iNSTRID

BALÍK Z ALIEXPRESSU: Balíčky z čínskych obchodov sú naďalej pomerne lacné aj napriek tomu, že mali výrazne zdražovať kvôli clám a daniam. Ukazuje sa však, že všetko je inak. Ilustračná fotografia, autorom je Nathan Dumlao

Prvého júla roku 2021 začali platiť nové pravidlá platenia DPH. Zjednotili výber DPH pri nákupoch z krajín Európskej únie, ktorej je Slovensko súčasťou a krajín mimo Úniu, ktoré sú často označované ako tzv. „tretie krajiny“.  Do prvého júla 2021 boli od platenia DPH oslobodené drobné dovozy z tretích krajín, napríklad USA, Číny a Ruska, ktorých colná hodnota nepresiahla sumu 22 eur. Keďže sa európski obchodníci dlhodobo sťažovali na nespravodlivé zaobchádzanie pri výbere DPH, od júla platia nové pravidlá, ktoré požadujú, aby bola DPH zaplatená za každý tovar dovezený na územie Únie a to bez ohľadu na jeho hodnotu. 

Čo sa očakávalo od 1. júla 2021?

Pri ohlásení zmien vo vyrubovaní DPH na dovozy z Číny a ďalších krajín mimo Úniu sa očakávalo, že dôjde k výraznému navýšeniu cien tovarov, ktoré sa z nich dovezú po 1. júli. Očakávali sa aj zdržania dodania, ktoré mali byť spôsobené dodatočnými administratívnymi úkonmi potrebnými k colnému prerokovaniu dovážaných zásielok. 

Pred júlom 2021 sa zásielky v hodnote do 22 eur doručili príjemcom bez toho, aby musel príjemca colne prerokovávať zásielku. Keďže po novom je nutné deklarovať skutočnú hodnotu pri každej zásielke, čo musí administratívne zastrešiť spoločnosť, ktorá bude na Slovensku zásielku doručovať príjemcovi, predpokladalo sa, že doručujúce spoločnosti, najčastejšie Slovenská pošta, za tieto služby výrazne zvýšia poplatky. 

Očakávania narazili na prax

Od júla 2021 prestali v dôsledku obáv z vysokých cien a byrokratickej záťaže mnohí fanúšikovia portálov Aliexpress, Wish a ďalších, nakupovať na týchto portáloch. Mnohí si radšej objednali drahší tovar z európskych e-shopov alebo nenakupovali vôbec. Veď kto by predsa chcel zaplatiť za topánky, ktoré by pred júlom 2021 stáli dvadsať eur, sumu okolo tridsať eur?! 

Realita po niekoľkých mesiacoch platnosti nových pravidiel výberu DPH je však úplne iná ako očakávania. Pri nákupoch na Aliexpress sa, dokonca, v mnohých prípadoch znížili dodacie časy oproti predošlému štandardu o jeden až dva týždne. Výsledné ceny produktov pritom zostali približne rovnaké s tým, že zákazník pri dodaní zaplatí iba minimálny poplatok, alebo mu tovar príde bez nutnosti platiť DPH. Ako je to možné?

KONTAJNEROVÁ PREPRAVA: Každý deň do Európy prichádzajú kontajnerové lode s tovarmi, ktoré si ľudia objednali z obchodov ako Aliexpress, Wish a ďalších podobných. Fotografia je ilustračná, jej autorom je Frank McKenna

Aliexpress a Wish už teraz dodávajú značnú časť objednávok zákazníkom bez DPH

Skutočnosť, že Aliexpress a Wish už dodávajú nakúpené tovary zákazníkom (aj) na Slovensku bez toho, aby zákazníci museli pri ich prijímaní platiť DPH je spôsobená extrémne rýchlou adaptačnou schopnosťou oboch nákupných platforiem. 

V septembri sme testovali zmeny vo výbere DPH na drobné zásielky z Číny aj u nás vo firme Infinity Standard, ktorá sa špecializuje na poradenstvo pri obchodovaní s Čínou a zabezpečenie dovozu tovaru z Číny. Keďže nakupujeme z Číny pre našich klientov tovar rádovo v desiatkach tisíc eur na objednávku, platformy ako Aliexpress a Wish prirodzene nevyužívame. Potrebovali sme ale drobné príslušenstvo do kancelárie, tak sme sa rozhodli urobiť experiment a vyskúšať jeho nákup cez platformu Aliexpress a o záveroch vás následne informovať. 

Cez Aliexpress sme nakoniec objednali drobnosti celkovo za približne 140 eur. Nákup sme realizovali v štyroch samostatných objednávkach. Dodanie všetkých štyroch zásielok prebehlo v horizonte dvoch až troch týždňov od objednania. Aj napriek tomu, že Aliexpress už má v Európe sklady, všetky zásielky nám prišli priamo z Číny. Dve zásielky nám doručila Slovenská pošta bez výhrady s tým, že za prvú sme neplatili nič a na druhú nám bol vyrubený administratívny poplatok vo výške 2,60 eur. Zostávajúce dve zásielky poslali čínski obchodníci cez spoločnosť TNT/FedEx, kde sme na poplatkoch zaplatili dokopy okolo 12 eur. Doručovanie všetkých zásielok prebehlo v poriadku a rýchlo. Pýtali sme sa ale ako je možné, že sme pri doručovaní zaplatili navyše iba 14,6 eur pre zásielky v colnej hodnote takmer 140 eur, pre ktoré vychádza 20 % DPH na 28 eur a to ešte nerátame poplatky spojené s colným prerokovávaním štyroch samostatných zásielok? Počítali sme totiž s tým, že poplatky a DPH vyjdú aspoň na 38 eur. Zaplatili sme ale iba 14,6 eur.

Po hlbšej analýze sme zistili, že tovarové faktúry, ktoré automaticky generuje portál Aliexpress pre objednávky a ktoré sa prikladajú k zásielkam, uvádzajú odosielateľa zásielky, čiže predajcu ako spoločnosť Alibaba, ktorá vlastní portál Aliexpress. Na tom by nebolo nič zvláštne, zaujímavé ale je, že spoločnosť na faktúre, celým názvom Alibaba.COM Singapore E-Commerce Private LTD je platcom DPH zaregistrovaným v Holandsku. Po dlhšom hľadaní sme našli registráciu platcu DPH portálu aj v Nemecku. Faktúry, ktoré generuje portál Aliexpress uvádzajú DPH ako už zahrnutú v celkovej zaplatenej sume za objednávku. To znamená, že pri doručovaní je zásielka s faktúrou, ktorá je vystavená na platcu DPH v Európskej únii považovaná už za colne prerokovanú a nevzniká tak potreba platiť DPH.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo3MjI0LCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgNzIyNCAtIEFrbyBmdW5ndWplIG9ubGluZSBtYXJrZXRpbmcgdsKgxIzDrW5lLCBrdG9yw6EgbcOhIHpha8OhemFuw70gR29vZ2xlLCBUd2l0dGVyLCBGYWNlYm9vaywgWW91dHViZSwgSW5zdGFncmFtIGFqIFdoYXRzQXBwPyIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjo3MjI4LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDE5LzA5L2FjY291bnRzLWJsdXItYnV0dG9uLTI2NzM1MC0zMjB4MjQwLmpwZyIsInRpdGxlIjoiQWtvIGZ1bmd1amUgb25saW5lIG1hcmtldGluZyB2wqDEjMOtbmUsIGt0b3LDoSBtw6EgemFrw6F6YW7DvSBHb29nbGUsIFR3aXR0ZXIsIEZhY2Vib29rLCBZb3V0dWJlLCBJbnN0YWdyYW0gYWogV2hhdHNBcHA/Iiwic3VtbWFyeSI6IlByZSBvbmxpbmUgbWFya2V0w6lyb3YgbmEgU2xvdmVuc2t1IGplIGtvbXVuaWtvdmFuaWUgc8KgY2llxL5vdsO9bWkgc2t1cGluYW1pIHByb3N0cmVkbsOtY3R2b20gc29jacOhbG55Y2ggc2lldMOtIEZhY2Vib29rLCBJbnN0YWdyYW0gYcKgVHdpdHRlciBrYcW+ZG9kZW5ub3UgcnV0aW5vdS4gSWNoIMW+aXZvdCBzYSBuZXphb2LDrWRlIGFuaSBiZXogbmFocsOhdmFuaWEgemF1asOtbWF2w6lobyBvYnNhaHUgbmEgWW91dHViZS4gSW50ZWdyw6FsbnUgw7psb2h1IHbCoGljaCBwcsOhY2kgbcOhIHZ5aMS+YWTDoXZhbmllIGHCoHBsw6Fub3ZhbmllIGvEvsO6xI1vdsO9Y2ggc2xvdiwgb3B0aW1hbGl6w6FjaWEgb2JzYWh1IHByZSB2eWjEvmFkw6F2YcSNZSwgdHp2LiDigJ5TRU/igJwgYcKgbWFuYcW+b3ZhbmllIHJla2xhbW7DvWNoIGthbXBhbsOtIGNleiBHb29nbGUgQWRzLiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

Aliexpress nielen prekonáva legislatívne prekážky ale zefektívňuje aj doručovanie

Spoločnosť Alibaba, ktorá prevádzkuje Aliexpress využíva vo veľkom k leteckej preprave objednávok z Aliexpress vlastnú leteckú spoločnosť Cainiao, ktorá jej umožňuje znižovať náklady na logistiku a administráciu spojenú s nákupmi realizovanými na platforme Aliexpress. 

Okrem už spomínaného skracovania prepravných a tým aj dodacích časov pre objednávky cez Alixepress vďaka využívaniu vlastnej prepravnej spoločnosti Cainiao, ktorú Alibaba priamo vlastní, pracuje spoločnosť Alibaba aj na viacerých ďalších projektoch, ktoré majú zvýšiť efektívnosť doručovania zásielok a uľahčiť nákup finálnym zákazníkom. Skracovanie dodania prostredníctvom priamych nákladných letov z Číny do európskych metropol a hromadné preclievanie zásielok sú jednými z najdôležitejších, nie však jedinými zefektívňujúcimi projektmi. 

