iNSTRID

Zem sa opotrebúva, dá sa to zastaviť?

Zvyšovanie priemernej teploty už nepatrí medzi správy, ktoré by niekoho prekvapili. Naša Zem zažíva globálne otepľovanie a každým rokom môžeme pozorovať zvýšený počet lesných požiarov, extrémnych teplotných rozdielov a roztopených ľadovcov. Keďže je na svete viac než sedem miliárd obyvateľov, nedokážeme zabezpečiť v rovnakom čase tú najlepšiu ochranu pred prírodnými katastrofami. Takisto je dopad globálneho otepľovania rozdielny v mestách a na vidieku. Postupne prichádzame na to ako zaobchádzať so zariadeniami uľahčujúcimi život, no zároveň je dôležité vnímať čo sa deje s našou planétou.

Každý človek za sebou zanecháva uhlíkovú stopu – pri nákupe, používaní elektrických spotrebičov alebo keď si sadne do auta a zapne kúrenie. Emisie z týchto a ďalších činností sa uvoľňujú do atmosféry a majú veľký dopad na stav zemského podnebia.

Klimatizácie sú stále súčasťou množstva domácností a firiem. zdroj: pexels.com

„Dopyt po elektrine sa v lete sa kvôli využívaniu klimatizácii veľmi zvyšuje,“ povedala Susana López, pracovníčka výskumného a technologického centra Tekniker v Španielsku „Budeme musieť nájsť riešenia, ako poskytovať chladiace služby bez zvýšenia nášho dopytu po energii, a diaľkové chladenie je určite jedným z kúskov skladačky.“

Iné krajiny takto fungujú roky, Európa je na začiatku

Systém ústredného chladenia nie je novinkou na iných kontinentoch. Na jeho princípe sa ochladzujú budovy v Spojených arabských emirátoch či Singapure. Europe však za týmto ekologickejším spôsobom znižovania teplôt v budovách značne zaostáva. Naďalej sa využívajú hučiace klimatizácie, ktoré spotrebujú veľké množstvo energie, najmä v letných mesiacoch. Keďže sú zmieňované denné teploty stále vyššie, tieto zariadenia sa ľudia používajú oveľa skôr než ako bývalo zvykom.

Švédsko sa pomerne rýchlo adaptovalo na ekologickejší spôsob ochladzovania. zdroj: unsplash.com

Prekvapivo, ústredné chladenie používali niektoré krajiny približne od 60. rokov minulého storočia. Pri snahe dosiahnuť príjemnejšie teploty sa voda privádza do budov potrubím z centrálneho zariadenia, kde bola ochladená. Táto voda sa potom môže použiť vo ventilačných systémoch. Vzduch prúdiaci okolo potrubia tlačí studený vzduch do budovy cez vetracie otvory, aby fungoval ako klimatizácia, pričom voda sa potom recykluje na opätovné ochladenie.

Európsky trh však takýto spôsob ochladzovania príliš nevyhľadáva – využíva ho iba jedno percento v rámci všetkých krajín. Ak sa však na štáty pozrieme individuálne, príklad si rozhodne môžeme brať od Švédov, ktorých trhový dopyt sa pohybuje na úrovni 25%. Systém sa stále častejšie vyhľadáva pre administratívne budovy než bežné bytové zariadeniach.

Výhody ústredného chladenia

V porovnaní s klasickým chladiacim systémom je ekologickejší prístup desaťkrát viac úspešnejší pri redukovaní spotrebovanej energie vo veľkých budovách. Je to zároveň významný krok potrebný na dosiahnutie uhlíkovej neutrálnosti.

Moderne vystavaná strecha ponúka oveľa viac možností než aby ostávala pri fádnom dizajne. zdroj: pixabay.com

Ak vám prekáža hluk pri používaní klimatizácie, ústredné chladenie nielenže nevydáva nepríjemný zvuk, ale aj nezaberá väčšinu strešnej plochy. Miesto sa teda môže využiť kreatívnejšie – záhrada alebo posedenie na streche určite zlepší celkový vzhľad budovy.

Obnoviteľné chladenie je oveľa efektívnejšie ako tradičné klimatizačné systémy. Tie sa často spoliehajú na zariadenia postavené na vrchu budovy, spotrebúvajúce veľa energie. Ekologickejšie chladenie môže tiež ťažiť z odberu vody z prírodných zdrojov (jazerá), aby sa znížili energetické požiadavky.

Najnovšia činnosť európskej komisie

V decembri 2021 Európska komisia zverejnila novú metodiku na výpočet množstva chladenia z obnoviteľných zdrojov smerujúcim k dosiahnutiu cieľov v ekologickom vedomí. Chladenie predstavuje v niektorých krajinách Európskej únie 5 až 20 % konečnej spotreby energie. Preto bolo prijatie metodiky výpočtu výdavkov energie aktuálnou a naliehavou otázkou pre EÚ a jej členské štáty.

Metodika odmení technológie, medzi ktoré patria vysoko účinné obojstranné tepelné čerpadlá a ústredné chladenie prostredníctvom na základe prepracovaného systému. Stimuluje tiež zavádzanie inovatívnych chladiacich technológií, predovšetkým solárneho chladenia slúžiaceho na spotrebu energie a zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov na chladenie.

Zdroje: www.ec.europa.eu , www.iifiir.org

Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com

Damien Hirst pózuje so svojimi diela z NFT kolekcie (Zdroj: Damien Hirst Twitter)

Damien Hirst je britský maliar a konceptuálny umelec. Vo svojom umení sa zaoberá márnosťou, smrťou a znovuzrodením, medicínou a technológiou. Hirst sa preslávil najmä v 90. rokoch, keď prezentoval zakonzervované mŕtve zvieratá vo formaldehyde ako umenie. Jeho práca spochybňuje systémy viery a sleduje neistotu, ktorá je podľa neho základom ľudskej skúsenosti. V roku 1995 získal za svoje diela hlavné britské ocenenie za súčasné umenie: Turnerovu cenu. Dnes je známy aj vďaka svojim spoluprácam so známymi značkami.

„Ľudia sa boja zmien, preto v nich opakovaním vytvárate istý druh viery. Je to ako dýchanie. Vždy ma priťahovali série a dvojice. Jedinečná vec je dosť desivý objekt.“  Damien Hirst

Release Info: Damien Hirst x Vans Vault Collection – https://t.co/zUx0v7ExZC pic.twitter.com/zkSIdyv32T

— KicksOnFire (@kicksonfire) November 28, 2019

Aký bohatý je Damien Hirst?

Podľa zoznamu, ktorý v roku 2009 zostavil britský denník Sunday Times, je Hirst najbohatším žijúcim umelcom na svete. 56 ročný umelec disponuje s majetkom približne 388 miliónov dolárov. Podľa odhadov jeho majetok dnes môže dosahovať až jednu miliardu dolárov.

Najdrahšie diela

Platinová lebka vykladaná diamantmi bola predaná investičnej skupine za cenu 100 miliónov dolárov. Najviac za jeden jeho obraz zaplatil kupujúci 19 213 270 dolárov. Hirst takisto predal aj niekoľko ďalších obrazov v podobnej cenovej škále. Medzi ne patril napríklad Zlaté teľa (2008) za 18 556 270 USD a Kráľovstvo (2008) za 17 150 010 USD. Ani po nadobudnutí obrovského majetku neprestáva Hirst vo svojej kariére. Minulý rok v júli spustil projekt The Currency. V rámci tohoto projektu vytvoril 10 000 fyzických obrázkov s farebnými bodkami a každý z nich potom konvertoval na NFT. Pri cene 2 000 dolárov za kus si ktokoľvek môže vybrať, či si verziu NFT ponechá, alebo ju spáli (zničí) výmenou za fyzickú verziu.

Život

Hirst vyrastal v katolíckej rodine v Anglicku. Už v ranom veku prejavoval záujem o hrôzostrašné a desivé veci. Jeho matka ho neskôr označila za morbídne dieťa. Ako tínedžer si rád prezeral ilustrované patologické knihy. Fascinovali ho obrazy chorôb a zranení. Aj napriek svojmu divokému správaniu a niekoľkým poblémom vyštudoval Hirst umenie na Goldsmith’s College na Londýnskej univerzite.

