Follow us on social media

Instrid is an independent digital media outlet that was born out of the need to bring readers what is often missing from traditional news channels – broader context, interesting facts from the world, overlooked topics and an original perspective on current events. We focus on high-quality, engaging content that offers readers more than just superficial headlines.

Pandémia plastov: V oceáne skončilo 26 000 ton jednorazového odpadu. Čo s tým?

Pamätáte si na predpandemické ekologické protesty? Na časy, kedy sme začali namiesto igelitiek nosiť látkové tašky, namiesto plastovej slamky sme si pýtali kovovú, do kaviarne sme chodili s vlastným hrnčekom a vlády prisľúbili, že začnú redukovať množstvo jednorazových plastov v obchodoch?

Na chvíľu sa zdalo, že malými krokmi naozaj dokážeme zmierniť apokalyptické predpovede ekológov. Vznikali bezobalové obchody a niektorí ľudia začali žiť zerowaste, teda takmer bez odpadu. A možno by sa nám to aj podarilo, keby sa svetom neprehnala víchrica menom koronavírus. Pandémia covidu-19 prišla nečakane. Zmietla zo sveta ekologické návyky, ktoré sme si pomaly začali budovať a zanechala po sebe spúšť všadeprítomného jednorazového odpadu.

Zdravie sa stalo prvoradé a jednorazové plasty predstavovali najlepšiu ochranu. Dúfali sme, že pandémia skoro skončí. Neskončila. Dnes je život bez jednorazových plastov nemožný. Denne si potrebujeme vymeniť respirátor, aby sme ochránili seba i druhých.

Nemocnice vyprodukovali tony odpadu

Podľa odhadov tímu vedcov z USA a Číny za rok a pol pandémie koronavírusu ľudstvo vyprodukovalo približne 8,4 miliónov ton plastového odpadu súvisiaceho so šírením covidu-19. Štúdiu publikovali v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, informovala o tom Česká tisková kancelář.

Vedci skúmali obdobie od začiatku pandémie do 23. augusta roka 2021, pričom autori štúdie uvádzajú možnú odchýlku vo výške 1,4 miliónov ton. Nemocnice podľa nich vyprodukovali 73 percent globálneho súčtu, pričom 72 percent odpadu vzniklo v Ázii.

„Keď sme sa pustili do výpočtu, prekvapilo nás zistenie, že množstvo zdravotníckeho odpadu výrazne prevyšuje množstvo odpadu od jednotlivcov a že veľká časť toho prichádza z ázijských krajín, hoci väčšina prípadov covidu-19 bola inde,“ komentovala výsledky Amina Schartupová z oceánografického inštitútu pri Kalifornskej univerzite v San Diegu.

„Najväčšími zdrojmi dodatočného odpadu boli nemocnice v oblastiach, ktoré už pred pandémiou nezvládali spracovávať odpad,“ dodala.

Hoci nemocnice produkujú tony jednorazového odpadu, nahradiť ho nie je ľahké. Zdroj obrázka: pexels.com

Denník Los Angeles Times podotkol, že nárast nie je až taký dramatický, keďže už pred pandémiou svet ročne vyprodukoval asi 300 miliónov ton plastových predmetov na jedno použitie.  „V zdravotníctve sa vo viacerých prípadoch nedá plasty dosť dobre nahradiť, obzvlášť pokiaľ ide o ochranné vybavenie. Preto je absolútne nutné, aby sme sa zamerali na obmedzenia spotreby nepodstatných jednorazových plastov,“ uvádza denník.

Oceány zamorené plastmi

Štvorica vedcov z Číny a USA dospela aj k záveru, že asi 26 000 ton plastového odpadu spojeného s pandémiou skončilo v oceánoch. Aj podľa dát Európskeho parlamentu polovicu odpadu, ktorý skončí v riekach a v moriach, tvoria práve jednorazové plasty. V oceánoch každoročne skončí ďalších 4,8 až 12,7 ton plastu. Týmto tempom bude do roka 2050 v oceánoch plávať viac odpadu ako rýb.

Zdroj ilustračného obrázka: unsplash.com

Agentúra AP upriamila pozornosť na znečistenie morí vo svojom nedávnom článku. Varuje, že ak štáty teraz neprijmú účinné opatrenia, situácia sa bude zhoršovať. Podľa AP už teraz v niektorých regiónoch, napríklad v Stredozemnom mori, Žltom mori alebo Východnej Číne, pláva nebezpečné množstvo plastov.

Plast dokonca aj v morskom ľade

„Plast nachádzame v najhlbších oceánskych priekopách, na morskom povrchu a v arktickom morskom ľade,“ povedala biologička Melanie Bergmannová, spoluautorka štúdie, ktorá bola zverejnená v utorok.

Autori dospeli k záveru, že takmer každý druh v oceáne bol zasiahnutý plastovým znečistením. Znečistenie poškodzuje aj dôležité ekosystémy, ako sú koralové útesy a mangrovníky. Keď sa plast rozpadá na menšie kúsky, dostáva sa aj do morského potravinového reťazca. Skončiť môže všade. V tráviacej sústave veľrýb, korytnačiek aj v drobnom planktóne.

Čo je riešením?

Na to, aby sme aspoň čiastočné odvrátili dopady plastového znečistenia musíme prijať zmeny na globálnej i individuálnej úrovni. Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry je riešením inteligentnejšie využívanie plastov, zvýšenej obehovosti a využívania surovín z obnoviteľných zdrojov.

„Je jasné, že najlepším spôsobom je posun k zásadne udržateľnému a obehovému hospodárstvu s plastmi, v ktorom používame plasty oveľa rozumnejšie a lepšie ich opätovne používame a recyklujeme. Východiskovým bodom by okrem toho mala byť výroba plastov zo surovín z obnoviteľných zdrojov,“ uviedol Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ EEA.

Vyše 40 rokov klimatických zmien výrazne ovplyvnilo Amazonský prales

Projekt, ktorý trvá desaťročia

Vo švajčiarskom meste Ženeva sa v roku 1979 konala prvá Svetová klimatická konferencia. Prítomní vedci po jej skončení vydali vyhlásenie – vyzvali svetových lídrov, aby „predvídali a predchádzali potenciálnym zmenám klímy spôsobených človekom, ktoré by mohli byť nepriaznivé pre blaho ľudstva“. Odborníci však museli s dlhodobým výskumom začať čím skôr a  17. októbra toho istého roku navštívili Amazonský prales. O šiestej hodine ráno rozvinuli súbor 16-ich ornitologických sietí za účelom študovania voľne žijúcich vtákov.

Počas nasledujúcich 40 rokov zhoršovanie klímy prešlo zo zdanlivo vzdialenej myšlienky na vážnu realitu. Vtáky sa často považujú za indikátory zmien, čiže naznačujú celkové zdravie ekosystému. Práve preto vedcov obzvlášť zaujíma ako reagujú na odchýlky v počasí. Vtáky odchytávali v neporušenej časti brazílskeho dažďového pralesa vzdialeného vyše 60 kilometrov od mesta Manaus.

Zmenšovanie amazonských vtákov

„Amazonský prales považujeme za symbol suchozemskej biodiverzity, tajomné miesto prekypujúce životom, nedotknuté ľuďmi, ďaleko od odlesňovania,“ hovorí Vitek Jirinec, ekológ na Louisianskej štátnej univerzite. Napriek tomu výsledky jeho bádania priniesli zistenia, že sa aj najchránenejšie miesta stali obeťami klimatických zmien. Štúdia, ktorú Jirinec spolu s kolegami zverejnili v roku 2020, zaznamenala zmeny vo vzhľade tunajších vtákov.