Aby sa zásielky objednané cez Aliexpress dostali čo najrýchlejšie k európskym kupujúcim, inštaluje spoločnosť Cainiao vo viacerých európskych mestách stovky vlastných balíkoboxov slúžiacich na pohodlné vyzdvihnutie balíkov. Spoločnosť sa zatiaľ orientuje prednostne na Francúzsko a Španielsko, kde má do konca roka 2022 pribudnúť celkovo až 2200 výdajných boxov na balíky z Číny. 

Okrem zlepšovania procesov pri dodávaní balíčkov priamo z Číny vyvinul Aliexpress efektívny spôsob skladovania často nakupovaného tovaru európskymi zákazníkmi v skladoch umiestnených v Európe. Najčastejšie sa tovar nachádza v Španielsku, Poľsku, Francúzsku, Belgicku a Taliansku. Ak si kupujúci objedná cez Aliexpress tovar, ktorý sa už nachádza v Európe v niektorých zo skladov, balíček s tovarom mu môže prísť za pár dní, nemá s ním žiadne administratívne prieťahy a nemusí platiť extra poplatky, pretože tovar bol už colne prerokovaný pri prijímaní do európskeho skladu. 

ZÁSIELKA V POŠTOVEJ SCHRÁNKE: Pôvodne avizované komplikácie s prijímaním zásielok z Číny sa napokon ukázali ako zbytočná panika. Foto: Mark Konig

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxNTI0MiwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDE1MjQyIC0gQmFsw63EjWt5IG5pZWxlbiB6IEFsaWV4cHJlc3N1OiBBa28gc2EgbWVuaWEgbsOha3VweSB6IMSMw61ueSBvZCAxLiBqw7psYSAyMDIxPyIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjoxNTI5NSwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAyMS8wNS9jYXJkbWFwci1ubC1TR2o0Znc1NVk3dy11bnNwbGFzaC1zY2FsZWQuanBnIiwidGl0bGUiOiJCYWzDrcSNa3kgbmllbGVuIHogQWxpZXhwcmVzc3U6IEFrbyBzYSBtZW5pYSBuw6FrdXB5IHogxIzDrW55IG9kIDEuIGrDumxhIDIwMjE/Iiwic3VtbWFyeSI6IkFrIG9ixL51YnVqZXRlIG7DoWt1cHkgeiDEjMOtbnksIG9kIDEuIGrDumxhIDIwMjEgc2Egem1lbmEgZG90w71rYSBhaiB2w6FzLiBPZCB0b2h0byBkw6F0dW11IHNhIG5hIHbFoWV0a3kgbsOha3VweSBwb2Now6FkemFqw7pjZSB6IHRyZXTDrWNoIGtyYWrDrW4gdnrFpWFodWplIGNvbG7DqSBrb25hbmllLiBabWVueSB2IHrDoWtvbmUgc8O6IHByZXZ6YXTDqSB6IGV1csOzcHNrZWogc21lcm5pY2UuIE5vdsO9Y2ggcHJhdmlkaWVsIHNtZSBzYSBtYWxpIGRvxI1rYcWlIHXFviBvZCAxLiBqYW51w6FyYSAyMDIxLCBubyBrdsO0bGkgcGFuZMOpbWnDrSBrb3JvbmF2w61ydXN1IGJvbCBkw6F0dW0gw7rEjWlubm9zdGkgcG96bWVuZW7DvS4uLi4gPGEgY2xhc3M9XCJ2aWV3LWFydGljbGVcIiBocmVmPVwiXCI+xIzDrXRhxaUgdmlhYzwvYT4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

November 2021 prináša Slovákom nakupujúcim z Aliexpress a Wish dobré správy

Pre Slovákov nakupujúcich cez Aliexpress prináša november hneď dve pozitívne správy. Prvou je otvorenie nového skladu v poľskom meste Lodž, ktoré môže skrátiť čas dodania tovaru objednaného z Aliexpress až na tri dni. Samozrejme, iba v prípade, ak je objednaný tovar už naskladnený v poľskom sklade. Druhou dobrou správou pre Slovákov je, že Slovenská pošta, cez ktorú prechádza väčšina balíkov nakúpených cez portál Aliexpress, určených pre slovenských zákazníkov, rokuje nielen s portálom Aliexpress ale aj s Wish o zefektívnení dodania zákazníkom. Dohoda má vstúpiť do platnosti v nasledujúcich týždňoch a zákazníkom by mala úplne odstrániť administratívnu záťaž a poplatky spojené s ich nákupom na spomínaných dvoch platformách. Susedné Česko už takúto dohodu má a výsledky sú pozitívne. 

Zavedenie jednotného výberu DPH na území Európskej únie od júla 2021 demonštruje rýchlu adaptabilitu čínskych elektronických platforiem. Legislatíva, ktorá mala vyrovnať konkurenčné podmienky na európskom trhu, vyprovokovala čínske eshopy Aliexpress a Wish k rýchlym krokom, ktorými sa im podarilo efektívne prispôsobiť novým trhovým podmienkam. Všetko naznačuje tomu, že zákazník pocíti pri nákupe na spomínaných čínskych platformách iba minimálny alebo žiadny účinok nových opatrení a Aliexpress a Wish budú ešte konkurencieschopnejšie ako kedykoľvek predtým. 

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMTY1NSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDExNjU1IC0g4oCeVmllbSwgxb5lIGJ5IHNvbSBwcmFjb3ZhbsOtbSBwb2Qgbmlla8O9bSBpYmEgc3Ryw6FjYWxhIMSNYXPigJwgfCA1IG90w6F6b2sgbmEgTWljaGFlbHUgS3LDoWxvdmnEjW92w7osIMSNbGVuYSBDbHViMzAiLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTE2NTgsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjAvMTEvbWljaGFlbGEta3JhbG92aWNvdmEtY2x1YjMwLmpwZyIsInRpdGxlIjoi4oCeVmllbSwgxb5lIGJ5IHNvbSBwcmFjb3ZhbsOtbSBwb2Qgbmlla8O9bSBpYmEgc3Ryw6FjYWxhIMSNYXPigJwgfCA1IG90w6F6b2sgbmEgTWljaGFlbHUgS3LDoWxvdmnEjW92w7osIMSNbGVuYSBDbHViMzAiLCJzdW1tYXJ5IjoiQWsgY2hjZW1lIHZ5Y2hvdmHFpSBub3bDuiBnZW5lcsOhY2l1IMO6c3BlxaFuw71jaCBsw61kcm92LCBtdXPDrW1lIHphxI1hxaUgdcW+IGRuZXMuIFTDunRvIMO6bG9odSBuYSBzZWJhIHZ6YWxpIHBvZG5pa2F0ZWxpYSwgxI1sZW5vdmlhIENMVUIzMCwga3RvcsOtIHNhIHphdmlhemFsaSBvZG92emRhxaUgc3ZvamUga25vdy1ob3cgbWxhZMO9bSDFoWlrb3Zuw71tIMS+dcSPb20uIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

Náročná huba pre náročných klientov

Hľuzovka je druh huby, ktorá je vo vysokej gastronómií značne cenená. Nielen využitím, ale aj cenou – najdrahšie typy stoja aj vyše 4000 eur za kilogram. Ceny tých najraritnejších sa môžu vyšplhať až do 300 000 eur. Dôvodom ich vysokej hodnoty je ich umiestnenie. Na rozdiel od iných druhov jedlých húb rastú hľuzovky pod zemou. Kým sa urodia, prejde 5 až 7 rokov. Nachádzajú sa v blízkosti koreňov stromov (Dub, Orech) a vytvárajú symbiotický vzťah. Hľuzovka má veľmi špecifické pestovateľské podmienky a uprednostňuje dobre odvodnenú alkalickú pôdu.

Vyskytuje sa hlavne v Taliansku, Francúzsku, Novom Zélande a Číne. Hľadať ich však môžeme aj na Blízkom východe a severozápadnom Pacifiku. Spomedzi približne štyridsiatich typov tejto huby, je len málo z nich jedlých. Tie, ktoré môžeme konzumovať sa základne vymedzujú na bielu a čiernu hľuzovku. Čierna hľuzovka má prenikavejšiu chuť a spravidla sa jemne tepelne upravuje, biela má silnejšiu arómu a môžeme ju ochutnať aj surovú.

Hľuzovku stačí nastrúhať na malé hoblinky a vychutnať si jej chuť. zdroj: unsplash.com

Ak si teda chcete dopriať čo najčerstvejšie biele odrody, Taliansko (Piemont, La Marche) a Chorvátsko sú na to ako stvorené. Pri zbere je potrebné mať aj kúsok šťastia, pretože prebieha len od decembra do januára. Región La Marche si k hubám vypestoval takú obľubu, že sa tam každoročne koná hľuzovkový festival. Aj keď sa stále bavíme o stovkách eur, čierne hľuzovky sú o trochu lacnejšie. Takisto majú dlhšiu trvanlivosť a zbierajú sa od septembra do decembra. Najlepšie čierne hľuzovky sa nachádzajú vo Francúzsku, najmä v juhozápadnom regióne.

Unikátna chuť a vôňa

Čo je však na tejto malej, hrudkovitej guličke také špeciálne? Milovníci pokrmov obohatených o hľuzovku nedajú dopustiť na jej chuť, ktorá vynikne hlavne v omáčkach. Vhodné je ich jemne opražiť a ozdobiť nimi cestoviny alebo rizoto. Zemitá esencia s nádychom cesnaku a orieškov ponúka pre skutočných labužníkov nezabudnuteľný zážitok. Silná vôňa však nemusí byť každému pochuti.