„Naučil som sa tam toho veľmi veľa. Jednou z najcennejších lekcií bolo, že neexistujú žiadne pravidlá. Raz som vytvoril niečo, čo bolo veľmi konfrontačné a chaotické, len som náhodne skrutkoval veci dohromady. Bola to napoly socha, napoly maľba, bláznivá vec. Všetci učitelia na Goldsmiths boli pracujúci, známi, uznávaní umelci. Na mnohých umeleckých školách vyučujú neúspešní umelci, ktorí majú tendenciu učiť, čo umenie znamená, prostredníctvom veľmi negatívneho pohľadu. Preto bolo štúdium na Goldsmiths také neuveriteľné, tam sa k vám správali rovnako ako ku každému inému umelcovi. Od prvého dňa vás pripravovali na to, aby ste mohli vyraziť do sveta. Učili vás aj iné aspekty sveta umenia, nielen jeho funkciu. Nútili nás všetko zdôvodňovať a všetko spochybňovať. To bolo naozaj dôležité,“ takto obšírne sa vyjadril Hinst o svojich rokoch na Goldsmit’s College pre portál Alejandra de Argos

Happy Birthday Damien Hirst! pic.twitter.com/duwTzDKG

— Pedersen (@pedersen_photo) June 7, 2012

Hirst a jeho spolužiaci sa stali súčasťou vznikajúceho hnutia známeho ako Young British Artists. Hoci nie každý bol jeho morbídnou prácou nadšený, podporil ho známy reklamný titán a zberateľ umenia Charles Saatchi. Saatchi poskytol Hirstovi finančnú pomoc a začal zbierať Hirstove diela, čo výrazným spôsobom posunulo jeho karíeru umelca vpred.

Žralok

V roku 1991 mal Hirst prvú samostatnú výstavu v londýnskej Woodstock Street Gallery. Tu vystavil azda jedno zo svojich najpopulárnejších diel Fyzická nemožnosť smrti v mysli niekoho živého. Tento pomerne zložitý názov v skutočnosti označuje 14 metrov dlhú sklenenú nádrž s obrovským žralokom zakonzervovaným vo formaldehyde, ktorého Hirst kúpil od austrálskeho rybára.

I am at the amazing Great North Museum this morning @GNM_Hancock. A wonderful #GetNorth2018 exhibition – including this iconic Damien Hirst shark piece. pic.twitter.com/1WOuzca05l

— Michael Ellis (@Michael_Ellis1) June 22, 2018

Jediní hodní umelci sú tí, ktorí pre svoje presvedčenie všetko zahodia.

Po mandarínkach siahame najmä počas zimy and chrípkového obdobia. Sú nielen bohatým zdrojom vitamínu C, ale aj ďalších živín, ktoré udržujú organizmus v kondícií. Ich plody rastú na malých až stredne veľkých citrusových stromoch. Sýtozelená farba ich kôry sa v čase dozrievania sfarbuje do oranžova a dorastajú do šírky štyri až osem centimetrov.

Odkiaľ pochádzajú? Niektoré zdroje tvrdia, že prvé mandarínky vypestovali obyvatelia Číny a od nich je aj odvodený ich názov. Iné historické teórie hovoria o tom, že do Číny ich previezli obchodníci z Indie.  Hoci s istotou nevieme určiť krajinu pôvodu prvých mandarínok, v nutrične bohatej strave majú bez pochýb svoje miesto.

Ovocie plné živín

Podľa webového portálu healthline.com sa mandarínky môžu pochváliť výživnosťou. Ak zjeme jednu strednú mandarínku, dodá nám štvrtinu dennej dávky vitamínu C. Toto ovocie zároveň dopuje telo dôležitými minerálmi. Jedna stredná mandarínka obsahuje aj osem percent dennej dávky vlákniny.

Len nedávno na ich zdravotné benefity upriamil pozornosť aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto (RÚVZ). „V mandarínkach sú tiež vitamíny A, B1, B2, B6, B9 (kyselina listová) a vitamín E. Z mandarínok si náš organizmus doplní viacero minerálov, hlavne draslík, horčík, fosfor, vápnik, sodík, mangán a železo,“ vyjadril sa RÚVZ. Informoval o tom spravodajský portál teraz.sk. 

Prečo ich zaradiť do jedálnička?

Sladká a šťavnatá chuť dodá telu nielen energiu, ale aj potrebné živiny. Je len na vás, či si ich vychutnáte vo forme smoothie, šťavy, v koláči alebo len ošúpete a zjete na desiatu. Vitamíny, minerály a stopové prvky, ktoré mandarínky obsahujú, budú mať na zdravie rovnaký účinok v akejkoľvek forme. Podľa portálu healthline.com sme vytvorili zoznam piatich zdravotných benefitov tohto šťavnatého ovocia.

Ilustračný obrázok, zdroj pexels.com.

1. Udržujú zdravú pokožku a tkanivá

Je všeobecne známe, že bohatým zdrojom vitamínu C, antioxidantu, ktorý posilňuje imunitný systém, sú práve citrusy. Avšak tento antioxidant taktiež zlepšuje integritu pokožky a tkaniva. Vysoké dávky vitamínu C môžu v určitých situáciách dokonca skrátiť čas hojenia rán.

2. Prospievajú tráveniu

Mandarínky obsahujú vlákninu, ktorá môže byť rozpustná alebo nerozpustná. Citrusové plody sú obzvlášť bohaté na rozpustnú vlákninu. Tento druh vlákniny tvorí v tráviacom trakte gél. Ten nasáva do čreva vodu, aby zmäkčila stolicu, čo môže uľahčiť pohyby čriev.

Význam rozpustnej vlákniny vysvetľuje RÚVZ: „Ovocie obsahuje rozpustnú vlákninu pektín, ktorá napomáha pri trávení, plynatosti a znižovaní hladiny zlého cholesterolu v krvi.“

Avšak mandarínky obsahujú aj nerozpustnú vlákninu, dokonca jej obsahujú viac než iné druhy ovocia. Nerozpustná vláknina prechádza črevom bez rozkladu, pomáha prechodu skonzumovanej stravy cez tráviaci trakt a zvyšuje objem stolice. Pomáha pri zápche alebo nepravidelnej stolici. Zároveň podporuje citlivosť tela na inzulín a chráni pred cukrovkou.

3. Držíte diétu? Mandarínky ju nezruinujú

   Ak hľadáte zdravý snack, mandarínky sú ideálnou voľbou. Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com

Tým, že majú mandarínky nízky glykemický index, neuškodia diabetikom ani ľuďom, ktorých trápi nadváha či obezita alebo chcú schudnúť. „Vo vyššom množstve je v mandarínkach prítomný synefrín, ktorý pomáha uvoľniť upchatý nos a dokáže tiež spaľovať tuky,“ poukazuje na to  aj RÚVZ.

4. Znižujú riziko obličkových kameňov

Rozsiahla populačná štúdia našla spojenie medzi stravou bohatou na citrusové plody a zníženým rizikom obličkových kameňov. Obličkové kamene sú kryštalizované minerály, ktoré telo vylučuje močom a ich prechod býva mimoriadne bolestivý.

Zatiaľ čo hladina citrátu v moči spôsobuje tvorbu určitých typov obličkových kameňov, pravidelná konzumácia citrusov môže zvýšiť hladinu citrátu, o ktorom sa predpokladá, že znižuje riziko obličkových kameňov.

5. Chránia telo pred rakovinou

Mandarínky sú bohaté na zdraviu prospešné flavonoidy, teda rastlinné zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú vo viacerých potravinách. Tento typ antioxidantov zabezpečuje v tele rovnováhu voľných radikálov.  Nerovnováha totiž môže viesť k oxidácii, ktorá zapríčiňuje starnutie, ale aj rakovinu or ochorenia srdca.

Flavonoidy zároveň potláčajú gény, ktoré podporujú rast rakovinotvorných buniek a deaktivujú zlúčeniny podporujúce rakovinu. Konzumácia mandarínok teda teoreticky môže zabraňovať vzniku rakoviny, avšak nie je zrejmé, koľko mandarínok by sme museli zjesť, aby sa tieto účinky prejavili.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva zároveň dodáva, že mandarínky prispievajú k zmierneniu reumatických bolestí, znižujú riziko infarktu a cievnej mozgovej príhody.

Ako ich skladovať?

Mandarínkam sa nič nestane, ak ich skladujeme týždeň v špajze s izbovou teplotou, ideálne na tmavom mieste. V chladničky vydržia čerstvé dokonca až šesť týždňov. Pozor na teplotu! Keďže majú tenkú šupku a obsahujú 85 % vody, nedarí sa im dobre pri teplotách pod nulou.

