iNSTRID

Spojené arabské emiráty majú 97 800 000 000 barelov preukázaných zásob ropy, čím sa radia na 7. miesto na svete. Ich zásoby predstavujú približne 5,9 % z celkových svetových zásob ropy. Inak povedané, Spojené arabské emiráty majú preukázané zásoby ropy zodpovedajúce 299-násobku ich ročnej spotreby. To znamená, že bez čistého vývozu by im zostala ropa na ďalších 300 rokov (pri súčasnej úrovni spotreby a bez zahrnutia nepreukázaných rezerv).

Barel ropy (bbl) je jednotka objemu. Jeden barel sa rovná 158,98 litrom.

Udržateľnosť je kľučový faktor

Vďaka obrovským zásobám fosílnych palív a rýchlo rozvíjajúcemu sa priemyslu, Spojené arabské emiráty ročne vyprodukujú takmer 25 ton uhlíka na obyvateľa. Toto číslo predstavuje jednu z najvyšších hodnôt na svete. Ohromná spotreba energie Emirátov je zapríčinená odsoľovaním oceánskej vody, pumpovaním klimatizácie do hermeticky uzavretých budov, polievaním golfových ihrísk a vodných fontán a pohonom motorových vozidiel na desaťprúdových diaľniciach.

Avšak krajina sa prisľúbila, že svoje hospodárenie zlepší a bude sa vytrvalo podieľať na dosiahnutí ekologických a environmentálnych cieľov.

„Rozvoj sektora obnoviteľných zdrojov energie je hlavnou prioritou v našom úsilí o diverzifikáciu nášho energetického mixu a hospodárstva pri súčasnej ochrane životného prostredia,“ uviedol J. E. Dr. Thani bin Ahmed Al Zeyoudi, minister SAE pre klimatické zmeny a životné prostredie.

https://www.youtube.com/watch?v=Llzq9YMsPP8&t=34s

Ekologická premena

Masdar City je plánovaný mestský projekt v Abú Zabí, v Spojených arabských emirátoch. Jeho centrum buduje spoločnosť Masdar, ktorá je dcérskou spoločnosťou Mubadala Development Company. Aj napriek tomu, väčšinu kapitálu na výstavbu tohoto mega-komplexu poskytla vláda Abú Zabí. Výška celkových nákladov sa má vyšplhať až na 22 miliárd dolárov.

Moderné aj starobylé. Funkčné aj oku lahodiace. Či už ide o Dubaj, Abú Zabí alebo Masdar, na arabských mestách môžeme sledovať silné prepojenie najmodernejších technológii s tradičnou arabskou kultúrou.

Hlavným cieľom projektu Masdar City je vytvoriť púštnu komunitu, ktorá bude uhlíkovo neutrálna and bezodpadová. Poháňaná bude z obnoviteľných zdrojov energie and čistých technológií bez ropy.

Foto: TripAdvisor

Žiadne auto na ulici nestretnete

Samotné mesto sa má stať prvou modernou komunitou na svete bez vozidiel na fosílne palivá. A preto, je mesto s maximálnou vzdialenosťou 200 metrov od najbližších rýchlych dopravných spojení a zariadení občianskej vybavenosti, navrhnuté tak, aby podporovalo chôdzu. Niekomu by sa mohlo zdať zvláštne tráviť veľa času chodením po púšti. Avšak mesto je dômyselne navrhnuté tak, aby zatienené ulice a nádvoria ponúkali atraktívne prostredie pre chodcov, ktoré sú chránené pred klimatickými extrémami. Ubíjajúce púštne horúčavy sú potlačované prirodzeným vetraním a zahmlievaním z centrálneho verejného námestia. Už dnes sa v centre mesta dvíha chladiaca veterná veža, ktorá bola súčasťou prvých beduínskych táborov v tejto oblasti.

Aj keď sú autá v meste prísne zakázané, bude možné cestovať medzi jednotlivými blokmi budov v kapsuliach osobnej rýchlej dopravy (PRT). Tieto PRT kapsule predstavujú malé automatické elektrické autá bez vodiča.

Masdar – raj pre podnikateľov

Slobodná zóna Masdar City je domovom začínajúcich start-upov, malých a stredných podnikov aj nadnárodných spoločností zo širokej škály priemyselných odvetví, ktorý ponúka dynamickú kombináciu súkromných a štátnych spoločností.

Masdar City ponúka lákavé benefity pre podnikateľov.

100% vlastníctvo, žiadne dane, žiadne importné tarify, slobodná repatriácia, všetko vybavíte na jednom mieste, efektívne náklady, strategická lokácia a možné partnerstvo s univerzitou.

Možno už čoskoro

Výstavba futuristického mesta začala v roku 2008 a dokončenie celého projektu sa odhaduje na rok 2030. Aj keď nie je projekt ešte dokončený, už aj dne môžete navštíviť Masdar, dať si v ňom obed alebo sa ubytovať.

Experiment Milgram (1961)

Profesor sociálnej psychológie Stanley Milgram sa v roku 1961 pustil do svojej dnes už neslávne známej série experimentov.

Milgram na podnet procesu s vysokopostaveným nacistom a koordinátorom holokaustu Adolfom Eichmannom chcel posúdiť, či by ľudia naozaj robili činy, ktoré boli v rozpore s ich svedomím. ak to nariadi autorita.

Pre každý test Milgram zoradil troch ľudí, ktorí boli rozdelení do rolí „experimentátora“ (alebo autoritatívnej postavy), „učiteľa“ a „učiaceho sa“.  Pokuta za nesprávne odpovede študenta bola šokujúca vo viacerých smeroch, pretože predstierali, že dostali bolestivé a čoraz silnejšie výboje elektriny, o ktorých si učiteľ myslel, že im ich dáva.

Behom pokusu musel učiteľ dávať žiakovi, ktorý bol vo vedľajšej miestnosti, jednoduché otázky. Učiteľ so žiakom komunikoval len pomocou mikrofónu a pred sebou mal prístroj, pomocou ktorého mal dávať žiakovi za každú zlú odpoveď elektrický šok. Intenzita elektrických šokov sa mala pri každej ďalšej zlej odpovedi zvyšovať. Učiteľ si myslel, že elektrické šoky naozaj žiakovi dáva, prístroj ale pod prúdom nebol, a jeho žiak bol herec, ktorý výkriky od bolesti len predstieral.

Účastníci jedného z experimentov Stanleyho Milgrama týkajúcich sa poslušnosti voči autorite. Zdroj: allthatsinteresting.com

Experiment Malý Albert (1920)

Experiment uskutočnil behaviorálny psychológ J.B. Watson a jeho študentka na dieťati, ktoré v článku pomenovali Albert B. Týmto pokusom dokázali funkčnosť podmieňovania aj u ľudí, nielen u zvierat, ako to dokázal vo svojom známom experimente na psoch I.P. Pavlov.

