iNSTRID

Koncept recyklácie je jednoduchý. Rozkladom starých výrobkov, z ktorých vyrobíme opäť niečo použiteľné, šetríme prírodné zdroje. Zachraňuje to lesy, znižuje emisie a vytvára menej znečistenia. Bohužiaľ to také jednoduché nie je.

Recyklácia je prepletená s naším ekonomickým systémom a momentálne ekonomicky nedáva veľmi zmysel. Často stojí viac peňazí niečo zrecyklovať, než to jednoducho vyhodiť.

A to je pre životné prostredie zlá správa.

Pohľad na globálnu recyklačnú krízu

Aj keď to dnes mnohí ani len netušia, recyklácia sa vo svete rozmohla hlavne vďaka Číne. V 90. rokoch Čína zažila rozmach výroby a začala vyvážať stále viac tovaru. Výrobcovia tohto tovaru nutne potrebovali kovy a plasty na nové výrobky a papier na ich balenie. Takže krajiny ako USA mohli naložiť lode, ktoré práve doviezli čínsky tovar, tonami svojho odpadu.

V teoretickej rovine boli všetci spokojní. USA našli zákazníka ochotného platiť za odpad, ktorý by inak skončil na skládke, a Čína zarobila na vracajúcich sa lodiach plných materiálu na znovuspracovanie.

Lenže roky rástlo množstvo odpadu dovážaného do Číny a svet sa na tom stal závislý.

V rok 2017 však nastal zlom. Čína zavádza nové obmedzenia na dovoz cudzieho odpadu. Čínska vláda zakázala dovoz 24 druhov odpadu, pretože dovoz svetového odpadu nebolo dobré pre čínske životné prostredie.

Čína už jednoducho mala plné zuby dovozu nášho odpadu, pretože ho aj tak nevedela v jeho komplexnosti spracovávať. Rozhodnutie o zrušení dovozu spôsobilo prudký pokles cien odpadu a rozvrátilo svetové recyklačné trhy.

To prinieslo krízu komunitám, ktoré sa na predaj odpadu spoliehali, aby mohli financovať jeho zber. V USA priemerná cena použitej vlnitej lepenky klesla za dva roky o 85 % na 28 dolárov za tonu (august 2019). Takéto výkyvy škodia konceptu recyklácie.

Recyklovať sa dá takmer všetko. Hliník je dobrým príkladom toho, ako funguje už dnes, avšak aj tu sú stále rezervy.

Oplatí sa za to platiť?

Recyklácia skutočne šetrí zdroje, čo znamená menej emisií skleníkových plynov. Výroba plechoviek z recyklovaného hliníka údajne využíva až o 95 % menej energie ako ťažba a použitie nových surovín. Recyklácia ocele zasa vraj šetrí 60 % energie – rovnako ako recyklácia papiera.

Vo výsledku záleží na tom, ako rýchlo prerobíme spôsob, akým veci robíme.

To sú však energie, nie ceny. Cena tovarov bude zrejme čoraz vyššia, a to nielen s ohľadom na infláciu alebo vojnu na Ukrajine, ale aj kvôli všeobecnému rastu životnej úrovne a pre dôraz na environmentálne zodpovedný charakter výroby.

Recyklovateľné materiály sú komodity, rovnako ako ropa, zlato alebo kaviár, a ich hodnota stúpa a klesá na základe trhových podmienok.

Napríklad keď sú ceny nízke, je často lacnejšie vyrobiť novú fľašu z nových surovín.

Navyše, nedbalá recyklácia to môže zdražiť. Jediná krabica od pizze medzi kartónmi môže zničiť celú várku, pretože olej sa nedá oddeliť od papierového vlákna. Veľké firmy ako Mars, Pepsico alebo Unilever sa zaviazali znížiť používanie prvotných plastov a zvýšiť používanie recyklovaného a rozložiteľného tovaru, čo môže viesť k nutnosti prenastaviť niektoré výrobné procesy. K tomuto trendu sa pridali aj automobilky, ktoré začali využívať recyklované materiály už aj na miestach, s ktorými prichádza vodič do priameho kontaktu – sú totiž bezpečné, estetické a pôsobia hodnotne.

