšší čas svoje návyky prehodnotiť. Skúste vyzdobiť stromček prírodnými materiálmi. Na stužky navešajte ozdobené medovníčky, oriešky, škoricu, šišky, drevené ozdoby a vyzdobte nimi stromček. Ak už ozdoby kupujete,  používajte ich opakovane viacero rokov po sebe. 

3.Nákup darčekov

Pri kúpe vianočných darčekov často buď nemáme mieru, alebo kúpime niečo len pre to, aby sme druhého obdarovali. Namiesto toho, aby darček dotyčného potešil, pôjde si ho po Vianociach v lepšom prípade do obchodu zameniť, v tom horšom skončí zapadnutý prachom niekde na povale.

Odporúčame dohodnúť sa, aby každý člen rodiny dostal iba jeden hodnotný, vysnívaný darček. Ak máte mladšie deti, môžete sa s celou rodinou dohodnúť, že sa im spoločne zložíte na tri väčšie darčeky. Ak sú už deti väčšie a neveria na Ježiška, vymyslite si kreatívny spôsob obdarovávania. Napríklad si na začiatku adventu každý vylosuje člena rodiny, ktorého na Vianoce obdaruje alebo sa dohodnite, že tento rok darčeky vyrobíte sami. 

Pri kúpe darčekov myslite na kvalitu a využiteľnosť, snažte sa nakupovať lokálne produkty. Z ekologického hľadiska sú lepšie poukážky na zážitok, služby alebo kreatívne kurzy.

4. Balenie darčekov

Baliaci papier síce dodáva darčekom rúško tajomstva, no niektoré tipy papiera nemožno recyklovať. Môžu za to rôzne trblietky, či ozdoby z plastu. Ak chceme silou mocou mať darčeky zabalené v baliacom papieri, vyberme si recyklovateľné varianty alebo hnedý recyklovaný papier.

Originálne môžu vyzerať aj darčeky zabalené do recyklovaného papiera. Zdroj obrázka: pexels.com

Ešte lepšou, jednoduchou a rýchlou náhradou je darčeková taška, ktorú môžeme opakovane použiť. Odložíme a použijeme ju aj ďalší rok. Ak chceme ísť ešte ďalej, zabaliť darčeky môžeme s trochou kreativity takmer do všetkého, čo nájdeme doma. Do starých škatúľ z topánok, ktoré môžeme nafarbiť, sklenených nádob alebo do látky.

5. Nákup potravín na štedrovečerný stôl

Každé Vianoce ten istý príbeh. Supermarkety praskajú vo švíkoch, ľudia sa predbiehajú v plnení vozíkov a zároveň stresujú, aby niečo nezabudli kúpiť. Ako sa touto predvianočnou honbou za potravinami vyhnúť a ako jedlom zbytočne neplytvať?

Najdôležitejšia vec je jednoducho nakupovať menej. Pred návštevou obchodu si spíšte nákupný zoznam a nenakupujte impulzívne.  Kupujte len to, čo skutočne potrebujete a nepodliehajte panike. Vyberajte si lokálne obchody, tržnice, malých farmárov a ideálne bezobalové obchody. Myslite na to, akú dlhú má za sebou cesto jedlo, ktoré sa dostane na váš sviatočný stôl. Nezabudni si zobrať z domu vlastné tašky a obaly na ovocie.

Rozšíril sa aj u nás v Európe. Prvé prípady nákazy nového variantu COVID-19, Omicron v sobotu potvrdili krajiny  Nemecko, Česká republika a Taliansko.

Spojené kráľovstvo zaznamenalo dva prípady. | pixabay.com

Nemecko cez víkend informovalo verejnosť o tom, že pomocou PCR testov boli identifikované dva podozrivé prípady, ktoré v piatok 26. novembra WHO označila ako znepokojujúce. Títo ľudia prileteli z infekčnej oblasti Južnej Afriky. Z toho dôvodu sa obracajú na ostatných cestujúcich, ktorí tiež vstúpili do krajiny rovnakým letom, aby sa čo najskôr nahlásili na miestnom oddelení zdravotníctva.

V Českej republike zaznamenali jeden prípad. Nakazenou má byť žena z Liberca, ktorá sa vrátila z dovolenky v Namibii.

Taliansko zatiaľ eviduje len jeden prípad novej mutácie koronavírusu. Tlačová agentúra ANSA bližšie špecifikovala, že ide o plne zaočkovaného človeka, ktorý sa pred niekoľkými dňami vrátil z Mozambíku.

WHO označila Omicron číslom B.1.1.529 ako VOC | pixabay.com

Nový kmeň koronavírusu bol prvýkrát zistený v Botswane – vnútrozemský štát na juhu Afriky. Vírus sa údajne rýchlejšie šíri, čoho sú dôkazom aj denné prírastky infikovaných ľudí, ktoré sa pred niekoľkými týždňami pohybovali v stovkách a dnes v tisíckach. Vedci otvorenie hovoria o tom, že omicron je genetický odlišný od predchádzajúcich mutácií, no za ten krátky čas nestihli zistiť či je prenosnejší alebo nebezpečnejší.  Zatiaľ nemáme k dispozícii ani informácie, ktoré by potvrdili, že variant spôsobuje závažné ochorenie. To či je omicron infekčnejší a či proti nemu budú vakcíny účinne sa dozvieme až o pár týždňov.

,,Tento variant má veľké množstvo mutácií, no nie všetky sú znepokojujúce.  Predbežné dôkazy naznačujú zvýšené riziko reinfekcie s týmto kmeňom v porovnaní s inými VOC. Zdá sa, že počet prípadov rastie takmer vo všetkých provinciách Južnej Afriky.“ – varuje WHO

Čo znamená skratka VOC a ako sa odlišuje od VOI?

