Sledujte nás na sociálnych sieťach

Instrid je nezávislé digitálne médium, ktoré vzniklo z potreby prinášať čitateľom to, čo v tradičných spravodajských kanáloch často chýba – širší kontext, zaujímavosti zo sveta, neprehliadané témy a originálny pohľad na aktuálne dianie. Zameriavame sa na kvalitný, pútavo spracovaný obsah, ktorý čitateľovi ponúka viac než len povrchné titulky.

Bude sa nový teleskop naozaj volať podľa Jamesa Webba? Bol bigotný, čo začína byť problém

Stavba vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba prebieha na Zemi, do vesmíru ho vynesie raketa snáď ešte tento rok. FOTO: NASA

Na každom z nás záleží

Počúvame to nielen pred voľbami, že hlas každého sa počíta a preto má každý jeden z nás moc ovplyvňovať, čo sa deje v našej krajine. Keď zablúdite na motivačné profily na Pintereste, Instagrame a Facebooku, dozviete sa ešte viac – že na každom z nás záleží aj preto, lebo máme v sebe potenciál meniť naše okolie, krajinu i svet. Je to pravda? Nemáme len príliš vysoké sebavedomie, ak tvrdíme, že práve my, jednotlivci, sme pre spoločnosť ako takú tak veľmi dôležití?

Všeobecný názor, že naozaj záleží na každom jednom z nás, je tu už nepochybne dlho, ale iba ťažko by sme mohli súhlasiť s tým, že kedykoľvek v minulosti reflektoval bežné správanie ľudí. Dnes sa už na všetko pozeráme trocha inak, pretože internet zabil anonymitu a vytvoril platformu, pomocou ktorej možno do povedomia verejnosti dostať prakticky čokoľvek a kohokoľvek. Neprávosť je na očiach viac ako kedykoľvek predtým práve vďaka internetu a jeho obsahu, ktorého tvorcom sú jednotlivci. Lenže v minulosti sa nebolo kde ukázať, nebolo kde žalovať a domáhať sa naklonenia verejnej mienky.

Tí, ktorí mali moc, boli držitelia vlád v akejkoľvek možnej podobe – králi, cisári, prezidenti, premiéri a ďalší. Lenže pred stovkami rokov všade žili práve takí istí ľudia, ako sme my. Mali svoje problémy, myšlienky, názory, city aj radosti, len v inej dobe a za iných okolností. Na ich nám dnes nezáleží rovnako tak, ako vtedy nepochybne nikomu nezáležalo na nikom. Tí, na ktorých záležalo, boli práve tí vyššie situovaní v spoločenskej hierarchii, preto dnes vieme len o nich. A čím hlbšie ideme do minulosti, o to menej týchto významných jednotlivcov nachádzame, pretože sa o nich nedochovali žiadne dokumenty a ani nemali ako o sebe dávať vedieť svetu. Väčšina ľudí, ktorí kedy žili na Zemi, navždy ostanú anonymní a nevypočutí, zdanlivo bez zmyslu. Samozrejme, že zmysel mal nielen ich život, ale aj to, čo nasledovalo po ňom, a to v ich potomkoch, ktorí dnes nielen žijú s nami, ale sme nimi práve my.

Keďže dnes platí, že na každom z nás záleží a každý z nás má potenciál meniť veci vo svete, musíme prirodzene znášať zodpovednosť aj za veci, ktoré robíme zle.

„Iba“ pracovné úspechy už nestačia

Hoci sa dnes značne glorifikujú najmä športovci a umelci, sú to najmä vedci, kto si zaslúži špeciálnu pozornosť preto, lebo cielene pracujú na dosahovaní pravdy a rozšírení obzorov ľudstva ako celku. To, ako náš svet ovplyvnil Albert Einstein, Max Planck či James Clerk Maxwell, je podstatné a nenahraditeľné. A pritom je to málo v porovnaní s tým, čo dal svetu taký Isaac Newton. Všetci si zaslúžia obdiv za svoju vedeckú prácu, vďaka ktorej nám dramaticky stúpla kvalita života.

Preto sa po významných osobnostiach z vedeckej oblasti pomenúvajú dôležité miesta, ale aj prístroje. Typickým príkladom je Hubblov vesmírny ďalekohľad, ktorý vykonal niekoľko naozaj zásadných vedeckých objavov.

Dvadsiate storočie ale prinieslo aj nový rozmer v spoznávaní ľudí na výslní obdivu. To, že mali možnosť prejavovať svoje názory viac ako kedykoľvek predtým v minulosti, sa čoraz viac stáva predmetom kritiky. Napríklad James Edwin Webb (1906 – 1992) je človek, ktorý stál vo vedení NASA ako druhý administrátor v rokoch 1961 až 1968, teda v čase realizácie programov Mercury a Gemini, takisto sa zaoberal požiarom Apolla 1.  Webb sa dočkal veľkej pocty od NASA, keď sa v roku 2002 rozhodla premenovať pripravovaný teleskop Next Generation Space Telescope (NGST) na James Webb Space Telescope (JWST/Webb). Má sa jednať svojím spôsobom o nástupcu a doplnenie teleskopu Hubble, ktorý pozoruje vesmír vo viditeľnom spektre svetla – Webb sa má na vesmír pozerať infračervenými snímačmi.

Objavujú sa však kritiky, že Webb nie je vhodnou osobnosťou, po ktorej by mala NASA pomenovať nový teleskop.

James Webb a po ňom pomenovaný vesmírny teleskop, ktorého vypustenie do vesmíru NASA už roky odkladá. FOTO: NASA

Webb je podľa žurnalistu Dr. Alfreda Carpinetiho nešťastnou voľbou preto, lebo bol typický svojou bigotnosťou, najmä odporom voči homosexuálom. Webb mal byť podľa článku zverejnenom v titule IFLScience.com aktívne zapojený do realizácie anti-LGBT kampane v Spojených štátoch v 60. rokoch 20. storočia a autor tiež pripomína jeho esej o tom, že by ženy nemali vstupovať do armády (Woman Can’t Fight). Esej si môžete prečítať na Washingtonian a zistíte, že ten článok nebol tak celkom o tom, že by ženy ako také nemali bojovať, ale o tom, že by to podľa osobných skúsenosti Webba fyzicky nezvládali.

Avšak na takéto hodnotenia a vytváranie rozdielov medzi pohlaviami sa dnes pozeráme inak, všeobecne sa považuje za nevhodné upozorňovať na rozdielne úlohy mužov a žien v spoločnosti, ako aj v akejkoľvek forme diskriminovať osoby inej ako heterosexuálnej orientácie. Ak majú mať všetci ľudia rovnaké šance a byť akceptovaní za to, akí sú, musí to platiť všeobecne. To, že NASA pomenovala svoj teleskop práve po Webbovi, údajne vysiela do sveta nevhodný signál. Akoby tolerovala spiatočnícke názory.

V skutočnosti je vec podstatne komplikovanejšia, NASA v prvom rade vzdáva poctu svojmu niekdajšiemu administrátorovi, ktorého práca viedla aj k úspechom misií Apollo.

Zatiaľ čo budúcnosť názvu teleskopu je neistá (hoci nemožno očakávať ani zmenu), určite bude celá spoločnosť čoraz menej tolerovať odlišné názory historických osobností a bagatelizovať pre ne ich prínos pre ľudstvo. Veď aj Einstein sa vzdal svojho vlastného dieťaťa a neskôr sa oženil so svojou sesternicou – teda morálnym príkladom pre nás nie je. Lenže jeho vedecká práca zmenila svet, doslovne a prakticky. Kto vie, čo by si dnes ľudia povedali o Newtonovi, keby sa s ním mohli porozprávať o osobných záležitostiach. Bez ohľadu na jeho názory však F=ma platí práve tak, ako Einsteinova rovnica E=mc2.

POROVNANIE: Dospelý človek, zrkadlo Hubblovho teleskopu a optika teleskopu Jamesa Webba (JWST). Nový teleskop má segmentované zrkadlá a vesmír vidí v infračervenom spektre.

Štart ďalekohľadu James Webb sa zdanlivo nekonečne odkladá, momentálne je naplánovaný na 31. októbra 2021 a bude vynesený raketou Ariane 5. Či sa tento rok podarí Webba skutočne vyniesť na orbit Zeme, je zatiaľ otázne.