Ako numizmatika skúma vybrané platidlá

Ľudia zaoberajúci sa numizmatikou zbierajú nielen najcennejšie mince, ale aj žetóny a iné platidlá. Pri štúdií sa hodnotia fyzické kvality predmetov –  vzhľad, rok výroby, metalurgia či miesto, kde daná minca vznikla.  Dbá sa aj na charakteristiku politického, ekonomického a historického prostredia v čase výroby. Existuje mnoho spôsobov ako určiť hodnotu zberateľského predmetu. Najlepším spôsobom je preskúmať skutočne predané mince a zaznamenať ceny, ktoré dosiahli.

Zbieranie mincí siaha až do stredovekej Mezopotámie. Kvôli tejto dlhej histórii mnohí ľudia očakávajú, že staršie mince budú mať väčšiu hodnotu. Príkladom sú Spojené štáty americké. V rámci časového hľadiska nemajú dlhú históriu, ich mince sú však veľmi žiadané a často hodnotnejšie ako tie zo starovekého Grécka.

Fugio cent

Cent pomenovaný po zakladateľovi USA Benjaminovi Franklinovi, mohol byť prvou mincou, ktorá sa dostala do obehu v novovzniknutých Spojených štátoch. Od roku 1783 oslavuje americký ľud 4. júl ako Deň nezávislosti.

Na rube mince je motto „Sme jeden“ s 13 článkami v reťazi, symbolizujúcimi prvých 13 amerických štátov. Pre patriotov sa vytvorila aj podložka pod šálku, na obrázku. zdroj: pinterest.com

Minca zobrazuje slnko a slnečné hodiny s latinským mottom „fugio“, čo naznačuje, že slnko a čas letia. V spodnej časti mince sa píše „starajte sa o svoje veci“, čo je výzva pre nositeľa, aby doslova venoval pozornosť svojim obchodným záležitostiam. Fugio cent je jedným z dostupnejších kúskov, cena začína na niekoľkých stovkách eur. Zriedkavejšie varianty sa ale dokážu predať za desaťnásobne vyššie ceny.

Florén Eduarda III. z roku 1343

Florén označuje platidlo používané počas 50-ročnej vlády anglického kráľa Eduarda III.. Jednoznačne patrí medzi najcennejšie mince, pretože na svete existujú iba tri. Dva exempláre odborníci umiestnili do Britského múzea v Londýne, pričom oba našli v roku 1857, konkrétne na severovýchode Anglicka (rieka Tyne). Tretiu mincu objavil hľadač pomocou detektora kovov v roku 2006. V aukcii sa predala za takmer 750 000 eur, v súčasnosti jej hodnota môže presiahnuť takmer 6 miliónov eur.

Predná strana mince zobrazuje kráľa Edwarda III. na tróne s dvoma hlavami leoparda na oboch stranách, zatiaľ čo na rube sa vyníma kráľovský kríž vo vnútri štvorlístka. Pre svoj dizajn je minca známa aj ako „Double Leopard“.

Stokilová kanadská minca

Drobné sú v našich peňaženkách väčšinou otravnou položkou, lebo pri ich „veľkosti“ zvyknú vypadávať v tých najnevhodnejších chvíľach. To nie je prípad špeciálnej edície kanadskej zlatej mince. V roku 2007 ju Guinessová kniha rekordov ju s váhou 100 kíl certifikovala ako najväčšiu zlatú mincu na svete.

Minca je široká 50 centimetrov a na prednej strane mince môžeme vidieť portrét kráľovnej Alžbety II., zatiaľ čo na rube je zobrazený list kanadského javora. Minca sa predala v aukcii v roku 2010 za niečo vyše 4 miliónov dolárov (3,27 milióna eur).

Zlatý dinár Umajjovcov

Pokiaľ ide o najcennejšie mince, nesmieme vynechať dinár z roku 723. Dôvodom je, že ju vyrazili zo zlata vyťaženého na mieste, ktoré vlastnil moslimský vládca. Minca nesie označenie „baňa veliteľa veriacich“ a je to prvá islamská minca, v ktorej sa spomína miesto v Saudskej Arábii. Podľa odborníkov je na svete asi dvanásť týchto kusov.

Minca o veľkosti palca je stará takmer 1300 rokov. zdroj: pinterest.com

V roku 2011 sa minca vydražila v aukcii za 5,2 milióna eur – ide o jednu z najdrahších aukčných mincí, ktorá sa kedy predala. V roku 2019 kurz jemne klesol a ďalší z kusov získal zberateľ za viac než 4 milióny eur.

Prvý strieborný dolár na svete?

Jednou z najdrahšie predaných mincí je nepochybne strieborný dolár z roku 1794. Jeho unikátnosť spočíva v domnienke numizmatikov, že je to úplne prvý dolár, ktorí vyrazili na území USA.

Z 1800 dolárov tohto druhu momentálne existuje možno 130. zdroj: pinterest.com

Mincovňu Spojených štátov amerických prvýkrát zaviedli do prevádzky v roku 1792 a prvé dva roky razila iba medené mince a niektoré vzorové mince. Nedotknutý exemplár strážili zberatelia viac ako 200 rokov. Nie je to totiž jediná minca z tejto výrobne, ale jej kvalita v porovnaní s vekom siaha takmer k dokonalosti. Aukčná spoločnosť Stack’s Bowers v januári 2013 vydražila vzácny kúsok za neuveriteľných 10 miliónov dolárov, čo je približne 8,8 milióna eur.

Prečítajte si o minci, ktorá nastavila nový peňažný rekord:

https://www.unitedlife.sk/zlata-minca-usa-double-eagle-sa-predava-za-rekordnych-189-milionov-dolarov/

Zdroje: www.bankrate.com, www.corporatefinanceinstitute.com, www.thesprucecrafts.com, www.workandmoney.com

Zdroj titulnej fotografie: pexels.com

Prvá NFT reštaurácia je inšpirovaná morskými plodmi, ktoré budú aj na jej menu. (Ilustračná foto: Tamas Pap)

Prvá NFT reštaurácia na svete sa bude otvárať už čoskoro. VCR Restaurant Group plánuje otvoriť  reštauráciu s názvom Flyfish Club. Otvorenie je naplánované na začiatok roka 2023. Miesto nie je známe širokej verejnosti. Zatiaľ len unikla informácia, že miesto má ovplývať ikonickým výhľadom na New York.  Pri vstupe sa bude od hostí vyžadovať, aby sa preukázali dokladom o členstve vo forme NFT (non-fungible token). Špecialitou reštaurácie má byť aj japonský majster v robení sushi, ktorý bude denne servírovať čerstvé ryby privážané priamo z Japonska. Aj keď pre vstup budete potrebovať kryptomenovú peňaženku, priamo v reštaurácii sa bude platiť v amerických dolároch.

Spoločenský klub

Tento VIP klub ponúka dva typy členstva. Štandardný typ so žetónmi s označením tuniaka žltoplutvého and exkluzívny typ, ktorý poskytuje členom prístup do súkromnej miestnosti omakase v klube. Exkluzívne žetóny budú mať rôzne vyobrazenia sushi a sashimi jedál.

Omakase doslovne znamená "nechávam to na vás“, sa najčastejšie používa pri stolovaní v japonských reštauráciách, kde zákazník necháva výber a podávanie sezónnych špecialít na šéfkuchárovi.

Štandardné členstvo sa spočiatku predávalo za 2,5 ETH (približne 7 900 USD), zatiaľ čo členstvo omakase sa ponúkalo za 4,25 ETH (približne 13 485 USD). Podľa Nation’s Restaurant News sa prvá várka 1 151 členstiev vypredala v priebehu niekoľkých hodín, zatiaľ čo ďalších 350 sa predalo v súkromnom predaji v decembri 2021. Majitelia tokenov ich môžu znovu predať alebo dokonca prenajať iným ľuďom. Zisk z predaja alebo prenájmu však, samozrejme, závisí od pretrvávajúceho dopytu po členstve.

https://twitter.com/theanthonywoj/status/1479543572286296068

Reštaurácia

Okrem špičkovej reštaurácie s morskými plodmi bude mať Flyfish Club  also koktailový salónik, miestnosť omakase (len pre členov najvyššej kategórie) a vonkajší priestor s rozlohou viac ako 900 m². Podľa zakladateľov nebude členstvo v klube len o špičkovom kulinárskom zážitku. Veľkú úlohu bude zohrývať kryptomena pomocou, ktorej ľudia komunikujú a prezentujú sa.