Z informácií Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vieme, že odborníci monitorujú dve kategórie variantov vírusu – Variant of Concern (VOC) a Variant of Interest (VOI).

Ak nájdeme pri novom kmeni skratku VOC, tak ide o epidemiologicky závažný vírus, ktorý by mala vnímať aj verejnosť. Jeho výskyt stojí za zvýšením prenosnosti alebo za škodlivými zmenami v epidemiológii COVID-19. Schopnosť prenikať do tela a vyvolať chorobu je intenzívnejšia.  Okrem toho účinnosť zavedených opatrení alebo dostupných diagnostík, vakcín či liekov   pri tomto variante nemusí dosiahnuť požadovaný efekt.  

Označením VOI rozumieme, že variant je objektom ďalšieho vedeckého skúmania. Odborníci pozorujú zmeny, ktoré môžu ovplyvniť epidemiologický významné vlastnosti vírusu.

osobný archív

Členské štáty Európskej únie v piatok uzavreli hranice pre cestujúcich zo siedmich juhoafrických krajín – Botswana, Eswatini, Lesotha, Mozambiku, Namíbia, Južnej Afriky a Zimbabwe. Rovnako postupovali aj Ausrália, Thajsko a Srí Lanka. Izrael išiel najtvrdšou cestou a po potvrdení jedného prípadu  uzavrel svoje hranice pre všetkých cudzincov na 14 dní.

Čo robiť, ak ste sa vrátili z Afriky?

Ľudia, ktorí sa za posledných štrnásť dní vrátili z Južnej Afriky, Botswanu, Namíbiu, Lesotho, Eswatini, Mozambiku, Zimbabwe, Izraelu, Hongkongu a Seychely by  mali urýchlene nahlásiť  svoj návrat na e-mailovej adrese omikron@uvzsr.sk. Je potrebné, aby obmedzili kontakty a to bez ohľadu na ich očkovací status. Zrejme ideme po vzore Talianska, ktoré varovalo, že ich občan sa nakazil aj napriek plnej vakcinácii.

Slovensko z piatka na sobotu zastavilo prijímanie civilných letov zo siedmich štátov Afriky (Botswana, Eswatini, Lesotha, Mozambiku, Namíbia, Južnej Afriky a Zimbabwe). To isté platí aj v prípade, že chcete odletieť do vymenovaných krajín. Zákaz bude platiť do trinásteho decembra.

Kaukazský región – región vína

Do Kaukazského regiónu spadajú krajiny Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, no i časti Iránu, Ruska a Turecka. Archeológovia objavili najstaršie zariadenie na výrobu vína práve v Arménsku, zvyšky hrozna v hlinených nádobách v Gruzínsku a známky domestikácie hrozna vo východnom Turecku. Práve preto je Gruzínsko považované za zabudnuté rodisko vína – vyrábať sa začalo už v období medzi rokmi 8000 až 4100 pred Kristom.

Gruzínsko – zabudnuté rodisko vína Zdroj:pixabay.com

Priekopníkmi boli Gruzínci z doby kamennej

Keď sa povie víno, istotne sa viacerým vybavia známe vinárske oblasti ako Taliansko, Francúzsko, Španielsko alebo aj Južná Afrika. Skutoční milovníci vína by však nemali prehliadnuť Kaukaz, pretože práve v tejto oblasti sa nachádza cca 8000 ročníkov vína a viac ako 500 odrôd hrozna. Gruzínska kultúra je teda neodmysliteľne spätá s vinohradníctvom.

Gruzínsko, rozprestierajúce sa nad úrodnými údoliami južného Kaukazu, je všeobecne považované za rodisko vína. Táto tradícia vznikla už okolo roku 6000 pred Kristom. Verilo sa totiž, že Gruzínci z doby kamennej boli prvými ľuďmi, ktorí kvasili hrozno. Šťavu z neho zvykli cez zimu zahrabávať pod zem. Identita Gruzínska ako aj jeho hospodárstvo sú bezpochyby spojené s výrobou vína. Vinárstvo v tejto oblasti bolo zapísané UNESCOM do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.

Medzi útočníkmi sa dokonca zvyklo vravievať – Ak chcete poraziť Gruzínsko, musíte najprv zničiť jeho vinice.

Obdobná situácia nastala v južnom gruzínskom regióne Samcche-Džavachetie (Samtskhe-Javakheti) v roku 1500. Kľúčová vinárska oblasť bola po stáročia domovom starých Gruzíncov. Žili vo vyhĺbených jaskyniach blízko sopečnej skaly, na ktorej svahoch stavali terasovité vinice. Avšak v 50. rokoch 16. storočia nájazdy osmanských Turkov zničili vinice Samcche-Džavachetie a prevzali vládu nad oblasťou na viac ako 300 rokov.

Miestni obyvatelia sa svojho dedičstva neplánujú vzdať

Za posledné roky začali miestni znova s vysádzaním ich pôvodného hrozna. Obnovili niekdajšie hrdé terasovité vinice svojich predkov a snažia sa im vdýchnuť predošlú slávu. V regióne sa prvýkrát po 400 rokoch zorganizoval zber hrozna.

Mnoho gruzínskych vinárov naďalej vyrába víno pomocou tradičných techník a jeho výsledná chuť je odlišná od tých, ktoré sú vyrobené európskymi metódami. Rozdiel je najmä v tom, že každá časť hrozna – vrátane šupky, semien a dokonca aj stopky – sa fermentuje spolu so šťavou. To dodáva bielym vínam oveľa tmavšiu farbu, a preto sú známe ako jantárové alebo oranžové vína. Víno kvasí v kvevri, špicatej terakotovej nádobe (podobnej amfore), ktorá je umiestnená v podlahe vínnej pivnice. Nádoba je vystlaná limetkou a včelím voskom. Keďže sa nachádza v podstate pod zemou, víno má počas celého procesu fermentácie konštantnú teplotu.