Správnym separovaním môžeme pomôcť k lepšiemu skladovaniu aj následnému spracovaniu odpadu. Ide však o neudržateľný koncept, keďže je závislý na ľuďoch.

Odpadu bude stále viac

Medzičasom počet ľudí na svete dosiahol 8 miliárd. Očakávajme teda, že sa nám nahromadí ešte viac odpadu ako kedykoľvek v histórii ľudstva. Niektorým spoločnostiam dochádza miesto na skladovanie odpadu a prestali zbierať plasty, papier a sklo. Niektoré všetko vozia na skládku alebo to pália.

Riešením sú systémové medzinárodné riešenia, ktorých uplatňovanie je nesmierne náročné. V súčasnosti sa všeobecne apeluje na to, aby ľudia dôsledne separovali svoje domáce odpady, nech je potom recyklácia jednoduchšia a aby ju možné stabilizovať do takej miery, že sa stane spoľahlivým zdrojom materiálov pre všetky druhy priemyselnej výroby.

A práve toto bude vždy tým hlavným nedostatkom systému – nemožno od ľudí očakávať, že budú natoľko dôslední, že všetko vyseparujú presne. Ako sme spomenuli vyššie, už len krabica od pizze medzi kartónmi môže byť problém. Vysokú účinnosť nemožno dosahovať tým, že budete očakávať zodpovednosť a disciplinovať zo strany nezúčastnených. Ľudia častokrát ani nevedia, či to, čo držia v ruke, je sklo alebo plast, či ten či iný obal patrí do papiera alebo čo vlastne robiť s textíliami.

Riešením je jedine technológia, ktorá sa o triedenie postará automatizovane a s takmer 100-percentnou spoľahlivosťou.

Máme tu však predsa len jednu alternatívu: produkovať menej odpadu, čo je však, minimálne v nasledujúcich desiatkach rokoch, veľmi nerealistické.

Sú stromčeky environmentálnou záťažou?

Ak ste tieto Vianoce nad otázkou udržateľnosti nepremýšľali, budúci rok môže byť jednou z rozhodujúcich faktorov pri kúpe. Zatiaľ čo niektorí sa vyžívajú vo vôni skutočného stromčeka a radosti z jeho zberu na miestnej farme, iní uprednostňujú jednoduchosť umelých stromčekov, ktoré môžu znova použiť na nadchádzajúce Vianoce. Podľa CNN vyhodia Američania každý týždeň od Dňa vďakyvzdania do Nového roka každý rok 1 milión ton odpadu navyše. Prevažná časť tohto 25-percentného nárastu sa odohráva počas vianočného obdobia a tvoria ho dovolenkové pohľadnice, baliaci papier, darčekové krabičky atď. Ale aspoň časť tohto odpadu obsahuje vyradené vianočné stromčeky – konkrétne falošné.

Kľúčom je uvedomelosť

Spotrebitelia si však čoraz viac uvedomujú klimatické problémy. Zvažovanie toho, ktorý strom má najmenší vplyv na našu rýchlo sa otepľujúcu planétu, sa stalo dôležitou súčasťou dovolenkového rozhodnutia. Navyše, výber stromu priateľského k planéte vás pravdepodobne dostane na Santov dobrý zoznam.

Ktorý druh stromu má teda najnižšiu uhlíkovú stopu – prírodný  alebo ten plastový z obchodu? Dokonca ani odborníci nepoznajú jednoznačnú odpoveď. „Je to oveľa zložitejšie, ako si myslíte,“ povedal pre CNN Andy Finton, riaditeľ ochrany krajiny a lesný ekológ organizácie Nature Conservancy v Massachusetts.

Plusom sú drevené dekorácie či sušené jablká a pomaranče. Vítaná je aj škorica, no ráta sa aj všetko, čo použijete každý rok opakovane. Zdroj: Pexels.com

Je umelý stromček lepšou možnosťou?

