Follow us on social media

Instrid is an independent digital media outlet that was born out of the need to bring readers what is often missing from traditional news channels – broader context, interesting facts from the world, overlooked topics and an original perspective on current events. We focus on high-quality, engaging content that offers readers more than just superficial headlines.

Rakovina kože nie je len o znamienkach. Ako vzniká a kedy navštíviť lekára?

Zima pomaly ustupuje, spod sivých mrakov čoraz častejšie prenikajú zubaté lúče jarného slnka a väčšina z nás sa nemôže dočkať teplých letných dní. Tí najviac nedočkaví si už na jarné prázdniny zarezervovali dovolenku pri mori, niektorí si užívajú výborné lyžiarske podmienky a pobyt na vysokohorskom slnku, ostatní sa aspoň na chvíľu vyberú do prírody.

Bez ohľadu na to, do ktorej skupiny patríte, nemali by ste zabudnúť, že s príchodom jari a slnečných dní si koža vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Práve nebezpečné ultrafialové žiarenie, prítomné aj v slnečných lúčoch, je najčastejšou príčinou rakoviny kože. Vedeli ste ako rakovina kože vzniká, čo ju spôsobuje, kedy navštíviť lekára a ako si vyšetriť znamienka doma? Zozbierali sme rady odborníkov a vedcov.

1. Čo je rakovina kože?

Dermatovenerologička z AGEL Clinic v Bratislave Ľudmila Žigová pre webový portál teraz.sk vysvetlila, že pod označením rakovina kože odborníci rozumejú dve veľké skupiny ochorenia kože. „Sú to nádorové zmeny na koži bez predchádzajúcej pigmentácie kože, teda bez predchádzajúceho znamienka. Príčinou rozvoja týchto zmien je najmä žiarenie, najčastejšie ide o ultrafialové žiarenie, a teda aj slnečné žiarenie,“ načrtla Žigová.

„Ďalšou veľkou skupinou sú problémy, ktoré sa rozvíjajú na základe pigmentovaných lézií – znamienok. V tomto prípade je pre pacienta dôležité venovať pozornosť každej zmene na koži v zmysle zväčšenia znamienka, zmeny farby, tvaru, ohraničenia až krvácania. Práve toto sú príznaky, ktoré netreba podceňovať a je potrebné urýchlene vyhľadať odborníka,“ upozorňuje dermatovenerologička.

Jednoduchšie povedané, rakovina kože vzniká vtedy, ak kožné bunky začnú mutovať, čiže vytvárajú sa v nich chyby. Mutácie spôsobujú, že bunky rastú nekontrolovane a vytvárajú masu rakovinových buniek. Príčinou mutácií, teda poškodenia DNA, je ultrafialové žiarenie. To obsahujú slnečné lúče, ale nájdeme ho aj v svetlách solárií. Avšak nie všetky typy rakoviny kože zapríčiňuje ultrafialové žiarenie. Podľa odborníkov rakovinu spôsobuje aj životný štýl, vystavenie tela toxickým látkam or oslabený imunitný systém.

2. Kde sa rozvíja a koho postihuje?

Rakovina kože sa vyvíja najmä na miestach, ktoré sú najviac vystavené slnečným lúčom. Napríklad na pokožke hlavy, tváre, pier, uší, krku, hrudníka, paží a rúk a na nohách u žien. Avšak môže sa vytvoriť aj na miestach, ktoré len zriedka vidia denné svetlo, napríklad na dlaniach alebo pod nechtami.

Ilustračný obrázok. Zdroj: pexels.com

Hoci mnohí ľudia veria, že rakovina kože obchádza ľudí tmavej pleti, nie je to tak. Ľudia svetlej pleti s pehami majú síce vyššiu pravdepodobnosť ochorenia, ale rakovinou trpia aj ľudia s tmavou pleťou. V týchto prípadoch je pravdepodobnejšie, že sa vyskytne v oblastiach, ktoré nie sú bežne vystavené slnku, ako sú dlane a chodidlá.

3.Aké faktory zvyšujú riziko rakoviny?

Between rizikové faktory patrí predovšetkým svetlá pleť, ktorá poskytuje menšiu ochranu pred nebezpečným UV žiarením. Ak máte blond alebo ryšavé vlasy, svetlé oči, pehy alebo sa ľahko spálite, máte oveľa väčšiu pravdepodobnosť vzniku rakoviny kože ako človek s tmavšou pokožkou.

Problémom sú aj popáleniny a pľuzgiere od slnka, či už z detstva alebo dospelosti a takisto nadmerné vystavovanie sa slnku. Ak žijete v slnečnom a vysokohorskom podnebí máte vyššiu pravdepodobnosť rakoviny kože než ľudia žijúci v chladnejšom teplotnom pásme.

Aj nadmerné množstvo materských a nepravidelných znamienok, škvŕn a kožných výrastkov  zvyšuje riziko rakoviny. Väčšiu pravdepodobnosť prepuknutia rakoviny máte aj vtedy, ak jeden z vašich rodičov alebo súrodenec mal rakovinu kože alebo ak ste ju vy osobne prekonali.

4. Kedy navštíviť lekára?

Najlepšou prevenciou pred rakovinou kože sú podľa odborníkov pravidelné lekárske prehliadky. Aj Ľudmila Žigová odporúča dohodnúť si kontrolu u lekára vždy, keď na koži zbadáte niečo nezvyčajné. Hoci nie každá zmena znamená rakovinu, prevenciu určite nezanedbajte. Čím skôr lekári odhalia rakovinu, tým je vyššia pravdepodobnosť úspešnej liečby.

Pred lekárskym vyšetrením dermatovenerologička odporúča domáce vyšetrenie kože alebo kontrolu blízkou osobou. Ako na to? Webový portál healthline.com ponúka praktický návod domácej kontroly znamienok, takzvané pravidlo ABCDE. Pri kontrole sa zamerajte na tieto body:

  • A – asymetrické– Ak zdravé znamienko rozdelíte na polovicu, obe strany by mali byť rovnaké. Rakovinotvorné znamienka bývajú často asymetrické.
  • B (z angl. Border) – hranica- Okraj rakovinovej škvrny alebo znamienka býva nepravidelný, rozmazaný or začervenaný.
  • C (z angl. colour) – farba- Zdravé znamienko býva rovnomerne sfarbené v zvyčajne jednom odtieni hnedej. Rakovinové znamienko nemusí mať všade rovnakú farbu. Odtiene pozostávajú z niekoľkých farieb vrátane hnedej, čiernej, dokonca ojedinele aj bielej, červenej alebo modrej.
  • D (z angl. Diameter)- priemer- Priemer znamienka je takisto dôležitý. Ak je priemer väčší ako 6 milimetrov treba spozornieť.
  • E ( z angl. evolving) – Vývoj- Všímajte si aj, či znamienko rastie, mení farbu alebo tvar. Varovným signálom je aj svrbenie or krvácanie. Ani zmeny nemusia automaticky znamenať rakovinu, menia sa napríklad materské nerakovinové znamienka.

Pamätajte, že domáca technika je len pomôckou a nie náhradou vyšetrenia u špecialistu. „Jednoznačne by som odporúčala pravidelné preventívne vyšetrenie kože dermatológom. Technický rozvoj v podobe možnosti vyšetrenia aj hlbších štruktúr kože dermatoskopom prispieva k rýchlejšej diagnostike,“ dodala Žigová.

5. Ako sa pred rakovinou kože chrániť?

Bez ohľadu na ročné obdobie, či podnebie, lekári odporúčajú pravidelne si kontrolovať pokožku a znamienka a takisto sa vyhýbať soláriám. Počas slnečných dní a na dovolenke v tropických krajinách sa vyhýbajte prudkému poludňajšiemu slnku, noste klobúk a slnečné okuliare a nezabudnite na opaľovací krém.