„Pomocou NFT ľudia digitálne komunikujú o tom, čo majú radi a kto sú. NFT sa pomaly zaraďuje k tradičným statusovým symbolom, ako sú napríklad značkové kabelky. Týmito symbolmi ľudia vyjadrujú svoj vkus a finančné prostriedky.“  David Rodolitz zakladateľ a výkonný riaditeľ VCR Group

Online svet

NFT nadšenci sa zvyčajne združujú online (významným príkladom je skupina Bored Ape Yacht Club) alebo sa zameriavajú na metaverse. Vo virtuálnom svete môžu ľudia vlastniť virtuálne nehnuteľnosti, umenie a dokonca aj jedlo.

Metaverse je 3D sieť virtuálnych svetov, ktoré sú zamerané na sociálne prepojenie ľudí. Do metaversu sa dostanete prostredníctvom náhlavných súprav s virtuálnou a rozšírenou realitou.

Bored Ape Yacht Club

BAYC je zbierka 10 000 unikátnych digitálnych zberateľských predmetov Bored Ape NFT. Jednotlivý Bored Ape token slúži ako členská karta jachtového klubu a poskytuje prístup k výhodám určeným len pre členov. Každý Bored Ape (znudený opičiak) je jedinečný. It is programovo generovaný z viac ako 170 možných znakov vrátane výrazu tváre, pokrývky hlavy, oblečenia a ďalších. Opice sú uložené ako tokeny na blockchaine Ethereum. Nákup jednej takejto opice stojí 0,08 ETH, čo predstavuje 230 EUR.

Two of the rare furs in the BAYC #NFT collection:

– Death Bot ☠️🤖
– Trippy🍄✨

Pre-Sale Ends Friday.

Ape in @ https://t.co/fETPKfYVmc pic.twitter.com/3f58tr80ku

— Bored Ape Yacht Club 🍌 (@BoredApeYC) April 29, 2021

Kanibalizmus v Európe a vo svete

Snáď nič nevyvoláva takú fascináciu a odpor zároveň, ako ľudský kanibalizmus. Zdá sa, že kanibalizmus existoval/existuje na celom svete, pričom takmer každá časť tela mala svoj účel. Čínske liečivé zlúčeniny zahŕňali ľudské orgány, ako aj nechty a vlasy, zatiaľ čo v ranom Grécku sa predpokladalo, že ľudská krv lieči epilepsiu.

A aj keď kanibalov v Novom svete odsudzovali ako divochov, Európania bežne konzumovali ľudské časti ako súčasť liečby. Napríklad Paracelsus, lekár zo 16. storočia, veril, že krv je zdravá na pitie. Hoci pitie čerstvej krvi nebolo bežné, ľudia, ktorí si nemohli dovoliť lekárenské výrobky, stáli pri popravách a katovi platili malý poplatok za pohár čerstvej krvi od odsúdených. Jeho stúpenci sa tiež snažili liečiť úplavicu liekmi, ktoré obsahovali ľudské lebky v prášku.

V Anglicku v 17. storočí sa prach zo spálených ľudských pozostatkov bežne používal pri liečbe epilepsie a bolesti žalúdka. V niektorých prípadoch sa vyžadovali špecifické typy pozostatkov: určitá zmes si vyžadovala telo ryšavého muža, ktorý zomrel obesením.

Jedenie tela nepriateľa bolo možno posledným aktom pomsty. Okrem preukázania nadvlády a vzbudzovania strachu sa považoval názor, že konzumácia nepriateľa umožňuje víťazovi vlastniť silu a statočnosť porazených.

Mŕtvola, po poprave, pitvaná pre budúce použitie. Zdroj: allthatsinteresting.com

Japonskí vojaci počas druhej svetovej vojny konzumovali vojnových zajatcov, zatiaľ čo Korowai z Novej Guiney mali právo jesť mužov považovaných za čarodejov.

Ugandský vodca Idi Amin, ktorého režim (1971 – 1979) bol známy svojou brutalitou, bol obvinený z kanibalizácie svojich oponentov a odpovedal nezaprením: „Nemám rád ľudské mäso. Je pre mňa príliš slané“.

O ostrovoch v Karibiku sa tiež predpokladalo, že pojedali svojich nepriateľov a Európania používali tvrdenia o kanibalizme na ospravedlnenie vraždy a zotročovania mnohých pôvodných obyvateľov. Hoci sa o pravdivosti obvinení proti Karibom stále diskutuje, termín kanibalizmus pochádza zo skomoleniny ich mena.

Kmeň Chimbu, ktorý žije v odľahlej horskej oblasti Papuy-Novej Guiney. Zdroj: dailymail.co.uk

Neslávne aktívna Papua-Nová Guinea

V Papue Novej Guinei je niekoľko rôznych kultúr, o ktorých je známe, že zabíjali a jedli ľudí, hoci pravdepodobne nepraktizovali kanibalizmus už niekoľko desaťročí. V roku 2011 navštívil britský moderátor ľudí z Biami – skupinu, ktorá kedysi praktizovala kanibalizmus a radi o ňom hovoria. Starší člen kmeňa povedal o jednom prípade, keď členovia kmeňa zabili dve ženy podozrivé z toho, že zle hovorili o umierajúcom manželovi. Muž povedal, že ženy opekali nad ohňom ako prasatá, rozrezali ich mäso, a nakoniec obe zjedli.

Napríklad o kmeni Fore v Papua-Nová Guinea bolo známe, že jedli telá svojich zosnulých. Táto prax sa považovala za prejav lásky a rešpektu, ktorý zabraňuje hnitiu mŕtvol alebo ich požieraniu hmyzom. Okrem toho si mysleli, že rituál chráni telo pred akýmikoľvek nebezpečnými duchmi.

Praktizovanie kanibalizmu tu viedlo k rozšíreniu smrteľnej mozgovej choroby nazývanej kuru, ktorá spôsobila v skupine ničivú epidémiu. Ale nie všetci členovia kmeňa zomreli – niektorí z nich nesú gén, ktorý chráni pred kuru a inými chorobami. Kmeň prestal praktizovať kanibalizmus v 50. rokoch, čo viedlo k úpadku kuru. Ale pretože ochorenie môže trvať mnoho rokov, kým sa prejaví, prípady kuru sa objavovali celé desaťročia. Výskumníci pracujú na tom, aby pochopili, ako funguje genetická mutácia pri prevencii kuru, a zbierajú nové poznatky o tom, ako predchádzať obdobným chorobám.

Proces kanibalizmu na pohrebnom obrade kmeňa Wari. Zdroj: tipsmake.com

Obyvatelia Wari v Brazílii

Obyvatelia Wari v Brazílii praktizovali kanibalizmus svojich vojnových nepriateľov a svojich vlastných mŕtvych. Jedenie nepriateľov bol ich spôsob, ako prejaviť nenávisť a hnev. Skupina tiež konzumovala veľkú väčšinu ich mŕtvych až do 60. rokov 20. storočia. Bol to pre nich spôsob prejavu smútku a úcty k zosnulým členom ich kmeňa.

Kult Aghori v Indii

Aghori tvoria malú skupinu extrémistov, ktorí žijú vo Varanasi v Indii a uctievajú hinduistické božstvo Šivu. Aghori veria, že nie je rozdiel medzi čistým a nečistým, a zapájajú sa do mnohých obskúrnych praktík, ako je meditácia nad mŕtvolami a výroba misiek z ľudských lebiek. Podľa niektorých správ praktizujú aj rituálny kanibalizmus.

Rodina vyhladovaná na smrť počas veľkého hladomoru, keď bol rozšírený kanibalizmus. Zdroj: the-sun.com

Ľudožrútska kuchyňa a kanibalizmus prežitia

Národ Batak zo Sumatry údajne predával ľudské mäso na trhoch a v Číne sa jedlá z ľudí kedysi považovali za luxus. Počas dynastie Yuan (13. – 14. storočie) bolo známe, že „detské mäso bolo chuťovo najlepšie jedlo zo všetkých“. Krajina tiež hlásila prípady, keď si deti odrezali rôzne časti tela — zvyčajne časť stehna alebo nadlaktia — aby ich použili pre svojich starších ako prejav úcty a rešpektu.

Napriek tomu, že je kanibalizmus pomerne rozšírený, sa táto prax nakoniec stala tabu. Existujú však prípady, keď to bolo akceptované – alebo aspoň tolerované – a tieto prípady zvyčajne zahŕňali prežitie.