Mravčiarik červenohlavý sa nevyskytuje iba v Brazílii, ale aj v Kolumbii, Peru či Venezuele. zdroj: pinterest.com

Výskumníci zhromaždili doteraz najväčší súbor údajov o vtákoch žijúcich v Amazónii. Od roku 1979 do roku 2019 do sietí zachytávali 77 nemigrujúcich druhov. Za 40 rokov záznamov sa našlo 36 druhov, ktorým sa každých 10 rokov znižovala telesná hmotnosť o dve percentá. Všeobecne však všetky skupiny vykazovali určitý pokles priemernej telesnej hmotnosti, zatiaľ čo tretine narástli dlhšie krídla.

Je príčinou zmena klímy?

Celkovo sa priemerná teplota v pralese za uplynulé roky zvýšila, no zrážky klesli. V čase, keď bolo dominantné vlhké pásmo, teplota vzrástla o jeden stupeň Celzia a v období sucha o 1,65° Celzia. Zvýšili sa aj zrážky počas hlavnej sezóny (+13%), ale znížili sa o 15 percent v období sucha, čím sa celkovo vytvorilo teplejšie a suchšie podnebie.

Menej hmyzu, ktorý je pre vtákov potravou viedol k zníženiu hmotnosti. Na druhú stranu, čo vysvetľuje dlhšie krídla? Mechanizmy zodpovedné za zmenu môžu byť skôr zložité a genetické než dočasné. Aj keď sú vedci ešte v štádiu zisťovania, Jirinec poskytol zaujímavú teóriu. Predstavte si stíhačku, ktorá je ťažká a má krátke krídla. Musí ísť neuveriteľne rýchlo, aby sa udržala vo výške. Na porovnanie, vetroň je ľahký s dlhými krídlami, preto vzduchom lieta bez väčšej námahy.

Húštinárik amazonský rokmi stratil na hmotnosti a narástli mu krídla. zdroj: pinterest.com

Trend zmenšovania vtáčích tiel nie je úplne neočakávaný, spája sa s biologickým princípom známym ako Bergmannovo pravidlo. Podľa neho zvieratá z chladnejších a vyšších oblastí bývajú väčšie ako tie, ktoré obývajú teplejšie podnebie bližšie k rovníku. Tradičným vysvetlením je, že väčšie zvieratá majú v porovnaní s ich vnútorným objemom menšiu plochu povrchu vystavenú počasiu čo im uľahčuje zadržiavanie tepla. Naopak, menšie živočíchy strácajú teplo rýchlejšie, pretože majú väčší povrch a menší objem tela. Na základe tohto pravidla existuje medzi výskumníkmi určité očakávanie, podľa ktorého by otepľovanie zemegule  mohlo vyvolať globálne zmenšovanie zvierat.

Brazílsky prezident neuľahčuje celkovú situáciu

S brazílskym dažďovým pralesom to v súčasnosti nevyzerá ružovo. Satelitná štúdia zverejnená v apríli 2021 zistila, že za posledné desaťročie do atmosféry uvoľnil takmer o 20 % viac oxidu uhličitého než ho absorboval. Pravdepodobne je to dôsledok každoročného odlesňovania a požiarov, ktoré sa šíria čoraz rýchlejšie.

O koľko stromov ešte musí prales prísť, aby sa konečne začalo s jeho ochranou? zdroj: pexels.com

Mnohé z požiarov sú zámerne založené, aby vyčistili pôdu pre produkciu hovädzieho mäsa a sóje. Vláda brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara čelila kritike za nabádanie k ďalšiemu odlesňovaniu, ktoré sa vyšplhalo na 12-ročné maximum, pričom požiare dosiahli najvyššiu úroveň v júni od roku 2007. Niektoré európske štáty uviedli zablokovanie obchodnej dohody EÚ s Brazíliou a ďalšími krajinami, pokiaľ Bolsonaro nebude súhlasiť s tým, že ochráni Amazonský prales pred ďalšími požiarmi.

Zdroje: www.nationalgeographic.com, www.newscientist.com, www.smithsonianmag.com

Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com

TAG Heuer práve predstavil nové smarthodinky Connected Calibre E4

 

Švajčiarska hodinárska spoločnosť TAG Heuer dnes predstavila svoju očakávanú novinku v portfóliu, inteligentné hodinky Connected Calibre E4. Fanúšikov značky určite poteší, že sa výrobca vrátil aj k menšiemu puzdru s priemerom 42 mm a nezanevrel na technologické inovácie. Byť prémiový brand totiž dnes nestačí, pretože na trhu s nositeľnou elektronikou je silný konkurenčný tlak.

TAG Heuer Connected Calibre E4 ponúkne dve hlavné prevedenia: 42 a 45 mm priemer. Ten menší zaujme elegantným čistým dizajnom s okrúhlym displejom bez výrezov, zatiaľ čo väčší 45 mm model ponúkne tradičnú obrúč a celkovo robustnejšie vyhotovenie.

TAG Heuer Connected Calibre E4: vľavo 42 mm, vpravo 45 mm verzia

Displej využíva obrazovú technológiu OLED, je dotykový a krytý odolným zafírom.

Batéria v oboch modeloch vydrží celý deň aj aktívnej prevádzky. Rýchle nabíjanie je potom zabezpečené pomocou elegantného magnetického nabíjacieho stojana, ktorý má mať majiteľ ideálne na nočnom stolíku vedľa nabíjačky smartfónu. Batéria vo väčšom modeli je však o niečo výkonnejšia, čo sa prejavuje v dlhšom čase monitoringu športových aktivít.

Nová generácia hodiniek prináša podporu viacerých športov a s veľmi podrobnými a presnými štatistikami.

Z technického hľadiska sú obidve novinky poháňané procesorom Qualcomm’s Snapdragon 4100 Plus, pracujú s otvoreným operačným systémom Wear OS 2. Podpora tretej generácie tohto systému už bola ohlásená ako budúci bezplatný update.

Výrobca značne zapracoval na softvéri svojich hodiniek, v porovnaní s predchodcom majú byť podstatne vybavenejšie s podporou viacerých športových aktivít. S technológiou Bluetooth 5.0 má byť synchronizácia so smartfónmi násobne rýchlejšia ako doteraz a v ponuke bude pestrá paleta unikátnych digitálnych ciferníkov, medzi tými modernými nájdete aj klasiku.

Rozmanité dizajny ciferníkov ponúkajú všetko od klasiky po výrazne moderné vzhľady.

Ceny

Ceny budú s ohľadom na ceny zvyšku modelového portfólia rozhodne primerané a je na mieste domnievať sa, že práve Connected Calibre E4 sa pre nových zákazníkov stane vstupenkou do sofistikovaného sveta tejto legendárnej švajčiarskej firmy.

Cena za 42 mm model bola stanovená na 1 700 eur za verziu s gumeným remeňom, 1 800 eur s kožou a 1 900 eur s oceľou,

45 mm model má stanovenú cenu 1 940 eur za kombináciu oceľ-guma, 2 145 eur za plne oceľové vyhotovenie a 2 400 eur za titánové puzdro s gumeným remeňom.

 

TAG Heuer Connected Calibre E4: Fotogaléria

Hackla ho Severná Kórea, tak jej zrušil internet. Hacker zo svojho bytu teraz plánuje ešte väčší útok na krajinu

Monument s rukami držiacimi pracovné nástroje, jeden zo symbolov režimu v Severnej Kórei. V pozadí je informácia o nedostupnosti online obsahu. Lokalita: Pchjongjang, Severná Kórea, autor fotografie: Micha Brändli, grafické vypracovanie: Erik Stríž

 

Na začiatku bol kybernetický útok na bezpečnostných špecialistov

Pozorovatelia Severnej Kórey si nedávno mohli všimnúť, že krajina rieši nejaké vážne problémy s pripojením. Počas niekoľkých rôznych dní sa prakticky všetky jej webové stránky (národ ich má len niekoľko desiatok) prerušovane hromadne prepínali do režimu offline. Najmenej jeden z centrálnych smerovačov, ktoré umožňujú prístup k sieťam krajiny, sa v jednom momente zdal byť paralyzovaný, čo ochromilo digitálne spojenie krajiny s vonkajším svetom.