Watson mal záujem dozvedieť sa, či bude schopný prinútiť dieťa k tomu, aby sa bálo niečoho obyčajného – ak by to bolo spojené s niečím iným, čo by podľa neho vyvolalo vrodený strach.

Najprv Watson zoznámil dieťa s bielym potkanom. Všimol si, že to Alberta nevystrašilo, a potom potkana znovu priviedol, len tentoraz spolu s náhlym hlasným zvukom. Hluk, prirodzene, Alberta vystrašil. Watson potom zámerne prinútil Alberta, aby si potkana spojil s hlukom, až kým dieťa potkana nevidelo bez toho, aby sa rozplakalo.

Psychológ spôsobil Albertovi v podstate nepríjemnú fóbiu. Okrem toho Watson ďalej testoval dieťa s inými podnetmi, ako napríklad králik, pes, a použil dokonca aj chlpatú bielu bradu „Sv. Mikuláša“. Na konci experimentu bol zrejme Albert traumatizovaný na celý život!

V priebehu vykonávania tohto experimentu sa nanešťastie Albertova matka rozhodla odsťahovať preč, a preto nemal Watson možnosť napraviť túto reakciu na biele chlpaté objekty, ktorú v ňom experimentálne napodmieňoval. Dodnes nie je jasné, čo sa s chlapcom stalo.

Zlá časť experimentu začína tu, pretože malý Albert je pripravený na ďalšiu fázu. Potkan je opäť vypustený do miestnosti, ale tentoraz s malým rozdielom. Albert je vystavený veľmi rušivému zvuku, ktorý vzniká úderom kladiva do oceľovej tyče. Zdroj: onedio.co

Stanfordský väzenský experiment (1971)

Stanfordský väzenský experiment bol psychologický pokus, ktorého cieľom bolo preskúmať vplyv pôsobenia situácií, v ktorých sa prejavuje vplyv získanej moci či podriadenosti na obyčajných, neagresívnych, psychicky zdravých ľudí.

V auguste 1971 sa profesor psychológie na Stanfordskej univerzite Philip Zimbardo rozhodol otestovať teóriu, že konflikty a zlé zaobchádzanie s väzňami sú spôsobené najmä osobnostnými črtami jednotlivcov.

Zimbardo a jeho tím zriadili simulované väzenie v budove psychológie v Stanforde a dali 24 dobrovoľníkom rolu „väzňa“ alebo „strážcu“. Účastníci boli oblečení podľa pridelených úloh, pričom Zimbardo sa zhostil úlohy „dozorcu“. Zatiaľ čo Zimbardo nasmeroval stráže k vytvoreniu „pocitu bezmocnosti“ medzi falošnými väzňami, to, čo sa stalo, bolo dosť znepokojujúce.

Približne štyria z tucta strážcov sa stali aktívne sadistickými. Väzni boli vyzliekaní a ponižovaní, ponechaní v nehygienických podmienkach a nútení spať na betónových podlahách. Jeden bol zatvorený v skrini.

Zimbardovi väzni. Zdroj: insidehighered.com

Prvý deň väzni nebrali dozorcov vážne, dozorcovia boli neistí, no na druhý deň ráno vypukla vzbura.

Obe skupiny v rekordne krátkom čase zabudli na to, že sú v skutočnosti  ľudia s rovnakým postavením – študenti a kolegovia.

Väzňom sa ich situácia prestala páčiť, nevedeli pochopiť zmenu správania sa ich kolegov v roli dozorcov. Na protest si strhli sieťky a čísla, a zabarikádovali sa v celách.

Dozorcovia nastolili poriadok odohnaním väzňov od dverí hasiacimi prístrojmi. Potrestali ich, väzňov vyzliekli, a vodcov vzbury zavreli na samotke. Aby rozbili väzby medzi väzňami, vytvorili celu privilegovaných väzňov, ktorí sa do vzbury nezapojili. Prostredníctvom lepšieho jedla a o niečo dôstojnejších podmienok nebúriacich sa väzňov odmenili (mohli napr. používať WC, na rozdiel od svojich kolegov v obyčajných celách, kde na podobné účely slúžilo vedro a kde sa šíril obrovský zápach).

Potom vytvárali zdanie, že niektorí väzni s nimi spolupracujú, hoci to nebola pravda. V dôsledku toho sa väzni začali vzájomne upodozrievať a prestali si dôverovať. Dozorcovia používali ako tresty i tvrdé a vyčerpávajúce telesné cvičenia.

Samotný Zimbardo bol tak ponorený do svojej úlohy, že si nevšimol závažnosť toho, čo sa deje. Až keď väzenie navštívila výskumníčka z prostredia mimo pokusu Christina Maslach, a priniesla ešte nezaujatý pohľad. Šokoval ju obraz väzňov pochodujúcich na záchod s vrecami na hlavách, so spútanými rukami a držiac sa za ramená. Na jej odporúčanie Zimbardo experiment skutočne po šiestich dňoch predčasne ukončil. Uvedomil si, že pokus sa stal z psychického i fyzického hľadiska nebezpečným.

Americké prieskumy zvyčajne prijímame s nadhľadom, ale výsledky tohto sú zaujímavé aj pre Slovákov. Naozaj sa mladí stávajú čoraz neschopnejšími a lenivejšími, pokiaľ ide o domáce práce?

Naši otcovia vedeli nepomerne viac ako my, pokiaľ ide o zručnosť v domácich prácach – to si myslia oni. A ich otcovia si mysleli to isté. Dojem, že každá nová generácia je horšia a horšia, je fenomén, ktorý má aj názov. Juvenoia.

Už Sokrates (470 – 399 pred Kristom) údajne napísal alebo povedal o mladých nasledovné:

„Deti teraz milujú luxus; majú zlé správanie, pohŕdajú autoritou; namiesto zdokonaľovania sa prejavujú neúctu k starším a milujú rozprávať sa (v zmysle ohovárať, hovoriť o ničom, pozn. red.). Deti sú teraz tyranmi, nie služobníkmi ich domácností. Keď starší vstúpia do miestnosti, nevstávajú. Protirečia svojim rodičom, „klábosia“ pred spoločnosťou, hltajú si jedlo pri stole, prekladajú si nohy a tyranizujú svojich učiteľov.“

A rovnako, ako si o nás starší hovoria, že sme slabší, menej odolní a menej zruční, to isté budeme my hovoriť o tej ďalšej generácii, pretože vraj trávi veľa času s mobilom a primitívnou zábavou.

Množstvo mladých otcov nevlastní náradie na to, aby sa mohli zdokonaľovať v domácich prácach. Radšej si volajú na pomoc profesionálov.