Existuje niekoľko príbehov o uviaznutých prieskumníkoch, ktorí sa uchyľujú ku kanibalizmu v zúfalej snahe prežiť. Jedným z najznámejších príkladov je Franklinova expedícia z 19. storočia odsúdená na zánik, ktorej cieľom bolo objaviť námornú cestu cez kanadskú Arktídu. Prieskumníci z dvoch uväznených lodí, sa pokúsili prejsť 1609 kilometrov k najbližšiemu obchodnému stanovišťu, ale ich úsilie bolo márne. Ďalších 150 rokov výskumníci odkrývali pozostatky prieskumníkov. Vedci našli rezné stopy na mnohých kostiach a známky zlomenia a extrakcie drene – jasný dôkaz kanibalizmu.

Jeden z ďalších známych príkladov kanibalizmu prežitia je „Donner party“. V roku 1846 odišlo 87 pionierov pod vedením Georga Donnera z Independence v štáte Missouri do Kalifornie. V decembri ich uväznil hustý sneh v pohorí Sierra Nevada. Tvárou v tvár hladovaniu sa ľudia nakoniec uchýlili ku kanibalizmu. Príbeh sa stal známym – čiastočne vďaka dychtivej tlači.

Ďalší príklad kanibalizmu prežitia nasledoval po havárii lietadla v Andách v roku 1972. Zo 45 pasažierov – z ktorých mnohí patrili k uruguajskému rugbyovému tímu – len 16 prežilo 72-dňové utrpenie, ktoré zahŕňalo kanibalizmus.

V kolónii Jamestown v rokoch 1609 – 1610 (obdobie známe ako čas hladovania) zúfalí americkí osadníci kanibalizovali svojich susedov po tom, čo najskôr zjedli potkany a kožu z topánok.

V pokračovaní článku sa budeme venovať aktuálnym prípadom kanibalizmu vo svete.

Rozhodnutie Ústavného súdu z decembra 2021 ešte stále otriasa internetom a sociálnymi sieťami sa šíri jeho nebezpečná dezinterpretácia. Ústavný súd v rozhodnutí  vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 4/2021 označil za protiústavné len špecifické časti zákona týkajúce sa ochrany verejného zdravia. Niektoré chyby, na ktoré upozornil Ústavný súd, už boli napravené vďaka novele zákona.

Protipandemické opatrenia zahrňujúce rúška, karanténu, covid pasy či OP/ OTP režim sú aj naďalej v platnosti. Rozhodnutím Ústavného súdu sa nič z uvedeného neruší. O tomto rozhodnutí klasické média informovali už na začiatku decembra. Konkrétne sa jednalo o Teraz.sk, Hospodárske noviny a Správy RTVS.

O mesiac neskôr sa však na sociálnych sieťach začali vo veľkom šíriť dezinterpretácie staršieho rozhodnutia Ústavného súdu. Začalo sa to blogom na Postoji a pokračovalo článkom na Bádateľovi.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v tejto súvislosti opäť upozorňuje na dôležitosť zdrojov, z ktorých čerpáme informácie. „Chceme vás opätovne požiadať, dávajte si pozor na zdroje a na kvalitu informácii, s ktorými sa stretávate na internete a sociálnych sieťach,“ píše sa v príspevku na oficiálnej Facebookovej stránke MZSR.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky upozorňuje na hoax o dezinterpretácií rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý koluje sociálnymi sieťami, Zdroj fotografie: Facebook/ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Na dezinterpretáciu rozhodnutia Ústavného súdu upozorňujú aj ďalší

Na dezinterpretáciu rozhodnutia Ústavného súdu upozornila aj právnička Slavomíra Henčeková, ktorá vo svojom Facebookovom príspevku vyvrátila hoax, ktorý sa šíri sociálnymi sieťami. „ÚVZ môže naďalej nariaďovať karanténu pri príchode zo zahraničia či po kontakte s pozitívnym, a to preto, že bola ešte pred zverejnením nálezu Ústavného súdu prijatá novela č. 533/2021 Z. z., ktorá „opravila“ chyby v zákone, ktoré vytkol Ústavný súd,“ upozorňuje na nápravu chýb novelou zákona.

"Vyhlášky ÚVZ platia naďalej, pretože ÚVZ nariaďuje opatrenia primárne podľa iných, konkrétnych ustanovení zákona č. 355/2007 Z. z. a neurčité všeobecné protiústavné ustanovenia ani nikdy na vydávanie vyhlášok nepotreboval – a s nimi platia aj všetky opatrenia, covid pasy, rúška, všetko,“ pokračuje.

O čom teda Ústavný súd rozhodol?

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vo svojom Facebookovom príspevku vysvetlil, o čom všetkom Ústavný súd rozhodol.

1. Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je protiústavné. Toto ustanovenie obsahovalo možnosť nariaďovať aj ďalšie opatrenia počas krízovej situácie, ako tie, ktoré sú priamo vymenované vo zvyšnej časti zákona. Za krízovú situáciu sa považuje aj pandémia nebezpečného ochorenia. Ústavný súd toto ustanovenie zrušil, pretože bolo príliš neurčité a nejasne formulované.
2. Protiústavné je aj ustanovenie § 48 ods. 4 písm. aa). Vďaka tomuto ustanoveniu mohol ÚVZ SK nariaďovať aj „ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia“. Aj toto ustanovenie bolo neurčité a slabo vymedzené.
3. Protiústavné sú aj ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f), § 48 ods. 4 písm. n) a u) a tiež § 51 ods. 1 písm. d). Izolácia mimo domova je podľa rozhodnutia Ústavného súdu protiústavným zásahom do osobnej slobody jedinca. Nariadená izolácia v štátnom karanténnom zariadení je teda tiež protiústavnou. Izolácia v domácom prostredí po návrate zo zahraničia či po kontakte s pozitívnou osobou je stále v platnosti.

ÚZV SR teda môže aj naďalej vydávať vyhlášky či nariaďovať opatrenia, ktoré má vo svojej právomoci. Vyhlášky sú vydávané v súlade s Ústavou SR. „Ústava neustanovuje explicitne, že vyhlášky alebo takéto všeobecne záväzné právne predpisy sa majú vyhlasovať v zbierke zákonov. Môžu byť zverejňované aj vo Vestníku vlády SR,“ píše sa ďalej v príspevku.

Vyhlášky ÚZV teda platia. V platnosti sú aj všetky opatrenia súčasnosti- či sa už jedná o obmedzenia prevádzok alebo hromadným podujatí, OTP/ OP režim, alebo povinné prekrytie dýchacích ciest rúškom/ respirátorom.

Ďalšie zdroje: Ústavný súd

Zdroj titulnej fotografie: Printscreen/ Bádateľ

Nadmerné vypadávanie vlasov je problém, s ktorým bojujú ženy, muži, dokonca aj deti po celom svete bez ohľadu na vek. Americká akadémia dermatológie uvádza, že 80 miliónov mužov a žien v Amerike trpí dedičnou stratou vlasov. Reklamy propagujú kozmetické prostriedky či výživové doplnky so zárukou okamžitého zlepšenia. Žiaľ, väčšina z nich nezaberá. Existuje vôbec účinná liečba?

Kedy je vypadávanie vlasov chorobou?

Vypadávanie vlasov je prirodzené, zdravé a úplne normálne, pokiaľ nie je nadmerné. Ak denne stratíme 50 až 100 vlasov, pravdepodobne si túto stratu ani neuvedomíme. Na hlave máme približne 100 000 vlasov a pri takejto strate nové vlasy nahradia staré.

Podozrenie, že niečo nie je v poriadku zvyčajne prichádza až vtedy, kedy je strata vlasov viditeľná. Vtedy máme pocit, vlasy sú všade. Chumáče vlasov nachádzame pri umývaní dlážky, v odtoku, na kefe po česaní alebo nalepené na oblečení. Toto nadmerné vypadávanie následne spôsobí, že vlasy zrednú alebo sa na hlave vytvoria plešiny. Situácia sa zhoršuje postupne alebo náhle.

Je rednutie vlasov len estetický problém? Rozhodne nie. Strata vlasov často signalizuje aj iné vážne ochorenie, preto je dôležité navštíviť dermatológa, ktorý určí príčinu.

Čo je na príčine?

Dermatológ po bežnom fyzickom vyšetrení a preskúmaní rodinnej anamnézy určí príčinu, predpíše liečbu alebo odporučí zmenu stravy. Webový portál healthline.com uvádza tieto najčastejšie príčiny: závažné ochorenia, operácie alebo traumatické udalosti.  Medzi spúšťače patrí aj fyzický šok, napríklad extrémne vysoká horúčka či strata hmotnosti.