Kvevri – keramická nádoba , ktorá sa používa v Gruzínsku na výrobu vína. Zdroj:sk.pinterest.com

Zdroj:sk.pinterest.com

Víno nájdené v 8000 rokov starých keramických nádobách 

Najnovší vedecký objav potvrdil, že 8000 rokov staré keramické úlomky v sebe ukrývali dôkaz o výrobe hroznového vína. Hlinené nádoby obsahujúce zvyškové zlúčeniny vína, boli objavené na dvoch mieste južne od gruzínskeho hlavného mesta Tbilisi. Vedci tiež uviedli, že na nádobách boli obrazy hrozna a tancujúceho muža. Tieto zistenia boli publikované vo svetovom najprestížnejšom vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).

Kde (v Gruzínsku) je možné naraziť na dobré víno?

V Gruzínsku nie je núdza o miesta s kvalitným a najmä rôznorodým vínom. Najlepší výber značkových vín je možné nájsť v Tbilisiskej Vinothece. V reštauráciách Barbarestan a Cafe Gabriadze sa okrem chutných gruzínskych jedál návštevník stretne aj so skutočne rozsiahlym vínnym menu. Vinárstva, na ktoré si treba obzvlášť „dať pozor“ sú Lagvinari a Pheasant’s Tears. Ich vína sa vyrábajú v kvevri a sú dokonalými príkladmi tradičného gruzínskeho štýlu.

Gruzínske vinárstvo Pheasant’s Tears. Zdroj:sk.pinterest.com

Víno nie je jedinou pýchou

Aj keď je gruzínske víno ozajstným pokladom, v meste je toho možné vidieť oveľa viac. Hlavné mesto Tbilisi oplýva bohatou kultúrou, s mnohými múzeami, galériami, botanickou záhradou a vodopádmi. Očarujúce Staré Mesto je zasa plné historických budov, kaviarní a obchodov. V štvrti Abanotubani sa nachádzajú kupolové sírové kúpele a divadlo Gabriadze, ktoré ponúka mimoriadne bábkové predstavenia – napríklad rekonštrukciu bitky pri Stalingrade.

Zdroje: www.bbc.com, www.thetravelmagazine.net, winefolly.com, winesgeorgia.com

Zdroj titulnej fotografie: pixabay.com

Antihrdina vs. Sympatický záporák

Televízia a film sa už roky pohrávajú s morálnym kompasom svojich divákov. Čoraz viac sa populárnymi stávajú postavy, ktoré nie sú stelesnením dobra, ale sú na strane zla. Nebolo to tak vždy, takzvaný Produkčný kódex ( The Hays code) zaviedol prísnu tematickú cenzúru od 30. do 60. rokov minulého storočia. Podlé a zákerné činy v sprievode alkoholu a drog sa nesmeli prezentovať v dobrom svetle. Nahota alebo erotické scény boli takisto tabu. Takéto oklieštenie kreativity viedlo tvorcov k vytváraniu inotajov, ktoré až postupom rokov filmoví kritici lúštili a dokázali pochopiť skutočné motívy postáv.

Disney v posledných rokoch priniesol filmy o postavách so zlou reputáciou – Cruella De Vil a Maleficient (obrázok nižšie). zdroj: pinterest.com

Takýmto spôsobom vzniklo množstvo charakterových typov, ktorých úmysly nemusia byť na prvý pohľad jasné. V tomto článku sa sústredíme na „sympatického záporáka“, ktorého si však môžeme pomýliť s ďalšou morálne sivou postavou, antihrdinom. Druhý spomínaný sa definuje ako osoba, ktorej chýba odvaha, sebadôvera (typické pre hrdinu) a jej konanie je nejednoznačné. Nakoniec predsa väčšinou získa hrdinské črty a diváci mu fandia. Opakom hrdinu je jeho protivník, ktorý sa snaží každý jeho pokus o víťazstvo sabotovať. Aby darebák nebol len nástrojom na dokončenie rovnice „dobro víťazí nad zlom“, je dôležité uviesť pozadie jeho konania. Vzniká tak zloduch, s ktorým môžeme sympatizovať a keby jeho činy neboli také zákerné, bolo by mu všetko odpustené.

Vládkyňa zla. zdroj: pinterest.com

Poznateľný rozdiel medzi týmito dvoma typmi môže nastať, keď si položíme otázku: Ako by vyzeral svet keby vyhral antihrdina a keby zloduch? Aj keď nás motív záporáka dokáže do istej miery obmäkčiť, jeho verzia víťazstva by nezabezpečila rovnováhu, keďže z veľkej časti robí rozhodnutia kvôli osobným potrebám.

Pohľad z psychologického hľadiska

Vystavanie príbehu o sympatickom zloduchovi sa pohybuje na tenkom ľade. Je dôležité zachovať jeho aktívne vykonávanie zlých činov a neskĺznuť do úrovne dobráka, ktorá by zmazala jeho pôvodnú motiváciu. Kvalitne napísaný sympatický záporák je prostriedkom na kritiku spoločnosti a jej zvykov. Môže nás prinútiť porozumieť nedokonalostiam – a pozorovať ich na sebe.