 

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxNDUzOSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDE0NTM5IC0gWm9tcmVsIE1pY2hhZWwgQ29sbGlucy4gVsSPYWthIG5lbXUgQXJtc3Ryb25nIGEgQWxkcmluIG1vaGxpIHN0w6HFpSBuYSBNZXNpYWNpIiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjE0NTQwLCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIxLzA0L2FybXN0cm9uZy1jb2xsaW5zLWFsZHJpbi5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlpvbXJlbCBNaWNoYWVsIENvbGxpbnMuIFbEj2FrYSBuZW11IEFybXN0cm9uZyBhIEFsZHJpbiBtb2hsaSBzdMOhxaUgbmEgTWVzaWFjaSIsInN1bW1hcnkiOiJLZcSPIHNhIHYgbmVkZcS+dSAyMC4gasO6bGEgMTk2OSB2ZWxpdGXEviBOZWlsIEFybXN0cm9uZyBhIHBpbG90IGx1bsOhcm5laG8gbW9kdWx1IEVkd2luIOKAnkJ1enrigJwgQWxkcmluIGFrbyBwcnbDrSDEvnVkaWEgbmEgc3ZldGUgdmxhc3Ruw71taSBub2hhbWkgcG9zdGF2aWxpIG5hIHBvdnJjaCBNZXNpYWNhLCB2IGljaCB0aWVuaSBvc3RhbCBuZW1lbmVqIHbDvXpuYW1uw70gxI1sb3ZlayAmIzgyMTE7IE1pY2hhZWwgQ29sbGlucy4gVGVuIGtyw7rFvmlsIHYgbW9kdWxlIG5hIG9iZcW+bmVqIGRyw6FoZSBva29sbyBNZXNpYWNhIGEgemFiZXpwZcSNb3ZhbCB0YWsgbsOhdnJhdCBzbMOhdm5laiBkdm9qaWNlIHogcG92cmNodS4uLiA8YSBjbGFzcz1cInZpZXctYXJ0aWNsZVwiIGhyZWY9XCJcIj7EjMOtdGHFpSB2aWFjPC9hPiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjg3NSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyODc1IC0gVmlyZ2luIEdhbGFjdGljIHBvc8O6dmEgdGVybcOtbiBwcnbDqWhvIGtvbWVyxI1uw6lobyBsZXR1IGRvIHZlc23DrXJ1IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjEyODc2LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIxLzAyL0ZsaWdodC1XaW5kb3ctV2ViLUhlYWRlci0yMDQ4eDEzNjYtMS5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlZpcmdpbiBHYWxhY3RpYyBwb3PDunZhIHRlcm3DrW4gcHJ2w6lobyBrb21lcsSNbsOpaG8gbGV0dSBkbyB2ZXNtw61ydSIsInN1bW1hcnkiOiJTcG9sb8SNbm9zxaUgVmlyZ2luIEdhbGFjdGljIG5hcGzDoW5vdmFsYSBzdm9qIMSPYWzFocOtIHRlc3RvdmFjw60gbGV0IG5hIG3DoWogcG8gdG9tLCDEjW8gc2EgdiBkZWNlbWJyaSBwcmkgxaF0YXJ0ZSDigJ5rb3ptaWNrZWogbG9kZeKAnCBuZXphcGxpIHJha2V0b3bDqSBtb3RvcnkuICIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMzY3MCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEzNjcwIC0gTmFvemFqIHNsb3ZlbnNrw6EgdmVka3nFiGEgTWljaGFlbGEgTXVzaWxvdsOhIHBvbGV0w60gbmEgTWVzaWFjIGEgxI1vIG3DoSBzcG9sb8SNbsOpIHMgRWxvbm9tIE11c2tvbT8iLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTM2ODMsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDQvbWljaGFlbGEtbXVzaWxvdmEtZWxvbi1tdXNrLXN0YXJzaGlwLWxldC1va29sby1tZXNpYWNhLWRlYXJtb29uLTctMS5qcGciLCJ0aXRsZSI6Ik5hb3phaiBzbG92ZW5za8OhIHZlZGt5xYhhIE1pY2hhZWxhIE11c2lsb3bDoSBwb2xldMOtIG5hIE1lc2lhYyBhIMSNbyBtw6Egc3BvbG/EjW7DqSBzIEVsb25vbSBNdXNrb20/Iiwic3VtbWFyeSI6IlByZWQgbmlla2/EvmvDvW1pIGTFiGFtaSBzYSBvYmphdmlsaSBzcHLDoXZ5IG8gdG9tLCDFvmUgc2xvdmVuc2vDoSBhc3Ryb2Jpb2xvZ2nEjWthIE1pY2hhZWxhIE11c2lsb3bDoSAoTGlua2VkSW4sIEluc3RhZ3JhbSkgcG9sZXTDrSBuYSBNZXNpYWMuIENlbMOhIHZlYyBqZSBvIG5pZcSNbyBrb21wbGlrb3ZhbmVqxaFpYSBhIG5pZWt0b3LDqSBvxI1ha8OhdmFuaWEgc8O6IG5lcHJlc27DqS4gTmEgbmFzbGVkdWrDumNpY2ggcmlhZGtvY2ggY2Vsw7ogesOhbGXFvml0b3PFpSBvYmphc8WIdWplbWUuIMWgcGVjaWFsaXN0a2EgbmEgc2ltdWzDoWNpZSB2ZXNtw61ybnljaCBtaXNpw60gTXVzaWxvdsOhIHYgc8O6xI1hc25vc3RpIHDDtHNvYsOtIGFrbyByaWFkaXRlxL5rYSBzdGFuaWNlIEhJLVNFQVMgbmEgSGF2YWppIGEgZG8gcG92ZWRvbWlhIFNsb3bDoWtvdiBzYS4uLiA8YSBjbGFzcz1cInZpZXctYXJ0aWNsZVwiIGhyZWY9XCJcIj7EjMOtdGHFpSB2aWFjPC9hPiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMjUwMSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEyNTAxIC0gS2F0YXN0cm9mYSByYWtldG9wbMOhbnUgQ29sdW1iaWE6IMSMbyBqZSBzIGxldG1pIGRvIHZlc23DrXJ1IG8gMTggcm9rb3YgbmVza8O0cj8iLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTI1MDUsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDIvMzI3NzA1bWFpbl84MTExOTY5X2Z1bGwuanBnIiwidGl0bGUiOiJLYXRhc3Ryb2ZhIHJha2V0b3Bsw6FudSBDb2x1bWJpYTogxIxvIGplIHMgbGV0bWkgZG8gdmVzbcOtcnUgbyAxOCByb2tvdiBuZXNrw7RyPyIsInN1bW1hcnkiOiJLYXRhc3Ryb2ZhIHJha2V0b3Bsw6FudSBDb2x1bWJpYSBuZWJvbGEgamVkaW7DoSwgYXbFoWFrIHrDoXNhZG7DvW0gc3DDtHNvYm9tIHp2w73FoWlsYSBiZXpwZcSNbm9zxaUgdmVzbcOtcm55Y2ggbGV0b3YuIEFrbyB2eXplcsOhIGxldHkgZG8gdmVzbcOtcnUgZG5lcz8iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo4NDg4LCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgODQ4OCAtIFZvIHZlc23DrXJlIHN0csOhdmlsYSByZWtvcmRuw71jaCAzMjggZG7DrS4gUHJlxI1vIHRhbSBib2xhIENocmlzdGluYSBLb2NoIHRhayBkbGhvPyIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjo4NDkwLCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIwLzAyL2V4cDYxX2tvY2hfdGh1bWJzdXAtMzIweDI0MC5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlZvIHZlc23DrXJlIHN0csOhdmlsYSByZWtvcmRuw71jaCAzMjggZG7DrS4gUHJlxI1vIHRhbSBib2xhIENocmlzdGluYSBLb2NoIHRhayBkbGhvPyIsInN1bW1hcnkiOiJLb2Nob3bDoSBwcm9wYWd1amUgbXnFoWxpZW5rdSwgxb5lIHZlc23DrXJueSB2w71za3VtIHBhdHLDrSBhaiDFvmVuw6FtLiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxNTM2MCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDE1MzYwIC0gTcO0xb5lIG7DoXMgTkFTQSBvY2hyw6FuacWlIHByZWQgcMOhZG1pIGFzdGVyb2lkb3Y/IFJlYWxpdGEgbmllIGplIHNjaS1maSwgYWxlIHBvbcO0Y8WlIG3DtMW+ZSIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjoxNTM2MiwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAyMS8wNS9qaW1teS1jb25vdmVyLUZXcFd5QVhOZUprLXVuc3BsYXNoLmpwZyIsInRpdGxlIjoiTcO0xb5lIG7DoXMgTkFTQSBvY2hyw6FuacWlIHByZWQgcMOhZG1pIGFzdGVyb2lkb3Y/IFJlYWxpdGEgbmllIGplIHNjaS1maSwgYWxlIHBvbcO0Y8WlIG3DtMW+ZSIsInN1bW1hcnkiOiJLb25jb20gbcOhamEgdG9odG8gcm9rYSBDZW50cnVtIHByZSB2w71za3VtIG9iamVrdG92IHYgYmzDrXprb3N0aSBaZW1lIChDTkVPUyDigJMgQ2VudGVyIGZvciBOZWFyLUVhcnRoIE9iamVjdCBTdHVkaWVzKSByZWFsaXpvdmFsbyBtZWR6aW7DoXJvZG7DuiBza8O6xaFrdSBwcmXCoCB2ZXNtw61ybmUgYWdlbnTDunJ5LCBrdG9yw6EgbWFsYSBvZGhhbGnFpSBwcmlwcmF2ZW5vc8WlIGplaiDDusSNYXN0bsOta292IG5hIHByw61wYWRuw7ogaHJvemlhY3UgenLDocW+a3UgWmVtZSBzIGFzdGVyb2lkb20uIE8gdMOpbWUgaW5mb3Jtb3ZhbGkgcG9ydMOhbHkgU2NpVGVjaERhaWx5LCBCdXNpbmVzc0luc2lkZXIsIG7DoXNsZWRuZSBzbG92ZW5za8O9IFN0YXJ0aXVwLCBvZHZvbMOhdmFqw7pjIHNhIG5hIHpkcm9qZSBDTkVPU8KgYcKgSlBMTkFTQS4gQ3ZpxI1lbmllIHRydmFsbyDFoXR5cmkgZG5pLC4uLiA8YSBjbGFzcz1cInZpZXctYXJ0aWNsZVwiIGhyZWY9XCJcIj7EjMOtdGHFpSB2aWFjPC9hPiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

 

Kreatín: fakty alebo čomu uveriť, ak ide o mýty?