Niekedy je na príčine len ročné obdobie or krátkodobý stres. Počas jesene alebo jari netreba panikáriť a počkať, kým sa rast vlasov po čase vráti do normálu. Pozor aj na príliš stiahnuté účesy. Pevne stiahnuté chvosty, či drdoly spôsobujú uvoľnenie vlasových folikulov a vlasy sú náchylnejšie na vypadávanie. Ak hľadáte príčinu, uistite sa, že konzumujete dostatok bielkovín a železa, prípadne tieto živiny doplňte. Vinníkmi vypadávania môžu byť aj nevhodné kozmetické produkty,  žehlenie or fénovanie.

Pri liečbe rakoviny, vysokého krvného tlaku, depresie, srdcových ochorení a artritídy je vypadávanie vlasov jedným z vedľajších účinkov liekov. Dočasné vypadávanie spôsobujú aj hormonálne zmeny, napríklad tehotenstvo, pôrod alebo menopauza. Takisto ako po operáciách, po čase zvyčajne vlasy sami od seba prestanú padať.

Keď je vypadávanie vlasov dlhodobý problém

Pri pretrvávajúcich problémoch zvyčajne zohrávajú hlavnú gény. Najčastejšou príčinou vypadávanie vypadávania u mužov i žien je dedičná plešivosť. Toto ochorenie sa začína prejavovať už v puberte. Avšak strata vlasov môže byť zároveň signálom, že organizmus bojuje s iným vážnym ochorením. Vypadávanie je jeden zo symptómov pri ochorení štítnej žľazy, infekcie pokožky a niektorých typoch autoimunitného ochorenia- lupus, preto problém netreba podceniť a vyhľadať odborníka.

Úplnú stratu vlasov, mužskú plešinu, či vypadávanie vlasov na určitom mieste spôsobuje aj alopécia areata. Ide o autoimunitné ochorenie, ktoré môžeme zdediť alebo získať počas života. Spôsobuje ho stres, hormonálne nerovnováhawhether nesprávne stravovanie.

Pri podozrení na autoimunitné alebo kožné ochorenie dermatológ vykoná biopsiu kože na pokožke hlavy. Tento zákrok zahŕňa starostlivé odstránenie malej časti kože. Lekár po odstránení vzorku pošle na laboratórne preskúmanie.

Aké sú možnosti liečby?

Len v niektorých prípadoch dokážu lieky obnoviť rast vlasov. Riešením môže byť chirurgický zákrok, ten je však drahý a rizikový. Zdroj ilustračného obrázku: unsplash.com

Najčastejšou liečbou, ktorú lekári odporúčajú sú jednak voľne predajné lieky alebo lieky na lekársky predpis. Z voľne predajných lekári predpisujú rôzne gély a krémy, ktoré si pacienti aplikujú na pokožku hlavy. Na liečbu plešivosti mužského typu sa využíva finasterid, ktorý sa užíva denne na spomalenie vypadávania vlasov, ale len v niektorých prípadoch dochádza k rastu nových vlasov. Pacientom, ktorí trpia alopéciou lekári predpisujú kortikosteroidy. Všetky lieky majú vedľajšie účinky a lekár či lekárnik je povinný na ne upozorniť.

Ak sa napriek užívaniu liekov problém nelepší, lekár môže pacientovi navrhnúť chirurgický zákrok. Jednou z možností  je transplantácia vlasov, pri ktorej sa malé kožné zhluky s chĺpkami  premiestnia na plešaté časti pokožky hlavy. Tento zákrok najlepšie funguje pri pacientoch s dedičnou plešivosťou. Realizuje sa aj expanzia tkaniva alebo redukcia pokožky. Avšak tieto zákroky sú drahé, rizikové a v našej krajine skôr výnimkou.

Šikana je súčasťou ľudských kolektívov od nepamäti, avšak až v príchodom civilizovanejšej spoločnosti vznikajú snahy aktívne jej čeliť a trestať ju. Napriek tomu ešte aj dnes väčšina slovenských škôl priznáva, že so šikanou skúsenosť má. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Takmer všetci sme sa stretli so šikanou. Možno sme boli tí, ktorí šikanovali. Možno sme boli tí, ktorí boli šikanovaní a možno sme sa len nečinne prizerali. Tí najodvážnejší si napokon otvorili ústa a začali meniť realitu. Preto sa natíska otázka: ,,Je šikana nevyhnutnou súčasťou dospievania?“

Čo je to šikanovanie?

Šikana nastáva vtedy, keď jeden alebo viacerí útočníci (napríklad študenti) opakovane napádajú svoje obete (v našom prípade spolužiakov). Môže ísť o fyzickú alebo slovnú agresivitu. Treba hovoriť aj o násilných príkazoch (napísať domácu úlohu), ničenie a krádež vecí  či vyradenie obete z kolektívu. Šikanou môže byť aj neustále posmievanie sa človeku (samozrejme, treba rozlišovať či ide o nevinné podpichovanie).

Ministerstvo školstva v smernici definuje šikanovanie ako: ,,správanie žiaka, ktorého úmyslom je ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka alebo úmyselný spravidla opakovaný útok voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu brániť.“

Aký je rozdiel medzi šikanou a kyberšikanou?

Kyberšikana nemá časové a priestorové obmedzenie. Obeť môžeme kontaktovať kedykoľvek a kdekoľvek, teda nemá možnosť úniku. Útočník a obeť nie sú v priamom kontakte, pričom jeho moc vychádza najmä zo zručností v oblasti technológií. Kyberšikana sa nešíri len v uzavretej bubline, ale dostáva sa medzi ďalších ľudí, ktorí sú tiež online.

Pri šikane často dochádza aj k fyzickému napadnutiu. | foto: pexels.com

Náš zákon nepozná pojem šikanovanie

Je to PARADOX. Hoci Slováci vymýšľajú lietajúce autá, tak ako spoločnosť sme sa ďaleko nedostali. Naše zákony nemajú trestnoprávne vymedzený pojem ,,šikanovanie“ a ani ,,kyberšikana“.  To však neznamená, že páchateľ zostane nepotrestaný. Agresor v prípade šikanovania zrejme poruší niektoré z uvedených zákonov:

• nebezpečné vyhrážanie (§ 360a Trestného zákona)
• ublíženie na zdraví (§ 155 a § 156 Trestného zákona)
• vydieranie (§ 189 Trestného zákona)
• nátlak (§ 192 Trestného zákona)
• hrubý nátlak (§ 190 Trestného zákona)

O ďalších sa môžete dočítať napríklad v Smernici č. 36/2018 Ministerstva školstva k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach.

Takmer všetky školy riešia problém so šikanovaním

Za šikanu obyčajne považujeme opakované fyzické útoky, ale jej podstatou je aj obyčajné cielené ohovárania a zosmiešňovanie jednotlivca či skupiny. Všetky spôsoby šikany majú spoločný cieľ ubližovať. Ilustračná fotografia

Výskumom z roku 2020 sa zistilo, že s týmto problémom sa stretla väčšina slovenských škôl. Hovoríme o 86,3 percentách. Zdá sa, že skoro všetky deti si prejdú určitou formou šikany. Teda nemožno z týchto voľne dostupných informácií vylúčiť, že ide o nevyhnutnú súčasť dospievania. A to aj napriek tomu, že povinné osoby zabezpečili kroky k tomu, aby sa šikanovaniu prechádzalo, a to formou zaradenia nasledovných tém do výchovno-vzdelávacieho procesu:

• osobný a sociálny rozvoj
• mediálna výchova
• multikultúrna výchova
• ochrana života a zdravia
• výchova a vzdelávanie k ľudským právam
• výchova k občianstvu
• boj proti extrémizmu
• výchova k manželstvu a rodičovstvu

Možnou prevenciou pred výskytom šikany je aj všímanie si skupiny žiakov z pohľadu pedagóga. Prvým varovným signálom spravidla býva vyčlenenie jedinca z kolektívu. Toto štádium sa nazýva ostrakizmus. Spolužiaci sa s vyčleneným dieťaťom nezdravia, nesadajú si k nemu, ohovárajú ho. Tiež obeť zosmiešňujú, provokujú a obviňujú z niečoho, čoho sa nedopustila.

Prečo dochádza k šikanovaniu?