Američania ale hľadali odpovede na to, ako si na tom mladá generácia takzvaných mileniálov v zručnosti stojí v porovnaní s generáciou takzvaných boomerov.  Mileniáli, teda Generácia Y, sú generácia ľudí narodených medzi rokmi 1985 až 1995, často sa uvádza obdobie až do roku 2005.  Generácia boomerov sa považuje tá, ktorá sa narodila v rokoch 1946 až 1964, ale u nás sa môžu tieto roky líšiť vzhľadom na politické a spoločenské zriadenie. Do úvahy tiež prichádza aj Generácia X (1965-1979), z nás volaná aj Husákove deti.

Podľa amerického prieskumu na dvoch tisícoch respondentoch (polovica boli mileniáli) sa má za preukázané, že pracovné zručnosti mladých v oblasti domáceho majstrovania a vôbec domácich prác sú priam patetické, ak sa porovnávajú s ich rodičmi a starými rodičmi.

Kľúčovým pojmom výskumu sa pritom stali otcovia. Porovnávali sa Millennial Dads with Boomer Dads.

Prieskum priniesol nasledovné zistenia:

• mladí otcovia si radšej volajú na pomoc odborníkov namiesto toho, aby skúsili problém vyriešiť vlastnými silami;
• mladí otcovia vlastnia menej domáceho náradia (49% z nich nemá vŕtačku, 46% nemá rebrík, 38% nemá skrutkovače a 32% ani kladivo);
• podľa mladých pojem „šikovný otec“ znamená schopnosť lepšie pracovať s počítačom, internetom atď, zatiaľ čo starší majú na mysli skôr praktické zručnosti v domácnosti, na záhrade, v práci a podobne;
• 62% starších potvrdzuje, mladší sú šikovnejší v oblasti technológií, ako práca s počítačom, internetom a pod.;
• vymeniť koleso na aute dokáže 79% starších a 63% mladších otcov;
• vymeniť koleso na bicykli dokáže 73% starších a 62% mladších otcov;
• znova nahodiť vyhodený istič dokáže 85% starších, zatiaľ čo iba 54% mladých;
• naštartovať auto pomocou druhého auta káblami dokáže 86% starších  a 63% mladších;
• uvoľniť upchatý odtok alebo opraviť pretekajúci záchod dokáže 86% starších a 65% mladších;
• znovu naštartovať kotol alebo vôbec spojazdniť pec dokáže 44% starších a iba 38% mladých;
• na záver otváranie zaváraninovej fľaše holými rukami: starší to zvládajú na 81%, zatiaľ čo mladí iba na 59% 🙂

Zaujímavé výsledky, čo poviete? Jedno je faktom: mladí sa stávajú čoraz menej univerzálnejšími, pokiaľ ide o pracovné zručnosti, majú však množstvo iných schopností, o ktorých ľudia v minulosti ani len nesnívali. Ide najmä o schopnosti súvisiace s používaním moderných technológií a vyhodnocovanie korektnosti zdrojov informácií.

Môžu mať Slováci švajčiarsky dôchodok? Dnešní mladí áno, ale čaká ich náročné obdobie

Práca z domu je pojem, ktorý sa na rôznych webových stránkach vyskytuje už roky, teraz ho s určitosťou čaká signifikantný nárast.

Skladanie pier, vypĺňanie dotazníkov, klikanie na reklamy, písanie článkov pre neznáme webstránky, telefonovanie náhodne vybraným ľuďom so zámerom predať im produkt alebo službu. Tieto a mnohé ďalšie činnosti sa dajú robiť bez konvenčného pracoviska a patria medzi najčastejšie práce, ktoré sa robia takzvane z domu.

Ľudí láka možnosť zarobiť si peniaze bez toho, aby museli dochádzať na pracovisko a míňať tak ďalšie peniaze na dopravu a stravovanie.

Realita stojaca za ponukami práce z domu je ale oveľa tvrdšia než práca, ku ktorej sa možno zaviazať. Vo veľkom množstve prípadov nedostanete peniaze vôbec, hoci prácu predsa len vykonáte.

Ako nám prezrádza graf z Google Trends, vyhľadávanie frázy práca z domu sa od marca 2020, teda od času príchodu covidu, výrazne zvýšilo – a veľmi zásadným spôsobom. Len počas jediného mesiaca sa na Slovensku vyhľadávanie tejto frázy znásobilo.

Mohla za to vtedajšia situácia, koronakríza, ktorá nútila ľudí zostávať doma, častokrát s iba zlomkom svojej tradičnej mzdy. Tento trend však pretrváva – ľudia musia hľadať nové spôsoby, ako zarobiť peniaze a prirodzene ich hľadajú na internete.

Celkom realisticky možno predpovedať, že tento trend bude rastúci aj naďalej a budú na neho reagovať aj jednotlivci a firmy, ktoré takúto prácu ponúkajú. Zatiaľ, čo niektoré môžu ponúkať reálnu prácu za reálne peniaze, mnohé, ako je tomu aj dnes, stavajú svoj biznis na špekulácii a svojich pracovníkov nevyplácajú.

Ak sa už rozhodnete pristúpiť na prácu z domu pre nejakú firmu či jednotlivca, mali by ste mať veľmi jednoznačne ujasnené najmä nasledovné body:

• čo je presne náplňou práce a aký je predpokladaný denný čas venovaný jej plneniu;
• či firma ponúka pevný plat alebo provízny systém a v akých intervaloch ho vypláca;
• či je pri províznom systéme reálne dosiahnuť sľubovaných odmien;
• či je zmluva medzi vami a zamestnávateľom zrozumiteľná, jednoznačná a právne korektná;
• či práca zodpovedá sľubovaným mzdám.

Najčastejšie podvody a problémy

V praxi sa často stretávame so situáciou, že pracovník sa zaviaže napríklad k marketingovému predaju služieb či produktov cez telefón, pričom prácu musí vykonávať nielen z vlastného domu, ale aj zo svojho mobilu. Vznikajú mu tak náklady na prevádzku telefónu a je navyše veľmi pravdepodobné, že sa mu nepodarí predať toľko produktov a služieb, aby vôbec tieto náklady vykryl.

Okrem toho množstvo firiem funguje tak, že si najprv musíte dané produkty zakúpiť, čo môžeme považovať za jednoznačný podvod a špekuláciu.

V prípade manuálnej práce je potrebné myslieť na to, že mnohé firmy majú veľmi špekulatívny biznis model a hoci spočiatku tvrdia opak, napokon si materiál musíte od nich zakúpiť s prísľubom, že po zhotovení finálneho produktu od vás firma tieto produkty odkúpi za vyššiu cenu. Veľmi pravdepodobne sa takto iba zbavuje nadbytočného materiálu a napokon od vás nič neodkúpi a vy zostanete doma s niekoľkými stovkami pier, balíčkov, stojanov alebo iných celkom nepredajných produktov.