Joker je od začiatku kontroverznou postavou v DC komiksoch. zdroj: unsplash.com

Psychiater Carl Jung veril, že ak sa chceme duchovne rozvíjať, musíme pochopiť našu skrytú povahu. Zdravá konfrontácia s „tieňovým ja“ môže odhaliť nové silné stránky (napr. Bruce Wayne vytvára svoju osobnosť Temného rytiera na boj so zločinom), zatiaľ čo nezdravé pokusy o konfrontáciu môžu zahŕňať uvoľnenie najhorších vlastností (Joker sa snaží dostať Batmana a Harveyho Denta vo filme Temný rytier).

Humanistický psychológ Abraham Maslow zastával názor, že ľudia, ktorí nenaplnili svoje základné potreby, budú mať problém dozrieť. Ak si odopierate jedlo, je nepravdepodobné, že sa budete cítiť plní. Ak hladujete po láske a spoločnosti, budete mať problém s budovaním sebaúcty. Ľudia, ktorí sa zaoberajú svojimi deficitmi, môžu závidieť tým, ktorí majú viac. Ivan Pavlov by povedal, že dokážeme spájať zloduchov s ďalšími pocitmi, ktoré si ceníme – ako je zábava, sila alebo sloboda.

Narastajúci fenomén

Sympatický zloduch by pre nás v skutočnom živote vôbec nemusel byť pútavý. Stále by sme jeho činy odsudzovali, no na plátne máme možnosť nazrieť do jeho myšlienkových pochodov a nálad. V posledných rokoch sa množstvo filmov sústredilo na vysvetlenie zrodu zápornej postavy. Naskytol sa im priestor rozpovedať príbeh zo svojho pohľadu. Patria tu aj niektoré z najväčších diváckych hitov posledného desaťročia – House of Cards (Dom z kariet), Game of Thrones (Hra o tróny) a Succession (Boj o moc) – všetky upútali divákov aj vďaka darebákom, ktorí sa na nič iné nehrali.

Štúdio Marvel takisto stavilo na rastúcu obľúbenosť zloduchov s tragickou minulosťou, a to aj vo vlastných radoch. Tom Hiddleston sa preslávil postavou severského boha Lokiho, ktorého status opustenej siroty a menej obľúbeného syna núti obrátiť sa na temnú stranu. Fanúšikovia si zamilovali jeho humor a inteligenciu. Ľudskejším sa stal aj preto, lebo napriek snahám sa mu nepodarilo byť hrdinom, za akého ho Odin chcel mať.

Nedávno sa Lokiho priaznivci dočkali seriálového spracovania jeho príbehu na Disney+.

Stvárnenie antihrdinov sa zakladá na túžbe pochopiť, čo vytvára takýchto ľudí. Sympatický záporák však kladie dôraz na prostredie, v ktorom žije a ktoré mu dovoľuje obhájiť si dôsledky svojho konania. Ukazuje to, že sme ochotní úprimne sledovať  darebákov na obrazovke a bez ďalšieho rozmýšľania chápať prečo robia to, čo robia –  aj keď to nie je správne.

Zdroje: www.crimereads.com, www.the-take.com, www.wired.com

Franz Stangl. Zdroj: cs.wikipedia.org

Franz Stangl

ČÍM SA „PRESLÁVIL“

Rakúšan Stangl, prezývaný „Biela smrť“ pre svoju tendenciu nosiť bielu uniformu a bič, pracoval na programe eutanázie Aktion T-4, v rámci ktorého nacisti zabíjali ľudí s mentálnym a telesným postihnutím. Neskôr slúžil ako veliteľ táborov smrti Sobibor a Treblinka v Nemcami okupovanom Poľsku. Predpokladá sa, že počas jeho pôsobenia v Sobibore bolo zavraždených viac ako 100 000 Židov a neskôr sa presťahoval do Treblinky, kde bol priamo zodpovedný za druhý nacistický tábor, kde bolo zabitých 900 000 ľudí.

JEHO CESTA DO JUŽNEJ AMERIKY

Po skončení vojny bol Stangl zajatý Američanmi, ale v roku 1947 ušiel z rakúskeho zajateckého tábora do Talianska. S pomocou rakúskeho biskupa Aloisa Hudala sympatizujúceho s nacistami odcestoval do Sýrie. V roku 1951 sa s celou rodinou presťahoval do Brazílie. Stangl tu pracoval na niekoľkých miestach, ale nakoniec získal dobre platenú prácu v továrni firmy Volkswagen v São Bernardo do Campo. Stále používal svoje pôvodné meno.

AKO HO DOSTALI PRED SPRAVODLIVOSŤ

Zatykač na Stangla bol vydaný v roku 1960 v Nemecku, a v Rakúsku až v roku 1961. Na jeho vypatrání a  dolapení sa podieľal známy lovec nacistov Simon Wiesenthal. Hoci Stangl stále žil pod svojím vlastným menom a nijako sa neskrýval, trvalo šesť rokov, než bol zaistený. Dňa 28. februára 1967 zatkla Stangla brazílska polícia. Nebolo pravidlom, aby juhoamerické krajiny vydávali utečencov, no na naliehanie úradov a amerického senátora Roberta Kennedyho vydali Brazílčania Stangla do Západného Nemecka na súd. Súd v Düsseldorfe uznal Stangla vinným zo spolupodielu na vražde najmenej 400 000 ľudí a 22. decembra 1970 ho odsúdil na doživotné väzenie.
Franz Stangl zomrel 28. júna 1971 vo väzení na srdcové zlyhanie.

Erich Priebke. Zdroj: aljazeera.com

Erich Priebke

ČÍM SA „PRESLÁVIL“

Člen SS a gestapa Priebke sa v roku 1944 zúčastnil masakru v Ardeatínskych jaskyniach v Ríme, pri ktorom nacisti zabili 335 ľudí v odvete za zabitie 33 nemeckých príslušníkov SS talianskymi partizánmi. Priebke priznal, že zabil dvoch Talianov, no tvrdil, že iba plnil rozkazy. Priebke tiež podpísal transport 2000 rímskych Židov do Osvienčimu a slúžil ako nacistický sprostredkovateľ s Vatikánom.