Spočiatku sa pozorovatelia domnievali, že ide o kybernetický útok niektorej krajiny  ako reakciu na sériu testov rakiet.

Zodpovednosť za pokračujúce výpadky internetu v Severnej Kórei však nenesie americké kybernetické velenie ani žiadna iná štátom podporovaná hackerská agentúra. V skutočnosti to bola práca jedného Američana v tričku, pyžamových nohaviciach a papučiach, ktorý noc čo noc sedel vo svojej obývačke, pozeral filmy o mimozemšťanoch a jedol pikantné kukuričné ​​pochutiny – a pravidelne chodil do svojej pracovne kontrolovať priebeh programov, ktoré spúšťal, aby narušil internet v celej krajine.

Najlepšia obrana je útok

Pred viac ako rokom bol nezávislý hacker, ktorý sa predstavuje ako P4x, sám hacknutý severokórejskými špiónmi. P4x bol len jednou z obetí hackerskej kampane, ktorá sa zamerala na západných bezpečnostných expertov so zjavným cieľom ukradnúť ich hackerské nástroje a podrobnosti o zraniteľnostiach softvéru. Hovorí, že sa mu podarilo zabrániť, aby hackeri získali čokoľvek cenné. Napriek tomu sa cítil hlboko znepokojený štátom podporovanými hackermi, ktorí sa zamerali na neho osobne – a tiež absenciou akejkoľvek viditeľnej reakcie od vlády USA.

Takže po roku, keď nechal svoju nevôľu dusiť, P4x vzal veci do vlastných rúk.

P4x pre magazín Wired potvrdil, že v severokórejských systémoch našiel množstvo známych bezpečnostných dier, ktoré mu umožnili samostatne spustiť útoky typu „odmietnutie služby“ (denial-of-service) na servery a smerovače, od ktorých závisí dostupnosť internetových služieb v krajine. Hacker odmietol verejne odhaliť tieto zraniteľné miesta, pretože by podľa neho pomohli severokórejskej vláde brániť sa pred jeho útokmi. Ako príklad však uviedol známu chybu v softvéri webového servera NginX, ktorá nesprávne zaobchádza s určitými hlavičkami HTTP, čo umožňuje servery, na ktorých je softvér spustený, zahltiť a vypnúť ich. Narážal tiež na nájdenie „starobylých“ verzií softvéru webového servera Apache a hovorí, že začal skúmať národný operačný systém  známy ako Red Star OS.

P4x hovorí, že do značnej miery zautomatizoval svoje útoky na severokórejské systémy, pravidelne spúšťal skripty, ktoré vymenúvajú, ktoré systémy zostávajú online, a potom spúšťa exploity na ich odstránenie. Ak vám tieto pojmy veľa nehovoria, nezúfajte. Sám hacker však tvrdí, že podľa neho ide o malý až stredne veľký test penetrácie, teda skúšky bezpečnosti systémov.

Tieto relatívne jednoduché hackerské metódy mali okamžité účinky. Záznamy zo služby Pingdom na meranie dostupnosti ukazujú, že v niekoľkých bodoch počas hackovania P4x boli takmer všetky severokórejské webové stránky nefunkčné. P4x pritom poznamenáva, že hoci jeho útoky narušili webové stránky hosťované v krajine a prístup zo zahraničia k iným internetovým službám, ktoré tam hosťovali, neprerušili však prístup Severokórejčanov k zvyšku internetu. „Rozhodne som chcel čo najmenej ovplyvniť ľudí a čo najviac vládu,“ hovorí P4x.

Deti stoja v rade pred nástennou maľbou v Pchjongjangu v Severnej Kórei. Bežných obyvateľov sa kybernetický útok na krajinu netýkal, pretože aj tak nemajú prístup na internet. Lokalita: Pchjongjang, Severná Kórea, autor fotografie: Thomas Evans

Hacker organizuje nový, tentokrát už skutočný útok

Hacker uznáva, že jeho útoky nie sú nič iné ako „strhávanie vládnych transparentov alebo hyzdenie budov“, ako hovorí. Ale tiež tvrdí, že jeho hackovanie sa doteraz zameriavalo na testovanie a skúmanie s cieľom nájsť zraniteľné miesta. Teraz má v úmysle pokúsiť sa skutočne nabúrať do severokórejských systémov, ukradnúť informácie a zdieľať ich s odborníkmi.

Zároveň dúfa, že získa viac hacktivistov pre svoju vec pomocou webovej stránky na dark webe, ktorú spustil v pondelok s názvom FUNK Project (FU North Korea) v nádeji, že vytvorí väčšiu kolektívnu palebnú silu.

Dve strany mince

Podľa kritikov však nemusí byť hackerský úspech tak pozitívnym javom. To, že USA ani po roku od hackerských útokov nevykonali žiadne medializované kroky, neznamená, že sa nedeje vôbec nič.

Teoreticky je možné, že teraz sa severokórejská vláda sústredí na zvýšenie bezpečnosti svojich sietí a skomplikuje tak už prebiehajúce operácie zo strany USA.

Ďalšie kritiky činov hackera P4x sú o pôvode hackerov, ktorí ho napadli – síce boli objednaní Severnou Kóreou, ale s najväčšou pravdepodobnosťou boli z Číny.

 