Vypĺňanie ankiet, klikanie na reklamu či odpovedanie na rôzne dotazníky sa zdá byť ako pomerne jednoduchá práca, za ktorú niekedy sľubujú jednotkovú cenu až 5 €. Každý, kto sa trocha zamyslí, ale musí sám vyhodnotiť, že dostať päť eur za vyplnenie nejakého anonymného dotazníka je úplný nezmysel. Náklady na vyplnenie tisíc dotazníkov by pre túto firmu predstavovali až 5-tisíc eur, pritom tisíc respondentov pre väčšie prieskumy nie je žiadna vzorka. Aj keby ste za jeden takýto dotazník mali dostať symbolické jedno euro, napokon zistíte, že nárok na vyplatenie odmeny máte až vtedy, keď váš kredit dosiahne 50, 100 či 200 eur. Väčšina ľudí po niekoľkých dotazníkoch zistí, že im za to tieto peniaze nestoja a tých zopár eur prenechajú firme, ktorá ich zverbovala na prácu z domu.

Otázkou je, aká práca z domu sa dá teda robiť, keď všetky ponuky na prácu z domu sú v skutočnosti rizikové, podozrivé alebo doslovne podvod. Samozrejme, nejedná sa o všetky ponuky práce z domu, niektoré môžu skutočne ponúkať solídne firmy, ktoré s externými pracovníkmi počítajú aj vo svojom biznis modeli.

Zamyslite sa, čo viete spraviť sami

Zmysluplnejšie je ale nájsť iný spôsob, ako si privyrobiť – najlepšie taký zárobok, ktorý je závislý iba na vás. Môže ísť napríklad aj o predaj vecí, ktoré máte doma, ale dlhodobo ich nevyužívate či sa stali nadbytočnými. Vôbec konsolidácia majetku môže priniesť veľa dobrého, ak si všetko dobre spíšete, rozumne naceníte a vezmete do úvahy čas, ktorý vás tento miniprojekt bude stáť. Nemusíte hneď predávať televízor, ale možno sa vám v šuflíkoch povaľujú staršie telefóny, ktoré by iných potešili. Možno máte v šatníku oblečenie, ktoré je stále vhodné pre online second hand. Alebo máte v garáži odložených niekoľko štvorcových metrov pekných obkladov, ktoré práve teraz využije niektorý zo susedov.

Predaj nadbytočného majetku, samozrejme, nie je jediný spôsob zarábania z domu.

Možno je toto príležitosť naučiť sa podnikať a outsourcovať služby. Koľkí Slováci sa bijú do pŕs a tvrdia, akí sú vo svojej práci dobrí, lepší ako ostatní a že by sa o nich firmy len tak pobili, keby prišli o súčasnú prácu. Je príležitosť, aby dokázali, že neklamú a nemajú len prehnané sebavedomie – ak sú vo svojej práci dobrí, určite vedia svoje znalosti ponúknuť ako externý dodávateľ. Dnes už možno outsourcovať skoro všetko.

Ďalším spôsobom zárobku môže byť výroba a predaj hand-made produktov. Všetky poznáme portál Sashe, lenže podobných je viac a pokojne sa môžete vydať do týchto vôd podnikania aj bez platformy pre predaj. Facebook Marketplace, rôzne inzertné portáli, to všetko je tu pripravené pre vás, častokrát celkom zadarmo.

Čím viac, tým lepšie. Aj práce.

Nebojte sa pritom veci, ktorá znie veľkolepo, ale ide v skutočnosti o niečo celkom triviálne: diverzifikácia príjmov. To znamená mať príjem z viacerých činností, ktoré sú úplne nezávislé. Teda nie od jedného zamestnávateľa a jednej činnosti. Tento princíp vám zabezpečí o niečo pokojnejší spánok, pretože ak jeden z príjmov z akýchkoľvek dôvodov vypadne, stále tu budete mať ďalšie.

Podstatou tohto príspevku je motivovať vás k tomu, aby sme sa nespoliehali na iných, ale nachádzali spôsoby ako zarobiť z domu sami. Vlastnou hlavou a vlastnými silami. Zbavte sa naivity, že vám niekto dá peniaze za prácu, pri ktorej vás nemôže kontrolovať, namiesto toho vezmite zodpovednosť do vlastných rúk a takmer určite príde na spôsoby, ako problémy s nízkym príjmom využiť na vybudovanie nezávislosti.

V súčasnosti (leto 2022) máme napríklad otvorený nábor nových autorov pre titul UnitedLife.sk.  Ak si myslíte, že máte schopnosti písať pre náš web príspevky z tematických okruhov film, seriál, biznis, ekonomika, peniaze, aktívny životný štýl či podnikanie, ozvite sa nám na adresu kariera@unitedlife.sk a zistite viac. 

Mladí sú slabí v domácich prácach, mnohí ani nevlastnia náradie či nevedia opraviť záchod

Zabudli sme byť nezávislí, teraz máme šancu to napraviť

Homeoffice nie je pre každého. 20 fotiek, ako vyzerá reálna „práca na doma“

Špehovanie cez mobil je na vzostupe, obeťami sú najmä ženy

Najlepšie je poučiť sa z chýb tých druhých. Jadro démona predstavilo svoju silu, napriek tomu ju mnohí fatálne podcenili.

Ústup pred jadrovým konfliktom

Druhá svetová vojna je nepochybne najväčším ozbrojeným bojom v našich dejinách. Po jej skončení a ničivých dopadoch jadrových bômb na Hirošimu a Nagasaki sa schyľovalo k studenej vojne. Obrovská deštrukcia a sila, ktorú sľubovali atómové bomby, priviedli svetové superveľmoci do šialenstva v oblasti jadrového výskumu. Štáty si potrebovali vytvoriť vlastný arzenál na prípadný útok alebo obranu.

Pamätník mieru v Hirošime. Je jedinou budovou, ktorá ostala stáť v blízkosti epicentra výbuchu. zdroj: unsplash.com

Keď bomby s názvami „Little Boy“ and „Fat Man“ pripravili o život vyše 200 000 civilistov, cisár Hirohito vyhlásil kapituláciu svojich vojsk. Ak by sa stále odmietal vzdať, tretia bomba by zasiahla ďalšie japonské mesto iba o pár dní neskôr. Ušetrili sa tak tisíce životov, no znamenalo to aj zachovanie plutóniového jadra na ďalšie testovanie.

Vyše šesť kilogramov čistého plutónia a gália už viac nebolo potrebných na zastrašenie japonského národa. Srdce atómovej bomby dostalo pracovné meno Rufus a vedci sa mohli venovať študovaniu jeho ďalších funkcií. Laboratórium v Novom Mexiku sa však stalo svedkom incidentov, kvôli ktorým si rádioaktívna masa vyslúžila inú prezývku – jadro démona (demon core).