Ilustračný obrázok, zdroj: pexels.com

Kultúrny šok: Humor naprieč kultúrami

Tieto typy vám zaručene pomôžu prežiť kultúrny šok! (Foto: Steve Harris)

Európsky zmysel pre humor je ťažko zhrnúť v pár vetách. Vzhľadom na zložitú politickú históriu a veľkú rozmanitosť kultúr má humor naprieč Európou rôzne charakteristiky. Napriek tomu existuje niekoľko spoločných znakov, ktoré nás všetkých spájajú.

Britský humor

Vo Veľkej Británii sa radi smejú sami na sebe a väčšina britského humoru je podávaná na účet rozprávača. Briti majú tiež sklon k hlbokej irónii a milujú vtipy, ktoré posúvajú hranice spoločensky prijateľného. Kľúčom k pochopeniu britského humoru je vedieť sa nebrať príliš vážne. Poukážte na svoje neúspechy, aby ste pôsobili skromnejšie, prístupnejšie a prívetivejšie. V britskom humore nie je miesto pre ego. Nepríjemné stretnutia, nešikovnosť a trápne momenty sú osvedčeným materiálom na sebairóniu.

“I look like I got dressed in the dark this morning!”  (Vyzerám, akoby som sa dnes ráno obliekal potme!)

“I’m so bad at cooking- I could burn water.”(Som taký zlý vo varení, že by som mohol spáliť vodu.)

“I couldn’t run a bath, let alone this race.” (Nedokázala by som sa ani vykúpať, nieto ešte absolvovať tieto preteky.)

“Why is England described as being a wet country? The Queen has reigned over it for decades.“ (Prečo sa o Anglicku hovorí ako o mokrej/vlhkej krajine? Kráľovná mu vládne už desaťročia.)

“Why doesn’t any member of the royal family go to Starbucks? They don’t have an option for royal-tea.“ (Prečo žiadny člen kráľovskej rodiny nechodí do Starbucks? Nemajú možnosť kráľovského čaju.) Foto: Steve Harvey

Francúzi a Španieli

Vo Francúzsku a Španielsku je regionálna satira mimoriadne populárna a často ju podnecujú konkurenčné vzťahy medzi okresmi a blízkymi krajinami. Francúzsky humor zahŕňa zosmiešňovanie iných a preháňanie.

„Ako Francúz budem úprimný a priznám, že Francúzsko je známe gastronómiou, módou, luxusom. Ale určite nie pre silný zmysel pre humor! Buďme úprimní, trochu závidíme britskému humoru, ktorý umožňuje ľuďom byť inteligentními, vtipními a zábavními zároveň.“ Autor blogu French à la Carte

La maîtresse dit: “Que celui qui se sent bête se lève.“ Et Toto se lève. "Tu te trouves bête Toto?“, demande la maîtresse. “Non madame“, répondit Toto sûr de lui, “mais ça me faisait de la peine de vous voir toute seule debout…“  (Učiteľka: „Kto sa cíti byť hlúpy, nech vstane.“ Toto vstane. Učiteľka: „Myslíš si, že si hlúpy, Toto?“ Toto: „Nie, pani učiteľka, ale bolo mi smutno, keď som vás videl stáť samú.“)

¿Qué hace un catalán cuando tiene frío?Se acerca a la estufa. ¿Y cuando tiene mucho frío. La enciende. (Čo urobí katalánec, keď je mu zima? Priblíži sa k radiátoru. A keď je mu veľmi veľká zima? Zapne ho.)

Nemecká satira

Nemecko je oficiálne najmenej vtipnou krajinou na svete. 30 000 ľudí v pätnástich krajinách bolo požiadaných, aby zostavili rebríček krajín s najhorším zmyslom pre humor, a Nemecko sa umiestnilo na prvom mieste. Väčšina cudzokrajných návštevníkov považuje Nemecko a životný štýl v Nemecku za príliš seriózny. Jadrom nemeckej komédie je často politická satira a spoločenské tabu, ako aj šikovná hra so slovami a dvojzmysly. Preto ak nepoznáte detailne politickú situáciu a nemecký jazyk, nemecké vtipy sa vám častokrát nebudú zdať príliš smiešne.

Der Zugansager am Hauptbahnhof war gefangen!
Und warum?
Weil er „Zurücktreten, bitte!“ rief, als der Zug von Erich Honecker kam!

(Vlakový hlásateľ na hlavnej stanici bol uväznený! Prečo? Pretože kričal "Odstúpte!", keď prichádzal vlak Ericha Honeckera! Erich Honecker bol nemecký komunistický politik, ktorý stál v rokoch 1971-1989 na čele Nemeckej demokratickej republiky.)

Zdroj: Pinterest

Je severský humor pre zvyšok sveta príliš temný?

„Ak sa nájde v Dánsku mŕtvola, niekto o tom bude vtipkovať.“ Anders Jensen

Kultúrne stereotypy tvoria neoddeliteľnú súčasť humoru krajiny. Prekladom vtipy trochu strácajú rytmus a kontext, ktoré ich robia mimoriadne vtipnými pre domácich. Ak ste však vyrastali so švédskym vzťahom k alkoholu, depresívnymi filmi a prísnym otcom, tento švédsky vtip by vás určite pošteklil.

(Preklad: Viem, že by ste nemali všetkých hádzať do jedného vreca, ale odkedy ma otec udrel, lebo som pri raňajkách nadával, nenávidím Švédov.)

 

 

 

Hašlerková pálenka či nadýchané tacos: Kreatívne mestá gastronómie podľa UNESCO

Každá krajina má čo ponúknuť

Kreatívne mestá gastronómie môžeme chápať všelijako. Paríž, Londýn či New York sú známe každému cestovateľovi a ich pamiatky vidíme na rôznych darčekových predmetoch. Tiež si ich dokážete spojiť s typickými pochúťkami – syry a víno, fish’n’chips, hot-dogy. Existuje však mnoho ďalších menej komerčných miest, ktoré nie sú preplnené turistickými pascami, ale kladú dôraz na poctivú prípravu domácich jedál.

Organizácia UNESCO poskytla takýmto mestám priestor pre zachovávanie tradícií. V roku 2004 začala s projektom kreatívnych miest, aby podporila ich trvalo udržateľný rozvoj. Celkovo sa delí na sedem kreatívnych oblastí: ručné práce/ľudové umenie, dizajn, kino, gastronómia, literatúra, médiá a hudba.

Výber nie je náhodný, umiestnenie si musia jednotlivé mestá zaslúžiť. Aby boli označené za Kreatívne mestá gastronómie, zúčastňujú sa každoročného výberu. Organizácií predložia návrh zodpovedajúci stanoveným kritériám (napr.: vzťah gastronómie k mestu, využívanie tradičných vedomostí a miestnych surovín, udržateľné výrobné postupy). V súčasnosti sa titulom pýši 36 miest z rôznych kútov sveta. Malý prehľad vám možno pomôže rozhodnúť sa vo výbere najbližšej dovolenkovej destinácie.

Parma (Taliansko)

Milovníkom syrov môže samotný názov napovedať, čím sa mesto preslávilo. Parmigiano reggiano, u nás známejší ako parmezán, je jedným z najchutnejších mliečnych výrobkov. Už pár hobliniek tohto tvrdého syra obohatí jedlo o výraznú slanú chuť, ktorá doznieva ešte dlho po jeho skonzumovaní. Návšteva syrárne odhalí niečo zo svojich tajomstiev a pohľad na stovky kolies zrejúceho syra vás namieri do najbližšej reštaurácie.