Hľuzovkový olej. zdroj: pixabay.com

Ak si chcete dopriať nezvyčajnú chuť, no zároveň sa vyhnúť tomu, aby ste minuli polovicu výplaty, siahnite po hľuzovkovom oleji. Nastrúhaná huba sa pridá do oleja (zvyčajne olivového) a nechá sa vylúhovať. Má oveľa dlhšiu trvanlivosť a je možné ním dochutiť v podstate každé jedlo, od cestovín až po miešané vajíčka. Trik ako si ozvláštniť obľúbený pokrm, je pridať olej na hotový pokrm. Pri kúpe si však treba dávať pozor. Niektoré hľuzovkové oleje vôbec hlavnú ingredienciu ani neobsahujú. Namiesto toho sú chemicky vylepšené, aby napodobňovali chuť hľuzovky.

Na trhu je takisto soľ obohatená o vločky z hľuzovky. Prenikavá aróma aj pri jemnom dochutení obohatí pôvodný recept. Táto originálna huba si našla svoje miesto aj medzi alkoholom. Gin s hľuzovkou ozvláštni drinky, ktorými môžete prekvapiť seba aj hostí. Zopár kvapkami môžete doplniť Martini alebo oživiť Gin-Tonic.

Náročné hľadanie

Keďže je hľuzovka na pestovanie veľmi náročná, ľudia si pri hľadaní museli pomôcť zvieracou ríšou. Príroda ich dobre maskuje, preto je ľahšie vyhľadať ich prostredníctvom vône. Pôvodne sa na vyhľadávanie využívali samice ošípaných vďaka svojmu výbornému čuchu. Vedia vypátrať androstenol, ktorý je obsiahnutý v hľuzovkách. Tento pohlavný hormón sa nachádza v slinách samcov ošípaných. Takisto sa je prítomný v ľudských potných žľazách  – zrejme kvôli tomu sa radí medzi afrodiziakum. Problémom pri zvieracích pomocníkoch je, že nájdené hľuzovky skonzumujú. Pokiaľ lovec hľuzoviek nedáva pozor, môže prísť hneď o niekoľko vzácnych kúskov.

Najprv získa vôňu, potom podľa nej hľadá – tréning psov je pri lovení hľuzoviek veľmi dôležitý. zdroj: unsplash.com

V Taliansku kvôli rozsiahlemu poškodeniu terénu ošípané zakázali, Francúzi im však organizujú súťaže. Taliani na lovenie začali používať plemeno talianskeho vodného psa (Lagotto Romagnolo), ktoré sa v regióne vyskytuje už stovky rokov, preto je jeho trénovanie ľahšie. Na lov sa v podstate môže použiť akýkoľvek druh, keď ho odmeníme za nájdenú hubu. Zo strategického hľadiska sú hubári predsa vyberaví. Napríklad taká čivava nepokryje veľa plochy a ovčiarsky pes by sa mohol rýchlo rozptýliť.

Zdroje: www.eu.usatoday.com, www.timesofindia.indiatimes.com, www.thekitchencommunity.org

Čoraz viac ľudí sa prikláňa k názoru, že Vianoce stratili svoje čaro. Skrátka stali sa celosvetovým kultúrnym a komerčným fenoménom. Pravidelne nakupujeme stromčeky, darčeky či ozdoby. Nehovoriac o jedle, ktorým sa v tomto období neuveriteľné plytvá. Preto je niekedy lepšie vymaniť sa z pazúrov komercie a spraviť niečo inak. Napríklad vybrať sa cestou ekologickejších Vianoc a netradičných darov.

Každý rok sa v USA predá okolo 35 miliónov živých vianočných stromčekov | unsplash.com

Počuli ste už o Vianočnej pošte?

Hovorí sa, že Vianoce nie sú len o daroch. Vlastne celá podstata obdarovávania tkvie v medziľudských vzťahoch. ,,Malou“ pozornosťou symbolicky vyjadrujeme, že nám na tom druhom človeku záleží. Premýšľali ste však niekedy nad starčekmi v domovoch dôchodcov? Tí, na ktorých sa už pomaly zabúda?

Ak ste nad nimi nikdy nepremýšľali, nevadí. Občianske združenie Pohodovo pred piatimi rokmi prišlo s nápadom, ktorý chytí za srdiečko nie jedného človeka. Vymysleli ,,Vianočnú poštu pre seniorov“. Cieľom tejto aktivity je ukázať neznámym starčekom, že na nich niekto myslí a nie sú na tomto svete sami. V praxi to vyzerá tak, že nakúpite pohľadnice, na ktoré napíšte pár hrejivých slov, ako prejav ľudskosti a empatie, čo je v dnešnom svete veľmi vzácne.

Skutočne nejde o to, aby ste dôchodcom venovali fyzické dary, pretože oni nemajú priestor na ďalšie veci. Rovnako  je to aj so sladkosťami, dobrovoľníci z občianskeho združenia ich neodporúčajú posielať, pretože seniori dodržiavajú rôzne diéty.

Rukou písane priania ich vždy potešia. |unsplash.com

Pri písaní radostných odkazov zažívame  okamihy naozajstnej predvianočnej nálady. Možno sa práve táto činnosť stane vašou rodinnou tradíciou.

Projekt Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok

Ak by ste predsa len trvali na tom, že chcete babičkám a deduškom poslať aj fyzické dary, tak vám predstavujeme projekt Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok. Cieľom je potešiť seniorov na Vianoce darčekom, ktorý pozostáva z krabice od topánok, ktorú vyplníte maličkosťami. Zakladatelia zbierky na svojej webovej stránke radia, čo neznámym dôchodcom môžete venovať: niečo sladké, slané, teplé, mäkké, voňavé, zábavné  a niečo od srdca.

Oslovili sme aj študentku Janku, ktorá už druhýkrát podporila iniciatívnu myšlienku projektu.

,,K projektu ,,Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok“ som sa dostala náhodne. Na sociálnej sieti. Videla som, ako sa niektoré moje spolužiačky z vysokej školy zapájajú a fotia už hotové  krabice. Najprv som na to nereagovala, no potom som zistila, že moja sesternica je organizátorkou pre naše mesto – Turčianske Teplice. Predstavila mi projekt a neskôr som sa rozhodla, že aj ja pripravím krabičku pre starčekov.“

osobný archív

Zároveň dodáva, že sa nezapojila len z povinnosti, ale aj z túžby potešiť starých ľudí, ktorí nemajú rodinu a okruh ich najbližších ľudí tvoria spolubývajúci alebo zamestnanci domova sociálnych služieb.

,,Pre mňa osobne je to smutná predstava a pre starčekov ešte smutnejšia realita. Ďalej som už neváhala a pripravila štyri krabice (2 ženské, 2 pánske). Najradšej by som obdarovala všetkých, pretože viem, že aj v našom domove sociálnych služieb máme veľa osamelých seniorov.  Avšak zapojila som sa aj do ďalších projektov, a moje finančne prostriedky nie sú bohužiaľ bezodné“ – smeje sa Janka

Dozvedeli sme sa, že darcovia zväčša nie sú so starčekmi v kontakte. Nevedia, komu konkrétne krabičky poputujú. Organizátori a pracovníci v zariadeniach zbierky darov prerozdelia a následne nafotia na sociálne siete aj s dôchodcami pri ich rozbaľovaní.

,,Na fotkách som zatiaľ nevidela darčeky odo mňa, ale pocit, že aj tie moje urobili radosť, je naozaj neopísateľný. Presne tento pocit vo mne vyvoláva vianočnú náladu. Je to čas, keď sa má rozdávať láska.“ – podotkla študentka pedagogiky

Čím ďalej tým viac ľudí sa zapája do nezištných projektov, ktoré počas sviatkov potešia osamelé babičky či dedkov. Nepomáhajú len starším ľuďom, ale aj sebe, pretože ako Janka v rozhovore spomenula, práve táto činnosť jej navodila tu pravú vianočnú náladu.

High-Tech Van Gogh – výstava Immersive Van Gogh Exhibition

Van Goghová mánia zachvátila tento rok celý svet. Holandský maliar z 19. storočia je známy pre vibrujúcu intenzitu svojich obrazov a tragické okolnosti svojho života, vrátane toho, čo jeden z autorov Washington Post nazval „celá vec s uchom“. Cez leto, keď pandémia Covid 19 trochu poľavila, všade od Neapola cez Paríž a New York až po miesta ako Las Vegas a Kansas City, sa objavovali high-tech svetelné šou venované jeho legende.

Kto bol Vincent van Gogh?

Vincent van Gogh bol postimpresionistický maliar, ktorého tvorba oplýva pozoruhodnou krásou, emóciami a farbami. Svojím štýlom výrazne ovplyvnil umenie 20. storočia. Počas svojho života zvádzal boj s duševnou chorobou a na konci života zostal chudobný a prakticky neznámy.

Život kazateľa

Van Gogh sa zamiloval do Eugenie Loyerovej, ktorá však jeho lásku neopätovala. Po tom čo odmietla jeho žiadosť o ruku, sa psyhicky zrútil a vyhodil všetky svoje knihy okrem Biblie. Odvtedy zasvätil svoj život Bohu. Van Gogh potom vyučoval v metodistickej chlapčenskej škole a kázal aj v cirkevnom zbore. V nádeji, že sa stane kazateľom, sa pripravoval na prijímacie skúšky na teologickú školu v Amsterdame. Po roku usilovného štúdia odmietol vykonať skúšky z latinčiny, pričom latinčinu označil za „mŕtvy jazyk“, a následne ho neprijali.

V zime roku 1878 sa van Gogh dobrovoľne presťahoval do chudobnej uhoľnej bane na juhu Belgicka. Na toto miesto boli kazatelia zvyčajne posielaní za trest. Tu kázal a slúžil chorým a tiež kreslil obrazy baníkov a ich rodín, ktorí ho zvykli nazývať „Kristus z uhoľných baní“. Avšak cirkvi sa nepáčil jeho životný štýl, ktorý začal nadobúdať tón mučeníctva, a tak mu odmietli predĺžiť zmluvu.