Obrovský risk si vyžiadal prvú obeť

Riziko pri práci s rádioaktívnym materiálom poznali všetci. Pokúšali sa dostať k momentu, ktorý hraničil s najväčším nebezpečenstvom a jedna chyba mohla znamenať smrť. Testovali Rufusove limity, dokonca pre to mali špecifický slang, „šteklenie dračieho chvosta“.

Mesto Los Alamos v Novom Mexiku je sídlom laboratória, kde pracoval aj fyzik Harry Daghlian. Čo viedlo k tomu, aby sa iba so strážnikom vybral preskúmať plutóniové jadro, nevedno. Možno potreboval pokoj pri práci alebo chcel predbehnúť svojich kolegov. Tak či onak, týmto rozhodnutím porušil niekoľko bezpečnostných predpisov.

Žiadne ochranné rukavice, žiaden špeciálny oblek. Daghlian obklopoval jadro tehlami, ktoré neutróny z jadra vyťahovali a odrážali naspäť do stredu. Zariadenie na monitorovanie neutrónov mu signalizovalo, kedy bola miera zaťaženia nesmierne kritická. Daghlian sa natiahol, aby odstránil jednu z tehál, ale tá mu padla priamo do stredu plutóniového jadra.

Zo stredu začalo vyžarovať modré svetlo a vzduch sa okamžite oteplil. Vedec holou rukou tehlu odstránil a končatinou mu prešlo nezvyčajné brnenie. Celá udalosť trvala iba pár sekúnd, no stačilo to dosť na to, aby sa do jeho tela dostala smrteľná dávka radiácie. Strážnik bol žiareniu taktiež vystavený, ale bol to práve Harry Daghlian, ktorý po dňoch plných bolesti upadol do kómy a viac sa neprebral.

Nepoučili sa z predošlej tragédie

Po Daghlianovej nehode sa opatrenia sprísnili. Napriek tomu k Rufusovi prístup nezakázali. Neprešiel ani rok a ďalší fyzik, Louis Slotin spolu so svojím tímom vykonával nový experiment. Kupola z berýlia signalizovala, ako veľmi bolo jadro vystavené nebezpečnému zaťaženiu. Aby sa kryt nedotýkal rádioaktívnej hmoty, oddeľoval ju skrutkovačom.

Rekonštrukcia Slotinovho pokusu. zdroj: Los Alamos National Laboratorium

Opäť stačila sekunda a skrutkovač sa pošmykol, čím berýliová kupola kompletne zakryla jadro. Aj počas slnečného dňa všetci v miestnosti spozorovali modrý lúč a zvýšenú teplotu. Slotin síce zareagoval rýchlo a kryt podoprel, stálo ho to však život. Už deväť dní po incidente podľahol bolestivým účinkom radiácie.

Neopatrnosť sa nevypláca

Pracovný názov Rufus sa v priebehu roka zmenil na jadro démona. Paradoxne, na samotnom jadre nebolo nič démonické. Išlo skôr o úmysly, ktoré ľudia mali pri jeho použití.

Stratené životy dostatočne zamestnali tvorcov protokolov o bezpečnosti pri práci. V rámci narábania s nebezpečným materiálom sa zaviedli diaľkové ovládania and vedci si museli držať odstup v rozsahu niekoľkých stoviek metrov.

Skúšobné testovanie jadrových zbraní s krycím názvom Crossroads prebiehalo od 1.7 do 25.7 1946. zdroj: pixabay.com

Demonštrácie účinkov jadrovej bomby neprestali ani po vojne. Vzniklo niekoľko testovacích mestečiek s domami a obchodmi, dokonalo napodobňujúcimi štýl druhej polovice 40-tych rokov minulého storočia. Rozsah radiácie plutóniovej gule sa nebezpečne zvyšoval, preto sa nepoužila pri operácii Crossroads. Namiesto toho jadro roztavili pre prípadné neskoršie použitie.

Aj keď je smrť dvoch vedcov neporovnateľná s mierou tragédie v Hirošime a Nagasaki, je jasné, prečo dostalo jadro nové pomenovanie. Dnes vieme nepochybne viac o jadrových výbuchoch a ich následkoch. Vedomosti o jej hrozivých účinkoch však mali aj tí, ktorí ju skúmali z bezprostrednej blízkosti. Práve tá sa im stala osudnou a je zarážajúce, že pri jadre, ktoré vyhladilo mestá, stáli iba v bielych plášťoch a ochranných okuliaroch.

Zdroje: www.iflscience.com, www.sciencealert.com

Zdroj titulnej fotografie: Los Alamos National Laboratory

Aj keď to tak teraz kvôli vojne na Ukrajine nevnímame, v skutočnosti žijeme v tej najbezpečnejšej, najvzdelanejšej a najdemokratickejšej dobe v celej histórii. Napriek tomu nás určitá časť psychiky núti k tomu, aby sme boli nespokojní. Podnetov k tomu, aby sme si povedali, že náš život môže byť lepší je nepochybne mnoho.

Vytvorili sme si alternatívnu realitu

Každý deň, keď otvoríme oči, tak automaticky siahneme po telefóne. Otvárame tie najpoužívanejšie sociálne siete a doháňame „zameškané“. Internet nám ponúka možnosť porovnávať náš život so životom niekoho iného. Aj keď sme sa už niekoľkokrát poučili, že sociálne siete nereflektujú realitu, tak náš mozog spracováva informáciu tak, akoby išlo o fakty. Nie je prekvapením, že podvedome túžime mať život, ako niekto, kto sa prezentuje lepšie. A to je dôvod na nespokojnosť.

Namiesto toho, aby sme používali aplikácie ako formu zábavy alebo komunikácie, tak sme si vytvorili alternatívnu realitu. V preklade máme milión podnetov k tomu, aby sme boli nespokojní.

Náš skutočný život sa často nepodobá tomu, čo premietame na sociálne siete. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Prečo sme a budeme večne nespokojní?

Múdre knihy hovoria: čo vyžarujem – to priťahujem. Ak sa cítime nespokojní mali by sme sa pozrieť vôkol seba. Kto tvorí našu sociálnu bublinu? Sú tí ľudia rovnako deprimovaní, smutní a nespokojní? Zrejme áno, pretože my sme odrazom nášho prostredia.

Dôvodov na to byť nespokojný je veľa. Samozrejme, nie je to len o sociálnych sieťach, ale málokto nám povie, že tento pocit je v nás pevne zakorenený. Nie sme „naprogramovaní“ na to, aby sme sa cítili spokojne 24/7.