Kvalitnému parmezánu nesmie chýbať značka DOP – chránené označenie pôvodu. zdroj: pexels.com

Miestni obyvatelia sa pýšia aj parmskou šunkou, určite si ju však nemýľte s klasickým prosciuttom (talianske slovo pre šunku). Je sladšia a krémovejšia, podáva sa ako predjedlo, no pokojne ju pridajte na pizzu alebo do sendviča. Prosciutto di Parma sa vyrába určitým spôsobom, aby získala oficiálnu pečiatku schválenia od konzorcia. Navyše, čím dlhšie zreje, tým je chuť komplexnejšia.

Zahlé (Libanon)

Kreatívne mestá gastronómie sú často volené aj podľa historických aspektov. Zahlé je rodiskom mnohých básnikov a spisovateľov, ktorí vyzdvihovali lokálne hrozno, víno a najmä arak. Vzácny nápoj je vítaný pred, počas a po jedle, pretože jeho jedinečná chuť podobná hašlerkám je kompatibilná s najobľúbenejšími jedlami Blízkeho východu. Vyrába sa destiláciou vína a extrakciou semien anízu – mnohí ho považujú za jeden z prvých ochutených alkoholických drinkov.

Pozdĺž rieky Berdawni sa tiahnu reštaurácie, v ktorých jedálnom lístku určite nevynechajte jedlá zo pstruha. Sayadieh je skvelá kombinácia ryže s karamelizovanou cibuľou a pstruhom ochuteným typickými libanonskými koreninami.

San Antonio (Texas)

Na juhu Spojených štátov amerických sa okolo roku 1700 usadili španielski osadníci. O storočie neskôr región obývali európski, ázijskí a africkí prisťahovalci, ktorí prispeli ku kultúrnej a kulinárskej rozmanitosti mesta.

Polievka je bohatá na vitamín B a je veľkým zdrojom proteínov. zdroje: unsplash.com

San Antonio spája mexickú a americkú kuchyňu, v ktorej sa nešetrí olejom a ostrými prísadami. Na rôznych festivaloch si tak môžete dopriať syrové enchiladas, tacos v tvare oblakov a dusené mäso. Nezameniteľným texaským jedlom je menudo, tradičná mexická polievka s hovädzím žalúdkom vo vývare z červenej čili papričky.

Bendigo (Viktória)

V roku 2019 sa Bendigo zaradilo medzi Kreatívne mestá gastronómie a tento titul patrične využíva. Oficiálna stránka mesta vás pozýva vyskúšať tie najlepšie reštaurácie a predstaví vám aj lokálnych podnikateľov. Pivárne sú plné najrôznejších remeselných pív, napríklad „ejlov“ a pestovatelia jabĺk návštevníkom pripravia osviežujúci cider.

Austrálske mesto má v úmysle zachrániť a posilniť spôsoby domorodého stravovania. Nachádza sa na pôde patriacej kmeňu Dja Dja Wurrung, ktorí mal už pred 40 000 rokmi udržateľný potravinový systém.

Hermanus (Južná Afrika)

Nachádza sa na pobreží neďaleko Kapského mesta, preto ho navštevujú turisti, ktorí si chcú dopriať pokojnejšiu dovolenku. Hermanus však rozhodne nie je synonymom nudy. V reštauráciách ochutnáte mäso rôznych druhov, ako je pštrosie filé v paprikovej omáčke, jelení steak a jahňacie stehno marinované v červenom víne.

Mäsový koláč je národným jedlom Južnej Afriky. zdroj: pinterest.com

Malajzijský vplyv priniesol do jedálnička pokrm Bobotie, čo je vlastne koláč z mletého mäsa, ktorý sa pečie v rúre zaliaty zmesou rozšľahaných vajec a mlieka.

Zdroje: www.foodandroad.com, www.lifeofdoing.com

Cover photo source: pexels.com

The Tinder Swindler: Podvodník z Tinderu, ktorý ženy obral o milióny eur

Netflixom posledné dni otriasa nový dokument, ktorý sa dostal na špičku v sledovanosti po celom svete. The Tinder Swindler bol na platforme na Slovenku sprístupnený v stredu 2. februára 2022. Dokument zobrazuje neuveriteľný príbeh podvodníka, ktorý sa na zoznamovacej aplikácií Tinder vydával za miliardára. Dokonalý plán mu vychádzal až dovtedy, kým sa ho niekoľko žien, ktoré sa stali jeho obeťami, nerozhodlo zničiť.

The Tinder Swinler na portáli Rotten Tomatoes dosahuje 93%. „Estetický prístup režiséra Morrisa ilustruje spôsob, akým možno skutočnú a virtuálnu realitu využiť na klamlivé účely, čo napomáha (tento)  film premeniť na varovný príbeh,“ píše newyorský filmový kritik Nick Schager, ktorý sa na portáli radí medzi jedného z top kritikov.

https://www.youtube.com/watch?v=_R3LWM_Vt70

Pravdepodobne si spomínate na svoje najhoršie rande. Mohlo sa niesť v duchu nudných konverzácií, možno ste si dokonca vôbec nemali čo povedať. Ženy z tohto dokumentu by vám však vedeli porozprávať svoje. Ich rande na začiatku síce vyzeralo dokonalo, ale dokonalá známosť sa časom pretavila do obrovských problémov v podobe milióny dolárových dlhov. Na zoznamovacej aplikácií Tinder narazili na notoricky známeho podvodníka, ktorý aplikáciu zneužíval pre život v luxuse a zároveň podvádzal ženy v celej Európe.

Kto je the Tinder Swindler?

Podvodník, skutočným menom Shimon Hayut, sa narodil v Izraeli. Tento muž využíval zoznamovacie aplikácie na to, aby sa zoznámil s viacerými ženami. Nejaký čas po zoznámení sa, naviazaní kontaktu a vzbudení dôvery na ich mená s ich pomocou zriadil úvery a pôžičky- a teda v dlhoch sa topili jeho obete, nie on.

Hayut si často prezúval pomyslené topánky vo forme nových identít. Svoj plán tak udržoval v chode. Vo Fínsku bol odsúdený za podvod pod svojím rodným menom, avšak svoj Tinder účet viedol pod menom Simon Leviev. Leviev o sebe tvrdil, že je synom bohatého diamantového magnáta Leva Levieva. Seba nazýval diamantovým princom. Akonáhle sa jeho meno podarilo odhaliť nórskym novinám VG, pred úradmi sa skryl za meno David Sharon.

Shimon sa na dokumente odmietol podieľať, pričom ho pokladá za založený na klamstvách, Zdroj fotografie: Instagram

The Tinder Swindler a jeho reakcia na odvysielaný dokument

Popularita Netflixového dokumentu už stihla prinútiť „Simona Levieva“ ku zmazaniu jeho instagramového účtu. Po odvysielaní dokumentu mu na sociálnej sieti pribudlo neuveriteľných 200 000 nových sledovateľov. Pravdepodobne nečakal, že skupina žien oklamaných o milióny dolárov, ktorá sa rozhodla vystopovať a zničiť, by na Netflixe mohla mať taký úspech.

Filmový dokument odhaduje, že v priebehu rokov podvodov Hayut svoje obete okradol o 10 miliónov dolárov (v prepočte  približne 8,749 milióna eur). Za podvody si Hayut odpykal len 5 mesačný trest vo väzenskej cele z 15-mesačného trestu. Pred odstránením svojho instagramového účtu ho verejnosť kritizovala zo zverejňovania množstva fotografií, ktoré zobrazovali bohatý životný štýl.

Pred odstránením svojho profilu sa poďakoval sledovateľom za ich podporu, pričom dodal: „V najbližších dňoch, keď vymyslím čo najlepší a najúctivejší spôsob ako to povedať zúčastneným stranám a aj sebe, sa s vami podelím o moju časť príbehu.“ Následne ešte dodal prosbu: „Dovtedy, prosím, majte otvorené srdce a aj myseľ."