Je ľahké si predstaviť, že opätovné použitie umelého stromu rok čo rok je udržateľnejšou možnosťou. Finton však hovorí, že ak sa umelý strom používa šesť rokov – čo je priemerný čas, počas ktorého ho zvyknú ľudia vlastniť – „cena uhlíka je určite vyššia“ ako v prípade prírodného stromu. „Ak sa umelé stromy používajú na dlhšiu životnosť, táto rovnováha sa zmení,“ povedal Finton pre CNN. „A čítal som, že by trvalo 20 rokov, kým by uhlíková bilancia bola približne ekvivalentná.“ 

Umelé stromy zvyčajne vyrábajú z polyvinylchloridového plastu alebo PVC. Plasty sú vyrobené z ropy a vyrábajú sa v petrochemických zariadeniach, ktoré pohlcujú znečistenie. Štúdie tiež spájajú PVC plast s rakovinou a ďalšími rizikami pre verejné zdravie a životné prostredie.

Doprava, hnojenie a zalievanie = ďalšie aspekty

Potom je tu aspekt dopravy. Podľa ministerstva obchodu USA sa väčšina umelých vianočných stromčekov dováža do USA z Číny, čo znamená, že výrobky sa prepravujú loďami poháňanými fosílnymi palivami cez Tichý oceán a potom sa presúvajú ťažkými nákladnými autami, kým nakoniec pristanú na pultoch distribútora. alebo na prahu spotrebiteľa.

American Christmas Tree Association, nezisková organizácia, ktorá zastupuje výrobcov umelých stromčekov, si v roku 2018 objednala WAP Sustainability Consulting na štúdiu.  Zistili, že ak máte umelý stromček dlhšie ako päť rokov, jeho vplyv na životné prostredie je lepší v porovnaní so živým.

„V štúdii sa skúmali umelé stromy z hľadiska faktorov, ako je výroba a zámorská doprava,“ povedal pre CNN Jami Warner, výkonný riaditeľ ACTA. „Do úvahy sa berie aj výsadba, hnojenie a zalievanie. Živé stromčeky sú na poliach približne sedem až osem rokov.“

Pri výbere živého vianočného stromčeka môžete navyše stráviť príjemné chvíle s rodinou. Zdroj: Pexels.com

Zvolili ste radšej živý?

Hlavným ťahákom skutočných stromov je ich autentickosť. Vyzerajú skutočne, skutočne voňajú a cítia sa ako skutočné.  Čo je ďalším plusom, keďže sa Vianoce každým rokom viac a viac komercializujú. Živé stromčeky tiež nevyžadujú intenzívne uhlíkové emisie, ktoré sú potrebné na výrobu a prepravu umelých stromov. Počas rastu  uvoľňujú kyslík do atmosféry a prijímajú oxid uhličitý, čím problém eliminujú. V USA sú tisíce fariem so stromami a každý rok sa okolo 30 miliónov stromov predá sviatočným nakupujúcim. Príde vám to veľa? Je to nič v porovnaní  s 350 až 500 miliónmi stromov, ktoré sa pestujú na tento účel každý rok.

Čaro stromových fariem

Stromové farmy sú prínosom pre životné prostredie a ľudí, ktorí na nich pracujú a žijú. Vytvárajú pracovné miesta, domovy pre zvieratá, kyslík pre každého a sú slasťou pre oko. Dôležitejšia je skutočnosť, že na rozdiel od umelých sú úplne biologicky rozložiteľné. Môžu sa použiť na rezivo, premeniť na mulč alebo kompostovať a použiť na hnojenie úrody budúceho roka.

Chcete ešte výraznejšie znížiť vplyv živého stromčeka na životné prostredie?  Kúpte si ten, ktorý farmári vypestovali lokálne. Ak nie ste perfekcionistom, opýtajte sa zamestnanca na miestnom trhu s vianočnými stromčekmi, či by vám neukázal aj menej dokonalé stromčeky. Tie väčšinou smerujú priamo k štiepkovaču – kúpou jedného z nich ušetríte mulčované a vo vrecku vám zostanú eurá navyše.