Foto: Redd na Unsplash

Umenie ako forma útechy

Po vyhodení z cirkvi sa van Gogh rozhodol presťahovať do Bruselu a stať sa umelcom. Nemal žiadne formálne umelecké vzdelanie, a preto sa začal učiť sám. Starší brat Theo, ktorý žil vo Francúzsku ho v tejto profesii podporoval a dúfal, že jeho obrazy budú v Paríži kladne prijaté. Bez pozvania sa van Gogh rozhodol presťahovať za svojím bratom do Paríža, kde aj napriek očakávaniam nezožal žiaden úspech.

Po sérii neúspešných toxických vzťahov mu jedine maľovanie prinášalo emočnú stabilitu. V tomto období ho výrazne ovplyvnilo japonské umenie. Začal študovať východnú filozofiu, aby zlepšil svoju tvorbu a život. Sníval o tom, že tam raz vycestuje. Po tom čo mu povedal jeden umelec sa van Gogh zase sťahoval. Toulouse-Lautrec mu totiž povedal, že svetlo v dedine Arles je rovnaké ako svetlo v Japonsku. Vo februári 1888 teda van Gogh nastúpil na vlak smerujúci do južného Francúzska a presťahoval sa do dnes už známeho „žltého domu“ . Tu peniaze míňal radšej na farby ako na jedlo.

Výstava Vincenta van Gogha (Redd)

Arles

V Arles žil van Gogh o káve, chlebe a absinte. Je známe, že približne v tomto období popíjal aj terpentín a jedol farbu. Jeho brat Theo bol znepokojený jeho zdravotným stavom a ponúkol maliarovi Paulovi Gauguinovi peniaze, aby išiel Vincenta do Arles strážiť. V priebehu mesiaca sa van Gogh a Gauguin neustále hádali a jednej noci Gauguin odišiel. Potom sa odohral známy incident s odrezaným uchom, ktorý ma viacero variant. Krátko na to bol Vincent hospitalizovaný. Obyvatelia Arles podpísali petíciu, v ktorej uviedli, že je nebezpečný pre dedinu, a tak sa van Gogh natrvalo presťahoval do nemocničného prostredia.

Dňa 27. júla 1890 sa rozhodol ukončiť svoj život. Vyšiel ráno maľovať s nabitou pištoľou a strelil sa do hrude, ale guľka ho nezabila. Zomrel o pár dní na to, vo veku 37 rokov.

Vincent van Gogh vytvoril viac ako 2100 diel, z toho 860 olejomalieb a viac ako 1300 akvarelov, kresieb a skíc.

Historický pôvod syfilisu je nejasný. Nesporný odkaz v európskej literatúre sa objavil až po Kolumbovom návrate z Nového sveta. Rýchlo sa šíriaca pohroma dostala niekoľko mien, vrátane „veľkých kiahní“ a „francúzskej choroby“.

Moderný názov vymyslel v roku 1530 taliansky lekár a spisovateľ Girolamo Fracastoro, ktorý sa poeticky odvolával na mýtického gréckeho pastiera Syfila, ktorého boh Apollo preklial strašnou chorobou.

ZAČIATKY

V roku 1495 vypukla epidémia novej a hroznej choroby medzi vojakmi francúzskeho Karola VIII., keď vtrhol do Neapola v prvej talianskej vojne, a jej následný dopad na národy Európy bol zničujúci – bol to syfilis.

V roku 1494 viedol francúzsky kráľ Karol VIII. svoju armádu 50 000 vojakov do severného Talianska. Vojaci boli väčšinou žoldnieri a sprevádzalo ich 800 stúpencov vrátane kuchárov, zdravotníkov a prostitútok.

Počas okupácie Neapola sa francúzski vojaci oddávali dlhým oslavám a zhýralostiam a v krátkom čase sa ukázalo, že ich sužuje hrozná choroba.

Hoci nemala takú strašnú úmrtnosť ako bubonický mor, jej symptómy boli bolestivé a odpudzujúce. Objavili sa genitálne vredy, po ktorých nasledovali škaredé abscesy a vredy na zvyšku tela a silné bolesti. Liečiv bolo málo a sotva účinné a „liečby“, ktoré ľudia znášali, boli bolestivé a mnohí pacienti zomreli na otravu ortuťou.

Za začiatkom stál Kolumbus. Zdroj: wired.com

ODKIAĽ SA VZAL

Až do začiatku 20. storočia sa verilo, že syfilis priniesol z Ameriky Krištof Kolumbus. V roku 1934 bola predložená nová hypotéza, že syfilis existoval v Starom svete už pred Kolumbom.

Paleopatologické štúdie našli možné dôkazy, ktoré podporujú hypotézu a že syfilis je stará treponeálna choroba, ktorá sa koncom 15. storočia náhle vyvinula. Niektoré neskoršie štúdie však ukázali, že to tak nie je a stále môže ísť o novú epidemickú pohlavnú chorobu, ktorú priniesol Kolumbus z Ameriky.

Teóriu o pôvode z Nového sveta podporili dôkazy o treponematóze nájdenej v kostrových pozostatkoch predkolumbovských amerických Indiánov. Na druhej strane bola „lepra“ v Európe pred rokom 1500 považovaná za vysoko nákazlivú, spájala sa so sexuálnym kontaktom a hovorilo sa, že reaguje na liečbu ortuťou. Je preto možné, že mnohé prípady považované za malomocenstvo boli v skutočnosti syfilis.

Syfilis a prostitúcia. Zdroj: pl.m.wikipedia.org

MAL DRAMATICKEJŠÍ PRIEBEH AKO V NAŠEJ DOBE

Choroba začala vredmi na genitáliách, potom prešla do horúčky, vyrážkach po celom tele a bolestí kĺbov a svalov. Po týždňoch alebo mesiacoch vznikali veľké, bolestivé a zapáchajúce abscesy a rany alebo vačky po celom tele. Svaly a kosti začali bolieť, najmä v noci. Vredy sa stali tak agresívnymi, že sa mohli „zahryznúť“ do kostí a zničiť nos, pery a oči. Často sa rozšírili do úst a hrdla a niekedy nastala skorá smrť. V pokročilých fázach prichádzalo šialenstvo a znetvorenie.

Z opisov učencov az vtedajších drevorezieb vyplýva, že choroba bola oveľa závažnejšia ako dnešný syfilis, s vyššou a rýchlejšou úmrtnosťou a ľahšie sa šírila. Bolo to tak zrejme kvôli tomu, že išlo o novú chorobu a populácia voči nej nemala vytvorenú žiadnu imunitu.

ŠÍRENIE DO CELÉHO SVETA

Koncom roku 1495 sa epidémia rozšírila po celom Francúzsku, Švajčiarsku a Nemecku a v roku 1497 zasiahla Anglicko a Škótsko. V auguste 1495 cisár Svätej ríše rímskej Maximilián I. vyhlásil, že nič podobné ešte nebolo videné a že to bol trest od Boha za rúhanie. V roku 1500 sa syfilis dostal do škandinávskych krajín, Británie, Maďarska, Grécka, Poľska a Ruska. Do roku 1520 sa dostala do Afriky, na Blízky východ, do Číny, Japonska a Oceánie.

Terciárne lézie syfilisu. Zdroj: pixels.com

Syfilis mal rôzne mená, zvyčajne ho ľudia pomenovali po nepriateľovi alebo krajine, ktorú považovali za zodpovednú. Francúzi to nazývali „neapolská choroba“ alebo „španielska choroba“, neskôr „veľké kiahne“, Angličania a Taliani to nazývali „francúzska choroba“, „morbus Gallicus“, alebo „francúzske kiahne“, Nemci to nazývali „francúzske zlo“, Škóti to nazývali „grandgore“, Rusi „Poľská choroba“.  Turci to nazývali „kresťanská choroba“, Tahiťania to nazývali „britská choroba“, v Indii to nazývali „portugalská choroba“, v Japonsku „čínske kiahne“ “ a existuje niekoľko zmienok o tom, že sa nazývala aj „perzský oheň“.

OPISY CHOROBY

Giovanni de Vigo, taliansky chirurg, ktorý bol vymenovaný za chirurga pápeža Júliusa II., písal o nákazlivosti choroby, jej pôvode zo sexuálneho styku s infikovanou osobou a jej rýchlom šírení po tele. Presne opísal primárny vred, sekundárny výsev vyrážok, vredov a pľuzgierov, strašné nočné bolesti kostí a šialenstvo. Asi mesiac a pol po objavení sa prvých symptómov sú pacienti postihnutí bolesťami natoľko, že z nich vychádzajú úzkostné výkriky. De Vigo vyjadril názor, že ide o novú chorobu.

Keď sa nemecký lekár Joseph Grunpeck nakazil touto chorobou, opísal syfilis ako „tak krutý, taký skľučujúci, taký hrozný, že doteraz nebolo na tejto zemi známe nič hroznejšieho alebo nechutnejšieho“. Znetvorujúce lézie starostlivo zdokumentoval Dr Franz Mraček (1848 – 1908) vo svojom „Atlase a stvárnení kožných chorôb“. Zdroj: wellcomecollection.org

Ulrich von Hutton, nemecký učenec, ktorý trpel „veľkými kiahňami“, opísal účinky a jej liečbu guajakom, čiže posvätným drevom, vo svojom diele De Morbo Gallico z roku 1519, pričom sám na túto chorobu zomrel o štyri roky neskôr. Von Hutten písal o hrozných abscesoch a vredoch, nočných bolestiach kostí a chorobách vnútorných orgánov, vredoch močového mechúra a svalových chorobách.

V roku 1527 Jacques de Bethencourt vo svojom diele Nové litánie k pokániu zaviedol termín Morbus venerus alebo „pohlavná choroba“. Bethencourt odmietol termín morbus gallicus a navrhol, že keďže choroba vzniká z „nedovolenej lásky“, mala by sa nazývať choroba Venuše alebo pohlavná choroba. Tiež sa domnieval, že ide o novú chorobu, ktorú starovekí ľudia nepoznali a ktorá sa v Európe objavila až koncom 15. storočia.

SYFILIS V 16. STOROČÍ A JEHO SOCIÁLNE DÔSLEDKY

Obyčajní ľudia syfilis považovali za znak hriechu a vyhýbali sa ľuďom, ktorý ho mali.