 „Ak by spokojnosť a potešenie boli trvalé, existovalo by len málo stimulov, ktoré by nás prinútili pokračovať v hľadaní ďalších výhod alebo pokroku.“

Inými slovami, pocit spokojnosti nebol pre náš druh vyhovujúci. Našich predkov hnal pocit nespokojnosti vpred. Pracovali tvrdšie a snažili sa dosiahnuť pokrok. No, boli neustále rozrušení, čo nám zostalo dodnes. Dokonca aj vedci potvrdili, že spokojnosť nám bráni v hľadaní ďalších výhod alebo pokroku. Nespokojnosť nie je dôvodom vzdať sa úspechu. Je to skôr dôvod na hľadanie príležitostí.

Nespokojnosť nám je pevne daná. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Štyri psychologické faktory, ktoré robia spokojnosť dočasnou

• Prvým faktorom je nuda. To, kde sú ľudia schopní zájsť len preto, aby sa vyhli nude je šokujúce. V roku 2014 vedci požiadali účastníkov štúdie, aby si sadli a 15 minút nič nerobili. Miestnosť bola úplne prázdna s výnimkou elektrického zariadenia, ktoré mohli použiť. Mnohí ľudia od nudy použili elektrický stroj k tomu, aby cítili aspoň bolesť. Zarážajúce je, že niektorí tak spravili opakovane. Štúdia dokázala, že ľudia sú neradi sami so svojimi myšlienkami natoľko, že by radšej robili čokoľvek iné, aj keď je táto aktivita bolestivá.

• Druhým psychologickým faktorom je negatívna zaujatosť . Máme tendenciu si ľahšie vybavovať zlé spomienky ako tie dobré. Dalo by sa povedať, že v tomto prípade je zlo silnejšie ako dobro. Teda negatívne udalosti sú výraznejšie a vyžadujú si pozornosť dlhšie ako neutrálne alebo pozitívne udalosti. Takýto pesimizmus začína už v skorom štádiu života.

• Tretím faktorom tendencia neustále premýšľať o zlých skúsenostiach Keď budú ľudia uvažovať o tom, čo a prečo sa to pokazilo. Budú schopní objavovať zdroje chýb alebo alternatívne stratégie k náprave, čo v konečnom dôsledku povedie k tomu, že sa chyby nebudú opakovať. Teda v budúcnosti sa im bude dariť lepšie.

• Hédonická adaptacia je štvrtý psychologický faktor. Ide o dosiahnutie cieľa, ktorý si vopred určíme. Prakticky sa prispôsobíme tomu, čo nás čaká a nebudeme si vytvárať pozitívne či negatívne emócie k úspechu/neúspechu. Zžijeme sa s tým.

Tieto štyri faktory prispievajú k veľkej nespokojnosti v živote človeka, aj keď sú okolnosti skutočne priaznivé. Ľudia môžu byť naladení na to, aby hľadali šťastie, ale nebude trvať príliš dlho. Treba si však pamätať, že nespokojnosť nepredstavuje porážku. Nespokojnosť je zodpovedná za pokrok nášho druhu. Môžeme svoje negatívne pocity využiť k napredovaniu.

Nábor nových autorov (leto 2022)

Rozširujeme svoje rady a počas leta realizujeme nábor nových autorov pre mediálny titul UnitedLife.sk. 

Ak vás naša ponuka zaujala, napíšte nám na e-mailovú adresu kariera@unitedlife.sk. Ďakujeme.

Vedci pracujúci s vesmírnym teleskopom Jamesa Webba sa možno budú musieť začať vyhýbať častému nasmerovaniu teleskopu v smere jeho orbitálneho pohybu, aby minimalizovali riziko poškodenia zrkadla väčšími mikrometeoroidmy. O tomto obmedzení uvažujú pracovníci NASA, ktorí sa snažia zistiť smery, v ktorých by teleskopu hrozili nebezpečné kolízie najčastejšie.

Vesmírna agentúra NASA vo svojej spoločnej správe s Kanadskou vesmírnou agentúrou a Európskou vesmírnou agentúrou opísala, že na primárnom zrkadle teleskopu zaznamenala šesť „povrchových deformácií“ spôsobených mikrometeoroidmi. Z týchto 6 zrážok malo podľa správy päť zanedbateľné dopady na funkciu teleskopu. Celkovo malo do teleskopu medzi 23. májom a 25. májom tohto roku naraziť až 19 mikrometeoroidov, z ktorých ale väčšina nezanechala viditeľné stopy. So zrážkami navyše vedci pri konštruovaní počítali. Podľa predpokladov by sa podobné kolízie s teleskopom mali vyskytnúť raz za mesiac.

Biela škvrna v pravom dolnom rohu primárneho zrkadla teleskopu ukazuje poškodenie spôsobené mikrometeoroidom [NASA/ESA/CSA] 

Mikrometeoroid narazil na primárneho zrkadla

Práve posledný, šiesty, väčší meteoroid, ktorý počas mája tohto roku vesmírny teleskop Jamesa Webba zasiahol, pokračovanie misie skomplikoval. Mikrometeoroid zasiahol jeden z 18 segmentov hlavného zrkadla teleskopu a spôsobil značné škody. Následkom kolízie musel vedecký tím upraviť polohu poškodeného zrkadla, aby kompenzovala skreslenie údajov, ktoré vzniklo v dôsledku nárazu. Keďže sedemnásť segmentov primárneho zrkadla zostalo nepoškodených, inžinierom z vesmírnej agentúry sa podarilo prestaviť jednotlivé segmenty tak, aby nahradili väčšinu poškodených oblastí. NASA však uviedla, že nie je možné úplne neutralizovať účinky nárazu a oznámila, že teleskop utrpel „významnú neopraviteľnú zmenu“.

Funguje naďalej

Vzhľadom na celkovú veľkosť primárneho zrkadla však vedci oznámili, že dôsledok nárazu nie je veľmi vážny a teleskop naďalej funguje dobre, len s „okrajovo zistiteľnými chybami v údajoch“. Sú si teda istí, že teleskop je aj naďalej stále plne schopný splniť svoje stanovené ciele misie. Taktiež nevylučujú, že teleskop bude čeliť podobnej kolízii aj v budúcnosti. NASA uviedla, že každá kozmická loď sa vo vesmíre s mikrometeoroidmi nevyhnutne musí stretnúť.

Primárny reflektor teleskopu Jamesa Webba [NASA] 

Teleskop Jamesa Webba

Vesmírny teleskop v hodnote 10 miliárd dolárov odštartoval 25. decembra minulého roku na rakete Ariane 5 z Francúzskej Guyany. Teleskop bol zostrojený v rámci spolupráce medzi americkou (NASA), európskou (ESA) a kanadskou (CSA) vesmírnou agentúrou. Vo vývoji bol ďalekohľad viac ako 20 rokov a počas nich čelil niekoľkým oneskoreniam.