Kým sa 3 ženy z dokumentu stále snažia splatiť svoje dlhy, „Leviev“ nebol nikdy obvinený z ich podvodu, ako sa uvádza aj v dokumente. Leviev sa na dokumente The Tinder Swindler odmietol podieľať . Filmárom dokonca poslal hlasovú správu, keď sa dozvedel o jeho existencií: „Všetkým vás zažalujem za ohováranie a klamstvá, všetko je to založené na klamstve, všetko je to vymyslené. To je všetko, takto to bude.“ Správa odznela aj v závere dokumentu.

Sources: Netflix, Netflix Tudum, Independent, People

Zdroj titulnej fotografie: Rotten Tomatoes

Sú okuliare blokujúce modré svetlo podvod alebo naozaj fungujú?

Faktom je, že mnohí z nás trávia veľa času pred digitálnymi obrazovkami (počítače, televízie, tablety, telefóny a podobne). Nie je tajomstvom, že používanie elektrických zariadení pred spaním, ktoré vyžarujú modré svetlo, nie sú zdraviu prospešné. Takáto ,,zlá“ nočná rutina môže narušiť vnútorné hodiny nášho tela. V momente, keď si uvedomíme negatívne zmeny, tak začneme hľadať riešenia.

Keďže žijeme v ére digitálneho sveta, tak sa musíme vysporiadať so všetkými jeho negatívnymi dôsledkami. Nosenie okuliarov, ktoré blokujú škodlivé svetlo znieť ako dobré riešenie, ale nedávna štúdia zistila, že existuje len málo dôkazov, ktoré podporujú toto tvrdenie. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

ČO JE TO MODRÉ SVETLO?

Modré svetlo je viditeľné svetlo s vlnovou dĺžkou medzi 400 a 450 nanometrami (nm). Prakticky je prítomné úplne všade, dokonca aj vtedy, keď ho vnímané ako biele. Nachádza sa všade okolo nás, tak ako aj ostatné farby. Slnko vyžaruje modré svetlo. Rovnako žiarovky. Ľudia sú vystavení väčšiemu množstvu modrého svetla než kedykoľvek predtým, kvôli enormnému používaniu elektronických zariadení.

Obrazovky počítačov a notebookov, televízory s plochou obrazovkou, mobilné telefóny a tablety využívajú technológie LED s vysokým obsahom modrého svetla.

VEDĽAJŠIE ÚČINKY VYSTAVENIA MODRÉMU SVETLU

Súčasný výskum naznačuje, že modré svetlo z počítačových obrazoviek nepredstavuje závažné riziko pre naše oči. Avšak, vedci pozorujú nežiadúce vedľajšie účinky ako napríklad – únava zraku a poruchy spánku. V dôsledku silného marketingu vnímame modré svetlo, ako niečo negatívne. No, je aj naším veľkým pomocníkom.

MODRÉ SVETLO A SPÁNOK 

Štúdia z roku 2015 zistila, že keď sú ľudia pravidelne vystavení modrému svetlu vo večerných hodinách, ich telo prestane uvoľňovať dostatok melatonínu (hormon spánku), čím sa narušia ich spánkové cykly. Okrem toho odďaľuje načasovanie REM spánku a znižuje bdelosť, čo môže mať nepriaznivý vplyv na náš každodenný výkon, zdravie a bezpečnosť.

MODRÉ SVETLO A ZRAK  

Používanie digitálnych zariadení môže viesť k únave zraku. Výskum z roku 2019 potvrdil, že ľudia častejšie trpia na bolesť hlavy, únavu oči, suché oči, boľavé oči či očné nepohodlie. Avšak je veľmi dôležité podotknúť, že za únavou zraku nestojí modré svetlo, ale počítačové obrazovky.

Digitálna únava očí znamená pre každého niečo iné, ale vo všeobecnosti súvisí so systémom zaostrovania očí. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

OKULIARE BLOKUJÚCE MODRÉ SVETLO

Okuliare blokujúce modré svetlo majú špeciálne vytvorené šošovky, o ktorých sa hovorí, že blokujú alebo filtrujú modré svetlo vyžarujúce z obrazoviek. Z reklám vieme, že takéto okuliare by mali naše oči dostatočne ochrániť a v ideálnom svete by nás mali zbaviť nespavosti. Otázka znie, či je to naozaj tak.

Možno vás to prekvapí, ale za mnohé problémy s očami nemôže modré svetlo, ale počítačové obrazovky. Znie to šialene, ale je to tak. Naše oči sa pri pozeraní na obrazovku neustále pohybujú a zaostrujú. Keď sa príliš často pozeráme na obrazovku zabúdame pravidelne žmurkať, a to je kameň úrazu. Očná rohovka je podráždená a suchá. Keď chceme očiam uľaviť, mali by sme sa odvrátiť od počítača a zamerať sa na nejaký predmet, ktorý je ďaleko od nás.

NIE SÚ POTREBNÉ 

Ak premýšľate nad tým či investovať peniaze do okuliarov, tak odborníci sa zhodli na tom, že to nie je potrebné. Údajne neexistuje žiadny dôkaz o tom, že okuliare blokujúce modré svetlo skutočne pomáhajú. Účinnejšími sa zdajú byť cvičenia spoza počítača. Mali by sme sa riadiť pravidlom 20/20/20. Každých minút by sme sa mali na 20 sekúnd pozrieť na objekt, ktorý je vzdialený približne 20 stôp (cca 6 metrov).

Teda v konečnom dôsledku okuliare na modré svetlo absolútne nepotrebujeme. Peniaze môžeme využiť aj efektívnejšie, ako podľahnúť marketingovému ošiaľu. TU nájdete video, v ktorom sa hovorí, že len oranžový a červený filter na okuliaroch skutočne pohltí škodlivé modré svetlo.

Ultrazvuková špachtľa na tvár: nezmyselný trend alebo povinná výbava každej dámy?

Prevrat v čistení o pleť doma, bezbolestne a s viditeľnými výsledkami

Počuli ste už o ultrazvukovej špachtli? Ide o jednu z najmodernejších technológií na ošetrenie pokožky na tvári, dekolte a krku. Možno ju poznáte od kozmetičky alebo na vás už nejaký ten raz vyskočila na sociálnej sieti z účtu, ktorý je zameraný primárne na starostlivosť o pleť. Ak zvažujete jej kúpu a chcete si dopriať profesionálne ošetrenie aj doma, ponúkame vám súhrn potrebných informácií.

Na začiatok uvádzame dôležitú informáciu – nič nemusíte. Už aj pri starostlivosti o pleť existuje akýsi FOMO efekt, čo v preklade znamená strach z ušlej príležitosti. Vo svete prípravkov na tvár ide o strach, že vám bude niečo v skincare rutine chýbať. Obavy dajte bokom. Základom starostlivosti o pokožku je správne a šetrné čistenie, hydratácia a ochrana pred slnkom primárne počas slnečných dní. Všetko ostatné je iba doplnkovou starostlivosťou. Doplnková starostlivosť síce nie je nevyhnutná, ale vašej pokožke môže priniesť obrovské benefity. Samozrejme v prípade, ak ju používate vhodne. V súčasnosti je ale na trhu už také množstvo produktov, že ako spotrebiteľ sa v ponuke zrazu vôbec nevyznáte. Preto spolu nahliadneme aj do týchto nepoznaných vôd.

ilustračný obrázok. Zdroj: pexels.com

Pokrokové čistenie pleti

Dnes, keď poznáme šetrnejšie a sofistikovanejšie čistenie, mechanické vytláčanie vyrážok a čiernych bodiek už nie je IN. Rovnako vrchol slávy majú za sebou aj zlupovacie masky. Navyše nikdy nevyčistia pleť do hĺbky – zbavia vás iba povrchových nečistôt a jemných chĺpkov. Ide o dokonalý marketing, pretože takúto masku musíte zakúpiť znova a znova. Pri ultrazvukovej špachtli ide o jednorazovú investíciu. Tá je síce vyššia, ale ušetrí vám množstvo ďalších výdavkoch na ošetrenia v salóne alebo kúpu ďalších prípravkov.