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo1MzMwLCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgNTMzMCAtIFRha3RvIHZ5emVyw6Egc3ZldCByb3pkZWxlbsO9IHBvZMS+YSBiZXpwZcSNbm9zdGkuIFNsb3ZlbnNrbyBzYSBuZXVtaWVzdG5pbG8gbmFqbGVwxaFpZS4iLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6NTMzMiwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAxOS8wMy9tYXBhLWJlenBlY25vc3RpLXN2ZXRhLTIwMHgyMDAuanBnIiwidGl0bGUiOiJUYWt0byB2eXplcsOhIHN2ZXQgcm96ZGVsZW7DvSBwb2TEvmEgYmV6cGXEjW5vc3RpLiBTbG92ZW5za28gc2EgbmV1bWllc3RuaWxvIG5hamxlcMWhaWUuIiwic3VtbWFyeSI6Ikthxb5kw70gcm9rIHp2ZXJlasWIdWplwqBJbnRlcm5hdGlvbmFsIFNPUyBhbmQgQ29udHJvbCBSaXNrcyBtYXB1IHN2ZXRhIHJvemRlbGVuw7ogcG9kxL5hIMO6cm92bmUgYmV6cGXEjW5vc3RpLiDEjMOtbSB6ZWxlbsWhaWEgamUga3JhamluYSB2eXpuYcSNZW7DoSwgdMO9bSBiZXpwZcSNbmVqxaHDrSBqZSB2IG5laiDFvml2b3QuIE5hb3BhaywgxI1lcnZlbsOpIHrDs255IG5hIG1hcGUgcG91a2F6dWrDuiBuYSB2ZcS+bWkgdnlzb2vDqSByaXppa28gYSBuZWJlenBlxI1lbnN0dm8uIFRpZXRvIGhvZG5vdGVuaWEgc8O6IHByZSB0dXJpc3RvdiB6IGNlbMOpaG8gc3ZldGEgc21lcm9kYWpuw6ksIHByZXRvxb5lIGliYSBtw6Fsb2t0byBtw6EgesOhdWplbSBuYXbFoXRldm92YcWlIGtyYWppbnksIHYga3RvcsO9Y2ggamUuLi4gPGEgY2xhc3M9XCJ2aWV3LWFydGljbGVcIiBocmVmPVwiXCI+xIzDrXRhxaUgdmlhYzwvYT4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMDUzNiwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEwNTM2IC0gTWxhZMOtIMS+dWRpYSBwb2RjZcWIdWrDuiBzdm9qdSBiZXpwZcSNbm9zxaUuIFZyYWogc8O6IHByw61sacWhIG51ZG7DrSwgYWJ5IG5hIG5pY2ggbmlla3RvIMO6dG/EjWlsIiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjEwNTM4LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIwLzA3L21hcnZpbi1tZXllci1JQjVibGRfd2Vhay11bnNwbGFzaC5qcGciLCJ0aXRsZSI6Ik1sYWTDrSDEvnVkaWEgcG9kY2XFiHVqw7ogc3ZvanUgYmV6cGXEjW5vc8WlLiBWcmFqIHPDuiBwcsOtbGnFoSBudWRuw60sIGFieSBuYSBuaWNoIG5pZWt0byDDunRvxI1pbCIsInN1bW1hcnkiOiJIYWNrZXJpIHphw7p0b8SNaWxpIG5hIEJpbGxhIEdhdGVzYSwgRWxvbmEgTXVza2EgaSBCYXJhY2thIE9iYW11LCBubyByZcOhbG55bSBjaWXEvm9tIHNtZSBteSB2xaFldGNpLiAiLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoyMTkyNSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDIxOTI1IC0gSmUgesOhdmlzbG9zxaUgb2QgdGVjaG5vbMOzZ2nDrSBub3ZvZG9iw70gcHJvYmzDqW0/IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjIxOTQxLCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIyLzAxL3BleGVscy1jb3R0b25icm8tODA4ODQ5My1zY2FsZWQuanBnIiwidGl0bGUiOiJKZSB6w6F2aXNsb3PFpSBvZCB0ZWNobm9sw7NnacOtIG5vdm9kb2LDvSBwcm9ibMOpbT8iLCJzdW1tYXJ5IjoiT2QgbsOhc3R1cHUgaW50ZXJuZXR1IGEgc21hcnRmw7Nub3Ygc2EgcG9kxL5hIHbDvXNrdW1vdiB6dnnFoXVqZSBwb8SNZXQgxL51ZMOtLCBrdG9yw60gYm9qdWrDuiBzbyB6w6F2aXNsb3PFpW91IG9kIHRlY2hub2zDs2dpw60uIFTDunRvIHrDoXZpc2xvc8WlIHBvZMS+YSBvZGJvcm7DrWtvdiBtb8W+bm8gcHJpZGHFpSBuYSB6b3puYW0gYmVoYXZpb3LDoWxueWNoIHrDoXZpc2xvc3TDrS4gTmllbGVuIG1sYWTDrSwgYWxlIHXFviBhaiBkb3NwZWzDrSDEvnVkaWEgbmV6cmllZGthIHBvY2nFpXVqw7ogcG90cmVidSBiecWlIG5ldXN0w6FsZSDigJ5wcmlwb2plbsOt4oCcIGsgc29jacOhbG55bSBtw6lkacOhbSBhIGludGVybmV0dS4gxIxhc3RvIHTDoXRvIHBvdHJlYmEgdmVkaWUgYcW+IGsgc3RyYWNodSwgxb5lIG5pZcSNbyB6bWXFoWthasO6Li4uIDxhIGNsYXNzPVwidmlldy1hcnRpY2xlXCIgaHJlZj1cIlwiPsSMw610YcWlIHZpYWM8L2E+IiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxNjUxMCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDE2NTEwIC0gT25saW5lIGlkZW50aXRhOiBiZXpwZcSNbm9zxaUgamUgZMO0bGXFvml0w6EsIGFrbyBzYSBjaHLDoW5pxaU/IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjE2NTE1LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIxLzA2L2Rhbi1uZWxzb24tYWgtSGVndU9lOWstdW5zcGxhc2gtc2NhbGVkLmpwZyIsInRpdGxlIjoiT25saW5lIGlkZW50aXRhOiBiZXpwZcSNbm9zxaUgamUgZMO0bGXFvml0w6EsIGFrbyBzYSBjaHLDoW5pxaU/Iiwic3VtbWFyeSI6IsSMbyBqZSB0byBvbmxpbmUgaWRlbnRpdGE/IE9ubGluZSBpZGVudGl0YSB2em5pa8OhIG5hIGludGVybmV0ZSBuYXByw61rbGFkLCBrZcSPIHNhIHJlZ2lzdHJ1amVtZSBuYSBzb2Npw6FsbmVqIHNpZXRpIMSNaSB2eXR2w6FyYW1lIG5lamFrw70gaHLDocSNc2t5IMO6xI1ldC4gUHJvZmlseSBuYSBzb2Npw6FsbnljaCBzaWXFpWFjaCDEjWkgdiBocsOhY2ggc2EgbmVtdXNpYSB6aG9kb3ZhxaUgcyBuYcWhb3Ugb3NvYm91LCBtw7TFvmVtZSBpY2ggemFsb8W+acWlIG5pZWtvxL5rbyBhIHphIHLDtHpueW0gw7rEjWVsb20uIE5pZWt0b3LDqSBzbHXFvmJ5IG5hIGludGVybmV0ZSAobmFwcsOta2xhZCBvbmxpbmUgYmFua2luZykgbsOhcyBuw7p0aWEgc2Egb2Rhbm9ueW1pem92YcWlLCBhLi4uIDxhIGNsYXNzPVwidmlldy1hcnRpY2xlXCIgaHJlZj1cIlwiPsSMw610YcWlIHZpYWM8L2E+IiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

Najznámejšie street-art diela na svete

Najznámejšie street-art maľby v tomto článku reprezentujú len zlomok z obrovského množstva nádherných, inšpiratívnych a symbolických diel, ktoré môžete nájsť takmer v každom meste. (Foto: Polina Batalina)

Sprvu ich zatracovali a označovali za škaredé. Avšak dnes kupci a galérie oceňuju niektoré street-art maľby na milióny dolárov. Stali sa z nich umelecké diela. Ktoré mestské maľby/graffiti/ patria medzi tie najpopulárnejšie na celom svete?

1. Banksy: Dievčatko s balónom

Banksy, najpopulárnejší street-art umelec na svete, vytvoril nespočetne diel, ktoré vo svete vyvolali veľký rozruch. Takmer nikto nepozná jeho identitu, a preto priťahuje obrovskú pozornosť. Nikto nevie, kedy a kde vznikne jeho nové dielo. S určitosťou však môžeme povedať, že takmer každý pozná jeho známu šablónu: Dievčatko s červeným balónom. Toto dielo tvorí séria šablónových nástenných malieb, ktoré Banksy začal tvoriť v roku 2002 v Londýne.

2. Combo: Koexistencia

Combo začal svoju umeleckú kariéru v roku 2012. Svoj street-art tvorí prevažne v Paríži. Narodil sa libanonskému kresťanskému otcovi a marockej moslimskej matke. Svoj pôvod výrazne prezentuje vo svojej tvorbe. V roku 2015 sa inšpiroval poľským logom, ktoré vytvoril dizajnér Piotr Mlodozeniec: COEXIST. Slovo coexist (koexistencia) je zobrazené prostredníctvom rôznych náboženských symbolov: polmesiaca, Dávidovej hviezdy a kresťanského kríža.

Francúzsky umelec graffiti Combo bol napadnutý gangom po tom, čo odmietol odstrániť nástennú maľbu vyzývajúcu na náboženskú harmóniu v Paríži.

3. Eduardo Kobra: Etnias

Kobra je jedným z najznámejších umelcov nástenných malieb na svete. Pochádza zo Sao Paula a jeho street-art maľby nájdete v Španielsku, Francúzsku aj v Indii. V roku 2016 pri príležitosti olympijských hier, ktoré sa konali v Riu, vytvoril nástennú maľbu obrovských rozmerov. Prekonal tak rekord najväčšej nástennej maľby na svete. Maľba je dlhá 190 metrov a vysoká 15 metrov, čo znamená, že na jej vymaľovanie musel premaľovať 3 000 metrov štvorcových. Na obraze zobrazil päť tvárí rôzneho pôvodu, ktoré predstavujú päť olympijských kruhov a päť kontinentov.