Teleskop pohybujúci sa 1,5 milióna kilometrov od Zeme, sa okrem pohonnej jednotky skladá z vedeckých výpočtových zariadení, sofistikovaného chladiaceho systému a dvoch zrkadiel. Primárny reflektor teleskopu Jamesa Webba tvorí 6,5 metra široké pozlátené zrkadlo a skladá sa z 18 pozlátených šesťhranných segmentov, ktoré sa dajú individuálne natáčať.

Jeho misia by mohla trvať až 20 rokov

Na základe doterajšej spotreby paliva vedci vypočítali, že vesmírny teleskop Jamesa Webba by mal vo vesmíre vydržať 20 rokov. Nedokážu však predpovedať, aký dopad na jeho prevádzkyschopnosť budú mať ďalšie kolízie s mikrometeoroidmi.

Zdroje: Technology News, Global News, Space.com, The Indian Express, Nature

Pokiaľ ide o nakupovanie vecí ako je oblečenie, hračky či nábytok, často a nanešťastie ich ľudia zvyknú kupovať nové. Pohodlie vybehnúť do veľkoobchodu a zakúpiť si konkrétnu položku tieto položky môže byť lákavé. No za akú cenu? Nielenže vás nákup nového zvyčajne stojí viac peňazí, ale vysokú cenu za výrobu týchto nových položiek platí aj životné prostredie. Ak sa nákupu vecí z druhej ruky ešte stále štítite, prinášame vám výhody, o ktorých by ste mali vedieť.

1. Úspora financií

Jednou z najzrejmejších a najznámejších výhod nákupu z druhej ruky je úspora peňazí. Často môžete nájsť použitý tovar až o 50 % lacnejšie v porovnaní s novou položkou. Keď si uvedomíte, že Američania míňajú ročne viac ako bilión dolárov na nepodstatné tovary, za celých 12 mesiacov dokážete ušetriť nemalú sumu. Ušetrenú čiastku môžete využiť prínosnejšie kúpou zážitku, kvalitnejších potravín alebo na investovanie. Či už nakupujete oblečenie, nábytok, hudobné nástroje alebo čokoľvek iné, budete môcť nájsť kvalitné veci za nižšie ceny z druhej ruky, ktoré sú ako nové. Ľudia však zvyknú predávať úplne nové položky za prijateľné ceny.  Ak natrafíte na značkové odevy, topánky či peňaženky, môžete ušetriť nemalú sumu a zároveň sa pýšiť dizajnérskym kúskom. 

Kto hľadá, nájde. V obchodoch s oblečením z druhej ruky dnes nájdete množstvo kvalitných a dizajnérskych kúskov. Ak nemáte čas zájsť do obchodu osobne, môžete nakúpiť secondhand oblečenie i cez internetové bazáry. Výber bude pre vás jednoduchší. Zdroj: pexels.com

2. Pomoc životnému prostrediu a ochrana prírodných zdrojov

Zdroje potrebné na vytváranie nových produktov nezahŕňajú len prácu a materiály. Energia a prírodné zdroje sa využívajú nielen pri tvorbe obalu, v ktorom predajný kus nájdete. Každý vyrobený produkt je zodpovedný za určitú úroveň vyčerpania prírodných zdrojov. Či už ide o ťažbu ropy, kovov, klčovanie lesov, pestovanie bavlny alebo čerpanie vody.

Vedeli ste napríklad, že na výrobu džínsov je v priemere potrebných 6 800 litrov vody? Nákup použitého materiálu nielenže znižuje množstvo využívaných prírodných zdrojov, ale znižuje aj množstvo spotrebovanej energie a znečistenia okolia. Ide napríklad o pesticídy, spaľovanie paliva v nákladných autách, ktoré prevážajú predmety, toxické chemikálie a uhlíkové emisie. Pokiaľ ide o textil a odevy, približne 50 % energie vstupujúcej do textilného priemyslu sa spotrebuje už pri počiatočnej výrobe.

Výroba nového nábytku vytvára 100-krát viac skleníkových plynov ako ich oprava. Nákupom tovaru z druhej ruky nespotrebúvate ďalšiu energiu, pretože bola spolu s prírodnými zdrojmi použitá pri výrobe počiatočného tovaru. Nevytvárate teda dopyt po nových položkách, ktoré vyžadujú dodatočnú energiu alebo vyčerpávajú ešte viac prírodných zdrojov. V neposlednom rade keď kupujete použité veci, dávate im druhý život a šetríte ich pred vyhodením na skládku. Ľudia príliš často premýšľajú o znižovaní odpadu a recyklácii v fliaš, plechoviek a plastov, ale naše šatníky a iné domáce potreby sú rovnako zásadnými prispievateľmi k tomu, čo končí v koši nejednej domácnosti.

Šanca veciam z druhej ruky = šanca pre našu planétu. Zdroj: pexels.com

3. Pomoc miestnym

Či už nakupujete v kamennom obchode,  vintage obchode, od suseda, ktorý zverejnil použitý tovar na sociálnych sieťach alebo na swape v centre mesta, vaše minuté peniaze zostanú v susedstve a neodídu do zahraničného veľkoobchodu. V skutočnosti sú sekáče často fundraisingovým rozšírením neziskovej organizácie. Takže môžete mať dobrý pocit z toho, že šetríte peniaze a životné prostredie a zároveň podporíte aj miestne obyvateľstvo. Nákup použitého tovaru však nie je len o podpore vášho rozpočtu, neziskových organizácií a planéty, podporujete aj miestne podniky a pomáhate miestnej ekonomike.

4. Nájdete unikátne výrobky

Teraz, keď poznáte výhody nákupu z druhej ruky, je čas na skutočne zábavnú časť! Polovicu zábavy tvorí vzrušenie z lovu vintage kúskov a šetrenia peňazí.  Hľadáte nové oblečenie na rande, nezvyčajný kus nábytku do vášho domu, ďalšiu knihu s dychberúcim príbehom alebo hry pre vaše deti? Z druhej ruky dokážete nájsť jedinečné, niekedy ťažko dostupné položky. Keď kupujete nové, zvyčajne si vyberáte z položiek, ktoré sú teraz všade vôkol vás. Prečo byť ako všetci ostatní? Okrem zrejmých výhod nákupu použitého získate ďalší bonus v podobe vlastníctva predmetov, ktoré len tak niekde nenájdete.