JEHO CESTA DO JUŽNEJ AMERIKY

Priebke utiekol z britského zajateckého tábora na Silvestra v roku 1946 prestrihnutím ostnatého drôtu, zatiaľ čo jeho dozorcovia boli opití. Priebke s pomocou biskupa Aloisa Hudala v roku 1948 utiekol do Argentíny na sfalšovaný pas Červeného kríža. Usadil sa v horskom mestečku San Carlos de Bariloche v regióne Patagónia, kde pôsobil vo viedenskom lahôdkárstve a pracoval v nemeckej škole, a žil pod vlastným menom.

AKO HO DOSTALI PRED SPRAVODLIVOSŤ

V roku 1994 bola Priebkeho minulosť odhalená svetu po rozhovore so spravodajcom ABC Samom Donaldsonom. V dôsledku rozruchu po rozhovore bol Priebke vydaný do Talianska, kde bol odsúdený za vojnové zločiny na doživotné väzenie, ktoré si mal odpykať v domácom väzení. Priebke zomrel v roku 2013 vo veku 100 rokov. Jeho pohreb vyústil do stretu medzi fašistickými a antifašistickými demonštrantmi a pochovali ho na tajnom mieste po tom, čo ho Argentína odmietla pochovať na svojej pôde.

Gerhard Bohne (vpravo). Zdroj: de.wikipedia.org

Gerhard Bohne

ČÍM SA „PRESLÁVIL“

Právnik a dôstojník SS Bohne viedol pracovnú skupinu sanatórií a opatrovateľských domovov Tretej ríše a bol zodpovedný za administratívnu logistiku Hitlerovho programu eutanázie Aktion T-4. Bohne tvrdil, že je „zabijak milosrdenstva“, a v rámci Aktion T-4 vykonávali systémové vyhladzovanie s cieľom očistiť árijskú rasu a vyhnúť sa výdavkom štátu na ľudí s mentálnym a telesným postihnutím. Celkovo tento program zabil asi 200 000 Nemcov s nevyliečiteľnými chorobami, duševnými chorobami a inými handicapmi. Obete boli odvedené do plynových komôr v ústavoch a potom spopolnené. Program slúžil ako skúšobná prevádzka pre tábory masového vyhladzovania, ktoré neskôr prevádzkovali SS. Bohne bol vyhodený z nacistickej strany po tom, čo predložil správu obviňujúcu jeho agentúru z podvodu a korupcie.

JEHO CESTA DO JUŽNEJ AMERIKY

Bohne utiekol do Argentíny v roku 1949 prezlečený za „technika“ pre armádu, pod vedením tamojšieho prezidenta Juana Peróna. Neskôr priznal, že Perónovi pomocníci mu zabezpečili peniaze a doklady totožnosti.

AKO HO DOSTALI PRED SPRAVODLIVOSŤ

V 50. rokoch sa dobrovoľne vrátil do Nemecka a bol znovu prijatý na výkon advokátskej praxe. V roku 1959 ho zatkli, neskôr však ušiel a vrátil sa do Argentíny. V roku 1964 nemecká vláda požiadala o vydanie Bohna do Nemecka na súdny proces – bol obvinený zo zodpovednosti za smrť 200 000 osôb v Aktion T4. Jeho súdny proces nepokračoval, pretože nebol uznaný za spôsobilého na súdny proces.

V puberte vyrážky a o pár rokov vrásky. Naša pleť reaguje na hormonálne výkyvy, zvýšený pobyt na slnku, znečistenie vzduchu ale i na pribúdajúce roky. Tieto procesy sú celkom prirodzené, no dnes už máme možnosti, ako ich ovplyvniť alebo v najlepšom prípade sa im úplne vyhnúť. Dokonalé vyretušované tváre vykúkajúce na nás zo sociálnych sietí a magazínov neprispievajú k pozitívnemu vnímaniu našej pokožky. O to akútnejšie hľadáme rýchle a účinné riešenie ako dosiahnuť bezchybný vzhľad. Táto cesta je kľukatá a zároveň plná všemožných prekážok. Preto sa pozrieme na jednu z najúčinnejších zbraní na nedokonalosti- RETINOL.

Retinol sa najčastejšie používa vo forme séra v skvaláne, Zdroj: pexels.com

Späť do histórie…

Nedostatok vitamínu A bol už v minulom storočí spájaný so slepotou. Vráťme sa teda až do roku 1912. Frederick Gowland Hopkins objavil v mlieku látky, ktoré neboli ani tuky, bielkoviny či sacharidy. Vo svojich komplikovaných výskumoch zistil, že ide práve o vitamín A. Trvalo až dve desaťročia, pokým vyšla prvá štúdia o použití kyseliny retinovej na liečbu akné – týmto sa stal rok 1943 prelomový. Koncom 50. rokov 20. storočia sa začala kyselina retinová používať ako dermatologická liečba pre pacientov trpiacimi vyrážkami. Nové výskumy postupne prinášali informácie aj o ďalších benefitoch z lokálneho použitia retinoidov. Následne v roku 1983 bola publikovaná štúdia, ktorá potvrdila pozitívne účinky na spomalenie starnutia kože.

Čo sa skrýva pod pojmom retinol?