Benefity:

  • hĺbkové čistenie
  • exfoliácia (proces, pri ktorom odstraňujeme vrchnú vrstvu odumretých kožných buniek z povrchu pokožky)
  • póry sú viditeľne menšie
  • zlepšenie textúry a tónu pleti
  • jemnejšia a šetrnejšia ako iná forma exfoliácie
  • bezbolestné ošetrenie oproti mechanickému vytláčaniu

 

Ako funguje ultrazvukové čistenie?

Špachtlička pracuje na princípe ultrazvukových vibrácií. Tieto vibrácie sú bezbolestné, preto na pleti môžete pociťovať iba jemné vibrujúce masírovanie. Pomocou nich dokáže prístroj excelentne odlupovať odumreté zrohovatené kožné bunky, odstraňovať maz, nečistoty a upokojiť zapálené vyrážky. Všetky nečistoty sa popri čistení zachytávajú na špachtľu, výsledok je teda ihneď viditeľný. Po použití budete mať pleť nielen čistú, ale aj viditeľne rozjasnenú. Kvôli nečistotám a podkožnému tuku má pleť sivastý a mdlý vzhľad. Ultrazvukové čistenie vám teda zaručí zdravý vzhľad pleti, zjemnenie tmavých kruhov a vačkov pod očami, čo oceníte hlavne po týždni s nedostatočným spánkom a chabým pitným režimom.  Vibrácie tiež prispievajú k zlepšeniu lymfatického metabolizmu a k eliminácii prvých vrások. Chystáte sa na noc použiť výživnú masku? Použite s ňou aj špachtľu, ktorá urýchli a prehĺbi vstrebávanie živín a vitamínov do pleti. 

Pomocou ultrazvukových vibrácií sa nečistoty vyplavia na povrch a zostanú zachytené na ultrazvukovej špachtli. Po použití ju musíte dôkladne očistiť. Z hygienických dôvodov ju nezdieľajte s ostatnými. Zdroj: pinterest.com

Ako postupovať pri samotnom ošetrení?

  1. Očistenie pleti – pokožku pred použitím zbavíme nečistôt, make-upu a prípravkov najlepšie dvojfázovým čistením. Najskôr použijeme odličovací olej a dočistíme gélom alebo inou emulziou. Ultrazvukové čistenie si naplánujte najvhodnejšie po sprchovaní, keď je pokožka v dôsledku pary a tepla zmäkčená a póry otvorené.
  2. Navlhčenie pokožky = najdôležitejší krok. Ultrazvukový prístroj pracuje správne iba v prípade, ak má vodiace médium. Pred každým prejdením špachtle po pleti navlhčite pleť vodou, esenciou alebo tonikom.
  3. Čistenie špachtľou – pomaly posúvate prístroj po pokožke.
  4. Ošetrenie a upokojenie pokožky po čistení – tvár si po použití dôkladne umyjete šetrným prípravkom a môžete ju dočistiť tonikom na stiahnutie a uzatvorenie pórov. Na záver nanesiete upokojujúci hydratačný krém, v najlepšom prípade bez parfumu.
  5. Doprajte si viac – ak na noc použijete kvalitnejšiu masku, využite špachtľu na lepšie zapracovanie do pleti.

Pre koho ošetrenie NIE JE vhodné?

Záhyby a problematické miesta na pleti čistite opatrne. Zdroj: pinterest.com

Pokiaľ máte poškodenú kožnú bariéru alebo trpíte akútnou infekciou či herpesom, čistenie odložte na neskôr.

Kúpu zvážte hlavne vtedy, ak trpíte chronickým či nevyliečiteľným kožným ochorením i aktívnou rosaceou. V tomto prípade sa poraďte so svojim dermatológom alebo kozmetičkou.

Ošetrenie sa rovnako neodporúča tehotným a dojčiacim ženám ani ľuďom s epilepsiou, kardiostimulátorom a srdcovo-cievnymi ochoreniami. 

 

 

 

 

 

zdroje: byrdie.com, farmingselfie.com, careandcream.com

Vedeli ste, ako vznikol Valentín?

POHANSKÉ KORENE VALENTÍNA

Každý rok 14. februára si svet pripomína Valentína. Milióny ľudí posielajú správy a dary lásky ľuďom, ktorí sú v ich živote najdôležitejší.
Množstvo ľudí si myslí, že štrnásty február má svoje korene v kresťanskej viere, keďže je pomenovaný po svätom Valentínovi, kňazovi, ktorý žil v treťom storočí nášho letopočtu.

Mnohí historici sa však domnievajú, že tento deň pochádza z rímskeho pohanského sviatku plodnosti nazývaného Lupercalia, udalosti plnej obetí zvierat a náhodného bičovania žien.

 

Lupercalia. (bičovanie počas obradu) Zdroj: pinterest.com

Lupercalia

Lupercalia bola hlavným sviatkom v rímskom kalendári a pripomínala sa každý rok 15. februára. Konala sa na počesť bohov Fauna a Luperca, bohov poľnohospodárstva a plodnosti. Uctievali sa aj zakladateľov Ríma, Romula a Rema.

Ráno sa kňazi z Luperca, známi ako Luperci, zhromaždili v jaskyni Lupercal, na mieste, kde sa o Romula a Rema údajne starala vlčica. Jaskyňa ležala na úpätí Palatínskeho kopca, na mieste, kde sa verilo, že bratia založili Rím.

Na znázornenie plodnosti boli v jaskyni obetované dve kozy a ďalej nasledovalo obetovanie psa, ktorý mal predstavovať očistu. Krv odobratú z obetného noža potom rozmazali po čele dvoch nahých Lupercov. Potom bol nôž utretý kúskom vlny nasiaknutej mliekom.

História tvrdí, že tento rituál je dôvodom, prečo sa Valentín spája s červenou a bielou farbou – červená predstavuje krv z obety, zatiaľ čo biela predstavuje mlieko na vlne, ktorá utiera nôž a znamená nový život.

Po tomto rituále nasledovalo hodovanie a následne na to Luperci odrezali z obetovaných kôz prúžky nazývané „remienky“ a namáčali ich do obetnej krvi. Luperci potom behali nahí po uliciach Ríma a bičovali každú ženu v blízkej vzdialenosti. Rimania verili, že remienky urobia bezdetné ženy plodnejšími, zatiaľ čo tehotné ženy požehnávajú darom ľahkého pôrodu.

 

Párovanie chlapcov a dievčat

Ďalším zvykom počas Lupercalie bolo párovanie mladých rímskych chlapcov a dievčat.

V určitom okamihu festivalu boli mená mladých dievčat napísané na kúsky papiera a vložené do pohára. Každý mladý muž potom vytiahol z nádoby dievčenské meno – pár sa mal potom „spojiť“ počas trvania Lupercalia. Mnohí spolu zostali až do nasledujúceho ročníka festivalu, niektorí sa dokonca zamilovali a vzali.

 

Pápežov zákaz Lupercalie

Ako sa kresťanstvo šírilo po celom svete, mnohé pohanské tradície boli absorbované a prispôsobené kresťanskej viere.
V piatom storočí nášho letopočtu pápež Gelasius I. zakázal Lupercaliu a v roku 496 nášho letopočtu katolícka cirkev vyhlásila 14. február za deň sviatku a oslavy života umučeného svätého Valentína, ktorý bol údajne popravený 14. februára 269 nášho letopočtu.