Počas 20. rokov 16. storočia bolo historikom a vtedajším lekárom jasné, že choroba sa šírila pohlavným stykom. V Európe boli úrady natoľko znepokojené nárastom pohlavných chorôb, že sa pokúšali kontrolovať prostitúciu a sexuálne styky mimo manželstva. Anglický kráľ Henrich VIII sa pokúsil zatvoriť verejné domy a kúpele v Londýne. Na mnohých iných miestach boli vydané prísne nariadenia pre verejné domy a kúpele, ktoré nútili prostitútky, ktoré mali chorobu alebo infekciu, aby boli vylúčené z práce.

Harrisov zoznamu dám z Covent-Garden: alebo, Kalender Man of pleasure, za rok 1788. Zoznam poskytoval ročný zoznam prostitútok pracujúcich v Londýne. Zdroj: cam.ac.uk

Spisovatelia a lekári zo 16. a 17. storočia sa rozchádzali v názoroch na morálne aspekty syfilisu. Niektorí si mysleli, že je to boží trest za hriech, a ako taký ho vylieči iba drsné zaobchádzanie, alebo že ľudia so syfilisom by sa nemali liečiť vôbec. V roku 1673 Thomas Sydenham, britský lekár, napísal opačný názor, že morálny aspekt syfilisu je oblasťou lekára, ktorý by mal liečiť všetkých ľudí bez posudzovania.

LIEČBA

Po kolumbovskej epidémii bola rozšírená liečba syfilitických lézií ortuťou a v roku 1836 bol zavedený jodid draselný, menej toxický a účinnejší. Prvý liek, ktorý priamo napadol spirochétu vyvinul v roku 1909 nemecký bakteriológ Paul Ehrlich.

Veľa sa o priebehu choroby dozvedelo z neslávne známej štúdie Tuskegee syfilis (1932–72). Používanie antibiotík sa vyvinulo v roku 1943 po objave amerického lekára Johna Frienda Mahoneyho a iných a penicilín bol účinnou liečbou pre nepokročilé prípady syfilisu. Odvtedy počet prípadov syfilisu výrazne klesol, najmä vo vyspelých krajinách.

Rozvoj spoločnosti dostal na 100 rokov stopku

„Toto fakt nie je môj rok.“ Veta, ktorá počas pandémie medzi ľuďmi rezonuje čoraz častejšie. Rôzne štúdie spájajú covidové obmedzenia a našu psychickú (ne)pohodu, takže je zrejmé, že každý má toho vyše hlavy. Vráťme sa preto na chvíľu do minulosti, do roku, kedy si naši predkovia zrejme hovorili to isté.

Nie je to koniec prvej polovice 14. storočia, keď mor vyhladil polovicu Európy. Dokonca ani epidémia španielskej chrípky (1918), ktorá zabila 50 až 100 miliónov ľudí, väčšinou mladistvých. Odborníci sa zhodujú v tom, že ide o rok 536. V Európe „Bol to začiatok jedného z najhorších období v ľudskej histórií, ak nie najhorší rok vôbec,“ hovorí Michael McCormick, historik a archeológ, ktorý predsedá Iniciatíve Harvardskej univerzity pre vedu o ľudskej minulosti.

Podrobné študovanie prírodných katastrof a úpadku ľudstva ponúka realistickejší pohľad na to, čo sa dialo po zániku jednej z najvyspelejších civilizácií – Rímskej ríše. Začiatok stredoveku znamenal krok späť oproti tomu, čo bolo za tisícročia dosiahnuté.

Námet na film o konci sveta

Všetko to začalo dňom, keď záhadná hmla zahalila Slnko, ktoré na 18 mesiacov neuvideli obyvatelia Európy, Blízkeho východu a časti Ázie. Teploty začali rapídne klesať najviac za posledných 2000 rokov. Priemerná teplota v lete dosiahla maximálne 1,5 až 2,5 stupňa. Čoskoro sa ukázali následky, neúrodná pôda znamenala nárast krajín, v ktorých vypukol hladomor. Komu sa podarilo prežiť počas tohto strašného obdobia, čakali ho ešte horšie udalosti. V roku 541 nášho letopočtu sa územím Stredozemného mora šíril bubonický mor (Justiniánov mor) a zabil približne 100 miliónov ľudí.

Viete si predstaviť, že by ste boli rok bez denného svetla? zdroj: pexels.com

Historické osobnosti zaznamenali atmosféru, ktorá rok 536 najviac vystihovala. Byzantský historik Procopius napísal, že Slnko vyzeralo, akoby bolo v neustálom zatmení, „bez jasu – ako mesiac počas celého roka.“ Rímsky politik Cassiodor zase spomenul, že náš zdroj svetla získal modrý odtieň, ročné obdobia zmizli a ľudia nemohli vidieť svoj tieň.

Ekologický chaos priniesol masívny ekonomický pokles, ktorý ho ochromil na nasledujúce storočie, až kým v roku 640 nebola objavená ťažba striebra. Po tomto objave sa spoločnosť postupne postavila na nohy a začala napredovať.

Čo bolo príčinou?

Michael McCormick však spolu so svojimi kolegami chceli prísť na spúšťač všetkých tragických udalostí. Tím analyzoval staroveké ľadové jadro vytiahnuté zo švajčiarskych Álp, ktoré obsahovalo neuveriteľné informácie staré 2000 rokov. Častice prachu, kovu a vzduchom prenášaných prvkov zamrznuté na rôznych úrovniach 72 metrov dlhého jadra naznačujú, ako sa zmenila atmosféra nad Európou za posledné dve tisícročia.

Pri pohľade na vzorky, ktoré označovali rok 536, tím identifikoval dva mikroskopické črepy vulkanického skla. Ich pôvod sa zhodoval so sopečnými horninami na Islande. Podľa vedcov tieto kúsky dokazujú rozsiahlu sopečnú erupciu, ktorá vychrlila do vzduchu nad severnou pologuľou obludný oblak popola. Prostredníctvom vetra sa mrak posúval smerom na juh a pohltil oblohu na viac ako rok.

Posun vpred

„Rok bez leta“ však nebol iba jednorazovým ničivým úkazom. V roku 1815 vybuchla sopka Tambora na ostrove Sumbawa (dnešná Indonézia) a spôsobila najsilnejšiu sopečnú erupciu v modernej histórií. Do atmosféry vychrlila tony oxidu siričitého, čo znamenalo, že priemerná teplota na svete klesla o jeden stupeň. Bezprostredne po výbuchu zahynulo približne 11 000 ľudí, zatiaľ čo ďalšie tisíce zomreli v nasledujúcich mesiacoch a rokoch v dôsledku trvalých následkov výbuchu.

Viac ako 200 rokov dozadu zapríčinila Tambora prírodnú katastrofu. zdroj: pinterest.com

Skúmanie ľadových častíc okrem hlavnej príčiny zamorenia vzduchu, prinieslo dôkazy o ďalších erupčných udalostiach, ktoré celú situáciu len posilnili. Výbuchy nastali v rokoch 540 a 547. Podľa vedcov kombinované znečistenie z tejto sopečnej trojitej pohromy spôsobilo viac než len blokovanie slnka a ochladzovanie Zeme – to mohlo Európu pripraviť na obdobie smrti a úpadku, ktoré trvalo 100 rokov.

Keďže sme stále na vrchu potravinového reťazca, aj táto strašná doba musela raz pominúť.  Výskum ďalej ukázal, že v roku 640 vzorky z alpského ľadového jadra vykazovali známky nového druhu znečistenia ovzdušia. Keď sa začalo ťažiť a spracúvať striebro, do vzduchu sa uvoľňovalo olovo. Nie príliš dobrý vplyv na prírodu však pomohol oživiť ekonomiku. Tá napredovala ako parný stroj, ktorý sa stal symbolom priemyselnej revolúcie. Napriek tomu, že prírodné katastrofy a ochorenia nám strpčujú život aj dnes, v génoch máme zapísanú vytrvalosť.

Zdroje: www.history.co.uk, www.livescience.com, www.science.org

V tomto článku sa dočítate o vzťahu medzi úzkosťou a spánkom a niekoľko overených tipov ako zaspávať rýchlejšie a pokojnejšie.

1. Aký je vzťah medzi úzkosťou a spánkom
2. Ako upokojiť úzkosť a získať lepší spánok
3. Meditácia
4. Spánková hygiena
5. Aktivity pred spaním
6. Napíšte si svoje starosti na papier

1. Aký je vzťah medzi úzkosťou a spánkom

Vážne poruchy spánku, vrátane nespavosti, sú už dlho uznávané ako bežný príznak úzkostných porúch. Ľudia, ktorí sú sužovaní obavami, často premýšľajú o svojich obavách v posteli a táto úzkosť im v noci môže zabrániť zaspať.

Stav duševného nadmerného vzrušenia, často poznačený obavami je identifikovaný ako kľúčový faktor nespavosti. Ľudia s úzkostnými poruchami majú sklon k vyššej reaktivite spánku, čo znamená, že majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť problémov so spánkom, keď čelia stresu.

Ťažkosti so spánkom boli zistené u ľudí s rôznymi typmi úzkosti vrátane generalizovanej úzkostnej poruchy.

Úzkosť zo zaspávania môže sama osebe veci skomplikovať a vytvárať úzkosť zo spánku, ktorá u človeka posilňuje pocit hrôzy. Tieto negatívne myšlienky o tom, že idete spať, typ predvídavej úzkosti, môžu spôsobiť problémy so zdravým spánkovým plánom a rutinou.

Ilustračná fotografia (nespavosť). Zdroj: nytimes.com

Aj po zaspaní sa ľudia môžu uprostred noci zobudiť s úzkosťou. Návrat do postele môže byť problém, ak ich myseľ opäť začne pretekať s obavami. To môže viesť k fragmentácii spánku, čo znižuje kvantitu aj kvalitu ich spánku.
Boli nájdené súvislosti medzi úzkostnými poruchami a zmenami v spánkových cykloch človeka. Výskum naznačuje, že úzkosť pred spánkom môže ovplyvniť spánok s rýchlym pohybom očí (REM), ktorý zahŕňa najživšie sny. Úzkosť môže vyvolať znepokojujúcejšie sny a vytvoriť vyššiu pravdepodobnosť porúch spánku. Nočné mory môžu posilniť negatívne asociácie a strach okolo spánku.