Kreatín je jedným z najdôležitejších doplnkov výživy kulturistov na súčasnom trhu. Využívajú ho rekreační športovci ale aj skúsení fitnesáci. Ale veľa ľudí úplne nechápe, ako kreatín v skutočnosti funguje alebo ako ovplyvňuje naše telá. To, ako funguje kreatín sme si už predstavili, ale je taktiež dôležité odhaliť niektoré z najväčších mýtov o kreatíne a zdôrazniť skutočné fakty a informácie, aby ste vedeli, ako tento doplnok ovplyvňuje výkon a adaptáciu svalov.

Fakty – Kto objavil kreatín?

Kreatín, ktorý je odvodený z gréckeho slova pre mäso (Kréas), bol vlastne prvýkrát objavený ako organická zlúčenina v mäse v roku 1832 francúzskym vedcom Michel Eugene Chevreul. Zistil, že kreatín sa vytváral v svalovom tkanive zvierat, ktoré boli aktívne pred zabíjačkou. Približne v rovnakom čase bola v moči zistená látka nazývaná kreatinín (Crn).

V tej dobe sa tiež zistilo, že kreatinín je vedľajším produktom štiepenia kreatínu. Krátko po tomto výskume sa vytvorila skúšobná vzorka ľudí. Tí začali konzumovať veľké množstvo kreatínu na zhodnotenie účinku, tak ako to robíme aj dnes pri pravidelnom použití doplnkovej výživy.

To, čo zistili, pomohlo formovať ako dodnes využívame kreatín. Dvaja vedci zistili, že percento kreatínu, ktoré skonzumovali, nemožno nájsť v ich moči. To znamenalo, že sme schopní ukladať kreatín do svalového tkaniva. Neskôr zistili, že kreatín zohráva veľmi dôležitú úlohu pri tvorbe energie.

Kreatín v tabletách zdroj: healthline.com

Od tohto objavu bolo publikovaných nespočetné množstvo štúdií o použití kreatínu v kontexte fyzickej výkonnosti. Prevažná väčšina tohto výskumu podporuje účinnosť kreatínov ako ergogénnu látku a užitočný doplnok v strave. Aj napriek týmto štúdiám až do polovice 90. rokov kreatín nebol komerčne používaný. Spopularizoval sa až na olympiáde v Atlante, kde dvaja zlatí medailisti pripísali svoj úspech práve vďaka účinkom kreatínu.

Vo veľmi krátkom časovom rámci bol kreatín využívaný športovcami, kulturistami a návštevníkmi rekreačných telocviční na zlepšenie výkonu a telesnej hmoty. To zase so súčasným rozmachom trhu s výživovými doplnkami a rozšírením internetu spopularizovalo kreatín, ale zároveň vzniklo aj množstvo mýtov súvisiace s týmto doplnkom.

Kreatín spôsobuje nadváhu

Na začiatku nášho zoznamov mýtov o kreatíne je, že „môže spôsobiť zvýšenie nadváhy vo forme tuku“. Pravdepodobne jeden z najsmiešnejších mýtov na tomto zozname, napriek tomu táto fáma stále koluje po online fórach a vo fitnes skupinách.

Faktom je, že užívatelia si zvyčajne všimnú prírastok hmotnosti počas počiatočnej fázy bratia kreatínu. Tento prírastok hmotnosti možno pripísať miernemu zadržiavaniu vody a zníženému objemu moču. Kreatín preto spôsobuje zadržiavanie vody vo veľmi malom rozsahu, ale nespôsobuje zvýšenie percenta telesného tuku.

Zvýši sa vám telesná hmota na váhe? Áno. Ale je smiešne to prisudzovať tomu, že za všetko môže kreatín, a niekto to berie ako čistý fakt.

So zlou stravou môžete aj za 2 týždne získať trochu tuku, a ak počas toho beriete kreatín, bude sa vám zdať, že ste pribrali viac ako kedykoľvek predtým. Za to všetko môže ale zadržiavanie vody vo svaloch, a akýkoľvek tuk je čisto v dôsledku zlej stravy.

Kreatín poškodzuje obličky

Jedným z dlhoročných mýtov o kreatíne je, že „kreatín spôsobuje problémy s obličkami“ a môže byť zodpovedný za obličkové kamene.

Kreatín sa z tela vylučuje takmer výlučne obličkami. Z tohto dôvodu sa kreatinín používa ako najlepší spôsob odhadu toho, ako dobre fungujú vaše obličky. Skeptici tvrdia, že existujú náznaky a potenciál kreatínu na preťaženie funkcie obličiek, čo môže viesť k zdravotným komplikáciám.

Avšak rozsiahla analýza zameraná na vyšetrenie suplementácie kreatínu a ich možných vedľajších účinkov na funkciu obličiek zistila, že suplementácia kreatínu, krátkodobá aj dlhodobá, v rozmedzí viacerých dávok nemala žiadny vplyv na hladinu kreatinínu v moči, čo je bežným znakom zlej funkcie obličiek. Preto suplementácia kreatínu bola prísne testovaná a zdá sa, že je v odporúčaných dávkach bezpečná pre vaše obličky kedykoľvek.

Fakty alebo mýtus? Strata vlasov

Veľmi častým „faktom“ o doplnkoch kreatínu, ktorý je populárny vo fitnes centrách, je to, že môže viesť k vypadávaniu vlasov. To, že suplementácia kreatínu môže prispieť k zrýchlenému vypadávaniu vlasov, pochádza z jednej štúdie, ktorá sledovala zvýšené hladiny hormónu dihydrotestosterónu (DHT) po doplnení kreatínu.

Môžete mať genetickú predispozíciu na vypadávanie vlasov, ak dedíte gény citlivé práve na DHT. To môže viesť k mužskej plešatosti a vypadávanie vlasov aj u žien. Aj keď táto štúdia môže znieť strašne, treba poznamenať, že vedci nezaznamenali u jej účastníkov žiadne vypadávanie vlasov.

V súčasnosti nie je k dispozícii dostatok údajov na podporu tvrdenia, že by kreatín spôsoboval vypadávanie vlasov, alebo o tom, že by k tomuto problému mohol prispievať. Avšak tí, ktorí môžu mať už predtým predispozíciu na plešatosť, u mužov aj u žien, by sa mali pred použitím tohto produktu poradiť so svojim lekárom.

Toto boli najviac šírené mýty, ktoré o kreatíne poznáme. Ak máte ešte mýtus, ktorý si myslíte, že sme mali spomenúť, spomeňte ho v komentároch.

Je filantrop Bill Gates skutočným stelesnením zla?

Bill Gates (celým menom William Henry Gates III) je americký miliardár, spoluzakladateľ spoločnosti Microsoft, podnikateľ, investor a v neposlednom rade aj veľký filantrop. Bill je tiež spolupredsedom Nadácie Bill & Melinda Gates Foundation, vďaka ktorej svoje bohatstvo posúva spoločnosti.

Prácu, ktorú robí vďaka tejto nadácií prirovnáva k práci v Microsofte. Hlavnou úlohou je zoskupenie šikovných a inteligentných ľudí, s ktorými pracuje na riešení veľkých a ťažkých problémov. Počas pandémie koronavírusu sa stal obeťou množstva dezinformácií a konšpirácií. Ak ste počas týchto ťažkých čias započuli akúkoľvek hrozivú informáciu, je veľká pravdepodobnosť, že sa s ňou spájalo práve Billove meno.

Na niektoré z nich sa dnes pozrieme bližšie s pomocou kvalitných a overených zdrojov.

Bill Gates má byť zodpovedný za globálne šírenie ochorenia COVID-19

Jedným z hlavných dôvodov tohto tvrdenia je výrok z roku 2015, ktorý odznel na TED konferencií vo Vancouveri. Bill poznamenal „Ak niečo v nasledujúcich  desaťročiach zabije viac než 10 000 000 ľudí, je pravdepodobnejšie, že to bude vysokoinfekčný vírus než žeby to bola vojna.