Aj v sekáčoch dokážete nájsť kúsky ako z módneho magazínu. Zdroj: pexels.com

5. Podpora domáceho šitia a vlastnej kreativity

Upcyklácia nálezov v sekáčoch je vzrušujúcim koníčkom, ktorý si mnohí mladí ľudia osvojili. Na internete dnes nájdete nekonečné množstvo ideí ako sa dá z nudného jednoduchého oblečenia urobiť jedinečný kreatívny kúsok a s trendovým vzhľadom. Inšpiráciou môže byť pre vás Katarína Peterová so pseudonymom La Florita. Katarína má na svojom Instagrame nielen kvantum fotografií a videí s nápadmi na oživenie odevu, ale ponúka aj kurzy ukcyklácie. Upcyklovacie oblečenia vám poskytne oddych pri kreatívnej zábave, pri ktorom sa naučíte šijacie zručnosti a dáte starému šatstvu novú dušu. Pozrite sa, ako hravo si vytvoríte sukňu z interiérových závesov:

Kde nakupovať z druhej ruky?

• charitatívne obchody
• online market
• bazáry na sociálnych sieťach
• mobilné aplikácie na nákup a predaj noseného oblečenia
• vingate obchody
• mieste swapy oblečenia
• mieste secondhand obchody

Zdroj: hennepin.us, homefamily.net

Sociálne médiá môžu mať naozaj zlý dopad na psychické zdravie tínedžerov. Tŕňom v oku sa tak stal pred niekoľkými rokmi Instagram. Kritiku získal za funkciu ponúkajúcu filtre, ktorá dokáže ľudí zmeniť na nepoznanie. Svoje miesto našla najmä u mladých dievčat, ktoré sa chceli vo virtuálnom priestore vylepšiť.

Ako uvádza magazín Sóda, v súvislosti s tým vznikol nový pojem selfie dysmorfia. Ide o túžbu zmeniť svoj vzhľad podľa tváre upravenej filtrami. Výnimku netvoria ani ojedinelé prípady, keď k plastickým chirurgom prišli ľudia s požiadavkou, aby im preoperovali tvár podľa fotografie upravenou filtrami.

Daný problém sa však v priebehu rokov ešte viac prehĺbil. V popredí sú nedosiahnuteľné a nezdravé štandardy krásy, ktoré rozvíjajú psychické ochorenia. Najnovšia austrálska štúdia prichádza so smutnými výsledkami. Vyplýva z nej, že takmer polovica austrálskych mladých ľudí nie je spokojná s tým, ako vyzerá ich telo. Informuje o tom portál ScienceAlert.

Stačí len pár minút na pokrivenie sebaobrazu

Výskum prebiehal na vzorke 273 žien vo veku 18 až 28 rokov, ktoré používajú sociálne médium TikTok. Tím, ktorý ho realizoval, ich náhodne rozdelil do dvoch skupín. Tie, u ktorých prebieha alebo prebiehala porucha príjmu potravy, z neho vylúčili.

Účastníčkam v experimentálnej skupine sa pustila krátka kompilácia obsahu, ktorý je naklonený k rozvoju porúch príjmu potravy. Uverejnený bol priamo na TikToku. V týchto krátkych videách boli zobrazované mladé ženy, ktoré obmedzovali svoj príjem potravy. Zároveň poskytovali rady ohľadom cvičenia a diéty.

Sociálne médiá mladým ľuďom ponúkajú nedosiahnuteľné ideály krásy. Zdroj: pexels.com

Druhá skupina, nazývaná ako kontrolná, sledovala neutrálne videá o prírode, varení či zvieratách. Na konci nastal čas na dotazník, v ktorom účastníčky oboch skupín merali svoju úroveň spokojnosti s imidžom tela a postojmi štandardnej krásy po tom, čo si pozreli spomínaný obsah.

Bez ohľadu na obsah u oboch skupín došlo k poklesu spokojnosti s telesným imidžom. Avšak u žien, ktorým pustili obsah „pro-anorexia“, sa zaznamenal najväčší pokles. Výnimku netvorila ani internalizácia štandardov krásy. Dochádza k nej, keď niekto akceptuje vonkajšie štandardy krásy a identifikuje sa nimi.

Rizikovejší sú pravidelní konzumenti

Pred videoexperimentom účastníčky odpovedali na niekoľko všeobecných otázok o používaní TikToku. Okrem toho sa výskumníci zamerali aj na ich vzťah k jedlu a možné symptómy porúch stravovania.

Účastníčky, ktoré používali dané sociálne médium viac ako dve hodiny denne, mali menej zdravý vzťah k jedlu. Z toho vyplýva, že pravidelné niekoľko hodinové vystavenie sa obsahu na TikToku môže súvisieť s narušením stravovaním. Na preskúmanie tejto hypotézy je však potrebný ďalší výskum.

„Clean girl“ kultúra na špičke ľadovca

Obsah, ktorý pustili experimentálnej skupine, nie je v popredí len medzi „pro-ana“ komunitou. K neusporiadanému stravovaniu vedú aj trendy detoxikácie či prijímania potravy len z obmedzených zdrojov. Daný obsah sa často skrýva pod prívlastkom „wellness“, pričom zvykne zobrazovať nadmerné cvičenie a neusporiadaný jedálniček.

Videá na TikToku môžu prispievať k rozvoju porúch príjmu potravy. Zdroj: pexels.com

Nájsť sa dá ľahko pod hashtagami #GymTok a #FoodTok. V mnohých prípadoch tieto videá vytvárajú bežní užívatelia, čím sa ešte viac prehlbuje riziko vzniku porúch príjmu potravy.

Spomínaná štúdia sa zamerala len na krátkodobé dôsledky vystavenia sa danému obsahu. Na to, aby sa zistilo, do akej miery zistené negatívne účinky pretrvávajú aj v budúcnosti, je potrebný dlhší výskum.

Týkajú sa aj Slovákov

Poruchám príjmu potravy čelia aj viacerí Slováci. Ako píše Startitup, podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) v roku 2021 psychiatrické ambulancie vyšetrili viac ako 377-tisíc pacientov. Medzi nimi boli aj tí, ktorým sa diagnostikoval práve tento problém.

Za najbežnejší spúšťač porúch príjmu potravy možno považovať stres, ktorý môže viesť k pocitovému prejedaniu sa. Za ich vznikom sa skrývajú aj ďalšie faktory, ako spoločenské prostredie, vek, povaha či psychická zraniteľnosť.

Poruchy príjmu potravy sú rozšírené aj medzi Slovákmi. Zdroj: pexels.com

Mladí ľudia často túžia po uznaní okolia, a tak sa snažia dosiahnuť často nedosiahnuteľné ideály krásy. Ľudia s poruchami príjmu potravy sa však často stretávajú s nepochopením.

Ide o celosvetový problém. Bojovať s ním môže každý, na type postave či čísle na váhe nezáleží. V dôsledku toho sa odporúča byť opatrný pri rozhovoroch o fyzickom vzhľade. Aj dobre myslené poznámky môžu situáciu zhoršiť.