Vláda Ľudovíta XVI., posledného francúzskeho kráľa Bourbonovcov, bola pestrá a bohatá na udalosti, no keď si spomenieme na neho a jeho kráľovnú Máriu Antoinettu, v mysli sa nám nevyhnutne vynoria určité asociácie.
Možno myslíme na okázalé bohatstvo páru, ktorého príkladom je ich palác vo Versailles. Alebo si možno spomenieme na ich postoj k pracujúcim chudobným, ktorý sa odráža v slávnom vtipe Márie Antoinetty „Keď nemajú chleba, nech jedia koláče“. Niektorí z nás si možno hneď predstavia ponurý stroj zodpovedný za predčasný koniec kráľovského páru, gilotínu.
Dejiny tvoria ľudia – ľudia, ktorí majú a nemajú radi, ktorí milujú a nenávidia, ktorí majú cnosti aj nedostatky. Králi a kráľovné, žijúci na veľkom javisku, zažívajú veľkolepejšie úspechy a dramatickejšie neúspechy ako väčšina z nás, no v konečnom dôsledku sú to len ľudia.
Louis XVI a Marie Antoinette boli sotva v tínedžerskom veku, keď sa vzali
V časoch európskych monarchií bolo manželstvo menej osobnou vecou, ale viac politickej záležitosťou. Vlády, ktoré mali záujem o nadviazanie aliancií s inými krajinami, sa pokúšali spojiť svojich vodcov s potomkami iných kráľovských rodín. To bol prípad Ľudovíta Augusta, tretieho syna francúzskeho dauphina, vnuka kráľa Ľudovíta XV.
Louis-Auguste nemal sľubné vyhliadky.
His starý otec, kráľ, ho považoval za „nemotorného“ a „blbého“; milší odhadcovia ho považovali za plachého a uzavretého, žijúceho v tieni atraktívneho staršieho brata, ktorý sa pripravuje na korunu. Jeho brat však zomrel mladý, a samotár Louis-Auguste dostal verejnú úlohu ako zjavný dedič trónu.
Mária Antonia Josepha Johanna sa narodila vo Viedni ako krásna dcéra cisára Františka I.
Na rozdiel od Ľudovíta Augusta, ktorý mal dosť strohú výchovu, bola veľmi spoločenským dieťaťom s blízkou rodinou a mnohými priateľmi. Mala rada hudbu a tanec a údajne bola na oboje veľmi talentovanáHer matka Mária Terézia, pôsobiaca ako kráľovná po smrti cisára, plánovala manželstvom spojiť Rakúsko s jeho bývalým nepriateľom Francúzskom. S najväčšou pravdepodobnosťou by Antonia nebola vybraná, aby splnila túto povinnosť, ale jej staršie, vhodné sestry zomreli na prepuknutie kiahní. Ešte nemala ani 12 rokov a bola sľúbená budúcemu kráľovi Francúzska.
Manželstvá sa v tých časoch často uzatvárali v zastúpení; Mária sa vydala za Ľudovíta v roku 1768 bez toho, aby sa s ním stretla (zastupoval ju jej brat). V roku 1770 bola nakoniec poslaná do Francúzska na formálny svadobný obrad. Mala vtedy 14 rokov, Louis 15. V ten veľký deň si Louis obliekol strieborný oblek a Marie mala na sebe fialové šaty posiate diamantmi a perlami. Bolo tam viac ako 5 000 hostí a dav 200 000 ľudí sledoval záverečný ohňostroj.
Ľudovít a Mária v mladosti. Zdroj: pinterest.com
Kráľovská spálňa Louisa a Márie bola „tichá“
Keďže v tom čase boli viac-menej deti, dnes by nás neprekvapilo, že keď sa Louis a Mária dali dokopy, spočiatku sa toho veľa nedialo.
Jedným z kľúčových dôvodov kráľovských manželstiev však bola produkcia dedičov a očakávalo sa, že sa to stane s určitou pohotovosťou. V prípade kráľovského páru sa dlhá noc pretiahla do siedmich rokov, situácia, ktorá nielen osobne trápila členov kráľovskej domácnosti, ale časom sa stala aj politickou zodpovednosťou.