Rôzne dôkazy zároveň naznačujú, že problémy so spánkom nie sú len príznakom úzkosti. Namiesto toho môže nedostatok spánku vyvolať alebo zhoršiť úzkostné poruchy. Vedci zistili, že ľudia, ktorí sú náchylní na úzkosť, sú obzvlášť citliví na účinky nedostatočného spánku, ktorý môže vyvolať príznaky úzkosti.

Ilustračná fotografia (úzkosť a nespavosť). Zdroj: calmclinic.com

Je známe, že nedostatok spánku ovplyvňuje náladu a emocionálne zdravie, čo môže zhoršiť problémy spojené s úzkostnými poruchami. Obojsmerný vzťah znamená, že úzkosť a nedostatok spánku sa môžu posilňovať. Znepokojenie spôsobuje zlý spánok, čo prispieva k väčšej úzkosti a ďalším ťažkostiam so spánkom.

Depresia, o ktorej je tiež známe, že negatívne ovplyvňuje spánok, môže situáciu ešte viac skomplikovať a vytvárať ďalšie prekážky pre kvalitný spánok u ľudí, ktorí majú depresiu aj úzkosť.

Zistilo sa, že ľudia s obštrukčným spánkovým apnoe, poruchou spánku, ktorá spôsobuje opakované výpadky dýchania a prerušovaný spánok, majú vyššiu mieru problémov duševného zdravia, vrátane depresie, úzkosti a panickej poruchy.

Príčiny insomnie. Zdroj: news-medical.net

Ako upokojiť úzkosť a získať lepší spánok

Hoci dôsledky úzkostných porúch môžu byť značné, sú jednou z najlepšie liečiteľných porúch duševného zdravia. To neznamená, že zníženie úzkosti je vždy jednoduché, ale existujú liečby, ktoré môžu pomôcť.

Každá osoba, ktorá má pretrvávajúcu alebo výraznú úzkosť a/alebo problémy so spánkom, by sa mala porozprávať s lekárom, ktorý dokáže najlepšie posúdiť jej situáciu a prediskutovať výhody a nevýhody potenciálnych možností liečby.

Kognitívno-behaviorálna terapia je bežnou liečbou úzkostných porúch. Je to typ terapie, ktorá funguje na preorientovanie negatívneho myslenia a má úspech pri znižovaní úzkosti. Štúdie zistili, že môže znížiť úzkosť aj u ľudí, ktorí trpia nespavosťou. Riešenie úzkosti môže pripraviť cestu pre lepší spánok, ale závažné prípady nespavosti môžu pretrvávať aj po terapii.

Na liečbu úzkostných porúch je schválených niekoľko rôznych typov liekov vrátane liekov proti úzkosti, antidepresív a beta-blokátorov. Tieto lieky sú určené skôr na zmiernenie symptómov než na liečbu základnej úzkosti.

Kvôli mnohostrannému vzťahu medzi úzkosťou a spánkom môže lepší odpočinok pomôcť v boji proti pocitom úzkosti. Budovanie zdravých spánkových návykov môže urobiť z chodenia do postele príjemnejší zážitok a uľahčiť konzistentnú rutinu na zlepšenie spánku.

Vaše spánkové návyky aj prostredie sú súčasťou spánkovej hygieny.

Kroky na zlepšenie spánkovej hygieny zahŕňajú pohodlnú posteľ, elimináciu zdrojov narušenia spánku, ako je svetlo a hluk, a vyhýbanie sa kofeínu a alkoholu popoludní a večer.

Ilustračná fotografia (meditácia). Zdroj: verywellmind.com

Meditácia

Vyskúšanie relaxačných techník môže pomôcť identifikovať spôsoby, ako sa zbaviť úzkosti a uľahčiť rýchle a pokojné zaspávanie. Relaxačné cvičenia môžu prerušiť cyklus obáv a premýšľania.

Môžete si tiež skúsiť naplánovať čas, na premýšľanie nad nepríjemnými sférami vášho života, pretože to môže eliminovať nepokojný čas, keď si ľahnete do postele.

Hlboké dýchanie, ktoré sme si spomínali v predošlom článku je veľmi dobrým krokom aj v tomto prípade, keď sa snažíte zaspať alebo sa v noci prebudíte.

Ak máte problémy s meditáciou, vyskúšajte relaxačné jogové pozície, ktoré pomôžu vášmu telu pripraviť sa na spánok.

Spánková hygiena – pravidelný „rituál“ pred spaním

Ak máte rutinu a pravidelne absolvujete svoje zvyky pred spaním, je menej pravdepodobné, že vaša myseľ prepadne do špirály úzkostných myšlienok.

Spánková hygiena sa vzťahuje na rôzne návyky, ktoré sú nevyhnutné pre dobrý spánok, napríklad:

• Obmedzenie času stráveného pred obrazovkou pred spaním
• Žiadna veľká fyzická aktivita ani ťažké jedlá tesne pred spaním
• Žiadny kofeín alebo alkohol pred spaním alebo po určitom čase popoludní
• Obmedzente 20 minútové zdriemnutia
• Udržujte svoju spálňu tmavú a chladnú
• Dodržiavanie dôsledného režimu pred spaním

Aktivity pred spaním

Najlepšia nočná rutina umožňuje vašej mysli a telu spomaliť čas predtým, ako vypnete svetlá. Vyhraďte si aspoň 30 minút na kúpanie, čítanie knihy, počúvanie podcastu alebo prehrávanie tichej hudby. Tieto „prechodové rituály“ môžu pripraviť váš mozog na to, aby spájal určité činnosti s prípravou na spánok.

Napíšte si svoje starosti na papier

Namiesto toho, aby ste nechali myšlienky a úlohy víriť vo vašom mozgu, zapíšte si ich, aby mal váš mozog herný plán na nasledujúci deň. Zapisovanie do denníka vám tiež môže pomôcť rýchlejšie zaspať. Zútulnite si prostredie okolo seba a pri pár pohodlných vankúšoch nechajte svoje myšlienky, aby sa prejavili a vy ich tak mohli dostať na papier.

Odvrátená strana motošportu

Formula 1, svet motošportu a celková automobilová história so sebou okrem obdivuhodných výkonov pretekárov prinášajú aj množstvo nešťastných koncov. Osud či tragická náhoda na trati neminul ani pretekárov Ayrtona Sennu, Jochena Rindta alebo Gillesa Villeneuve. Každý z nich pritom odišiel vo veľmi mladom veku. Tento svet opustili predčasne, no ich odkaz a úspechy budú žiť večne. V histórii automobilového športu ostane už navždy dojímavý príbeh Alberta Françoisa Ceverta Goldenberga, francúzskeho pretekára, ktorého sľubná kariéra skončila skôr ako začala.

Sen o pretekaní sa zrodil už v detstve

François Cevert sa narodil v Paríži a pretekárom sa túžil stať už od raného detstva. Nemal to však najjednoduchšie, nakoľko jeho otec Charles Goldenberg bol uznávaným parížskym klenotníkom. Ten synovmu snu príliš naklonený nebol a predstavoval si, že podnik raz prevezme. Na kariéru mu nijako neprispel a tak si mladý Francúz vydláždil cestu sám.

Svoje pretekárske začiatky realizoval na skútri značky Vespa, ktorý patril matke. V 19 rokoch si kúpil vlastný motocykel a po dokončení  povinnej vojenskej služby si začal plniť sen o pretekaní. Neskôr, v roku 1966 absolvoval výcvikový kurz na škole Le Mans, po ňom sa zapísal do pretekárskej školy Magny-Cours. Prihlásil sa do súťaže Volant Shell, ktorá rýchlemu jazdcovi poskytla príležitosť od ďalšej sezóny pretekať vo Formule 3. Cevert preteky vyhral a čakala ho premiéra vo francúzskom šampionáte formuly 3. Sezóna F3 (najmä v začiatkoch) neprebiehala úplne podľa jeho predstáv – chýbali mu prostriedky a skúsenosti s nastavením monopostu. Na konci svojej prvej sezóny však získal titul šampióna Formuly 3.

Po víťazstve sa presunul do Formuly 2, v ktorej pretekali aj piloti z Formuly 1. Zlom v pretekárovej kariére nastal, keď do závodu v Crystal Palace nastúpil legendárny Jackie Stewart.

Charizmatický pretekár, z ktorého sa stávala hviezda F1

François stelesňoval azda všetky predstavy o pretekárskom pilotovi Formuly 1. Bol to mladý pekný muž atletickej postavy, s veľkou charizmou a talentom. Pôsobil stále veselo, možno miestami až ľahkovážne. Pretekal na monoposte Tyrrell 006, pričom stihol dosiahnuť jedno víťazstvo, 13 pódiových umiestnení a celkovo 89 bodov v kariére.

Počas pretekov Formuly 2 sa dostal do súťaže so samotným Jackiem Stewartom, ktorý mal čo robiť, aby mladého Françoisa prekonal. Krátko po jazde povedal Jackie svojmu tímovému manažérovi, Kenovi Tyrrellovi – „nech dáva pozor na mladého Francúza“.

Toto odporúčanie sa zišlo v roku 1970, keď Tyrrell potreboval nového jazdca. Šéf tímu okamžite oslovil Ceverta – okrem odporúčania od Stewarta bol dôvodom obrovský talent a jeho prijatie nijako nesúviselo so sponzorským ziskom (ako sám Tyrrell raz potvrdil). Jackie Stewart v ňom videl niečo, čo nikto predtým nevidel. Týmto sa odštartovalo mentorstvo a zároveň celoživotné priateľstvo Ceverta a Stewarta.