Retinol je v skutočnosti forma vitamínu A patriaca do skupiny vitamínov rozpustných v tukoch. Je priam nevyhnutný pre správne fungovanie a zdravie pokožky, no jeho benefity ocení hlavne staršia pleť. Tento derivát vitamínu A patrí pod skupinu nazývajúcu sa retinoidy. Retinoidov je na trhu obrovské množstvo a pre bežného spotrebiteľa sa nákup produktov starostlivosti o pleť razom stáva šialenou výzvou. Aby sme vás hneď na začiatku nezmiatli, objasníme si najskôr túto triedu. Začneme od najsilnejších a najúčinnejších retinoidov, ktoré sú výhradne iba na lekársky predpis – tretinoín a tazarotene. Podávajú sa v rôznych formách a dávkovanie určuje dermatológ. Ďalej poznáme napríklad izotretinoín, adapalene a retinaldehyde. Točí sa vám zo spomínaných názvov hlava? Našťastie sa už dostávame k retinolu a k druhu zvaný retinyl palmitát, ktorý je zároveň aj najmenej koncentrovaný.

Ilustračný obrázok, Zdroj: pexels.com

Vráťme sa teda k retinolu a jeho znamenitým účinkom. Dôležitú úlohu zohráva v boji proti akné i nadmernej hyperpigmentácii spôsobenej slnkom. Tento malý zázrak nielen vyhladzuje povrch pleti, sťahuje póry a zjednocuje tón pokožky, ale jeho používaním sa viditeľne redukujú i jemné linky a vrásky na tvári zvýšením produkcie kolagénu a elastínu. Chcete mať lepšiu farbu pleti? Opäť je riešením práve ospevovaný retinol, ktorý stimuluje tvorbu nových krvných ciev, čím  koža získava navonok zdravší vzhľad. Taktiež obnovuje štruktúru pleti a vyhladzuje drsné miesta. Dokonca funguje i ako jemnejší exfoliant – účinne odstraňuje odumreté kožné bunky. Obdivuhodné.

No kedy očakávať prvé výsledky?

Po všetkých vyššie uvedených benefitoch vás pravdepodobne v nasledujúcich vetách sklameme. Výrazný efekt nečakajte do týždňa ani do mesiaca. Budete potrebovať značnú dávku trpezlivosti. Proces obnovy pokožky trvá tri až šesť mesiacov pravidelného používania a najviditeľnejšie výsledky sa prejavia podľa štúdií po šiestich až 12 mesiacov. Tento dej vieme urýchliť aj celkovou starostlivosťou o pokožku a zmenou životosprávy.

Ilustračný obrázok, Zdroj: pexels.com

Ako začať s používaním tejto zázračnej látky a na čo nezabúdať?

1. Opatrne a s najnižšími koncentráciami – Najlepším riešením je zvoliť retinol s koncentráciou 0,1% – 0,2% a po pár mesiacoch dávky zvyšovať. V inom prípade môže pokožku iritovať, preto sa odporúča pár kvapiek zmiešať práve s hydratačným krémom.
2. Iba večer – táto látka a slnko sú ukrutnými nepriateľmi, preto ho zaradíme do starostlivosti výhradne večer. Zo začiatku jeho používanie obmedzíme na 2 dni v týždni. Akonáhle si naša pleť zvykne na nového kamaráta, môžeme sérum používať každý druhý deň. Nie častejšie. Rovnako sa naša pokožka výraznejšie regeneruje počas spánku, preto je jeho používanie pred spaním účinnejšie.
3. Vždy použiť SPF počas dňa – z tejto vety sa stáva pri používaní retinoidov priam svätý grál. Chrániť pokožku pred slnkom je obzvlášť nevyhnutné, pretože je citlivejšia na slnko a viac fotosenzitívna.
4. Nekombinovať s inými aktívnymi látkami – zo začiatku retinol používame výhradne iba s hydratačným krémom, prípadne s upokojujúcim tonikom. V inom prípade môže prísť k podráždeniu pokožky, začervenaniu či štípaniu. Neskôr ho môžeme kombinovať s kyselinou hyalurónovou, ktorá funguje so všetkým alebo tiež s vitamínom B3 – Niaciamidom.

Nezabudnite počas dňa na SPF, Zdroj: pexels.com

zdroje: pcaskin.com, health.harvard.edu, eshop.natureal.sk, hollandandbarrett.com, organicfacts.net

Vzácny nález ukrytý v diamante

Geochemik Oliver Tschauner pôsobiaci na Nevadskej univerzite (UNLV) spolu so svojím tímom zverejnil nezvyčajnú štúdiu. Vďaka výskumu sa im podarilo objaviť nový minerál, ktorý by sa však podľa doterajších informácii na Zemi vyskytovať nemal.

Minerál, ktorý sa ukrýval v diamante, uzrel svetlo sveta pred desiatkami rokov v Botswane cez baňu Orapa – najväčšiu povrchovú baňu na svete. Ťaží sa zo sopečného „potrubia“, ktoré vybuchlo pred viac ako 200 miliónmi rokov. Diamanty sa priemerne nachádzajú 150 až 200 km v hlbinách Zeme. Priemerná teplota tam dosahuje 900 až 1 300 stupňov Celzia a tlak 45 až 60 kilobarov (čo je asi 50 000-násobok atmosférického tlaku na zemskom povrchu).