Taktiež vyslovil, že na ďalšiu epidémiu nie sme pripravení. Toto tvrdenie podoprel o skúsenosti, ktoré svet nadobudol pri nákaze ebolou. „Najväčším problémom bolo, že sme nemali žiaden systém“ povedal Gates. Chýbala skupina epidemiológov zodpovedná za dohľad a dáta, lekársky personál, liečebné možnosti. Tieto chýbajúce elementy nazýva globálnym zlyhaním.

Nabudúce už nemusíme mať také šťastie, môže  sa tu vyskytnúť vírus, počas ktorého sa ľudia cítia dostatočne dobre zatiaľ čo sú infekční, takže môžu nastúpiť do lietadla, ísť si nakúpiť do obchodu. Zdrojom nákazy môže byť prirodzená epidémia, ako napríklad ebola, alebo za to môže byť zodpovedný bioterorizmus“ uviedol Bill ako modelovú ale veľmi pravdepodobnú situáciu.

Úspešnosť v boji s nebezpečnými nákazami pripisuje kvalitnému systému, ktorý by sa mal zaviesť. „Máme výhody celej vedy a všetkých technológií“ vďaka nim teda môžeme byť dostatočne pripravení.

Po prečítaní týchto odstavcov je, samozrejme, jasné, ako veľmi boli výroky Billa Gatesa vytrhnuté z kontextu. Zároveň im bola pripísaná neopodstatnená dôležitosť.

Čipovanie prostredníctvom vakcinácie

Filantrop Bill mal mať na svedomí celoplošné „čipovanie“, dokonca mal byť priamo zodpovedný za rozšírený koronavírus vo svete. Ľudia veria, že prostredníctvom očkovania im bude do tela zavedený čip, ktorým budú ovládaní.

Dôvodom na toto podozrenie majú byť všeobecne známe informácie-  nadácia Billa Gatesa a jeho manželky prispela Svetovej zdravotníckej organizácií WHO na urýchlenie liečby a vývoj vakcín, čo sa udialo ešte v apríli 2020. Jednalo sa o sumu 250 miliónov eur.

Druhou informáciou, na ktorú sa konšpirátori odvolávajú, je štúdia Massachusetského technologického inštitútu, ktorá opisuje možnosť pridania malého množstva farbiva do vakcíny. Farbivo by bolo čitateľné aplikáciou, čo by malo slúžiť na identifikáciu očkovaných ľudí.  Takáto úprava vakcíny by však ľudskému organizmu nijak neuškodila.

Ľudia veria, že Bill Gates má na svedomí čipovanie ľudí prostredníctvom očkovania, Zdroj: Unsplash.com/ CDC

Očkovanie proti COVID-19 zabije 700 000 ľudí

Táto hrozivá predpoveď nebola vôbec pravdivá. Informácia bola vytrhnutá z kontextu a misinterpretovaná. Bill Gates v rozhovore pre americkú televíziu CNBC síce hovoril o vakcínach, avšak vyjadroval sa k potenciálnym vedľajším účinkom. Vyslovil hypotézu ohľadom toho, koľko ľudí by mohli nejaké vedľajšie účinky zasiahnuť v prípade, že by sa očkovalo celosvetovo.

O dezinformácií písala už „známa firma“ Bádateľ ešte v máji 2020. „Bill Gates priznal, že jeho vakcína môže poškodiť zdravie alebo zabiť až 700 000 ľudí, čo je vyše dvakrát viac ako doteraz zomrelo na samotný koronavírus“ písalo sa vo Facebookovom príspevku.

Bill však o žiadnom poškodení zdravia alebo smrti v súvislosti s vakcináciou nehovoril. A čo teda konkrétne povedal? Gates dal najavo svoju obavu o seniorov. Účinnosť vakcíny u starších ľudí je zakaždým veľkou výzvou. Ako príklad uviedol vakcínu proti chrípke, ktorá u nich nie je až taká účinná. Preto ochrana starších ľudí pred chrípkou spočíva práve v zaočkovaných mladších ľuďoch, ktorí ju tak nešíria ďalej.

Keďže seniori sú počas pandémie koronavírusu rizikovou skupinou, je tu nutnosť existencie vakcíny, ktorá bude fungovať aj vo vyššom veku. A teraz prichádzame k výroku, ktorý bol použitý pre dezinformačné účely „Zároveň však pri jej vývoji musíme dbať na to, že aj keď bude jej efekt silnejší, nebudú silnejšie vedľajšie účinky. Ak totiž máme, povedzme, vedľajšie účinky u jedného človeka z 10 000, to je omnoho viac – až 700 000 ľudí -, ktorí nimi môžu byť postihnutí„.

V slovách Gatesa sa nenachádza žiadna hrozba poškodenia zdravia či smrti v súvislosti s vakcináciou. Výrok bol čisto hypotetický, hovoril o tom, koľko ľudí by mohli vedľajšie účinky potrápiť v prípade očkovania celej svetovej populácie (toto vysvetľuje uvedený pomer- 1:10 000 je vo svetovom meradle 700 000:7 000 000 000). A aj to v prípade, že by sa  nedbalo o bezpečnosť pri výskume a vývoji vakcíny vo zvýšenej miere.

Bill Gates nepredpovedal smrť 700 000 ľudí kvôli vakcinácií proti COVID-19, Zdroj: Unsplash.com/ Spencer Davis

Ako na tieto obvinenia reaguje sám Bill Gates?

Pre Billa bolo skutočným prekvapením, keď sa spoločne s Dr. Antonym Faucim stali terčmi skutočne bláznivých a diabolských konšpiračných teórií. „Nik by nepredvídal, že práve ja a Fauci budeme tak prominentnými účastníkmi týchto skutočne diabolských teórií“ povedal pre Reuters.

Som skutočne prekvapený a dúfam, že to pominie“ dodal. Teórie zároveň nazýva bizarnými, pričom sa „nikdy nepodieľal na toľkom čipovaní„. „V podstate je ťažké tieto veci popierať, je úplne hlúpe a zároveň zvláštne to opakovať, pretože len tým opakovaním sa veciam pripisuje dôveryhodnosť“ poznamenal Bill ešte v júni 2020.

Počas interview pre Reuters Gates položil aj otázkuTo ľudia skutočne veria týmto veciam?. Jeho prekvapeniu sa skutočne nemôžme diviť.

Zdroje: Reuters, TED, Teraz, Checkbot, Antipropaganda, CNBC, Gatesnotes,  Wikipedia

The Mitchells vs The Machines – Ďalšia trefa do čierneho v podaní Netflixu?

Po menšej pauze tu máme opäť jednu filmovú novinku od Netflixu. The Mitchells vs The Machines je síce animák, čo mnohých môže odradiť, avšak v tomto prípade by bola naozaj veľká chyba nedať tomuto filmu šancu. Túto snímku sme pôvodne mali vidieť v kinách pod názvom Connected. Korona však opäť zmenila plány, film odkúpil Netflix a premenoval ho na The Mitchells vs The Machines.

Ak ste na vážkach či naozaj dať šancu animáku, mená tvorcov môžu byť tým, čo vás možno presvedčí. Za filmom stojí dvojica Phil Lord a Christhoper Miller. Títo páni majú za sebou už úspešné komédie ako Lego príbeh, či 21 a 22 Jump Street. Všetko skvelé komédie. Dokonca sa podieľali aj na tvorbe animáku Spider-man: Into the Spiderverse, ktorý dokonca vyhral aj Oscara.

Tento krát sú len na pozícii producentov, čo väčšinou nič neznamená. Veď porovnajte si napríklad filmy Jamesa Wana, ktoré režíruje a ktoré produkuje. Horory, ktoré režíruje patria k tomu najlepšiemu vrámci žánru. To čo produkuje? Tak to fakt nestojí za reč. To nie je prípad dvojice Lord a Miller. Kreatívnejšiu dvojicu tvorcov naozaj nenájdete a je to vidieť aj na novinke The Mitchells vs The Machines.

Príbeh rozpráva o nevšednej rodinke, kde každý člen rodiny je tak trochu trafený a nenormálny. Dcéra Katie Mitchell, celý život žila vo svojom svete a nikam nevedela moc zapadnúť. Teraz ju však prijali na novú vysnívanú školu, ktorej sa už nevie dočkať. Hlavne aby už bola preč od rodiny, ktorá jej lezie na nervy. Hlavne otec. Ten jej však ráno v deň odchodu na vysokú školu prichystá prekvapenie – ako celá rodina si spravia výlet a do jej novej školy ju odvezú. Nie ďaleko od nich práve prebieha predstavenie nového operačného systému v Sillicon Valley. Táto udalosť sa škaredo zvrhne a osud ľudstva môžu zachrániť len tí najneočakávanejší hrdinovia – Rodinka Mitchellových.