4. Keith Haring: My mladí

We the Youth je nástenná maľba od Keitha Haringa, ktorá pokrýva západnú stenu súkromného radového domu v susedstve Point Breeze vo Filadelfii. Toto dielo Keith namaľoval aj spolu s ďalšími umelcami behom trojdenného workshopu v roku 1987. My mladí je jediná z jeho spoločných nástenných malieb, ktorá zostala na pôvodnom mieste. Námet pre túto farebnú nástennú maľbu bola pamiatku 200. výročia Ústavy Spojených štátov.

5. Dmitri Vrubel: Bože môj, pomôž mi prežiť túto smrteľnú lásku

Nástenné dielo, ktoré niektoré volajú Bratský bozk, je graffiti maľba od Dmitrija Vrubela. Nachádza sa na východnej strane Berlínskeho múru. Maľba vznikla v roku 1990 a stala sa jedným z najznámejších diel graffiti umenia na Berlínskom múre. Maľba zobrazuje Leonida Brežneva and Ericha Honeckera v socialistickom bratskom bozku, pričom reprodukuje fotografiu z roku 1979, ktorá vznikla počas osláv 30. výročia založenia Nemeckej demokratickej republiky.

„Berlínsky múr je o tom istom, ale v opačnom garde. Na mojej maľbe je úplná láska, zatiaľ čo Berlínsky múr oddeľuje dva svety.“ Dmitri Vrabel v rozhovore z roku 2014. Uviedol takisto, že neočakával taký veľký úspech.

Slovensko: Košické Street-Art

Miestna organizácia Street Art Communication predstavila mestské umenie v Košiciach. Priniesla celý koncept pouličné umenie a vytvorila podmienky pre jeho rozvoj. V roku 2008 spustili miestny festival pouličného umenia, počas ktorého vznikli niektoré z najlepších nástenných malieb v meste. V súčasnosti je v Košiciach približne 30 nástenných malieb, ktoré vytvorili miestni aj zahraniční umelci. Vrchol street-art aktivity bol v roku 2013, keď boli Košice Európskym hlavným mestom kultúry. Kedysi bol tento festival jedným z najväčších v strednej Európe, ale dnes už dávno nie je.

Čo so starými batériami z elektromobilov? Ukázalo sa, že vedia napájať celú domácnosť

Powerbanka je veľmi užitočným zariadením pre ľudí, ktorí cestujú a potrebujú mať svoje zariadenia ako telefón, tablet alebo aj fotoaparát vždy nabité a pripravené. Zatiaľ čo tradičné powerbanky sú kompaktné, nie veľmi ťažké a obsahujú batérie s kapacitou postačujúcou nabiť jeden smartfón, číňan Handy Geng skonštruoval niečo, čo sa tejto definícií úplne vymyká. Tento influencer zverejnil v januári na platformu YouTube video, kde ukazuje, ako vytvoril obrovskú powerbanku. Nepáčilo sa mu totiž, že všetci ľudia okolo neho majú väčšiu powerbanku ako on. Vyrobil si tak externú batériu s kapacitou 27 000 000 mAh, ktorá je podľa neho ekvivalentom približne 900 konvenčných powerbaniek.

Youtuber Handy Geng s jeho obrovskou powerbankou [Youtube/Handy Geng] 

Pravdepodobne najväčšia powerbanka na svete

Geng odhaduje, že jeho powerbanka dokáže nabiť viac ako 5 000 telefónov s 3 000 mAh batériami. Ak by ste ňou teda nabíjali len svoj telefón, pravdepodobne by ste sa minimálne 10 rokov nemuseli obávať, že vám dôjde energia. Na vytvorenie svojej powerbanky Geng použil batériu podobajúcu sa na batériu z elektromobilu. Okrem nej si všetko vyrobil svojpomocne. Puzdro na obrovskú batériu vyrobil z kovu a dreva. Výsledkom jeho práce je tak extrémne predimenzovaná powerbanka so známym výzorom.

Až 60 portov

Vzniknutá powerbanka má vo finálnej verzii šírku 1,188 metra a dĺžku 1,798 metra. Geng si dal záležať, a pri budovaní svojej powerbanke nechal už klasický dizajn známy napríklad z modelov od spoločnosti Xiaomi. Teda okrem toho, že tá jeho je niekoľko krát väčšia. Spredu externá batéria obsahuje približne 60 elektrických zásuviek, ktorými dokáže dodať až 220 voltov.

Power banka obsahuje približne 60 elektrických zásuviek [Youtube/Handy Geng] 

Pravdepodobne by ste si ju nekúpili

Asi je každému jasné, že je externá batéria, ktorú Geng vyrobil príliš veľká na to, aby ju mohol ktokoľvek nosiť na výlety do prírody alebo v ruksaku počas cestovania do práce. Mohla by však pomôcť domácnostiam v lokalitách, kde sa vyskytujú pravidelné výpadky elektriny. Práve kvôli jej schopnosti dodať 220 voltov, môže okrem klasických nabíjačiek pre mobilné telefóny napájať aj vysokovýkonné elektrické zariadenia. Geng tiež dodal, že zariadenie je ideálne na kempovanie a môže poslúžiť aj ako stôl.

Geng vo videu demonštroval využitie svojho výrobku tým, že ním naraz napájal 17 mobilných telefónov, ďalšiu powerbanku a laptop. Jeho externá batéria tiež dokázala nabiť elektrický skúter a dokázal s ňou prevádzkovať aj domáce spotrebiče ako televízor, rýchlovarnú kanvicu a práčku zároveň.

Nikoho určite neprekvapí, že obrovská batéria, ktorú Geng použil, je veľmi ťažká. Práve preto zospodu jeho powerbanky namontoval kolieska pre lepšiu manipuláciu. Geng nepovedal, koľko mu trvala výstavba jeho externej batérie, ani koľko trvá jej úplné nabitie.

Okrem tohto výtvoru je Gengov YouTube kanál plný podobných zaujímavých technologických výtvorov. Skonštruoval už ohrievač toaletného papiera, bezpečnostného strážneho robota, kosačku z invalidného vozíka aj elektromobil.

 

 

Zdroje: India Today, Gadgets 360, Beebom, PCMag

Čikatilo bol iba začiatok: 10 prípadov kanibalizmu v modernej histórii.

KANIBALIZMUS je jedným zo zločinov, ktoré napĺňajú ľudí najväčším odporom a znechutením, pričom už len myšlienka, že niekto zje inú ľudskú bytosť, spôsobuje mnohým ľuďom nevoľnosť.

Niektorí sa však stali neslávne známymi vďaka svojim notoricky známym vraždám a spôsobu, akým ich vykonávali. Vybrali sme 10 najznámejších prípadov kanibalizmu v modernej histórii.

 

Austin Harrouff zabil postarší pár a potom ochutnal ich mäso. Zdroj: blesk.cz

Austin Harrouff

Floridský študent Austin brutálne zavraždil a zjedol tvár páru pri zjavne náhodnej vražde.

Austin Harrouff „vydával zvieracie zvuky“, keď polícia dorazila na príšernú scénu a údajne ho našla na Johnovi Stevensovi, ako si zubami odtrháva kúsky mäsa.

Policajti šialeného 19-ročného mladíka nevedeli spacifikovať a ani policajný pes ho nedokázal zastaviť v pokračovaní útoku.

Prípad vyvolal veľký mediálny ohlas aj preto, lebo mladý muž bol vzhľadný, mal atletickú postavu a na prvý pohľad rozhodne nepôsobil ako vrah alebo dokonca kanibal. Známym sa stal rozhovor s jeho otcom, ktorý si skrat svojho syna nevedel vysvetliť aj napriek tomu, že „bol v poslednej dobe divný“. V závere otec odkázal verejnosti, že pred touto udalosťou bol jeho syn  dobrým človekom.

 

Jeffrey Dahmer „Kanibal z Milwaukee“

Amerika a svet boli šokovaní jeho zločinmi, keď ho v roku 1991 konečne zatkli vo veku 30 rokov po tom. Predpokladá sa, že svoje obete nalákal do svojho bytu a omámil ich predtým, ako ich rozsekal a zjedol.