Umelý stromček je skvelou možnosťou, pokiaľ ho vlastníte približne dvadsať rokov. Zdroj: Pexels.com

A najlepšia možnosť?

Dokonalou alternatívou  je jedine živý strom v kvetináči. Akokoľvek to znie zvláštne, mnohé ekologické spoločnosti ponúkajú programy na adopciu stromčekov. Napríklad Friends of the Urban Forest v spolupráci s ministerstvom životného prostredia v San Franciscu predáva tieto živé stromčeky v kvetináčoch známe ako „zelené vianočné stromčeky“, ktoré si môžete nechať vo svojej obývačke. Po sviatkoch organizácia vyzbiera stromčeky z domovov všetkých a presadí ich v lese. Nesú názov „stromy Charlieho Browna“ – ale to im nezabránilo v tom, aby v posledných rokoch neustále rástli v popularite a výnosoch.

Najekologickejšia voľba je stromček v kvetináči. Ten si môžete neskôr posadiť do záhrady. Pokiaľ je možnosť, ponúknite ho vo svojom okolí organizácii, ktorá tieto stromčeky neskôr vysádza do lesov.

Bojovať proti klimatickej kríze dokážeme v každej sfére

Podľa zistení NASA je obnova našich lesov jedným z najúčinnejších spôsobov na spomalenie zmeny klímy. Farmy s vianočnými stromčekmi,  dokážu uskladniť veľa uhlíka – dosť na zníženie emisií uhlíka – až o  tridsať percent, ak ich udržujeme správne. Národná asociácia vianočných stromčekov tvrdí, že za každý zakúpený stromček vysadia farmári na jeho miesto jednu až tri sadenice. To znamená, že v priemere sa ročne vysadí trojnásobok použitých stromov. Možno sa vám živý stromček finančne oplatí menej, no stojí za to. Vaše rozhodnutie ocení nielen naša planéta, ale aj váš domov.

Vysádzať nové stromy musíme už len preto, že v posledných rokoch sa výrazne začali odlesňovať rozsiahle plochy. Zdroj: Pexels.com

Ostrov Guadeloupe, Mexiko

Ostrov Isla de Guadelupe sa nachádza približne 240 km od západného pobrežia Mexika, a je obľúbenou turistickou destináciou.

Dôvodom je rozmanitý morský život a možnosti potápania.

Ostrov Guadelupe je hlavným potápačským miestom pre potápanie v klietke s veľkým bielym žralokom, pri mexickom pobreží.

Je to hotspot pre delfíny, manty, keporkaky a množstvo druhov žralokov.

Potápanie s veľkými bielymi žralokmi v gudelopských vodách. Zdroj: guadalupegreatwhitesharks.com

Veľká biela sezóna trvá od júla do novembra, pričom početné mladé samce prichádzajú pripravené na párenie na začiatku sezóny.

Väčšie samce sa objavujú od konca septembra, a najväčšie samice prichádzajú až v októbri, keď sa počasie začína meniť, a mnohí to považujú za ideálny čas na návštevu.

Guadalupe je tiež jediným miestom, kde sa potápači môžu potápať v klietke pomocou SPOC (Self Propped Ocean Cage).

Tento malý ponorný čln nesie potápačov popri žralokoch pri cestovnej rýchlosti 5 uzlov, čo umožňuje úžasné fotografické príležitosti.

Potápanie s veľkými bielymi v Guadalupe, ponúka bezkonkurenčný pohľad na kŕmenie a párenie tohto druhu, poskytuje cenný výskum a lepšie pochopenie tohto ikonického tvora.

Žralok líščí na ostrove Malapascua. Zdroj: youtube.com

Monad Shoal – Malapascua, Filipíny

S viac ako sedemtisíc ostrovmi majú Filipíny stovky ponorov so žralokmi, počas ktorých môžete pozorovať žraloky veľrybie, útesové a zebrovité.