Veľkým plusom je, že humorná stránka filmu je vhodná pre každú vekovú kategóriu. Rovnako sa budú baviť dospelí ako aj deti. Samozrejme netreba očakávať príliš sofistikovaný humor, predsa len je to animák pre deti. No nemusíte sa obávať príliš infantilného humoru.

Tvorcom sa tiež podarilo vytvoriť skutočne zaujímavé postavy, ktoré majú dušu a obľúbite si ich prakticky okamžite. Vydarili sa aj menšie vedľajšie postavy ako pes Monchi, či dvaja pokazení roboti, ktorých jediným účelom je prinášať humor do deja. Darí sa im to perfektne!

The Mitchells vs The Machines je dôkazom, že ešte sa nájdu tvorcovia, ktorí dokážu konkurovať Pixaru a ich animákom, ktoré vás dokážu emočne rozložiť. Príbehy filmov od Pixaru, sú proste vždy tak silné, že okrem toho, že sa počas filmu neustále smejete, tak na konci si aj poplačete. Až takýto silný emočný náboj The Mitchells vs The Machines síce chýba, to je však asi jediná vec čo sa dá novinke vytknúť. A Pixar je naozaj silný konkurent.

Po všetkých tých priemerných, či pod priemerných filmoch čo za posledné obdobie pribudli na Netflix, je The Mitchells vs The Machines príjemným osviežením. Lepšiu komédiu dnes na tejto streamovacej službe nájdete len ťažko. Nenechajte sa odradiť tým, že je to animák. Zabavíte sa aj keď ste dospelák!

Ako funguje spravodlivosť počas pandémie?

Pandémia prehlbuje rozdiely medzi krajinami a vytvára dobré prostredie pre korupciu.

Zdravotnícke zariadenia a aj samotní lekári, zdravotné sestry, či iní zdravotní pracovníci sú počas pandémie pod obrovským tlakom. Pandémia odhalila slabiny v zdravotníckych systémoch po celom svete. Slovenské zdravotníctvo trpí nedostatkom personálnych a priestorových kapacít, zdravotníckych prístrojov a pomôcok. Tieto faktory vytvárajú dobré podmienky pre korupciu.

V zdravotníctve existujú rôzne riziká spojené s úplatkárstvom, podplácaním, alebo inou formou zneužitia moci. Sú to napríklad neformálne platby od pacientov, krádež, spreneverenie peňazí, manipulácia s údajmi a podobne. Korupcia pripravuje zdravotníctvo na celom svete o 500 miliárd dolárov ročne.

Krajiny s vyššou úrovňou korupcie bývajú počas krízy pandémie COVID-19 tiež najhoršími porušovateľmi demokratických princípov. V niektorých krajinách bolo riešenie pandemickej situácie sprevádzané veľkými obmedzeniami ľudských práv a slobôd médií.

Korupcia a Vakcíny

Na lukratívnom trhu s liekmi a vakcínami na COVID-19 je úplatkárstvo obrovskou výzvou. Vakcíny sú veľký pokrok modernej medicíny. Rôzne druhy vakcín každoročne zachránia 2 až 3 milióny životov. Organizácia Transparency International uvádza, že korupcia bola počas pandémie COVID – 19 hlásená v mnohých krajinách.

Niektoré krajiny nemajú spravodlivú a transparentnú distribúciu vakcín. Vlády vynakladajú v priemere asi 30 % zo svojich štátnych rozpočtov na verejné obstarávanie. V zdravotníctve sa korupciou a neefektívnosťou využívania financií stráca zhruba 7 % peňazí. Zmluvy s farmaceutickými firmami sú väčšinou neverejné a z dôvodu netransparentnosti a tajnosti je väčší priestor pre korupciu. Občania majú právo vedieť, ako sa prijímajú vládne rozhodnutia a ako sa narába s verejnými financiami.

Prístup k informáciám pomáha predchádzať nekalým praktikám, zneužívaniu verejných financií, konfliktu záujmov, úplatkom a takisto zvyšuje dôveru vláde a zabraňuje dezinformáciám. Dôležité je hlásenie korupcie a žiadosť o transparentnosť voči vládam, to je jediný spôsob, ktorý pomôže zredukovať korupciu na minimum a zabezpečiť spravodlivejší štát.

Rozvojové verzus rozvinuté krajiny

Vedecké tímy vyvinuli vakcíny proti vírusu COVID-19  v rekordnom čase, avšak nestíhajú sa tak rýchlo vyrábať a distribuovať. V súčasnosti sú vakcíny nedostatkovým tovarom a vďaka obmedzenej ponuke a obrovskému dopytu sa bohatšie krajiny dostanú k vakcínam rýchlejšie ako rozvojové krajiny s menším počtom zdrojov. Chudobnejšie krajiny tak zostávajú pozadu.

Nie len samotná korupcia ale aj celková finančná nerovnosť medzi krajinami je veľký problém. Rozdiely v očkovaní medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami sú veľmi veľké. Do 31. marca bolo v Afrike zaočkovaných iba 0,6% populácie kontinentu. V porovnaní s ostatnými kontinentmi,  v Ázii to bolo 2,1%, v Južnej Amerike 6,7%, v Európe 12,7%,  a v Severnej Amerike boli na tom v očkovaní najlepšie, kde bolo do konca marca zaočkovaných 18,8% populácie (UNCTAD).

Podľa organizácie Transparency International, v máji 2021 bolo asi 80% celosvetovo vyrobených vakcín podaných iba v bohatých krajinách a v krajinách so strednými príjmami. Odhaduje sa, že väčšina obyvateľov chudobných krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky nebudú v blízkej budúcnosti masívne očkovaní.

Je pravdepodobné, že sa až v roku 2024 rozvojové krajiny dostanú k takému počtu vakcín, ktoré by pokrylo celú ich populáciu. Čím budú mať ľudia v niektorých častiach sveta náročnejší prístup k vakcínam, tým bude mať vírus viac príležitostí na mutáciu, čo bude mať obrovské zdravotné a ekonomické dôsledky na celom svete.

Súčasná globálna pandémia COVID–19 zvýraznila problémy v nerovnosti medzi krajinami a odkryla možné riziká korupcie v oblasti zdravotníctva. Korupcia sa zastaví, až keď ľudia budú pracovať na zmene systému. Je dôležité, aby ľudia boli informovaní, aby zmluvy boli transparentné a taktiež aby medzi krajinami a aj jednotlivcami bola solidarita a empatia. Jednotný systém distribúcie liečiv a vakcín na boj proti vírusu COVID-19, by viedol k spravodlivému, nestrannému a transparentnému postupu, pri ktorom je možné ušetriť milióny životov a miliardy dolárov.

Organizované skupiny podvodníkov na internete okrádajú ženy o tisícky eur

Tento internetový románik vás môže vyjsť pekne draho | unsplash.com

Aktuálna situácia spojená s pandémiou koronavirusu im nahráva do karát. Na sociálnej sieti Facebook si vyhliadnu potenciálnu obeť a následne ju kontaktujú, či už prostredníctvom komentára pod príspevkom alebo súkromnou správou. V ohrození sú predovšetkým osamelé, smutné ženy v zrelom veku.

Podvodníci to majú všetko do detailov premyslené, v prvom rade ženám začnú lichotiť a potom im prezradia svoj srdcervúci životný príbeh. Týmto ich zväčša obmäkčia čím v nich vyvolávajú pocit dôveryhodnosti, ktorý spečatia zaslaním svojich ,,vlastných“ fotografií. Proces spoznávania a nadväzovania hlbokého vzťahu môže trvať aj niekoľko týždňov. Najskôr chcú byť s obeťami kamaráti, no neskôr im vyznajú lásku. Najčastejšie sa stretávame s profilmi amerických a nemeckých vojakov momentálne pôsobiacich v Iráne alebo Afganistane.

Stalo sa:

,,Volal sa Thompson Diwan a začal mi písať lámanou prekladačovou slovenčinou na Facebooku, po čase sa chcel presunúť na WhatsApp, takže získal moje telefónne číslo. Thompson bol nemecký vojak na misii v Iráne, rozprával mi rôzne zážitky z práce. Mala som pocit, že sa poznáme už roky“ – zdôverila sa Mária pre UnitedLife

Incident sa stal v apríli 2021, kedy si údajný vojak mal u Márii odložiť zásielku s cennými dokumentmi a zlatom v hodnote 70-tisíc eur. Svoju dobročinnosť si mal obhájiť tým, že nemá rodinu, o ktorú by sa postaral, a preto jej všetok majetok posúva. Vypýtal si osobne údaje ako: meno, priezvisko, adresu, e-mail a telefónne číslo.