Policajti v jeho byte objavili čiastočne uvarené ľudské mäso a v chladničke aj ľudskú hlavu.

„The Milwaukee Cannibal“ dostal 16 doživotných trestov za svoje zločiny, z ktorých niektoré zahŕňali nekrofíliu.

Dahmera zavraždil spoluväzeň vo väzení.

 

Andrej Čikatilo

Andrej Chikatilo sa spriatelil so svojimi obeťami predtým, ako ich znásilnil, zabil a zjedol pre svoje sexuálne potešenie.

Pravdepodobne ide o jedného z najväčších sériových vrahov v histórii. Andrej Romanovič Čikatilo (†57) má na svedomí päťdesiatšesť obetí. Zavraždených mal jesť a dopúšťať sa na nich nekrofílie. S kanibalizmom sa Čikatilo stretol už v detstve. Pri hladomore na Ukrajine vraj dedinčania zabili a zjedli jeho brata Štefana.

Andrej Romanovič Čikatilo sa nenarodil do dobrých čias. Ukrajina trpela hladomorom a ľudia v Čikatilovej blízkosti museli jesť aj potkany, aby neumreli. Čikatila v priebehu mladosti stretli problémy sexuálneho charakteru. Trpel impotenciou a sebanenávisťou – so ženami sa mu opakovane nedarilo. Napriek tomu sa ale v roku 1963 oženil a mal dve deti.

 

Andrej Čikatilo. Zdroj: epochaplus.cz

Jeho besnenie začalo, keď do opusteného domu vylákal deväťročnú Elenu, neúspešne sa ju pokúsil znásilniť a nakoniec ju ubodal.

Problémy s erekciou mal Čikatilo naďalej a doplatila na ne v roku 1981 prostitútka, ktorú Čikatilo ubodal rovnako ako malú Elenu. Jeho besnenie potom prepuklo naplno. Obete si sériový vrah vyberal náhodne. Keď zistil, že erekciu dosiahne len počas vraždenia, zábrany stratil kompletne. To už po Čikatilovi pátrali stovky policajtov, ktorí ale nachádzali len ďalšie a ďalšie obete šialeného vraha. A ešte ku všetkému na nich objavili známky kanibalizmu.

Čikatilo sa dokonca na chvíľu dostal do väzenia, pre nedostatok dôkazov bol ale rovnako ako mnoho ďalších podozrivých prepustený.

Čas sa ale Čikatilovi aj tak pomaly krátil, a po jednej z jeho vrážd sa policajtom podarilo vraha dolapiť.

Nasledoval legendárny súdny proces, pri ktorom sa vrah správal ako zmyslu zbavený. Kričal, zmietal sa, ukazoval genitálie alebo tvrdil, že je tehotný a dojčí. Následne sa priznal k nekrofílii a kanibalizmu. Odsúdený bol na 56 trestov smrti. Jedna vražda – jeden trest smrti. Na Valentína roku 1994 ho popravili strelou do hlavy.

 

Anthony Morley

Anthony Morley brutálne zavraždil svojho priateľa Damiana Oldfielda a potom uvaril jeho mäso.

Morely podrezal hrdlo svojho milenca a niekoľkokrát ho bodol po tom, čo dvojica sledovala film v posteli. Vyučený kuchár si potom naporcoval mäso, okorenil ho bylinkami, orestoval na olivovom oleji a potom zjedol.

Potom sa v zakrvavenom župane dopotácal do neďalekej predajne kebabov a personálu povedal, že niekoho zabil, pretože sa ho pokúsili znásilniť.

 

Albert Fish „Sivý muž“

Skazený Albert Fish, tiež známy ako „Sivý muž“, zavraždil a zjedol 10-ročné dievča v New Yorku. O šesť rokov neskôr sériový vrah poslal rodine dievčaťa list, v ktorom graficky popisuje vraždu a povedal im, ako veľmi sa mu to páčilo.

List bol vysledovaný až k páchateľovi, ktorý sa kedysi chválil, že buď zneužil alebo zjedol dieťa v každom štáte USA, a bol zatknutý a odsúdený za osem vrážd.

Fish bol popravený elektrickým kreslom vo väznici v New Yorku v roku 1936.

 

Vrah Armin Meiwes (vľavo). V marci 2001 Meiwes bodol Bernda Brandesa (vpravo) do srdca a vyprážal ho na panvici. Zdroj: dailymail.co.uk

Armin Meiwes

Meiwes dostal doživotný trest za vraždu muža, s ktorým sa stretol na internete v roku 2001.

Bernd Jurgen Brandes reagoval na inzerát, ktorý kanibal umiestnil na webovú stránku, kde hľadal niekoho, kto by bol ochotný byť zabitý a zjedený.

Vzal svoju obeť späť na svoj statok v Rotenburgu v Nemecku, kde si odrezal Brandes penis, ktorý sa potom obaja pokúsili zjesť. Vrah ho potom dobodal na smrť a jeho telo rozsekal na časti, ktoré potom zamrazil.

Vyšetrovatelia odhadli, že keď ho v decembri 2002 zatkli, zjedol asi 20 kg svojej obete.

 

Stephen Griffiths

Stephen Griffiths v roku 2010 zabil a zjedol tri prostitútky, a dokonca natočil niektoré zo svojich zločinov vo svojom dome v Bradforde, ktorý nazval „bitúnok“.

Zvrátený zabijak stiahol svoje obete z kože a nasekal ich telá predtým, ako uvaril a zjedol ich mäso.

 

Luka Magnotta „Kanadský kanibal“

Luka Magnotta vyvolal medzinárodné pátranie po tom, čo zabil svojho homosexuálneho milenca Lin Juna.

Šialený vrah nahral zábery, na ktorých opakovane bodal svoju obeť sekáčom na ľad, potom ju rozštvrtil a vykonal nekrofíliu.

Magnotta potom poslal časti tela politickým stranám a školám do Kanady. Nakoniec bol zatknutý v berlínskej internetovej kaviarni, keď čítal príbehy o sebe. Odsúdili ho v roku 2014 v Kanade na doživotie.

 

Fotografie páchateľa, obete a miesta činu. Zdroj: dailymail.co.uk

Rudy Eugene „Kanibal z Miami“

Rudy Eugene sa v Miami vyzliekol donaha a jedol tvárou v tvár bezdomovca.

His obeť útok prežila, ale zostala vážne znetvorená po tom, čo bezdomovcovi zúrivý Eugene zjedol oči a iné časti tváre. Obeť mala poškodých vyše 75% tváre!

Kanibal vyhrážkam privolanej polície nevenoval žiadnu pozornosť a keď nezareagoval ani na opakovanú výzvu a stále sa sápal po úbohom bezdomovcovi, policajti ho na mieste zastrelili.

Predpokladalo sa, že Eugene bol pod vplyvom drog, keď spáchal tento brutálny útok.

 

Peter Bryan

Peter Bryan vo februári 2004 zavraždil Briana Cherryho, rozsekal mu obe ruky a jednu nohu, a vyprážal mu mozog na masle.

His príbeh začal keď ho chytili pri krádeži oblečenia a vyhodili z módneho butiku na Kings Road. O týždeň neskôr sa Bryan vrátil aj s kladivom. Použil ho na zabitie 20-ročnej dcéry majiteľa, pred jej mladším bratom. Ďalších osem rokov bol na psychiatrickej jednotke s maximálnou ostrahou, kým ho na radu psychiatrov prepustili.

O niečo neskôr zabil Bryan svojho priateľa Briana Cherryho, len niekoľko hodín po prepustení z oddelenia. Údajne obeť rozsekal a policajti našli na sporáku panvicu s tkanivom z mozgu mŕtveho muža – Bryan policajtom opísal ako mu jeho gastronomický hrot neskutočne chutil.