Talentovaný François Cevert, ktorého sľubnú kariéru ukončila hrozná autonehoda. Zdroj:sk.pinterest.com

Veľkým vzorom a mentorom bol preňho Jackie Stewart

Škótsky pilot Formuly 1, Jackie Stewart (prezývaný aj „lietajúci Škót“) sa na adresu Ceverta viackrát vyjadril, že od neho získal množstvo lekcií – aj keď bol Stewart výrazne starší. Bol naozaj bol poctený možnosťou s ním pracovať. Nepochyboval o tom, že by sa skutočne stal prvým francúzskym majstrom sveta v F1.

„Povedal som mu všetko, čo som vedel. Nikdy som si nepomyslel – tak toto ti už nepoviem.“ dodal Stewart. Françoisov pohľad bol totožný, tvrdil, že ho jeho „maestro“ naučil úplne všetko (cez analýzu správania auta, myslenia až po techniku pohľadu).

Cevertov debut sa udial v roku 1970 počas Veľkej ceny Holandska na okruhu Zandvoort, na ktorom ho však sprevádzali technické problémy. O rok neskôr začal Tyrrell komponovať vlastné monoposty a s tým prišli aj prvé dôležité úspechy. Jeho premiérovým víťazstvom (zároveň jediným) sa stali posledné preteky sezóny vo Watkins Glene (na Veľkej cene Spojených štátov). Pre Francúzov to bolo prvá, ale aj posledná výhra vo Formule 1.

François Cevert spolu s mentorom a priateľom Jackiem Stewartom. Zdroj:sk.pinterest.com

 Nečakaná tragédia

V roku 1973 už Cevertova hviezda nemohla žiariť jasnejšie – z 15tich závodov na pódiu skončil sedemkrát. Špekulovalo sa, že po odchode Stewarta sa stane tímovou jednotkou práve on. Na rad prišlo finále sezóny vo Watkins Glene v New Yorku (paradoxne tam, kde prvýkrát triumfoval) a François bol pripravený vydať zo seba na kvalifikácii to najlepšie. Tesne pred začiatkom ešte poznamenal, že je 6.október, jazdí na Tyrrelle 006 a jeho pretekárske číslo bolo 6. Považoval to za šťastný deň a šancu  získať prvú pozíciu („pole position“) vo svojej kariére v F1.

Avšak chvíľu po štarte pri stúpaní do kopca narazil do ľavého obrubníka, prešiel cez trať a narazil do zvodidiel. Auto sa začalo točiť a v obrovskej rýchlosti cca 240 km/h sa vrátil na trať, kde ho odhodilo späť do zvodidiel, cez ktoré sa Cevert prevrátil. Auto skončilo hore nohami a šokovaní vodiči začali okamžite zastavovať. François Cevert nemal žiadnu šancu nehodu prežiť, a tak sa kariéra 29-ročného nástupcu Jackieho Stewarta skončila skôr než vôbec začala.

Tragédia ovplyvnila predovšetkým Jackieho (ktorý sa rozhodol viac v New Yorku nepretekať), no aj mnoho ďalších vodičov. Nehodu označili ako jednu z najhorších častí ich kariéry.

Cevertova osudná nehoda na formule Tyrrell 006. Zdroj:sk.pinterest.com

Zdroje: drivetribe.com, racer.com, gpf1.cz

CLAYTON CHRISTENSEN vo svojej prelomovej knihe DILEMA INOVÁTORA opísal, ako by nové a inovatívne produkty mohli narušiť dominantné spoločnosti, ktoré zanedbávali spodnú hranicu svojho trhu. | Foto: World Economic Forum from Cologny, Switzerland @Wikimedia Commons, CC BY-SA 2.0

• 10. januára 2022 prichádza na Slovensko kniha „Dilema inovátora“ od Claytona Christensena.
• Úspešné podnikanie nepotrebujete vždy jedinečný nápad, ale schopnosť prispôsobiť sa trhu a globálnym i lokálnym zmenám.
• Každá firma pritom čelí potrebe inovovať – a tu vzniká paradox. Inovácie môžu byť priebežné a konzervatívne, ale aj radikálne a riskantné.
• Existuje recept na to, aké inovácie sa oplatí robiť viac? Ktoré sú už príliš veľkým rizikom? Odpovede našiel Clayton Christensen v bestselleri „Dilema inovátora“.

Harvardský profesor, ktorý môže pomôcť aj slovenským firmám

Clayton Christensen bol profesor z Harvardu, ktorý sa vo svete preslávil vďaka svojim jedinečným myšlienkam. Tie ovplyvnili svet – dokonca aj ten váš, hoci o tom ani neviete. Napokon, aj Steve Jobs pravidelne citoval z Christensenovej knihy „Dilema inovátora“ a Andy Grove z Intelu ju kedysi vyhlásil za najdôležitejšiu knihu, ktorú čítal za posledných desať rokov. Jeff Bezos hovorí svojim manažérom v Amazone, aby si prečítali ďalšiu Christensenovu knihu „The Innovator’s Solution“ a k jeho dielu sa hlási aj Reed Hastings, generálny riaditeľ Netflixu.

Prečo spomíname práve týchto významných podnikateľov? Pretože práve oni sú vzormi aj pre slovenských startupistov a podnikavých jednotlivcov, ktorí majú nielen vysoké ambície, ale aj zodpovedajúci potenciál.

Christensenova teória prevratných inovácií mu zabezpečila kľúčový vplyv na firmy zo Silicon Valley a dvakrát mu vyniesla titul najvplyvnejšieho svetového mysliteľa v oblasti manažmentu. Nepochybne aj preto, že bol majstrovský rozprávač a vedel svoje myšlienky predať. Okrem toho so svojimi nanajvýš racionálnymi postrehmi z praxe prišiel v správnom čase.

„Bolo to na prelome tisícročí, dot-com firmy sa objavovali všade, Digital Equipment Corporation, gigant počítačového veku, sa rozpadal a AOL mala zrazu a nevysvetliteľne rovnakú hodnotu ako Time Warner,“ uvádza o Christensenovi New Yorker po jeho smrti v januári minulého roka. „Samozrejme, každý musel byť na pozore, ale pred čím? Do tohto chaosu a neistoty vstúpil Christensen, ktorý rozprával svoj príbeh o oceliarskom priemysle.“

Clayton Christensen zomrel v januári 2020 | Foto: claytonchristensen.com

Príkladom z praxe, kedy princípy od Christensa fungovali, je príbeh spoločnosti Intel. Tá si lámala hlavu nad tým, ako svoj biznis udržať v časoch, ktoré pre ňu rozhodne neboli priaznivé. Šéf Intelu Andy Grove vtedy priviedol do firmy Christensena, podobne ako iní riaditelia iných spoločností pred ním, aby sa porozprával s obrovskými pracovnými skupinami. Grove napokon označil osobné počítače nižšej kategórie za potenciálnu rušivú či prevratnú inováciu, ktorá ohrozuje výrobcu špičkových počítačových čipov, a nariadil svojim manažérom a marketingovému tímu, aby sa na ne zamerali. Čoskoro Intel predstavil lacnejší čip Celeron. V priebehu jedného roka Intel vlastnil 35% podiel na trhu čipov v lacnejších osobných počítačoch, z Celeronu sa stal fenomén. Grove, ktorý zomrel v roku 2016, pripísal zásluhy práve Christensenovi.

Je potrebné tomu správne rozumieť

Christensen však býval údajne nahnevaný na to, že jeho princípy neboli vždy pochopené správne. Nie však iracionálne, napokon sám uznával konštruktívnu kritiku a svoje teórie postupne vylepšoval.

„Mylná predstava o tomto termíne je, že ide o inováciu alebo technológiu, ktorá je nejakým spôsobom jednoducho nová a špičková v tom zmysle, že to ešte nikto nikdy neurobil,“ povedal Clark Gilbert, bývalý prezident Deseret News. „Prevratná technológia však najčastejšie inovuje spôsobom, ktorý vyzerá menejcenne. Zdá sa, že rušivá/prevratná inovácia je podradnejšia ako tie od etablovaných spoločností a má slabú výkonnosť v porovnaní s tradičnými meradlami. Potom sa inovácia vyvíja a v skutočnosti otvára úplne novú kategóriu spotreby pre používateľov a spotrebiteľov, ktorí ju nikdy predtým nemohli využiť, pretože bola buď príliš drahá, alebo si vyžadovala príliš veľa odborných znalostí na použitie. Mnohí si myslia, že to znamená novšie, lepšie, rýchlejšie, ale Clay v skutočnosti zistil, že prevratná inovácia sa nejaví ako lepší produkt, ale ako taký, ktorý ho robí dostupnejším alebo dostupnejším pre oveľa širšie publikum.“

Na ktorých inováciách naozaj záleží? Práve to je tá správna otázka.

Clayton Christensen ako prvý opísal proces, pri ktorom sa produkt alebo služba udomácňuje spočiatku v jednoduchých aplikáciách na spodnej časti trhu a potom sa neúnavne posúva nahor na trh, prípadne vytláča etablovaných konkurentov.

Keďže spoločnosti majú tendenciu inovovať rýchlejšie, ako sa vyvíjajú potreby ich zákazníkov, väčšina organizácií nakoniec skončí výrobou produktov alebo služieb, ktoré sú v skutočnosti príliš sofistikované, príliš drahé a príliš komplikované pre mnohých zákazníkov na ich trhu.

Spoločnosti sa usilujú o tieto „udržateľné inovácie“ na vyšších úrovniach svojich trhov, pretože práve to im historicky pomáha uspieť: účtovaním najvyšších cien svojim najnáročnejším a sofistikovanejším zákazníkom na vrchole trhu spoločnosti dosiahnu najvyššiu ziskovosť.

Tým však spoločnosti nevedomky otvárajú dvere „rušivým inováciám“ na spodnej časti trhu. Inovácia, ktorá je prevratná, umožňuje úplne novej populácii spotrebiteľov na spodku trhu prístup k produktu alebo službe, ktorá bola historicky dostupná len spotrebiteľom s množstvom peňazí alebo s lepšími zručnosťami.