Milovníci žralokov však poznajú Filipíny najmä pre jeden ponor – Monad Shoal, pri malom ostrove Malapascua.

Tento kút sveta je najlepší na svete, na pozorovanie žralokov líščích.

Ak by ste chceli vidieť tohto prehroteného žraloka s divokým chvostom, utečte do tohto filipínskeho tropického ostrovného raja.

Veľký biely žralok loviaci vo False Bay. Zdroj: divemagazine.com

False Bay, Južná Afrika

False Bay je jedným z najlepších miest, kde môžete byť v priamom kontakte s veľkými bielymi žralokmi.

Breaching je jedinečná technika lovu, kde žraloky využívajú prvok prekvapenia na chytanie tuleňov takou silou, že tulene vyletia z vody.

Potápanie v klietke so žralokmi je v zátoke obľúbené, a mnohí prevádzkovatelia ponúkajú možnosť takéto zážitku.

To umožňuje potápačom pozorovať žraloky vo väčších hĺbkach a dlhší čas.

Potápač, ktorý sa ocitol v klietke s veľkým bielym žralokom, odhaľuje, ako unikol z diery – predtým, ako si uvedomil, že okolo neho na otvorenom oceáne krúžia dva ďalšie žraloky. Zdroj: dailymail.co.uk

Pipin – Jardines de la Reina, Kuba

Záhrady kráľovnej (alebo Jardines de la Reina) na Kube, sa rýchlo stávajú jednou z najlepších destinácií na potápanie so žralokmi na svete.

Táto chránená oblasť sa môže pochváliť niekoľkými neuveriteľnými miestami na potápanie so žralokmi.

Na Pipine môžu potápači plávať spolu s až 30 žralokmi hodvábnymi a karibskými útesovými žralokmi, len v jednom ponore!

Potápanie v klietke s veľkým bielym žralokom v neptúnskych vodách. Zdroj: diveworldwide.com

Neptúnové ostrovy, Austrália

Neptúnove ostrovy sú v skutočnosti zoskupením dvoch ostrovov – Severného Neptúna a Južného Neptúna, ktoré sa nachádzajú pri južnom pobreží Austrálie, neďaleko Adelaide.

Sú bezpečným útočiskom pre veľké biele žraloky, ktoré neustále čelia problémom prežitia na celom svete, v dôsledku ľudských faktorov, ako sú žraločie siete, nadmerný rybolov a ničenie biotopov.

Toto je jediné miesto v Austrálii, kde je povolené potápanie v klietke so žralokmi.

Neptúny sa vyznačujú skalnatým terénom, a sú domovom najväčšej kolónie kožušinových tuleňov v krajine.

Okrem impozantného oceánskeho života sú ostrovy známe aj svojou suchozemskou flórou a faunou, ktorá zahŕňa pôsobivú škálu cicavcov, plazov a vtákov.

Austrália je pôvodným domovom potápania v klietke so žralokmi, a poskytuje autentický zážitok z pozorovania týchto úžasných tvorov, v ich prirodzenom prostredí.

Je tiež domovom niektorých z najlepších vrakov lodí na potápanie.

Pacific Beach, San Diego

S otepľovaním vôd a zvyšovaním vládnej ochrany sa v tejto oblasti darí mnohým mladým žralokom.

Stala sa živnou pôdou pre niekoľko rôznych druhov žralokov.

Žralok líščí so svojou jedinečnou schopnosťou, omráčiť svoju korisť pred jej konzumáciou pomocou pružného chvosta, často navštevuje vody pri pobreží Kalifornie.

Medzi ďalšie druhy žralokov, ktoré navštevujú tieto vody, patrí žralok mako, žralok kladivohlavý a dokonca aj staroveký žralok so siedmimi žiabrami.

Foveauxský prieliv, Nový Zéland

Ďalšou lokalitou pre potápanie so žralokmi, je Foveauxský prieliv medzi Južným ostrovom a Stewartovým ostrovom na Novom Zélande.