Kimberley vďaka diamantovej bani patrí medzi najunikátnejšie a najautentickejšie historické destinácie v Južnej Afrike. „The Big Hole“ sa považuje za jedno z najhlbších miest. do ktorého zasiahla ľudská ruka (200 m2). zdroj: pixabay.com

Za týchto podmienok sa roztavený lamproit a kimberlit  tvoria aj vo vrchnom plášti Zeme a rýchlo sa rozširujú. Expanzia spôsobuje erupciu magmy, ktorá ju vytlačí na zemský povrch a vezme so sebou horniny s diamantmi. Magma, ktorá sa pohybuje neuveriteľnou rýchlosťou, prechádza dráhou s najmenším odporom a vytvára „rúru“ k povrchu. Ako sa ochladzuje, magma tuhne na kimberlit. Postupne sa usadzuje vo vertikálnych štruktúrach známych ako kimberlitové rúry. Tie sú najvýznamnejším zdrojom diamantov, no odhaduje sa, že iba 1 z 200 rúr obsahuje diamanty, ktoré disponujú drahokamovou kvalitou. Názov „Kimberlit“ bol odvodený od juhoafrického mesta Kimberley, kde sa v druhej polovici 19. storočia našli prvé diamanty.

 Davemaoit a jeho analýza

Predajca drahokamov predal diamant v roku 1987 mineralógovi z Kalifornského technologického inštitútu v Pasadene. Nedávno k nemu získal prístup Tschauner a jeho kolegovia. Čakal ich neuveriteľný objav, ktorý nazvali davemaoit. Minerál bol pomenovaný po čínsko-americkom geológovi Ho-Kwangovi (americké meno – Dave) Maovi za jeho štúdie o typoch vysokotlakových prvkov, ktoré sa nachádzajú iba medzi zemskou kôrou a jej jadrom.

Nezvyklý nález vznikol stovky kilometrov pod zemským povrchom. Davemaoit cestoval z hĺbky najmenej 660 kilometrov v spodnom plášti Zeme, dokým ho nevyťažili. Minerály spodného plášťa sa väčšinou rozpadnú skôr, než dosiahnu povrch Zeme. V tomto prípade však bol minerál zachytený v zelenkavom diamante, vďaka ktorému sa bezpečne dostal na zemskú plochu.

Výskumníci študovali zelenkastý diamant vykopaný z najväčšej povrchovej diamantovej bane na svete. zdroj: pinterest.com

Výsledky analýzy tvrdia, že mohol vzniknúť v dôsledku vysokého teplôt a tlaku v spodnom plášti Zeme. Keď sa na tomto mineráli vykonal výskum a chemická analýza, preukázala sa prítomnosť rádioaktívnych izotopov rôznych prvkov, ako je draslík, urán a tórium, ktoré sa nenachádzajú v hornom plášti. „Davemaoit môže byť hostiteľom troch hlavných prvkov produkujúcich teplo (urán a tórium boli predtým experimentálne preukázané), ktoré ovplyvňujú tvorbu tepla v dolnom plášti Zeme,“ uvádza sa v štúdií.

Davemaoit je len druhým vysokotlakovým kremičitanom, ktorý bol kedy na Zemi videný. Druhý známy prípad je meteorit, ktorý takýto kremičitan ukrýval. Exemplár davemaoitu je prvým minerálom svojho druhu z kremičitanu vápenatého (CaSiO3), ktorý vznikol pod vysokým tlakom na Zemi.

Bádanie pokračuje

Pre vedcov bolo objavenie minerálu nepochybne prekvapením. Keby sa k nemu dostali skôr, mali by v súčasnosti lepšiu predstavu o tom, čo skrýva zemské jadro. Výskum tiež predpovedá, že v Zemi môže byť ukrytých viac ako 1000 rôznych minerálov, ktoré ešte neboli nájdené. Odhalenie davemaoitu odštartovalo novú éru výskumu. Po jeho nájdení vedci vedia, že hľadanie minerálov v spodnom plášti zemského vnútra môže znamenať ďalšie vedecké úspechy.

Doteraz existovala predstava o mimozemských svetoch a prvkoch, ktoré sa na Zemi nenachádzajú. Nikto však nevie s úplnou presnosťou odhadnúť koľko živých druhov alebo neživých elementov na našej planéte skutočne existuje. V oceánoch sú tisícky až milióny nepoznaných organizmov. V roku 2017 bolo v Amazonskom pralese objavených dohromady 381 nových druhov rastlín a živočíchov. Preto nie je možné vylúčiť, že v nasledujúcich rokoch sa bude počet objavov zvyšovať.

Zdroje: www.indiatoday.in, www.thebighole.co.za   , www.scitechdaily.com

Status vysokoškoláka mu mnohé uľahčil

Ted Bundy brutálne zavraždil v 70-tych rokoch najmenej 30 žien a dievčat. Vyvolal hrôzu najmä vo vysokoškolských areáloch v severozápadnom regióne Severnej Ameriky až po Floridu. Avšak keďže bol vysokoškolákom študujúcim právo, spočiatku sa mu darilo vyhýbať sa intenzívnej úradnej kontrole. Nezapadal do žiadnych predstáv ľudí o sériovom vrahovi. Dokonca samotné vzdelanie mu mohlo pomôcť v jeho vražednom vyčíňaní. Získaný titul z psychológie zaistil, že pochopil spôsob premýšľania obetí a podarilo sa mu ich izolovať od ostatných. Keďže v tom čase stále študoval právo, mohol sa neskôr sám zastupovať na súdnych procesoch. Avšak ani dobré vzdelanie nezabránilo zaslúženému trestu za krvavé zločiny.

Theodore Robert Bundy sa narodil 24. novembra 1946 v Burlingtone vo Vermonte. Vyrástol z neho výrečný a inteligentný mladý muž. V čase jeho pobytu vo Washingtone, však začal vykazovať známky sadistického vraha, ktorým sa aj stal.

Bundy navštevoval viacero vysokých škôl, vrátane University of Puget Sound, Temple University a University of Washington (tam získal titul z psychológie). To, že bol súčasťou toľkých kampusových komunít mu poskytlo príležitosť „študovať“ zvyky a zraniteľné miesta mladých dievčat.