S viac ako 10 800 svätými a viacerými svätými Valentínmi nie je oficiálne známe, či príbehy o svätom Valentínovi boli o jednom mužovi alebo o viacerých mužoch zlúčených dohromady.

 

Sv. Valentín. Zdroj: unsettlingthings.com

Valentínov smutný osud

Najpopulárnejšia teória hovorí, že bol kňazom v Rímskej ríši počas tretieho storočia nášho letopočtu, popravený pod velením Claudia II. za tajné uzatváranie manželstiev po tom, čo ich cisár postavil mimo zákon.

Príbeh hovorí, že počas čakania na svoj osud vo väzení sa zamiloval do dcéry žalárnika. Potom, čo jeho rozsudok konečne zaznel, Valentín údajne nechal mladej dáme list na rozlúčku a podpísal ho „od vášho Valentína“. Potom opustil väzenie a vydal sa smerom k najneromantickejšiemu koncu – smrti bitím a dekapitáciou.

 

Básnicky vývoj až do dnešných čias

Aj keď sa možno nikdy nedozvieme úplnú pravdu o pôvode svätého Valentína, všetky príbehy o ňom zdôrazňujú jeho atribúty hrdinskej a potenciálne romantickej postavy.
Zdá sa však, že priame spojenie 14. februára so zjavným romantizmom a vyznaniami lásky sa začalo až o viac ako tisíc rokov neskôr v stredoveku. Slávny anglický básnik zo 14. storočia Geoffrey Chaucer, autor „Canterburských rozprávok“, je často považovaný za muža, ktorý vytvoril toto spojenie.

Ďalší básnici jeho príklad nasledovali, vrátane Shakespeara. Romantici prerozprávali históriu a premenili tento deň na deň o oddanosti, láske a dvorení.
Industrializácia v osemnástom storočí ešte viac uľahčila zanieteným párom masovú výrobu ilustrovaných romantických kariet a ďalších romantických predmetov a zvykov. Pohanské korene tej doby boli stále veľmi viditeľné s obrázkami Amora, rímskeho boha túžby a lásky, ktorý často zdobil karty. Odtiaľ deň postupne prerástol do miliardového priemyslu, ktorým je dnes.

Not just robots, but especially strong moral lessons. That is the essence of Karel Čapek's work

Karel Capek (na fotografii) napísal dielo R.U.R. počas pobytu v Trenčianskych Tepliciach, názov robot mu však navrhol jeho brat Josef. Foto: Wikimedia Commons

Vyhnime sa citátom vytrhnutým z kontextu

V dobe všadeprítomného internetu a rýchlych informácií je veľmi jednoduché skĺznuť k povrchnosti. Na Facebooku často čítame citáty známych ľudí, ktoré nás poúčajú o bohatstve, úspechu, morálke, ktoré negatívne hodnotia svet a ostatných ľudí. Tieto citáty mnohí bez rozmyslu ďalej zdieľajú a dokonca sa nimi čiastočne riadia aj napriek tomu, že si vôbec neoverili kontext citátu alebo jeho pravosť. Takto sa veľmi ľahko dodá morálny základ aj slovám od Hitlera a naopak, hodnotné osobnosti „trpia“ na klamstvá šírené internetom v ich mene – všetci dobre poznáme ten známy hoax údajne od Milana Lasicu o pokazenom mlieku a zlých porevolučných časoch.

Existuje jeden zaručene funkčný a správny spôsob, ako rozpoznať hlúposti a klamstvá vytrhnuté z kontextu – vzdelávať sa  a čítať celé knihy. Nejde pritom len o formálne vzdelanie, ale aj to, ktoré získavame spontánne počas aktívneho života. Racionálnemu človeku je totiž zrejmé, že ten či onen citát je možné tak posadiť do iného kontextu, že jeho pôvodný význam je celkom zatlačený do úzadia. Čítanie je jediný spôsob, ako pochopiť dôležitosť tohto kontextu a nenechať sa ním v budúcnosti tak ľahko oklamať.

Som veľký fanúšik tvorby Karla Čapka (9.1.1890 – 25.12.1938) a tak trocha si budem fandiť, že mám v jeho dielach výborný prehľad. Nie, tento Čapek nie je ten Čapek, ktorý písal príbehy o pejskovi a kočičce, to bol jeho brat, Josef. V tvorbe Karla sa stretávajú morálka, chtíč po moci, ľudské neresti, ľudská ješitnosť, zmysel života, význam bolesti a pravdy… skrátka všetko, čo môže osloviť človeka, ktorý iba nekonzumuje obsah, ale aj sa ho snaží pochopiť.

Kvalita Čapkových diel ďaleko prevyšuje moderných autorov a dokonca s nadhľadom strčí za klobúk množstvo amerických a ruských spisovateľov, o ktorých sa deti učia na školách. A nie je to iba o robotoch, ktorí ho preslávili vďaka jeho dielu R.U.R.  V nasledujúcom príspevku vyberieme niekoľko diel, ktoré podľa nášho názoru stoja za pozornosť a čas.

 

Karel Čapek vpravo s T.G. Masarykom | Autor: Neznámy – Dějiny zemí Koruny české, Voľné dielo, Odkaz

Bílá nemoc

Divadelná hra, ktorú by mali povinne sledovať všetky osobnosti politického života. Hoci bola Biela nemoc napísaná v medzivojnovom období, je nanajvýš aktuálna práve dnes. Dá sa prečítať už aj ako kniha alebo pozrieť ako film a je dobrou výstrahou pred populistickými osobnosťami, ktorých je práve teraz až priveľa.

Dielo upozorňuje na túžbu po vojne, po moci, chamtivosť a politický populizmus a dáva ich do kontrastu s nenápadným človekom schopným liečiť smrteľné choroby. Jeho podmienkou je, aby už neboli vojny. Nič viac. Aj napriek tomu sa stretáva s veľkým nepochopením a politici a bežný ľud chcú radšej smrť, vojnu a moc, ako liek na pandemickú chorobu.

Autor sa medzi riadkami pýta, čo je vlastne človek schopný spraviť pre moc. Upozorňuje na silu politického populizmu a na to, čo sa v psychológii nazýva deindividualizácia.

 

Vražedný útok

Skvelá poviedka, ktorú prečítate za niekoľko minút, ale zanechá vo vás stopu. Samozrejme, potrebujete k tomu aspoň štipku sebareflexie. Istého úradníka sa jedného večera snaží niekto streliť zbraňou, zatiaľ čo on sedí doma a počúva rádio. Páchateľ cez okno netrafí a ujde, úradník alarmuje žandárov a začína premýšľať, prečo by ho niekto mohol chcieť zabiť.

Tvrdí, že nemá nikoho, kto by ho mohol nenávidieť, pretože on sa stará iba o seba, je poctivý pracant a prakticky samotár. Až potom začne spomínať na všetky tie drobné prehrešky, ktorých sa dopustil v rozhovoroch s ľuďmi, na nedostatky v jeho povahe a iné veci, ktorým nikdy nevenoval pozornosť. Zisťuje, že je tak veľa ľudí, ktorí by mohli nenávidieť, že mu až z toho príde smutno.

Poviedka núti čitateľa, aby sa tiež zamyslel nad svojím životom a nad tým, či jeho správanie nemôže viesť k tomu, že ho ľudia znenávidia.