Dúfala som, že keď sa vráti z misie, peniaze si užijeme | unsplash.com

,,Po potvrdení e-mailu, ohľadom zásielky, mi prišiel ďalší, v ktorom odo mňa nemecká prepravovacia spoločnosť žiadala uhradiť sumu 3.500 eur, zrejme za clo. Vtedy som spozornela. Odmietla som zaplatiť toľko peňazí. Thompson však navrhol, že polovicu vyrovná on.“ – hovorí so slzami v očiach

Mária sa včas so svojim problémom zdôverila dcére, ktorá je počítačovo zdatnejšia, a tak ich ďalšie kroky smerovali rovno na políciu. Bezpečnostné orgány štátu tieto prípady zaznamenávajú čoraz častejšie najmä počas celosvetovej pandémie. Bohužiaľ ide o zahraničné organizované skupiny podvodníkov, ktoré zvyčajne nie je možné vypátrať.

Dobrou správou je, že banky sledujú finančné transakcie smerujúce na účty v tretích krajinách a v prípade, že majú nejaké podozrenie, informujú o tom odosielateľa.

Ako spoznať online podvod?

 

  • Pokiaľ vás na sociálnych sieťach osloví nejaká cudzia osoba, ktorá o sebe vyhlasuje, že je vojakom, lekárom, námorníkom či kapitánom, tak buďte ostražití.
  • Zachovajte si kritické myslenie, ak je daný človek v službe, ako je možné, že vám pravidelne odpisuje?
  • Medzi ďalšie rizikové faktory patrí reč (iný jazyk prípadne prekladačová slovenčina).
  • Chcú od vás vaše osobné údaje (nikdy nikomu cudziemu nedávajte osobné údaje).
  • Na Facebooku nemá veľa priateľov, jeho profil vyzerá akoby ho niekto vykradol.
  • Pýtajú si od vás peniaze. Nech je to láska, aká chce neposielajte fiktívnym ľuďom peniaze.

Prikladáme krátky zoznam najpoužívanejších mien pod, ktorými páchatelia vystupujú na sociálnych sietiach: Thompson Diwan, Arjun Solanki, John Miller, Johnson Bib, Desmond Malcolm Frazer, Gabriel Joran a podobne.

Volajte 158 | unsplash.com

Čo robiť, ak ste naleteli?

Kontaktujte políciu
Nebojte sa osloviť banku (v prípade, že ste financie previedli)
Zavolajte na Krízovú linku pomoci
Podeľte sa o skúsenosť s vašimi blízkymi

Je veľmi naivné myslieť si, že akurát nám sa to nemôže stať. Na celom svete je mnoho žien, ktoré podľahli nástrahám podvodníkov a nikdy nevieme v akom citovom rozpoložení sa budeme nachádzať, keď organizované skupiny ,,zaútočia“. Preto buďme obozretné a netvárme sa, že internet je bezpečné miesto. Je to len únik z reality.

Bratislava a Berlín za hodinu vlakom? Hyperloop prichádza

Dizajn

Myšlienka modernej technológie Hyperloop vznikla u amerického miliardára Elona Muska (SpaceX, Tesla). Potom, čo sa o tejto technológii vyjadril viackrát na verejnosti, vydal tím inžinierov SpaceX a Tesla v roku 2013 otvorený koncept.

Táto prvotná myšlienka priniesla množstvo spoločností a dokonca aj študentských tímov, ktoré sa pokúsili navrhnúť svoje vlastné verzie. Medzi nimi bolo niekoľko študentov v španielskom meste Valencia. Kedy sa ale Hyperloop začal brať vážne?

Elon Musk taktiež premýšľal nad postavením vlastnej verzie Hyperloopu

„Začali sme v roku 2015 po oznámení Elona Muska, ešte keď sme boli študentmi,“ uviedol Juan Vicén Balaguer, spoluzakladateľ a šéf marketingu start-upu Hyperloop Zeleros, ktorý dnes zamestnáva viac ako 50 ľudí a získal okolo 10 miliónov eur vo financovaní. „Na tejto technológii pracujeme päť rokov a môže to byť skutočný alternatívny spôsob prepravy.“

Napriek tomu je myšlienka hyperloopu staršia ako Elon Musk a je podobná predchádzajúcej myšlienke nazývanej vactrain. Vactrain bol navrhovaný dizajn pre vysokorýchlostnú železničnú dopravu, ktorý by využíval tunely so zníženým odporom vzduchu a to by umožnilo vozidlám cestovať veľmi vysokou rýchlosťou s relatívne malým výkonom.

Podobný koncept už navrhol autor 19. storočia Michel Verne, syn Julesa, a odvtedy ho pravidelne rozvíjajú autori sci-fi a technológovia. Teraz sa však zdá, že sa Hyperloop sa chystá na prielom a Zeleros je jedným z prebiehajúcich konceptov.

Hyperloop prichádza do Európy zdroj: static.dw

Vysokorýchlostný tunel

Každá spoločnosť používa inú úroveň tlaku. Niektoré sa chystajú na úroveň tlaku v priestore. To znamená, že atmosféra v tuneli je podobná vesmíru a neobsahuje takmer žiadny vzduch. Takýto stav by umožňoval veľmi vysoké rýchlosti, pretože vlak by nebol vystavený takmer žiadnemu treniu. Napriek tomu táto technológia prichádza s radou praktických problémov.

 

Je veľmi ťažké a nákladné dosiahnuť a udržať túto úroveň tlaku pri dlhých úsekoch v tuneli. Otázkou by bola aj bezpečnosť. Ak by sa niečo stalo s vlakom, cestujúci by boli vystavení nebezpečným vákuovým podmienkam. Preto sa spoločnosť Zeleros zameriava na vysokotlakové trubice. „Bolo by to podobné ako v prípade letectva,“ uviedol Vicén.

Tlak v skúmavkách navrhnutý spoločnosťou Zeleros by sa rozšíril na zhruba 100 milibarov. To im zase umožňuje kopírovať bezpečnostné systémy z lietadiel, napríklad kyslíkové masky, ktoré padajú z horných skriniek. Táto voľba dizajnu tiež zlacňuje výrobu a tým znižuje náklady na infraštruktúru.

 

V prednej časti takého vlaku je kompresor, ktorý vyzerá ako predok motora dopravného lietadla a ktorý nasáva vzduch. Vzadu ho zase vypúšťa a poskytuje tak pohon pre vozidlo. Takzvaný lineárny motor je tiež umiestnený v kľúčových častiach trate, ako je napríklad štart, aby mal vlak počiatočný pohon.

Dizajn Hyperloopu zdroj: Zeleros

Odtiaľ sa už samostatne pohybuje po trati a magnety v hornej časti vozidla ho priťahujú k hornej časti rúry a spôsobujú jej levitáciu. Takýto návrh vlaku by bol schopný prepraviť 50 až 200 cestujúcich s rýchlosťou 1000 km/h. Pre porovnanie, rýchlosť osobného lietadla na krátku vzdialenosť je 800 km/h.

Hyperloop v budúcnosti

Jedným z kľúčových problémov sú regulácie. Európska únia je prvým regiónom, ktorý má výbor na podporu regulácie a štandardizácie hyperloopov. V súvislosti s vytvorením spoločného technického výboru pre Hyperloopy v roku 2020 je Európskym výborom pre normalizáciu a Európskym výborom pre elektrotechnickú normalizáciu.

Ide o dôležitý krok, ak sa chcú tieto vlaky stať komerčne životaschopnými. Tieto plavidlá by pracovali doteraz nevídanou rýchlosťou s novými bezpečnostnými vlastnosťami, ako sú bez vzduchové trubice. To by si zase vyžadovalo nové nariadenia a štandardizácie, napríklad postup, ak je kapsula bez tlaku.

Elon Musk dostal zelenú k postaveniu jeho vlastnej verzie Hyperloopu zdroj: stuff.nz

Táto technológia tiež zostáva trochu nevyskúšaná, aj keď sa experimenty v reálnom svete vyskytujú častejšie. Vicén spomína, ako už svoju technológiu testovali v počítačových simuláciách, kde môžu modelovať napríklad aerodynamické podmienky a elektromagnetickú dynamiku. Používajú tiež takzvané fyzické demá alebo prototypy, ktoré v laboratórnych podmienkach testujú.

Napriek tomu presun z laboratórií je často náročný. Práve teraz plánujú postaviť testovaciu dráhu dlhú 3 km v Španielsku, kde do roku 2023 dúfajú, že predvedú svoju technológiu. Momentálne spolupracujú s prístavom vo Valencii na štúdiu použitia Hyperloopu pri preprave nákladu.

Technológia Hyperloopov môže byť ešte pár rokov mimo, ale pravdepodobne ich v budúcnosti uvidíme viac a možno sa stanú najvýznamnejším dopravným prostriedkom v blízkej budúcnosti. Ak vás zaujímajú podobné technológie, určite si prečítajte aj tento článok.

Najexkluzívnejšia švajčiarska banka v problémoch?

Existujú viaceré banky, ktoré v rámci sektora svojim spôsobom vyčnievajú. Odlišovať sa môžu rôznymi spôsobmi – od ponuky produktov, online bankingu, bezpečnosti, až po špecifickosť svojej klientely. Aké to však je, keď je banka skutočne exkluzívna?