Bláznivý vrah bol prevzatý do nemocnice Broadmoor po tom, čo sa objavil na súde kvôli Cherryho smrti. Neskôr Bryan zabil svojho spolupacienta Richarda Loudwella vo veku 59 rokov, keď bol ešte v Broadmoore. Bryan povedal, že keby ho neprerušili, zjedol by Loudwellovo mäso.

 

Nemôžete spávať? Možno je to dôsledok pandémie. Počuli ste už o koronasomnii?

 

Ak ste mali ťažší priebeh ochorenia je vysoká pravdepodobnosť, že ste zažili aj postcovidový syndróm. Pod týmto pojmom sa skrýva široká škála nových, opakovane vracajúcich sa alebo pretrvávajúcich zdravotných problémov. Zväčša pociťujeme nežiadúce príznaky štyri alebo viac týždňov po prvom infikovaní vírusom. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Mnoho ľudí, ktorí sa zotavili z covidu pozorujú zmeny v spánku. Niektorí nemôžu zaspať, iní sa pravidelne budia.

Môže za zlú kvalitu spánku respiračné ochorenie covid-19?

Nie je vždy vinníkom covid. Nesprávna spánková rutina sa skôr či neskôr odrazí na kvalite spánkového cyklu. Aj nedostatok prirodzeného denného svetla môže narušiť produkciu hormónu – MELATONÍN v našom mozgu. Práve melatonín podporuje navodenie spánku.

Dosiahnuť dobrý nočný odpočinok v stresových podmienkach je dosť náročné,  nie to ešte cez pandémiu.  Ak ste mali pred začiatkom pandémie kvalitný spanok, zrejme už tušíte, kde nastala chyba. Nespavosť súvisiaca so stresom v dôsledku pandémie covid-19 sa nazýva koronasomnia.

Čo je to koronasomnia?

Koronasomnia je komplikovanejšia ako typická nespavosť.  Akýkoľvek typ stresu je často hlavným spúšťačom nespavosti (ťažkosti so zaspávaním, prebúdzaním a neschopnosť zaspať).  Stres ovplyvňuje každú jednu oblasť nášho života, teda je jasné, že zrejme ovplyvní aj oblasť spánku. Cez pandémiu miera stresu prudko vzrástla z mnohých dôvodov (osamelosť, finančné ťažkosti, medziľudské vzťahy).

Je to celosvetový problém

V Spojenom kráľovstve štúdia ukázala,  že počet ľudí trpiacich nespavosťou sa zvýšil. Nespavosťou netrpí len jeden človek zo šiestich, ale jeden zo štyroch.  V Číne miera nespavosti zo 14,6 percent na 20 percent. Zaujímavé je, že podľa štúdie publikovanej v Americkej akadémii spánkovej medicíny takmer tri milióny ľudí vyhľadávalo na Google výraz „nespavosť“.

Odborníci tvrdia, že aj karanténa (izolácia ako taká) môže ľuďom spôsobiť depresiu, čoho ďalším následkom sú značné problémy so spánkom. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Pandémia vytvorila nové úrovne neistôt. Zažívame pandemickú únavu alebo vyhorenie, čo môže negatívne ovplyvniť spánok. K tomu, samozrejme, prispela izolácia, domáce vzdelávanie, obmedzenie kontaktov či neschopnosť vykonávať bežné aktivity.

Môže za to aj prekonanie covid-19

Vedci analyzovali zdravotné záznamy takmer 12 miliónov ľudí v Spojenom kráľovstve. Výskumom zistili, že mnohí ľudia pociťujú po infekcii SARS-CoV-2 únavu a problémy so spánkom.

Ako si zlepším spánok?

Otázkou nie je ako, ale čo ste ochotní obetovať. Najlepšie je zoznámiť sa s pojmom spánková hygiena. Je to súbor postupov, ktoré vám pomôžu pripraviť sa na spánok. Okrem takýchto praktík je dôležité starať sa aj o svoju dennú rutinu. Uistite sa, že sa dobre stravujete a máte dostatok pohybu.

Tipy na spánkovú hygienu

Dobrá spánková hygiena je o tom, aby ste sa každú noc dostali do tej najlepšej polohy, aby ste sa dobre vyspali. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

  • Oddýchnite si od noviniek

Všetci chceme byť informovaní, no je fajn, ak sa vyhnete informačnej presýtenosti, najmä pred spaním. Hlavným dôvodom je, že pred spánkom je potrebné hlavu vypnúť. Ak budeme nasávať nové informácie sme nútení o nich ďalej premýšľať.

  • Držte sa plánu 

Vytvorte si plán, ktorého sa budete držať. Chodievajte spávať v rovnakú hodinu, vstávajte bez odkladania budíka, a to bez ohľadu na víkend.

  • Načerpajte svetlo

Choďte ráno na vzduch. Nie preto, aby ste sa nadýchali čerstvého vzduchu, ale aby ste sa vystavili dennému svetlu. Už na začiatku článku sme písali o tom, že nedostatok prirodzeného svetla môže narušiť produkciu melatoninu.

  • Odložte telefón

Snažte sa držať ďalej od jasných svetiel, pretože môžu brániť produkcii melatonínu.

Ťažké zaspávanie, časté poruchy spánku a ospalosť cez deň sú najvýraznejšími znakmi zlej spánkovej hygieny. Ak vám robí problém vstať na budík, tak cez deň vyskúšajte nasimulovať túto činnosť. Ľahnite si do postele, nastavte si budík, a keď zazvoní vykonáte svoju rannú rutinu. Napr. automaticky posteliete posteľ, odhrniete závesy, otvoríte okno a podobne. Mala by to byť najúčinnejšia metóda, ako sa naučiť neodkladať budík.

Jeff Bezos a jeho superjachta: Bude kvôli nej demontovaný historický most v Rotterdame?

Rotterdam potvrdil, že dočasne rozoberie historický most Koningshavenburg, aby superjachta postavená pre amerického miliardára Jeffa Bezosa mohla odplávať. Rekordy lámajúcu luxusnú jachtu pre zakladateľa Amazonu postavila holandská firma Oceanco, ktorá sa s Bezosom spájala už uplynulý rok, v miestnej lodenici.

Rekreačné plavidlo je dlhé 127 metrov, pričom je príliš vysoké na to, aby bez problémov preplávalo popod historický most Korningshaven. Bezos a úradníci Roterdamu prišli na riešenie- mesto dočasne demontuje strednú časť mosta na to, aby jachte uvoľnili miesto a mohla sa dostať na more. Hovorca starostu tento plán potvrdil novinárom. Náklady na rozobratie a následné zoženie mosta uhradí podnikateľ Bezos  prostredníctvom Oceanco.

Správy o tom, že stredná časť  mosta miestne známeho ako De Hef bude dočasne demontovaná kvôli plavidlu vysokému 40 metrov sa v holandských médiách objavila už v utorok 2. februára 2022. Most pochádza z roku 1878, pričom bol prestavaný po bombardovaní nacistami v roku 1940. Koningshavenburg sa považuje sa za symbol najväčšieho prístavného mesta Európy.

(Ne)prekvapujúca kontroverzia okolo plánu demontovať historický most kvôli superjachte

S plánom sa spája aj istá dávka kontroverzie. Oceľový most má už dlhú históriu a je národnou pamiatkou. V minulosti most prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá ho vyradila z prevádzky v rokoch 2014-2017. Úradníci v tom čase uviedli, že sa v budúcnosti už nebude demontovať. To pobúrilo miestnych pamiatkarov. Tento počin na Twitteri kritizoval aj miestny „zelený“ politik Stephan Leewis, ktorý opísal „zbúranie našej krásnej národnej pamiatky“ ako „príliš vzdialený most“.

Tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na kanceláriu starostu uviedla, že pracovné miesta, ktoré sa vytvorili vďaka výstavbe superjachty podnietili tento plán a zaviazali sa, že most bude po rozobratí opäť prestavaný do súčasnej podoby. „Je to jediná cesta k moru,“ uviedol hovorca starostu.