V roku 1972 ukončil štúdium na Washingtonskej univerzite s vyznamenaním. Jeden z jeho profesorov mu dokonca napísal odporúčací list na právnickú fakultu:

„Ľutujem rozhodnutie pána Bundyho prejsť na štúdium práva, namiesto toho, aby pokračoval v jeho profesionálnom školení z psychológie. Naša strata je vaším ziskom“.

Významnú rolu hrali  jeho poznatky z psychológie

Keď si začal nárokovať nevinné životy, pomáhali mu pritom znalosti z psychológie. Vedel sa im dostať do hláv a poznal mnohé spôsoby manipulácie. Keď lákal svoje obete nasadil si napríklad falošnú sadru či použil barly. Chcel si získať ich sympatie a žiadal ich pritom o nenáročnú pomoc. Takisto pochopil, že väčšina ľudí zvykne poslúchať autority a vydával sa za policajta.

Ambiciózny mladík sa chcel dostať na prestížnu právnickú fakultu, neprijali ho však na žiadnu z jeho vytúžených možností. Rozhodol sa tak (nanešťastie) navštevovať nočné kurzy na právnickej fakulte Univerzity Puget Sound (Tacoma, Washington). Netrvalo dlho a oduševneného študenta namiesto hodín (ktoré pravidelne vynechával) začalo zamestnávať vraždenie.

Zdroj:www.biography.com

Presný počet obetí je neznámy

Jeho prvou známou obeťou bola študentka Washingtonskej Univerzity – Lynda Ann Healy. Bundy uniesol 21-ročnú študentku z jej bytu v Seattli, kde sa nachádzal hlavný kampus univerzity. Bola známa tým, že v rádiu hlásila pravidelný prehľad lyžiarskych správ. Zomrela uškrtením, a to 1. februára 1974. Do leta spomínaného roku Bundy spáchal vo Washingtone a susednom Oregone najmenej sedem ďalších vrážd. Medzi týmito zavraždenými boli aj ženy, ktoré zmizli zo štátneho parku Lake Sammamish neďaleko Seattlu. Očití svedkovia neskôr opísali muža s menom „Ted“, ktorý žiadal o pomoc s jeho plachetnicou, pričom mal na sebe sadru.

Vo väzení sa priznal k 36 vraždám mladých žien vo viacerých štátoch. Odborníci sa ale domnievajú, že konečný počet sa môže približovať k číslu 100, ak nie viac. Presný počet jeho obetí nebude už nikdy známy. Jeho zabíjanie väčšinou prebiehalo podľa desivého vzoru – ženy znásilňoval a potom ich ubil na smrť. Bundyho obete sa na seba nápadne podobali. Išlo vždy o mladé ženy, ktoré mali dlhé tmavé vlasy rozdelené cestičkou v strede. Tí, ktorí Teda poznali ho opísali ako veľmi bystrého a sympatického. Pomocou svojho šarmu sa častokrát snažil vyvolať u obetí ľútosť či pôsobiť menej hrozivo (spomínaná falošná sadra na ruke).

Prvá známa obeť Bundyho – Lynda Ann Healy Zdroj:sk.pinterest.com

Usvedčila ho rutinná policajná prehliadka

Na jeseň  v roku 1974 sa Ted presťahoval do Utahu (navštevoval tam právnickú fakultu), kde začali miznúť mladé ženy. O rok neskôr ho pri rutinnej prehliadke zastavila polícia. Obhliadka jeho vozidla odhalila „skrýšu vlámacieho náradia“ – páčidlo, masku na tvár, lano a putá. Zatkli ho za držanie týchto nástrojov a následne ho začali spájať s hrozivejšími zločinmi. V roku 1975 bol zatknutý za únos Carol DaRonch – jednej z mála žien, ktoré unikli jeho pazúrom. Bol odsúdený a dostal trest odňatia slobody na jeden až 15 rokov.

V roku 1977 sa mu podarilo dvakrát utiecť z väzenia. Prvýkrát vyskočil z budovy súdnej knižnice a druhý útek zrealizoval, keď vyliezol z diery v strope svojej cely. V tom čase schudol asi 13 kilogramov, aby sa mu podarilo ujsť cez malý otvor. Počas svojho druhého úteku zaútočil na štyri mladé ženy (dve z nich zabil) a o život prišlo aj 12-ročné dievča Kimberly Leach.

Koniec Teda Bundyho

Bundyho dobrý vzhľad, šarm a inteligencia z neho počas procesu urobili celebritu. Napokon bol odsúdený a strávil deväť rokov v cele smrti, odvolávaním sa proti rozsudku.

Popravený bol 24. januára 1989 okolo 7. hodiny ráno v štátnej väznici na Floride, a to na elektrickom kresle. Pred väznicou jasali davy ľudí a po Bundyho poprave dokonca odpálili ohňostroj. Pred popravou požiadal, aby bol jeho popol rozptýlený v Cascade Mountains v štáte Washington, kde zavraždil najmenej štyri zo svojich obetí.

Bundyho život spracovalo nespočetné množstvo kníh a filmov, ktoré sa snažia objasniť zločiny brutálneho vraha. Medzi známe filmy patria: The Deliberate Stranger z roku 1986 s Markom Harmonom a Extremely Wicked, Shockingly Evil and Vile z roku 2019. Bundyho si v ňom zahral Zac Efron a jeho priateľku (Elizabeth Kendall) Lily Collins. V tom istom roku vyšli aj Conversations with a Killer: The Ted Bundy Tapes. Tento dokument obsahuje archívne zábery a zvukové záznamy Bundyho v cele smrti, spolu s najnovšími rozhovormi dotknutých.

Zdroje: abcnews.go.com, www.biography.com, www.history.com, www.crimemuseum.org