Práve medzi takéto banky, patrí švajčiarska Banque Pictet & Cie SA. S pôsobnosťou presahujúcou dve storočia, postupne banka posilňovala svoju pozíciu pomocou menšieho zoskupenia partnerov. Až sa napokon z tohto zoskupenia, stal najexkluzívnejší, výlučne mužský klub, vynímajúc spoločenstvo Vatikánu. 

Za celú históriu klubu, sa jeho hlavnými partnermi, stalo iba 43 mužov – belochov. Zo svojho sídla v Ženeve spravujú objemy peňazí v hodnote viac ako 662 miliárd USD (amerických dolárov). Zaujímavou merateľnou zložkou, sú aj výnosy, ktoré siahajú vysoko nad rámec bežných investorov bankovom sektore a dosahujú výšku viac ako 22 miliónov USD ročne, pre každého z nich!

Celý príbeh Banque Pictet & Cie SA sa odohráva na brehoch Ženevského jazera vo Švajčiarsku. | Foto: pexels.com

V posledných rokoch sa však v tomto klube začali hromadiť problémy. Od roku 2019, začali Pictet opúšťať viaceré osobnosti z vrcholového manažmentu klubu. Spolu s nimi odišli aj mnohí bankári, špecializujúci sa na Škandináviu, Rusko a Izrael. To ohrozilo stabilitu banky, keďže na týchto trhoch sú v hre miliardy dolárov. 

Konkurenčné trhy

Kroky mnohých z nich, viedli na rýchlorastúce lákavé trhy v Ázii, ktorá posilňuje svoj globálny vplyv vo všetkých sférach výroby a služieb. Niektorí ďalší, ktorí sa pôvodne rozhodli ostať, odišli o niečo neskôr, keďže sa nenaplnila ich vízia, o ďalšom smerovaní spoločnosti.

Za problémy, ktoré v banke vznikli, môže podľa nich ťažkopádnosť tohto exkluzívneho bankového predstaviteľa, v prispôsobovaní sa moderným trhovým prvkom. Poukazujú najmä na fakt, že Pictet celé roky zakladal svoj úspech na opatrnosti tajomnosti, by sa mal viac orientovať na cestu riskovania a zmeny prístupu k potenciálnym klientom – najmä rozšírenie svojej pôsobnosti v globálnom meradle. 

Samotná banka sa rozhodla nekomentovať vyjadrenia svojich bývalých zamestnancov. Odchody týchto zamestnancov sa však na banke výrazne podpísali. Vyľakali najmä významných partnerov, ktorí z tohto dôvodu zmobilizovali členov vrcholného predstavenstva Pictetu. Tí sa stretli, aby prebrali dôvody úpadku banky a kroky, ktoré by nepriaznivú situáciu dali do poriadku.

Potreba banky prispôsobiť sa

Jeden z výskumných pracovníkov na univerzite vo Fribourgu – Pedro Araujo, ktorý sa zameriaval na výskum bohatých švajčiarskych rodín povedal, že Pictet sa momentálne nachádza na križovatke dvoch svetov, ktoré si navzájom odporujú. Prvý svet podľa neho predstavuje tradičný svet starých ženevských bankárov. Ten druhý je reprezentovaný globalizovaným moderným svetom financií, v ktorom chcú rásť na medzinárodnej úrovni, prezentovať sa ako moderná banka, ale za zachovania si tradičných čŕt z minulosti.

Napriek urputnej snahe o zachovanie tradícií, sa Pictet predsa len v určitých ohľadoch prispôsobil zmenám. Spoločnosť s ukončením bankového tajomstva nad rámec bežného, zverejnila viacero ukazovateľov výkonnosti. K tímu sa pripojil aj bývalý generálny riaditeľ jednej zo súkromných bánk v Zurichu – Boris Collardi. 

Collardi zohral kľúčovú úlohu pri opätovnom návrate Pictetu na vrchol. Stal sa za desaťročia jeho vôbec prvým externým partnerom a zároveň prvou osobou, ktorá do tejto banky umožnila vstup novým partnerom – tým, ktorí nie sú potomkami zakladateľov. Do banky vniesol inovácie a presadil vonkajšiu prezentáciu Pictetu založenú na uniformizme a súdržnosti, pred individualizmom.  Spoločnosti pomohli aj jeho znalosti z ázijského trhu, na ktorý sa Pictet aj vďaka Collardimu začal viac orientovať.

Vďaka rozšíreniu klientely, si Pictet svoju pozíciu posilnil. Každý z novo-vstupujúcich partnerov, kupuje veľký podiel v spoločnosti, na ktorý si požičia od ostatných partnerov. Sumu im v priebehu svojho členstva postupne vracia. Ak by chcel niektorý z partnerov z bankového spoločenstva vystúpiť, svoje podiely je povinný predať naspäť banke. 

Na pozadí zúriacej pandémie, sa podarilo Pictetu posilňovať svoj vplyv v bankovom sektore. Keďže pandémia so sebou priniesla rozmach nových technológií a možných investícií, to posilnilo aj investičné objemy partnerov banky. Keďže ruka v ruke s investíciami prichádza aj risk, investori v snahe ochrániť svoj majetok vložili dôveru do rúk Pictetu, ktorý si tak aj v období pandémie, úspešne budoval svoje impérium. 

Chýba vám teplo a more? Chorvátsko ako slovenská klasika. Kde sa vybrať?

Slováci už tradične cestujú na letné dovolenky k moru, a to bez ohľadu na krajinu. V minulosti to bola Domaša, Zemplínska Šírava či Liptovská Mara. Dnes je slovenským morom jednoznačne Jadran. Síce vzdialenosť je porovnateľne väčšia, ale dosiahnuteľná.

Zdroj: www.pixabay.com

Chorvátsko je balkanská krajina, ktorá to tak povediac, čo sa týka mora, jednoznačne vyhrala. Vďaka tomu si turisti môžu užiť krásy rozsiaheho pobrežia tiahnuceho sa popod majestátne Dináre. Práve vďaka tomuto horskému komplexu je Chorvátsko také atraktívne. Kombinácia more a hory dokáže pohladiť oko nejedného turistu či neturistu.

Otázka teda znie kam sa vybrať, keď Chorvátsko ponúka tak veľa?

Zdroj: www.pixabay.com

Tu sú odpovede. Miesta, o ktorých si nižšie prečítate sú v tomto zozname na základe osobných skúsenosti a pocitov, ktoré  zanechali. Niektoré ponúkajú pokoj, iné zas ruch, ďalšie históriu či prírodu. Nech je cieľ vašej cesty akýkoľvek, v jednom z  týchto chorvátskych miest sa určite nájdete.

Pula, Medulin, Rovinj 

Zdroj: www.pixabay.com

Začneme zo severu na polostrove Istria. Z neznámych dôvod mi tento polostrov pripomína svojim tvarom Indiu. Ak teda chcete zažiť ten veľký cestovateľský pocit, tak jednoznačne Istria. Tam je viacero možnosti. Za mňa určite mesto Pula.

Zabijete tak dve muchy jednou ranou. V Pule sa totiž nachádza mini koloseum. Ok, nie je až také mini, ale na istý moment vás to transferuje do Ríma. Už klasicky tam nájdete aj veľký prístav, ktorý je symbolom dovolenky v Chorvátsku.

Zdroj: www.pixabay.com

Pula je považovaná za akési centrum Istrie. Neďaleko na juh od mesta sa nachádza Medulin. Nie, nie ten, ktorý poznáte z Kolumbie. Ak hľadáte pokoj a chcete sa stiahnuť von z rušného mesta, tak práve Medulin je tu pre vás. Už klasicky sa tu nachádza malý prístav a pre milovníkov mora sa tam nachádza aj piesočnatá pláž.

Ak by vám nestačila ani Pula a ani Medulin, je tu aj tretia možnosť – Rovinj. Ale pozor, nechoďte na to klasicky. Rovinj je úžasné mesto samo o sebe, no ak sa tam vyberiete priamo z Medulinu loďou, tak zážitok sa vám vryje do pamäti na niekoľko rokov.

Zdroj: www.pixabay.com

Je to jednodňový výlet s niekoľkými zástavkami (záleží od toho, čo agentúra ponúka) a vyvrcholením je mesto Rovinj. Veľmi krásny historický pôžitok zo samotného mesta.

Biograd na moru

Ako by som charakterizovala toto mesto? Jednoducho. Srdcovka. Ničím špecifické, ničím mega veľké, a predsa dokonalé. Malé mestečko, ktoré obehnete jedna radosť z jedného konca na druhý. Pláž taká typická chorvátska, stánky, zmrzlina, kukurica a všetko možné. Hneď neďaleko mini prístav a v úzadí pohľad na ostrov Pašman. Ak chcete objaviť aj tento ostrov, tak chodí tam loď priamo z mesta. Za obhliadku to stojí.

Zdroj: www.pixabay.com

Omiš, Šibenik, Makarska 

Odpoúčané mesta v Chorvátsku uzatvára trojica so silným turistickým zázemím. Hory – aj takto môže vyzerať definícia Omišu. Mesto je rozdelené na dve časti riekou Cetina a v pozadí veľhory. Nádherné. Pre kamarátov adrenalínu určite odporúčam rafting a miestni sa vám postarajú o divoký zážitok.