 

Člověk, který nemohl spát

Ďalšia vynikajúca poviedka, ktorej predmet je možno dôverne známy aj vám. Keď človek nevie spať, rozmýšľa nad všetkými tými vecami, ktoré na sebe neznáša a ktoré na ňom nemajú radi ostatní. Keď človek dlho nevie zaspať, začína sa v ňom prebúdzať svedomie a oveľa intenzívnejšie si uvedomuje vlastné zlyhania, nedokonalosti a hrubosti. Oveľa viac si všíma, ako sa k nemu počas dňa správajú ostatní a spomína na trápnosti, ktoré zažil ešte ako dieťa.

Spánok je niečo ako očista tela aj mysle, preto nevieme bez neho žiť. Čapek tvrdí, že to, čo nazývame náš život, je v skutočnosti iba taký výber. Že by sme nevedeli žiť svoj život, keby sme z neho väčšinu počas cesty nepostrácali.

Morálne ponaučenie z tejto poviedky je podobné Vražednému útoku vyššie. Obohacuje ho však o skutočnosť, že náš mozog funguje ako filter, ktorý nám občas ukáže iba tie negatívne stránky života, hoci nie sú vždy tak zásadné a dôležité. Rovnako to však platí aj naopak a nemali by sme sa nechať naivne zlákať ideou o vlastnej dokonalosti a jedinečnosti.

 

Obyčejný život

Román Obyčejný život je súčasťou trilógie Hordubal / Povětroň / Obyčejný život, ktorú mnohí považujú za najvýznamnejšie Čapkovo dielo. Obyčajný život nám prezrádza životné skúsenosti jedného celkom obyčajného a na starobe zabudnutého pána, ktorý sa na sklonku života rozhodne o sebe napísať čo najviac. Chce mať poriadok vo všetkom, aj vo vlastnom živote.

On sám tvrdí, že bol jeho život jednoduchý a obyčajný, avšak po dôslednejšom rozpisovaní sa ukáže, ako veľmi blízky je tento život nám – čitateľom. Koľko trápení a radostí si aj taký celkom obyčajný človek odžije, aké má skúsenosti a zlyhania. Čapek týmto dielom dokazuje, že každý jeden život je dôležitý, nikto nie je menej a nikto nie je viac. Každý žije taký život, aký mu prišiel do cesty a nemožno povedať, že ten či iný bol oveľa jednoduchší.

 

Věc Makropulos

Hru Věc Makropulos ste v podobe opery mohli zažiť aj na doskách Slovenského národného divadla v jeho historickej budove v Bratislave. Bez ohľadu na to, či ste navštívili operu alebo činohru, stretli ste sa s rovnakým dejom aj textom.

Ústrednou postavou hry je Elina Makropulos, ktorá kedysi dávno získala a využila príležitosť na dlhovekosť. Po stáročiach života sa z nej však stala egoistická, chladná a rozvážna žena takmer bez schopnosti brať život vážne.

Záver hry je diskusia o tom, či je vôbec správne, aby existoval liek na dlhovekosť. Je správne, aby ľudia, ktorí majú peniaze, žili dlhšie, ako tí chudobní? Majú mať bohatí privilégiá? A čím by si ich mali zaslúžiť, skutočne iba peniazmi? Čo ak by liek na dlhovekosť získal diktátor alebo zlý človek, zneužil by ho na nesprávne ciele? Věc Makropulos nie je iba o lieku samotnom, je to reflexia na svet, v ktorom sú bohatí privilegovaní aj bez toho, aby si to zaslúžili a chudobní odsúvaní za okraj.

 

R.U.R.

Najslávnejšia hra od Karla Čapka je akronymom pre Rossum’s Universal Robots. Rossum bol podľa hry vynálezca umelého života a tvorca umelých ľudí. Nazval ich roboti (nie roboty), pretože ich úlohou bolo pracovať za ľudí. Roboti vyzerali celkom ako ľudia, ale nemali dušu, emócie, záujmy a ani bolesť. Tá sa do ich výroby pridala až neskôr v záujme zvýšenia bezpečnosti.

Dej sa odohráva kdesi na ostrove mimo civilizácie, kde je továreň na robotov. V centrále sedí šéf celého koncernu R.U.R. s plánom celkom zmeniť ľudstvo a vrátiť ho späť do Rajskej záhrady. Má záujem vyrobiť toľko robotov, až ľudia nebudú mať dôvod pracovať a budú sa môcť venovať iba sebazdokonaľovaniu.

Chýbajúca potreba práce však znamená, že ľudia nie sú potrební. Muži, ktorí sú leniví a žijú bez práce, sú zbytoční, nemajú právo mať deti a tie sa celkom prestanú rodiť. Roboti pribúdajú, ľudstvo zlenivie, rozmaznáva sa prebytkom, venuje sa orgiám a stráca mieru.

Pomocou diela R.U.R. chce Karel Čapek zdôrazniť nevyhnutnosť práce, pokory a únavy. Chce povedať, že každý z nás tieto veci vo svojom živote potrebuje, pretože inak by sa z nás stali rozmaznané lenivé tvory neschopné života, čo by sa pretavilo do zániku ľudstva.

 

 

 

 

Tento dron lieta pomocou technológie, ktorú navrhol Leonardo da Vinci

Leonardo da Vinci

Leonardo da Vinci bol taliansky renesančný architekt, maliar, sochár, hudobník a tiež vynálezca. Vďaka jeho umeleckej tvorbe je všeobecne známy ako autor obrazov Mona Lisa and Posledná večera. Svoj talent však rozvíjal aj v technologickej oblasti. Tak v 80. rokoch 14. storočia vznikol jeho návrh „helikoptéry“. V danej dobe však neexistoval potrebný materiál, ktorý by da Vinci mohol použiť na stavbu tohto stroja a teda svoj vynález nikdy neotestoval. K dispozícii mal totiž z „ľahkých“ materiálov v období renesancie maximálne drevo a kožu. Ľudstvo tak doteraz netušilo, či ním načrtnutá helikoptéra mohla vôbec vzlietnuť.

Da Vinci mal pravdu

Austin Prete, študent leteckého inžinierstva na univerzite University of Maryland, sa spolu s tímom zaoberal takmer dva roky zdokonaľovaním dizajnu da Vinciho vrtuľníka. Vďaka moderným ľahkým materiálom dokázali to, čo Leonardo da Vinci nemohol zvládnuť a dotiahli tak jeho nápad dokonca. K dispozícii už totiž mali materiály ako hliník a plasty spolu s elektromotormi, výkonnou batériou a počítačmi, ktoré im umožnili navrhnúť prototyp a tiež simulovať jeho aerodynamické vlastnosti.

Nákres Leonarda da Vinciho [Wikimedia Commons] 

Austin použil da Vinciho náčrty na vytvorenie funkčného dronu. Skonštruoval tak bezpilotnú kvadrokoptéru veľkosti asi ako DJI Mavic Air 2, ktorý ale namiesto vrtúľ dostal „vzdušné skrutky“ inšpirované da Vinciho náčrtom. Vzdušná skrutka využíva koncepciu Archimedovej skrutky na to, aby zariadenie dokázalo vytvoriť vír vzduchu, ktorý ho následne ťahá smerom nahor.

Dron Crimson Spin

Ako sme už spomínali, dron, ktorý Austin Prete spolu s tímom vyrobil, má štyri vzdušné skrutky. Tie sú vyrobené z tenkého plastu s kovovou konštrukciou a ich pohyb zabezpečuje elektromotor ako pri klasickej kvadrokoptére. Tu prichádzame k prvej odlišnosti s da Vinciho návrhom, podľa ktorého mal byť pohon helikoptéry zabezpečený ľudskou silou. Da Vinci tiež navrhoval použiť len jednu vzdušnú skrutku, Austin ich však nakoniec použil viac.