Charakteristiky prevratných podnikov, aspoň v ich počiatočných fázach, môžu zahŕňať nižšie hrubé marže, menšie cieľové trhy a jednoduchšie produkty a služby, ktoré sa v porovnaní s tradičnými metrikami výkonu nemusia javiť také atraktívne ako existujúce riešenia. Pretože tieto nižšie úrovne trhu ponúkajú nižšie marže, nie sú atraktívne pre iné firmy, ktoré sa pohybujú na trhu smerom nahor, čím vytvárajú priestor pre nových konkurentov, aby sa objavili a vyrástli.

Čoskoro už aj na Slovensku

Myšlienky a dielo Christensena spred takmer štvrť storočia je vysoko relevantné dodnes. Dokonca sa môže zdať, že práve dnes sú ešte aktuálnejšie, pretože firiem je dnes nepomerne viac ako kedykoľvek predtým, čelia tak väčšiemu konkurenčnému tlaku a sú nútené zvládať inovácie lepšie ako ich predchodcovia. Ktoré inovácie sú však tie správne a ktoré ich môžu prevalcovať a zničiť? Ako tieto typy inovácií rozlíšiť včas, ako ich cielene budovať, udržiavať a kedy sa vybrať ktorou cestou? Na tieto otázky neexistuje jednoznačná a jednoduchá odpoveď. Odpovede si vyžadujú pochopenie súvislostí, znalosť trhu, znalosť svojej spoločnosti a jej produktov a služieb, zákazníkov a mnoho ďalšieho. Tomu všetkému sa venuje Clayton Christensen vo svojej knihe Dilema inovátora.

Kniha už čoskoro príde aj náš trh v slovenskom preklade vďaka Nadácii United Philanthropy, ktorá minulý rok priniesla do predaja aj výnimočnú knihu Z tretieho sveta medzi elitu: Úspešný príbeh Singapuru od Lee Kuan Yewa.

Nie je to čítanie pre každého, ale tí, ktorí majú záujem o udržateľnosť svojho biznisu, chcú byť viac ako iba priemer, tí by mali toto dielo považovať za kľúčový prvok vo svojom vzdelávaní. Slovenská verzia knihy Dilema inovátora od Claytona Christensena bude v predaji od 10. januára 2022.

INOVÁCIE POMÁHAJÚ, ALE AJ NIČIA: Inovovať je dôležité, ale záleží aj na tom, aké tieto inovácie vlastne sú. Trvalá udržateľnosť alebo riziko s eventuálnou revolúciou? Obe majú svoje významy. A aj o tomto je kniha Dilema inovátora.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoyMDIwOCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDIwMjA4IC0gQWsgZmlybXkgbmV6YXJlYWd1asO6IG5hIHByZWJpZWhhasO6Y2Ugem1lbnksIHphanRyYSBtw7TFvnUgc2tvbsSNacWlIiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjIwMjMxLCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIxLzExL0RpbGVtYS1pbm92YXRvcmEta25paGEtU0stMjAyMS0xLmpwZyIsInRpdGxlIjoiQWsgZmlybXkgbmV6YXJlYWd1asO6IG5hIHByZWJpZWhhasO6Y2Ugem1lbnksIHphanRyYSBtw7TFvnUgc2tvbsSNacWlIiwic3VtbWFyeSI6Ik8gdG9tLCBha28gbcO0xb51IGlub3bDoWNpZSBwb23DtGPFpSwgYWxlIGFqIHpuacSNacWlIHXFviBldGFibG92YW7DqSBmaXJteSwgYXV0b3IgQ2xheXRvbiBDaHJpc3RlbnNlbiBww61zYWwgdcW+IHYgcm9rdSAxOTk3LiBKZWhvIGRpZWxvIGplIG5hbmFqdsO9xaEgYWt0dcOhbG5lIGRvZG5lcy4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

Franz Stangl. Zdroj: cs.wikipedia.org

Franz Stangl

ČÍM SA „PRESLÁVIL“

Rakúšan Stangl, prezývaný „Biela smrť“ pre svoju tendenciu nosiť bielu uniformu a bič, pracoval na programe eutanázie Aktion T-4, v rámci ktorého nacisti zabíjali ľudí s mentálnym a telesným postihnutím. Neskôr slúžil ako veliteľ táborov smrti Sobibor a Treblinka v Nemcami okupovanom Poľsku. Predpokladá sa, že počas jeho pôsobenia v Sobibore bolo zavraždených viac ako 100 000 Židov a neskôr sa presťahoval do Treblinky, kde bol priamo zodpovedný za druhý nacistický tábor, kde bolo zabitých 900 000 ľudí.

JEHO CESTA DO JUŽNEJ AMERIKY

Po skončení vojny bol Stangl zajatý Američanmi, ale v roku 1947 ušiel z rakúskeho zajateckého tábora do Talianska. S pomocou rakúskeho biskupa Aloisa Hudala sympatizujúceho s nacistami odcestoval do Sýrie. V roku 1951 sa s celou rodinou presťahoval do Brazílie. Stangl tu pracoval na niekoľkých miestach, ale nakoniec získal dobre platenú prácu v továrni firmy Volkswagen v São Bernardo do Campo. Stále používal svoje pôvodné meno.

AKO HO DOSTALI PRED SPRAVODLIVOSŤ

Zatykač na Stangla bol vydaný v roku 1960 v Nemecku, a v Rakúsku až v roku 1961. Na jeho vypatrání a  dolapení sa podieľal známy lovec nacistov Simon Wiesenthal. Hoci Stangl stále žil pod svojím vlastným menom a nijako sa neskrýval, trvalo šesť rokov, než bol zaistený. Dňa 28. februára 1967 zatkla Stangla brazílska polícia. Nebolo pravidlom, aby juhoamerické krajiny vydávali utečencov, no na naliehanie úradov a amerického senátora Roberta Kennedyho vydali Brazílčania Stangla do Západného Nemecka na súd. Súd v Düsseldorfe uznal Stangla vinným zo spolupodielu na vražde najmenej 400 000 ľudí a 22. decembra 1970 ho odsúdil na doživotné väzenie.
Franz Stangl zomrel 28. júna 1971 vo väzení na srdcové zlyhanie.

Erich Priebke. Zdroj: aljazeera.com

Erich Priebke

ČÍM SA „PRESLÁVIL“

Člen SS a gestapa Priebke sa v roku 1944 zúčastnil masakru v Ardeatínskych jaskyniach v Ríme, pri ktorom nacisti zabili 335 ľudí v odvete za zabitie 33 nemeckých príslušníkov SS talianskymi partizánmi. Priebke priznal, že zabil dvoch Talianov, no tvrdil, že iba plnil rozkazy. Priebke tiež podpísal transport 2000 rímskych Židov do Osvienčimu a slúžil ako nacistický sprostredkovateľ s Vatikánom.

JEHO CESTA DO JUŽNEJ AMERIKY

Priebke utiekol z britského zajateckého tábora na Silvestra v roku 1946 prestrihnutím ostnatého drôtu, zatiaľ čo jeho dozorcovia boli opití. Priebke s pomocou biskupa Aloisa Hudala v roku 1948 utiekol do Argentíny na sfalšovaný pas Červeného kríža. Usadil sa v horskom mestečku San Carlos de Bariloche v regióne Patagónia, kde pôsobil vo viedenskom lahôdkárstve a pracoval v nemeckej škole, a žil pod vlastným menom.

AKO HO DOSTALI PRED SPRAVODLIVOSŤ

V roku 1994 bola Priebkeho minulosť odhalená svetu po rozhovore so spravodajcom ABC Samom Donaldsonom. V dôsledku rozruchu po rozhovore bol Priebke vydaný do Talianska, kde bol odsúdený za vojnové zločiny na doživotné väzenie, ktoré si mal odpykať v domácom väzení. Priebke zomrel v roku 2013 vo veku 100 rokov. Jeho pohreb vyústil do stretu medzi fašistickými a antifašistickými demonštrantmi a pochovali ho na tajnom mieste po tom, čo ho Argentína odmietla pochovať na svojej pôde.

Gerhard Bohne (vpravo). Zdroj: de.wikipedia.org

Gerhard Bohne

ČÍM SA „PRESLÁVIL“

Právnik a dôstojník SS Bohne viedol pracovnú skupinu sanatórií a opatrovateľských domovov Tretej ríše a bol zodpovedný za administratívnu logistiku Hitlerovho programu eutanázie Aktion T-4. Bohne tvrdil, že je „zabijak milosrdenstva“, a v rámci Aktion T-4 vykonávali systémové vyhladzovanie s cieľom očistiť árijskú rasu a vyhnúť sa výdavkom štátu na ľudí s mentálnym a telesným postihnutím. Celkovo tento program zabil asi 200 000 Nemcov s nevyliečiteľnými chorobami, duševnými chorobami a inými handicapmi. Obete boli odvedené do plynových komôr v ústavoch a potom spopolnené. Program slúžil ako skúšobná prevádzka pre tábory masového vyhladzovania, ktoré neskôr prevádzkovali SS. Bohne bol vyhodený z nacistickej strany po tom, čo predložil správu obviňujúcu jeho agentúru z podvodu a korupcie.

JEHO CESTA DO JUŽNEJ AMERIKY

Bohne utiekol do Argentíny v roku 1949 prezlečený za „technika“ pre armádu, pod vedením tamojšieho prezidenta Juana Peróna. Neskôr priznal, že Perónovi pomocníci mu zabezpečili peniaze a doklady totožnosti.

AKO HO DOSTALI PRED SPRAVODLIVOSŤ

V 50. rokoch sa dobrovoľne vrátil do Nemecka a bol znovu prijatý na výkon advokátskej praxe. V roku 1959 ho zatkli, neskôr však ušiel a vrátil sa do Argentíny. V roku 1964 nemecká vláda požiadala o vydanie Bohna do Nemecka na súdny proces – bol obvinený zo zodpovednosti za smrť 200 000 osôb v Aktion T4. Jeho súdny proces nepokračoval, pretože nebol uznaný za spôsobilého na súdny proces.