K šikanovaniu dochádza z rôznych dôvodov. Niekedy je to len preto, že sa žiak odlišuje od ostatných. Deti si radi robia srandu z niekoho, kto nezapadá do ,,normálu“. Preto za inakosťou môžeme vidieť napríklad rasové rozdiely, výšku, váhu, náboženstvo, šikovnosť, vzhľad ako taký a mnohé ďalšie odlišnosti. Inokedy to môže byť aj preto, že sa agresori nudia a nedostatok pozornosti, moci alebo lásky vo svojom živote kompenzujú týmto spôsobom. Takíto študenti sa potrebujú cítiť silní, pričom zabúdajú byť empatickí.

Niekedy môže byť šikanovanie prejavom spoločenského postavenia. Rozumejme tomu tak, že obľúbené deti si môžu doberať menej obľúbených rovesníkov. Čo môže mať za následok, že ďalšie deti sa tiež budú chcieť stať obľúbenými. Teda uchýlia sa k šikane len preto, aby upútali pozornosť tých populárnych deciek.

Šikana nie je len fenoménom dnešnej doby a škôl. Mnohí majú dodnes v pamäti základnú vojenskú službu, súčasťou ktorej bola šikana takzvaných bažantov mazákmi všeobecne tolerovaná. Niektorí sa dodnes domnievajú, že práve vojna a šikana spravili z chlapcov mužov, hoci je pravdou, že celé generácie Čechoslovákov napokon z vojenčiny vyšli ako alkoholici a duševne poznačení jedinci neschopní postarať o seba, nie ešte o vlastné rodiny. Odvrátená priaznivá stránka šikanovania je tak naďalej preceňovaná. FOTO JE ILUSTRAČNÉ: 1914, World War 1. London Territorials on the march. Photographer: H. D. Girdwood

ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA: Žena v obchode sa pozerá na displej mobilu s nákupným zoznamom a zvažuje, ktorý výrobok má kúpiť. Autorom fotografie je Viki Mohamad

Kto sa má lepšie, Slováci, Poliaci, Česi či Bulhari?

Dobre sa zamyslite. Koľko peňazí máte na účte? A doma v hotovosti? Pripočítajte svoje úspory na sporiacich účtoch a v prípadných investíciách. Koľko to bude dokopy činiť? Niekoľko stoviek eur, tisícok alebo dokonca viac ako desaťtisíc eur? Je nanajvýš nevyhnutné mať vo svojich peniazoch prehľad a dokázať odpovede na tieto otázky povedať hoci aj o polnoci. Väčšina Slovákov však ešte ani dnes nemá dostatočnú finančnú gramotnosť a platí to aj pre deti, ktoré rodičia nevedú k skutočnej finančnej samostatnosti.

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxOTk4NCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDE5OTg0IC0gU2xvdmVuc2vDqSBkZXRpIHphb3N0w6F2YWrDuiB2byBmaW5hbsSNbmVqIGdyYW1vdG5vc3RpLiBNw7TFvnUgemEgdG8gxaFrb2x5IMSNaSByb2RpxI1pYT8iLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTk5ODcsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMTEvcGV4ZWxzLWthcm9saW5hLWdyYWJvd3NrYS00OTY4MzkyLXNjYWxlZC5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlNsb3ZlbnNrw6kgZGV0aSB6YW9zdMOhdmFqw7ogdm8gZmluYW7EjW5laiBncmFtb3Rub3N0aS4gTcO0xb51IHphIHRvIMWha29seSDEjWkgcm9kacSNaWE/Iiwic3VtbWFyeSI6IlZpYWNlcsOpIHByaWVza3VteSBhIGdsb2LDoWxuZSB0ZXN0b3ZhbmlhIG5hIMWha29sw6FjaCBwcmluw6HFoWFqw7ogc3Byw6F2eSBvIHRvbSwgxb5lIHNsb3ZlbnNrw6kgZGV0aSBtYWrDuiBzIGZpbmFuxI1ub3UgZ3JhbW90bm9zxaVvdSBwcm9ibMOpbS4gVsO9c2xlZGt5IHByaWVza3VtdSBzcG9sb8SNbm9zdGkgMm11c2UgcHJlIDM2NS5iYW5rIG9kaGFsaWxpIGNow71iYWrDumNlIHRlb3JldGlja8OpIGnCoHByYWt0aWNrw6kgdmVkb21vc3RpIMW+aWFrb3YgdsKgb2JsYXN0aSBmaW5hbmNpw60uIE5ham1lbmVqIHNrw7pzZW5vc3TDrSBtYWrDuiBzIHBsYXRib3Uga2FydG91LCB2w71iZXJvbSBob3Rvdm9zdGkgYSDEjcOtdGFuw61tIHbDvXBpc3UgeiDDusSNdHUuIFphdWrDrW1hdm9zxaVvdSBwcml0b20gcG9kxL5hIDM2NS5iYW5rIGplLCDFvmUgxaFrb2zDoWNpLCBrdG9yw60gdi4uLiA8YSBjbGFzcz1cInZpZXctYXJ0aWNsZVwiIGhyZWY9XCJcIj7EjMOtdGHFpSB2aWFjPC9hPiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

Nedostatočná finančná gramotnosť sa spoločne s relatívne nízkymi príjmami v krajine stáva príčinou vysokej zadĺženosti a nízkych úspor aj po dlhých rokoch produktivity.

Ešte nie tak dávno bolo sporenie jedinou cestou, ako si mladí ľudia mohli zadovážiť to, čo chceli a potrebovali. Sprístupnenie dostupných pôžičiek a finančných produktov, ako kreditných kariet, povolených prečerpaní a podobne, do veľkej miery zvýšilo kvalitu života a dostupnosť produktov a služieb. Na čo sa však peniaze požičajú, to sa odpočíta zo sporenia. Poukazuje na to aj výsledok štúdie Allianz Global Wealth Report 2021. Zo správy, ktorú nemecká finančná skupina publikuje každý rok, sumarizuje, že priemerný Slovák vlastní čisté finančné aktíva vo výške 7 531 eur, čo je podstatne menej ako obyvatelia ostatných krajín Európy.

Dokonca je na tom priemerný Slovák tak zle, že sa spoločne s Rumunmi zaradil až na úplný chvost rebríčka. Aj Poliak má priemerné úspory vo výške 9 882 eur a Čech až 21 607 eur.

Čisté finančné aktíva Európanov (Allianz, 2021)

Pre väčšinu Slovákov je však iba ťažko dosiahnuteľný aj tento priemer vyše sedemtisíc eur, pretože mnohí žijú doslova od výplaty k výplate a celý svoj príjem spravidla spotrebujú na vyplácanie úverov, za bývanie, dopravu, stravu a prípadné služby a produkty. Združenie Pracujúca chudoba upozorňuje, že problémom výpočtov od Allianzu je fakt, že zahŕňa aj finančné aktíva v druhom a treťom dôchodkovom pilieri – to sú totiž peniaze, ktoré sú ľuďom prakticky nedostupné v prípade, že by im práve vypadol príjem.

S nízkymi úsporami koreluje výška dlhu priemerného Slováka, ktorá je spomedzi sledovaných krajín druhá najvyššia – a to 8 451 eur. Všetci, ktorí majú hypotéky, teraz dvíhajú obočie, pretože ich dlh predstavuje desiatky tisíc eur. Toto je však priemer, ktorý prekonáva už iba Estónsko s výškou priemerného dlhu 9 407 eur. Priemerné úspory Estónčana sú však 19 680 eur, teda viac ako dvojnásobok našich úspor.

Výška priemerného dlhu Európanov (Allianz, 2021)

Kvôli vysokej miere inflácie sa Slovensko prepadlo aj v rebríčku Hrubej priemernej mzdy v parite kúpnej sily (EUROSTAT: Annual net earnings) na celkom posledné miesto. To znamená, že po zohľadnení tzv. spotrebiteľských cien máme najslabšie ohodnotenie práce.

Hrubá mzda v parite kúpnej sily Európanov (Allianz, 2021)

Kto za to môže?

Je nepochybné, že uvedené výsledky nie je možné považovať pre Slovákov za priaznivé. Kombinácia nízkych úspor, vysokých dlhov  a slabého ohodnotenia práce je sa v prípade výpadku príjmu stáva existenčným problémom.

Je pritom náročné nájsť vinníka. Vinníkom sme v podstate všetci, na všetkých úrovniach – od samotných jednotlivcov, ktorí nie sú schopní a/alebo ochotní prevziať zodpovednosť za svoje osobné financie, až po úroveň riadenia štátu.