Zdroj: www.pixabay.com

Šibenik sa nachádza medzi vyššie spomenutým Biogradom a Omišom. Je to väčšie mesto, čiže na dovolenku, ktorej cieľom je relax, by som rozhodne do Šibenika nešla. Určite by som tam zavítala aspoň na jednodňový výlet. Červené strechy, úzke uličky, historické budovy. Tak nejak by som charakterizovala centrum mesta.

Zdroj: www.pixabay.com

A na záver klasická Makarska. Aj keď sa nachádza južnejšie, čo znamená dlhšia cesta autom, stále je veľmi atraktívna. Veľa ľudí prichádzajúcich do Chorvátska má namierené priamo do Makarskej. Krásne pláže, hory a atmosféra.

Zdroj: www.pixabay.com

Chorvátsko sa stalo veľmi atraktívnou krajinou na letnú dovolenku. Kamkoľvek sa vyberiete, stále je čo objavovať.

 

 

 

Ceny áut rastú rýchlym tempom. Oplatí sa viac dlhodobý prenájom?

Škoda Superb je k dispozícii na prenájom v AVIS Maxirent od 569 €

  • Pokles vo výrobe nových áut spôsobujú aj nové ekologické a bezpečnostné požiadavky na autá
  • Dopyt po autách klesol a klienti sú pre banky viac rizikoví
  • Problémom sú aj nedostatok materiálov vo výrobe a dlhé doby dodania
  • Dlhodobý nájom je dnes ideálna alternatíva ku kúpe auta

 

Od konca roka 2020 bolo možné pozorovať rast cien takmer vo všetkých odvetviach ekonomiky. Mnohí to dávali za vinu práve prebiehajúcej pandémii COVID-19 a zníženému objemu výroby. O niekoľko mesiacov neskôr sa však už ukázalo, že problém je komplexnejší a zotavovanie bude trvať podstatne dlhšie, ako sa predpokladalo.

V roku 2020 sme v Európe zaznamenali pokles výroby nových áut o viac ako 23%, čo je predstavuje viac ako 3 milióny vozidiel z výrobného pásu. Trh s autami sa aj preto začal transformovať rýchlejšie. Veľký dôraz sa kladie na ekológiu a bezpečnosť. Dôraz na tieto požiadavky brzdia rýchlejšie zotavovanie sa automobilového odvetvia z poklesu spôsobeného pandémiou.

Výrobcovia sa sústreďujú na nové technológie. Čím je väčší dopyt po smart a eko autách, tým je väčší tlak na mikročipy, ktoré sa stali absolútne nedostatkovým tovarom.

Čo sa týka celkového objemu výroby áut, analytici odhadujú, že na predkrízové čísla sa auto-moto sektor dostane najskôr v roku 2023.

Dopyt je nižší, klienti sú rizikovejší

Znie to paradoxne, ale prečo je dopyt po autách nižší? Súvisí to predovšetkým s dvomi faktormi:

Tým prvým faktorom je neistota z ďalšieho vývoja pandémie. Firmy i bežní ľudia si vytvárajú rezervný vankúš zo svojich úspor. Odkladajú nákup vecí, ktoré majú charakter dlhodobej spotreby na neskôr. Inak povedané, ak majú „na čom“ jazdiť, tak neriešia nové nákupy.

Druhým faktorom je, že bežní ľudia a takisto aj firmy, aj keď majú potrebu a chceli by si kúpiť nové či jazdené auto, nie je to pre nich také jednoduché. V čase pandémie sú pre banky a leasingové spoločnosti podstatne rizikovejšími subjektmi, v porovnaní s tým, ako tomu rok dozadu. Buď majú smolu a neprejdú schvaľovacím procesom finančnej inštitúcie vôbec, alebo relatívne so šťastím týmto sitom prejdú, ale na úkor nevýhodnejšieho úroku či vyššej akontácie.

Výrobné kapacity sú nižšie, materiálov je nedostatok

Pandémia a v reakcii na ňu lockdowny či nútené PN-ky a OČR-ky spôsobili, že fabriky z personálneho hľadiska nemohli vyrábať tempom, aké pôvodne plánovali.

Okrem chýbajúcich zamestnancov fabrík automobilky cielene nastavili zníženie výroby a sústredili sa len na výrobu vozidiel na objednávku.  Čím dlhšie obmedzenia trvali, tým viac sa narúšal subdodávateľský reťazec. Ku koncu roka 2020 nastalo to, že sa nielen začal prejavovať nedostatok konečného produktu, ktorým autom je, ale začal chýbať aj materiál na jeho kompletizáciu. Tieto nedostatky materiálov sa prejavili aj v oblasti takzvaného after sales, kde ovplyvnili dodávky náhradných dielov. Tie teraz chýbajú pri oprave áut, čím sa samotný servis auta ešte viac naťahuje. Akékoľvek opravy či servis auta preto trvajú podstatne dlhšie.

Ako je možné že chýbajú materiály? Výroba tovarov a medzinárodný obchod sa v rámci zmeny správania ľudí a dopytu prispôsoboval a subdodávatelia dodávali materiály do odvetví, kde bol dopyt po iných tovaroch vyšší. Tým, že áut sa objednávalo a vyrábalo menej, dodávatelia sa museli tomu trendu rýchlo prispôsobiť.

Áut je menej, ich dodanie trvá v priemere 6 mesiacov a ceny rastú. Ako riešenie sa ukazuje dlhodobý prenájom áut.

Svet sa nezastavil a ľudia i tovary sa naďalej potrebujú presúvať. Letecká doprava je ešte stále z pohľadu šírenia vírusu riziková. V leteckom odvetví takisto možno pozorovať vysoký nárast cien. Správanie ľudí sa mení a intenzívnejšie vyhľadávajú možnosti individuálnej dopravy, najčastejšie autom. Kúpa nového auta je čím ďalej nedostupnejšia pre stále väčšiu skupinu ľudí. Kým cena Škody Octavia 3. generácie štartovala na úrovni 13 990 eur s DPH, tak pri 4. generácii tohto modelu je to až 17 900 eur s DPH.

Jedným z riešení tejto situácie je prenájom auta. Či už ad hoc, napríklad na dovolenku či výlet, alebo dlhodobý prenájom auta. Prenájom sa stáva výhodnou alternatívou ku kúpe, nového či ojazdeného auta a zároveň má ambíciu vyriešiť problémy, ktoré sme opísali vyššie.

Pri prenájme nájomca auto nevlastní, iba ho využíva.

S prenajatým autom má minimálne starosti.

Viazanosť si prispôsobí tak, ako to vyhovuje jemu.

Nemusí chodiť do bánk či leasingoviek a nechávať sa úverovo schvaľovať.

V neposlednom rade nečaká a auto ma k dispozícii ihneď. Znie to zaujímavo.

Kúpa nového auta je v každej rodine veľká udalosť, pretože sa jedná o veľkú investíciu. Dnes ale existujú lepšie alternatívy, ktoré stoja menej a zároveň sú podstatne jednoduchšie – dlhodobý prenájom.

Dlhodobý prenájom auta môže nahradiť vlastnenie auta aj po pandémii

Čoraz viac vidíme, ako je dôležité vedieť pružne reagovať na zmenu našej situácie v domácnosti či vo firme. Hlavne, pokiaľ ide o financie. „Prenájom vo všeobecnosti, tak ako je to aj pri nehnuteľnostiach, umožňuje to, že sa viete flexibilne prispôsobiť vzniknutej situácii a zmluvu ukončiť za nejaký poplatok aj predčasne; tým pádom prehodíte starosti na dodávateľa služby,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti AVIS, Juraj Šulhaň.

Prenájom je zároveň možnosť, flexibilita skúšať a hľadať to, čo vám vyhovuje. Farba, veľkosť, výkon či cena. Inak povedané, máte možnosť výberu pre prípad, že túto zmenu potrebujete alebo len tak, pre radosť.

Veľkou výhodou je, že spravidla nemusíte vôbec čakať a k autu sa dostanete z večera do rána. Na trhu sa nachádzajú poskytovatelia, u ktorých si auto viete objednať jednoducho online a jazdiť viete už na druhý deň. Stačí si len otvoriť internetový prehliadač, venovať pár minút vyhľadávaniu cez Google a vybrať si tú najlepšiu ponuku. Pokiaľ viete, že si nemôžete dovoliť nové auto kúpiť, banke sa úverovo zaviazať nechcete a zároveň chcete predísť neočakávaným udalostiam, napríklad poruche na jazdenom aute, tak prenájom nového či čerstvo zabehnutého auta môže byť konkrétne pre vás tou najlepšou voľbou. Vy tak necháte starostlivosť o vozidlo na profesionálov a môžete sa venovať svojej práci, rodine a vašim koníčkom.