Bolo navrhnutých niekoľko dôvodov pre skutočnosť, že manželstvo nebolo naplnené sedem rokov. Louis, sebavedomý, no neistý, možno nemal veľký záujem o sex, na rozdiel od jeho neslušného starého otca, ktorý ho kritizoval za jeho neochotu. Marie, ktorá mala záujem o sex, bola z tohto stavu čoraz frustrovanejšia. Jej matka nakoniec poslala Máriinho brata Josepha do mesta, aby zistil, v čom je problém. Joseph hovoril o kráľovskej rodine ako o „dvoch úplných hlupákoch“ a nenašiel žiadny dobrý dôvod, prečo plachty zostali v kráľovskej spálni také chladné, okrem nedostatku vášne alebo nedostatku vzdelania.
Zdalo sa, že Josephov priamy prejav počas jeho návštevy priniesol výsledky – manželia mu poslali ďakovný list, a pomerne rýchlo za sebou sa im narodili štyri deti. Dlhé oneskorenie však poškodilo Ľudovítovu povesť kráľa, pričom niektorí kritici tvrdili, že muž, ktorý nedokáže podať výkon na osobnej úrovni, bude pravdepodobne rovnako neefektívny ako vodca.
Louis bol domased a knihomoľ
Ako je zrejmé z mnohých záznamov, Louis nebol práve párty zviera. Zatiaľ čo Mária mala rada hudbu, tanec a hazardné hry, Louisova predstava príjemného večera bola vychutnať si dobrú knihu pri krbe, a ísť skoro spať.
Ľudovít XVI. mal jednu z najpôsobivejších osobných knižníc svojej doby, takmer 8 000 starostlivo usporiadaných zväzkov viazanej kože. Na rozdiel od Márie, ktorej vzdelanie bolo kostrbaté, Louis bol dobre vzdelaný a pokračoval v záujme o učenie, keď sa stal kráľom. Hoci nepochybne čítal veľa o filozofii a politike, bol zároveň veľkým fanúšikom histórie a čítal dokonca aj beletriu. Robinson Crusoe bol jedným z jeho obľúbených fiktívnych diel.
Louisovo rozsiahle čítanie podporovalo osvietené ciele. Presadzoval zrušenie nevoľníctva, zvýšenie náboženskej tolerancie a zníženie daní pre chudobných. Podporoval americkú revolúciu v nádeji, že oslabí Britské impérium. Tieto ciele však na každom mieste blokovala nepriateľská aristokracia, ktorá sa zúfalo snažila zachovať sociálnu štruktúru vo Francúzsku a bola podráždená, že jej peniaze financujú zahraničné vojny. Frustrovaní obyvatelia čoskoro obvinili kráľa a šľachtu z nečinnosti a revolučné postoje začali pracovať naplno. Pre kráľa, ktorý sa veľmi snažil byť populárny a spravodlivý, pričom viackrát tvrdil, že „chcel byť milovaný“ ľuďmi, bol tento vývoj desivý.
Marie Antoinette nebola monštrum, ako je vykresľovaná
Vtedajší politickí pamfletéri urobili veľa pre to, aby sa Márii Antoinette vysmievali za jej márnotratné míňacie návyky a prezývali ju „Madame Déficit“. Často ju vykresľovali ako nevedomú ženu, ktorá sa k svojim spoločenským podradným správala v lepšom prípade bezohľadne, a v horšom pohŕdavo. Veľká časť tohto útoku na jej osobu bola jednoducho vymyslená. Hoci sa Mária Antoinetta previnila proti slušnosti a prejavovala určitú necitlivosť k hodnote peňazí, bola to osoba, ktorá mala rada ľudí a len málo sa podobala chladnému darebákovi, ktorého stvárňovali jej odporcovia.
Marie mala obzvlášť rada deti, možno preto, že bola tak dlho bezdetná a počas svojej vlády si adoptovala niekoľko detí. Keď jedna z jej slúžok zomrela, Marie adoptovala osirelú dcéru ženy, ktorá sa stala spoločníčkou prvej dcéry Marie. Podobne, keď jej zamestnanec a jeho manželka náhle zomreli, Marie prijala tri deti, zaplatila dvom dievčatám vstup do kláštora, zatiaľ čo tretie sa stalo spoločníčkou jej syna Louisa-Charlesa. Najpozoruhodnejšie je, že pokrstila a vzala do svojej starostlivosti senegalského chlapca, ktorý jej bol darovaný, a ktorý by za normálnych okolností bol nútený do služby.
Existuje mnoho ďalších príkladov jej láskavosti. Na kočiari jeden z jej sprievodcov nešťastne zrazil vinohradníka na poli. Mária Antoinetta vyletela z koča, aby sa osobne postarala o zraneného muža. Platila mu starostlivosť a podporovala jeho rodinu, kým nebol opäť schopný pracovať.