Až 77 % detí uviedlo, že ich s peniazmi naučili narábať práve rodičia, pritom práve ich rodičia obyčajne nie sú dostatočne finančne gramotní, čoho dôkazy vidíme v každodennom živote.

Podľa odborníčky na osobné financie, Andrey Kasanickej Strakovej, si chybné narábanie s peniazmi odovzdáme z generácie na generáciu. Vyjadrila sa pre internetový portál finreport. sk: „Z domu si odnášame dedičné finančné chyby, ktoré opakujeme po celé generácie. Chybné návyky nám bránia mať zdravé financie a počas života sa nimi pripravujeme na chudobnú starobu.“

Podľa  finreport.sk patrí medzi šesť najčastejších chýb Slovákov pri práci s peniazmi prehnané sebavedomie, míňanie nad rámec svojich možností, časté požičiavanie, nevedomosť v úrokových a investičných produktoch a to, že nad dôchodkom začneme premýšľať príliš neskoro.

Rodičia pritom vidia chybu v školskom systéme, ktorý deti neučí správne narábať s peniazmi.

Viac sme o tejto téme písali v samostatnom článku Slovenské deti zaostávajú vo finančnej gramotnosti. Môžu za to školy či rodičia?

Prečítajte si aj ďalšie naše články na tému osobných financií:

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxNTk2MCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDE1OTYwIC0gxaBldHJlbmllIGEgZmluYW7EjW7DvSBwbMOhbiAtIGFrbyBzaSBzcHJhdmnFpSBwb3JpYWRvayB2byBmaW5hbmNpw6FjaCIsInVybCI6IiIsImltYWdlX2lkIjoxNTk4NiwiaW1hZ2VfdXJsIjoiaHR0cHM6Ly93d3cudW5pdGVkbGlmZS5zay93cC1jb250ZW50L3VwbG9hZHMvMjAyMS8wNS9wZXhlbHMtYmljaC10cmFuLTczMjQ0NC1zY2FsZWQuanBnIiwidGl0bGUiOiLFoGV0cmVuaWUgYSBmaW5hbsSNbsO9IHBsw6FuIC0gYWtvIHNpIHNwcmF2acWlIHBvcmlhZG9rIHZvIGZpbmFuY2nDoWNoIiwic3VtbWFyeSI6Iksgb3NvYm7DvW0gcHLDrWptb20sIMSNaSB1xb4gaWRlIG8gcHLDrWpteSB6IHByYWNvdm5laiBhbGVibyBpbmVqIMSNaW5ub3N0aSwgcG9jaG9waXRlxL5uZSBwYXRyw60gYWogdXLEjWl0w6EgZm9ybWEgaWNoIHNwb3JlbmlhIGEgc2Ftb3pyZWptZSBhaiB1dHLDoWNhbmlhLiBGb3JteSBzcG9yZW5pYSBtw7TFvnUgYnnFpSByw7R6bm9yb2TDqS4gxIxpIHXFviBpZGUgbyBzcG9yZW5pZSBuYSBiZcW+bsO9Y2ggw7rEjXRvY2gsIG9ka2xhZGFuaWUgcGXFiGF6w60sIHRha3BvdmVkaWFjICYjODIyMjtkbyBwcmFzaWF0a2EmIzgyMjA7LCBhbGVibyBzdGUgc2Egcm96aG9kbGkgc3BvcmnFpSB2IHLDoW1jaSBuaWVrdG9yw6lobyB6IGludmVzdGnEjW7DvWNoIHNwb3JlbsOtLiBUbyBwbGF0w60uLi4gPGEgY2xhc3M9XCJ2aWV3LWFydGljbGVcIiBocmVmPVwiXCI+xIzDrXRhxaUgdmlhYzwvYT4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxNDgxOCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDE0ODE4IC0gUGzDoW5vdmFuaWUgcm9kacSNb3ZzdHZhIHBvxI1hcyB2eXNva2VqIMWha29seSAtIGFrbyB0byBmaW5hbsSNbmUgenZsw6FkbnXFpT8iLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTQ4MjgsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDUvYWRpdHlhLXJvbWFuc2EtNXpwMGp5bTJ3OU0tdW5zcGxhc2gtc2NhbGVkLmpwZyIsInRpdGxlIjoiUGzDoW5vdmFuaWUgcm9kacSNb3ZzdHZhIHBvxI1hcyB2eXNva2VqIMWha29seSAtIGFrbyB0byBmaW5hbsSNbmUgenZsw6FkbnXFpT8iLCJzdW1tYXJ5IjoiQWtvIHBva3J5xaUgenbDvcWhZW7DqSB2w71kYXZreSBwb8SNYXMgdGVob3RlbnN0dmE/IE5hIHZ5c29rw71jaCDFoWtvbMOhY2ggamUgbW/Fvm7DqSB6w61za2HFpSBtb3RpdmHEjW7DqSBhbGVibyBzb2Npw6FsbmUgxaF0aXBlbmRpdW0uIFBvIG5vdm9tLCBvZCAxLiBhcHLDrWxhIDIwMjEgxaF0w6F0IHBvc2t5dHVqZSBhaiB0YWt6dmFuw6kgdGVob3RlbnNrw6kgxaF0aXBlbmRpdW0sIGt0b3LDqSBqZSB1csSNZW7DqSBwcmUgdGVob3Ruw6kgxaF0dWRlbnRreSBzIHRydmFsw71tIHBvYnl0b20gbmEgU2xvdmVuc2t1LiBCdWTDumNhIG1hbWnEjWthwqAgbcOhIG7DoXJvayBuYSB0ZWhvdGVuc2vDqSDFoXRpcGVuZGl1bSwgaWJhIGFrIGplaiBuZXZ6bmlrb2wgbsOhcm9rIG5hIGluw7ogdsO9cGxhdHUgdGVob3RlbnNrw6loby4uLi4gPGEgY2xhc3M9XCJ2aWV3LWFydGljbGVcIiBocmVmPVwiXCI+xIzDrXRhxaUgdmlhYzwvYT4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo2MDYzLCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgNjA2MyAtIFR2b3JiYSBmaW5hbsSNbmVqIHJlemVydnkgbmllIGplIGxlbiBwcmUgYm9oYXTDvWNoLCBwcsOhdmUgbmFvcGFrIiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjYwNjQsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMTkvMDYvY2xhbm9rLW8tdG9tLWFrby1zaS10dm9yaXQtZmluYW5jbmUtcmV6ZXJ2eS1hai16LW5pemtlaG8tcGxhdHUuLU9kcG9ydWNhbmlhLWFrby1zaS1zcHJhdml0LWZpbmFuY251LXJlemVydnUtb3NvYm5lLWZpbmFuY2llLTMyMHgyNDAuanBnIiwidGl0bGUiOiJUdm9yYmEgZmluYW7EjW5laiByZXplcnZ5IG5pZSBqZSBsZW4gcHJlIGJvaGF0w71jaCwgcHLDoXZlIG5hb3BhayIsInN1bW1hcnkiOiJQcmluY8OtcHkgdHZvcmJ5IGZpbmFuxI1uw71jaCByZXplcnYgc8O6IHRhayBqZWRub2R1Y2jDqSwgcHJpdG9tIGljaCBtw6Fsb2t0byB2eXXFvsOtdmEgdm8gc3ZvaiBwcm9zcGVjaC4gIiwidGVtcGxhdGUiOiJ1c2VfZGVmYXVsdF9mcm9tX3NldHRpbmdzIn0=“]

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0Ijo1OTU3LCJwb3N0X2xhYmVsIjoixIxsw6Fub2sgNTk1NyAtIFJlZmluYW5jb3ZhbmllIG3DoSBzdm9qZSBuw6FzdHJhaHk6IDUgdmVjw60sIG5hIMSNbyBzaSBkYcWlIHBvem9yIiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjU5NjAsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMTkvMDYvYmFuay1iYW5raW5nLWNsb3NlLXVwLTEwMjAzMTMtMzIweDI0MC5qcGciLCJ0aXRsZSI6IlJlZmluYW5jb3ZhbmllIG3DoSBzdm9qZSBuw6FzdHJhaHk6IDUgdmVjw60sIG5hIMSNbyBzaSBkYcWlIHBvem9yIiwic3VtbWFyeSI6IlJlZmluYW5jb3ZhbmllIG5lbXVzw60gYnnFpSB2xb5keSBzcHLDoXZuYSBjZXN0YS4gU2xvdsOhY2kgc2EgemFkbMW+dWrDuiDEjWFzdG9rcsOhdCDDunBsbmUgemJ5dG/EjW5lLiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]