Výrok hovorcu starostu potvrdil aj vedúci projektu miestneho úradu v Rotterdame Marcel Walravens. Podľa neho by nebolo praktické dokončiť stavbu jachty niekde inde. Pre médium Rijnmond Walravens potvrdil dôležitosť projektu z ekonomického hľadiska a oprel sa aj o povesť Rotterdamu ako „námorného hlavného mesta Európy“. „Stavba lodí a činnosť v tomto sektore sú dôležitým pilierom samosprávy,“ povedal.

Walravens pre miestne noviny uviedol, že projekt sa pravdepodobne uskutoční počas leta. Úradníci dúfajú, že časť mosta bude možné demontovať a následne nahradiť v priebehu niekoľkých týždňov.

Jeff Bezos (vpravo) je jedným z najbohatším ľudí na svete, pričom podľa rebríčka svetových miliardárov v reálnom čase od Forbes Bezos zastáva tretie miesto. Na fotografií vľavo sa nachádza jeho otec, Zdroj fotografie: Instagram/ Jeff Bezos

Cena superjachty sa blíži k pol miliarde eur

Luxusné rekreačné plavidlo známe ako Y721 bude podľa Boat International najväčším svojho druhu na svete. Hovorí sa , že sa môže pýšiť množstvom luxusných prvkov s „podpornou jachtou“ na objednávku s pristávacou plochou pre helikoptéru. Stavba superjachty na objednávku Bezosa bude pravdepodobne stáť viac ako 500 miliónov dolárov (čo je v prepočte približne 436,098 milióna eur), uviedla agentúra Bloomberg.

Forbes odhaduje, že celkový majetok zakladateľa Amazonu má hodnotu 164,8 miliárd amerických dolárov (čo je v prepočte približne 144,031 miliárd dolárov- údaj k 4. februáru 2022), čo z neho v súčasnosti robí tretieho najbohatšieho človeka na svete. Bezos je gigantom v sfére elektronického obchodu vďaka Amazonu, ktorý založil v roku 1994 z jeho garáže v Seattli. Okrem toho vlastní aj Washington Post a leteckú spoločnosť Blue Origin, ktorá vyvíja rakety pre komerčné použitie.

Sources: BBC, NY Times, CBS news, Pravda, Sme

Zdroj titulnej fotografie: Wikimedia/Tulumnes

Zimná olympiáda v Pekingu bez prirodzeného snehu. Environmentalisti bijú na poplach

Čo vám napadne ako prvé pri zmienke zimná olympiáda? Mrazivá krajina, desiatky centimetrov čerstvého snehu, majstrovské výkony športovcov a niekoľko medailí pre Slovensko? Dejisko tohtoročnej zimnej olympiády má od tradičných predstáv ďaleko. Zabudnite na prirodzený sneh, organizátori olympiády v Pekingu zasnežovali výlučne technickým. A ľad? Ten udržujú umelé chladiace systémy.

Technický sneh už roky nahrádza prirodzený

Technický sneh je tvrdší a kompaktnejší, teda lepší pre zjazdové lyžovanie. Zdroj ilustračného obrázka: unsplash.com

Globálne otepľovanie spôsobilo, že sneh začína byť aj v niektorých slovenských regiónoch raritou. Ani organizátori zimných športových podujatí nemajú istotou, že sneh naozaj napadne, napriek tomu, že v dejiskách zvykla bývať tuhá zima. Aj preto je zasnežovanie technickým snehom už niekoľko rokov nevyhnutnou súčasťou prípravy.

Podľa webového portálu sportnet.sk na zimnej olympiáde v Soči organizátori použili osemdesiat percent technického snehu, v Pjongčangu 2018 to bolo až deväťdesiat percent. Tohtoročná olympiáda je prvou v histórii bez prirodzeného snehu. Ten je regióne vzácnosťou. Teploty síce klesajú pod nulu, v noci dosahujú aj mínus dvadsať, ale podnebie je veľmi suché. Zimné stredisko Čang-ťia-kchou leží len 250 kilometrov od púšte Gobi.

Agentúra Bloomberg upozorňuje, že na to, aby sa z oblasti stalo reprezentatívne dejisko olympijských hier, museli snežné delá pracovať na plné obrátky. Celkovo vraj organizátori budú potrebovať až dva milióny metrov kubických snehu. Tento objem by zaplnil 800 olympijských plaveckých bazénov.

Záťaž na životné prostredie

Viacerí environmentalisti a vedci varujú, že výroba umelého snehu zanechá stopy na životnom prostredí. Pri tvorbe toľkého množstva umelého snehu sa prirodzene minie obrovské množstvo vody. Suché podnebie výrobe snehu nepomáha, lebo značná časť vody sa vyparí. Ešte pred samotným zasnežovaním, organizátori liali vodu aj na pôdu, aby vytvorili pevný podklad.

„Úplne všetko musí byť pokryté umelým snehom, nielen lyžiarske trate, ale aj prístupové cesty. Ide pritom o región, ktorý je skôr vyprahnutý a nemá dostatok vody. Všetko musí byť v podstate vybudované nanovo,“ pre denník Guardian uviedla profesorka a geografka Carmen De Jongová zo Štrasburskej univerzity.

Problém prehlbuje fakt, že krajina nie je vodnou veľmocou, práve naopak. Štúdia z roku 2020 publikovaná v Nature varuje, že severnej Číne hrozí vyčerpanie zásob pozemných vôd. Čang-ťia-kchou sužovalo suché počasie aj bez toho, aby tu boli veľké športové areály. Po zasnežovaní sa tento problém ešte viac prehĺbi.

„V oblasti, kde v zime nie je takmer žiadna voda, to bude mať následky,“ varuje Carmen de Jongová. Dodáva, že: „ v priebehu zimnej sezóny bude voda mimo prírodného ekosystému. Budú to najmenej udržateľné hry v histórii.“

Zrážky sa snažili vyvolať umelo

Ešte viac zarážajúce je tvrdenie denníka The Washington Post, podľa ktorého organizátori v tejto oblasti vypustili od novembra najmenej 250 rakiet s jodidom draselným. Ich úlohou bolo vyvolať zrážky. Hoci to znie šialenie, nejde o novinku. Číňania vypálili do vzduchu podobné rakety aj pred otváracím ceremoniálom letných olympijských hier v roku 2008. V noci pred ceremoniálom naozaj pršalo a obloha zostala na druhý deň jasná.

Manipulácia s počasím tohto typu je známa ako „siatie oblakov“. Chemická látka vo vzduchu slúži na kondenzáciu mrakov, naviaže vodné kvapky, čím sa zvýši pravdepodobnosť dažďa. Toto však v horských strediskách nezabralo a na rad prišli osvedčené snežné delá.

Ekologickým problémom je aj údržba ľadu

Ilustračný obrázok. Zdroj: pexels.com

Nielen zasnežovanie, ale aj umelé chladiace systémy, ktorými organizátori udržujú kvalitu ľadových plôch, vyvolali vlnu kritiky. Podľa agentúry Associated Press len štyri novovybudované klziská na hrách využívajú alternatívne chladiace systémy s oxidom uhličitým. Ostatné ľadové plochy udržujú pomocou umelých, ktoré produkujú skleníkové plyny a poškodzujú ozónovú vrstvu.

Na základe medzinárodnej zmluvy z roku 1987 sa krajiny dohodli na postupnom vyraďovaní chladív staršej generácie z dôvodu ich vlastností poškodzujúcich ozónovú vrstvu. To nakoniec vydláždilo cestu pre nárast fluórovaných uhľovodíkov alebo HFC, ktoré nezapchajú dieru v atmosfére, ale môžu unikať z vyradených zariadení. Odborníci ich považujú za hlavnú hnaciu silu globálneho otepľovania.

„Vymenili sme jednu ekologickú katastrofu za druhú,“ pre AP povedala Danielle Wrightová zo Severoamerickej rady pre udržateľné chladenie.