Kvadrokoptéra vytvorená podľa návrhu Leonarda da Vinciho [Austin Prete/University of Maryland] 

Pohyb Austinovho dronu sa rovnako ako pri konvenčných dronoch, ovláda zmenou rýchlosti jednotlivých „vrtúľ“. Dron sa tak naklápa podľa toho, ktorý motor spomalíme alebo mu naopak otáčky zvýšime. O tieto jemné úkony sa samozrejme stará riadiaca doska, ktorá prijíma informácie z ovládača. Austin so svojím tímom však musel vyriešiť mnoho výziev. Jednou z nich bola zväčšená hmotnosť vzdušných skrutiek v porovnaní s vrtuľami klasických dronov, a tiež nestabilita vyplývajúca z ich veľkosti.

Austin Prete už so svojím dronom absolvoval niekoľko krátkych letov. Video zachytávajúce let jeho dronu prezentoval na konferencii Transformative Vertical Flight 2022 v San Jose v Kalifornii. Aj sám Austin bol prekvapený nad úspechom jeho prvého letu. Austin, ako aj ďalší členovia tímu, bol spočiatku skeptický. O to viac ale boli všetci nadšení, keď im po skúškach prototypov vytlačených na 3D tlačiarni a niekoľkých počítačových simuláciách vyšli sľubné výsledky.

Využitie da Vinciho dizajnu

Projekty dopravných prostriedkov, ktoré využívajú vertikálny vzlet a pristátie, sú v poslednej dobe veľmi populárne. Spoločnosti sa o ne zaujímajú najmä pre ich potenciálnu schopnosť doručovať balíky alebo prevážať ľudí. Pravdepodobne nebudeme lietať na vrtuľníku zostrojenom podľa 530-ročného návrhu, no aj napriek tomu dizajn vzdušnej skrutky prináša niekoľko výhod.

Výhody

Jeho hlavnou výhodou je, že pri pohybe dron vďaka dizajnu jeho vzdušnej skrutky nevyvoláva pod sebou tak silné prúdenie vetra ako normálny rotor helikoptéry. Pri vzlete alebo pristávaní tak dron nenarúša svoju štartovaciu alebo pristávaciu zónu. Taktiež by mala byť vzdušná skrutka tichšia. Austin Prete už na ďalšom vývoji pokračovať nebude, nakoľko z univerzity odchádza. Verí však, že by sa dal dizajn vylepšiť najmä optimalizáciou geometrie a neskôr využiť vo svojej zväčšenej podobe aj na prepravu ľudí.

Tomu by však musel predchádzať výskum v oblasti výkonu a spoľahlivosti jeho dizajnu. Dúfa tiež, že bude zo strany technologických spoločností záujem o financovanie, vďaka čomu by výskum na univerzite mohol naďalej pokračovať. Nateraz je ťažké predpovedať, aké by v budúcnosti mohlo byť využitie vzdušnej skrutky. Už dnes je však jasné, že drony majú potenciál pomáhať ľuďom pri práci od oblasti zdravotníctva až po poľnohospodárstvo.

 

 

Zdroje: The Drive, Interesting Engineering, Gizmodo, PC Gamer, CNET

Digitálna móda: Čo budeme nosiť v metaverse?

Ľudia si už roky obliekajú digitálne doplnky prostredníctvom filtrov na sociálnych sieťach a trh s hernými skinmi predstavuje podľa odhadov priemysel v hodnote niekoľkých miliárd dolárov. Potom je tu nedávne oznámenie Facebooku o jeho plánoch na vybudovanie Metaversu. Hoci to znie zvláštne a futuristicky, spájanie digitálneho a fyzického sa deje práve teraz.

Skin je grafický alebo zvukový súbor na stiahnutie, ktorý mení vzhľad postáv vo videohrách. Skiny sú čisto estetické. Nezvyšujú schopnosti postavy ani neovplyvňujú výsledok hry.

Viaceré značky z oblasti módy a technológií sa čoraz viac nadchýnajú pre možnosti digitálnej módy. Vsádzajú na to, že virtuálne odevy nebudú slúžiť len na volania cez Zoom, ale že ich bude možné nosiť v rôznych digitálnych svetoch (metaverse).

Najprv sa dostala digitálna móda do povedomia v hrách, neskôr dosiahla úspech na sociálnych sieťach. A nakoniec ju možno budeme nosiť aj na svojom tele v reálnom svete prostredníctvom okuliarov s rozšírenou realitou (AR).

Svetové značky

Niektorí veľkí módni hráči už začali využívať herný trh. V roku 2019 Louis Vuitton navrhol grafiky pre hru League of Legends. Nike a Ralph Lauren tento rok ponúkli doplnky pre avatarov prostredníctvom platformy Roblox. Mimo herného prostredia umožnili NFT širšie speňaženie digitálnej módy. Na jeseň tohto roku sa kolekcia NFT značky Dolce & Gabbana predala za 1 885 719 ETH, čo v tom čase zodpovedalo 6 miliónom amerických dolárov.

Digitálna móda je vizuálna reprezentácia oblečenia vyrobeného pomocou počítačových technológií a 3D softvéru.

The Fabricant – Digitálny módny dom

„Vždy digitálne, nikdy fyzicky.“

The Fabricant je digitálny fashion dom. Vyvíja komplexné 3D návrhy pre zákazníkov a spotrebiteľov, od konceptu až po realizáciu. Špecializuje sa iba na digitálnu módu, ktorú možno používať a obchodovať s ňou vo virtuálnej realite.

„Ako spoločnosť kreatívnych technológov si predstavujeme budúcnosť, v ktorej móda presahuje fyzické telo a naša digitálna identita preniká do každodenného života a stáva sa novou realitou. Fabricant bude lídrom hnutia, ktoré vyzdvihne človeka na ďalšiu úroveň existencie. Budujeme podnik, ktorý sa na túto možnosť pripravuje.“  The Fabricant

DRESSX: Módna platforma pre viaceré značky, ktorá je výlučne digitálna

DRESSX je medzinárodný digitálny veľkoobchodný predajca módy viacerých značiek. Ponúka digitálne módne kolekcie súčasných značiek a návrhárov. Spoločnosť DRESSX práve spustila aplikáciu, v ktorej sa tvorba obsahu s novým oblečením stala ešte jednoduchšou. Digitálny vzhľad možno aplikovať v rozšírenej realite (AR) na videá a fotografie. Platforma sa snaží obmedziť výrobu spotrebných predmetov, ktoré sa môžu nosiť len raz alebo dvakrát. Rýchlosť výroby digitálneho kúsku odevu je oveľa vyššia ako pri výrobe fyzických odevov, čo znamená, že môže uspokojiť zákazníkov fast-fashion bez použitia prírodných či umelých surovín.

Digitálne oblečenie je ekologické

Odpad je v módnom priemysle stále aktuálnym problémom. Prispieva k zmene klímy viac ako ročné emisie z leteckej a námornej dopravy dohromady. Ak budú trendy pokračovať, do roku 2050 by mohol predstavovať štvrtinu svetového rozpočtu na emisie oxidu uhličitého. Aj keď recyklujeme plastové fľaše alebo vyrábame organickú bavlnu, spotrebuje sa oveľa viac vody ako pri produkcii digitálnej módy.

Načo mi je digitálny odev?

According to Replicant (digitálneho marketu s oblečením) je to nová skúsenosť s vnímaním seba samého a interakciou so svetom a ľuďmi okolo. Príležitosť vyjadriť sa bez toho, aby ste poškodili planétu. Niekedy sa môže objaviť pochybnosť, ale je to presne taký istý druh zmyslového zážitku ako požičanie si filmu, čítanie kníh, hudba, návšteva divadla alebo umeleckej galérie.

Jednou zo základných funkcií oblečenia je tá spoločenská.

Váš imidž je vždy výpoveďou, prejavom vašej nálady, záujmov, sympatií a antipatií a vašej sebaidentifikácie.