Turisti tu môžu pri výjazde vidieť aj albatrosy a mnoho ďalších morských vtákov (pár hodín jazdy po pobreží sú aj tučniaky žltooké, ktoré možno tiež navštíviť).

Medzi žraloky, ktoré sa tu dajú vidieť patrí veľký biely žralok, modrý žralok a mako.

Spoločnosť, ktorá tu ponúka potápanie v klietke so žralokmi, je Shark Experience. Majú 12-ročné skúsenosti a zaviazali sa poskytovať vzdelávanie, ochranu a propagáciu morského prostredia.

Potápanie so žralokmi je tu zábavným zážitkom, no nie je to práve najlacnejšie miesto, kde vidieť predátorov morí.

Kiná v roku 2022 skutočne zažili akúsi renesanciu, aj napriek zhoršujúcej sa ekonomickej situácii. Či už je to špičková grafika alebo strhujúci príbeh, niektoré tohtoročné filmy zaznamenali rekordy v počte návštev. Koľko z nich ste videli vy? 

Vrátili sme sa do kín

Po dvoch rokoch, ktoré z časového hľadiska vyzerali ako najzdĺhavejšie, no zároveň najrýchlejšie obdobie našich životov, sa väčšina z nás vrátila do zabehnutých koľají. Okrem toho však nastala príležitosť naplánovať si program mimo domova. Vďaka tomu prilákali znovuotvorené kinosály množstvo divákov tešiacich sa na odložené premiéry. 

Ako na snímky roku 2022 nazerajú renomovaní odborníci? Prevažuje kvalita nad kvantitou alebo by sa uznanie malo pripísať aj diváckemu úspechu? 

Týždenník Variety už niekoľko rokov po sebe prináša možné nominácie na Oscara. My sme vybrali sedem tých, ktorým sa podľa nášho názoru ujde aspoň jedna soška. 

EVERYTHING EVERYWHERE ALL AT ONCE / VŠETKO, VŠADE, NARAZ 

zdroj: www.imdb.com

Zmes akcie, sci-fi a fantasy sleduje, ako sa život Evelyn (Michelle Yeoh) dramaticky zmení, keď začne cestovať naprieč alternatívnymi vesmírmi. Divoký príbeh ukázal, že časové kontinuum nemusia porušiť iba superhrdinské ságy. K obrazovke vás pripúta kreatívne vyhranie sa nielen s vizuálom, ale aj s príbehom. Otázne je, ako dlho sa z neho budete spamätávať. 

THE FABELMANS / FABELMANOVCI 

Kto by nepoznal aspoň jedno dielo Stevena Spielberga. Zároveň, kto iný by lepšie dokázal natočiť pútavý film o láske medzi ľuďmi a láske k filmárčine. Spielberg na plátna kín priniesol čiastočne biografickú snímku o Sammym Fabelmanovi (Gabriel LaBelle), ktorý sa napriek prekážkam nemieni vzdať svojho najväčšieho sna.  

TOP GUN: MAVERICK 

zdroj: imdb.com

Koľko času potrebujete na vytvorenie pokračovania, ktoré prekoná všetky očakávania? Podľa úspechu Top Gun: Maverick na to “stačia” tri desaťročia. Napriek tomu, že kúsok z prostredia námorného letectva správne zahral na všetky emočne nabité nostalgické momenty, prilákal do kín všetky vekové kategórie. Často titulovaný ako “film leta”, Maverick sa so ziskom vyše 1,4 miliardy dolárov stal najlepšie zarábajúcim filmom za rok 2022. Pete “Maverick” Mitchell (Tom Cruise) sa vydal na misiu, v ktorej sa správne zmiešali ingrediencie hollywoodskeho blockbusteru: akciou nabité scény, ľahko pochopiteľný príbeh a soundtrack plný hitov. 

AVATAR: THE WAY OF WATER 

Maverickovi šliape na päty technicky vyšperkované pokračovanie rozprávania o živote obyvateľov Pandory. Vyše trojhodinový filmový zážitok prekročil dva týždne po uvedení do kín hranicu miliardy dolárov. Zaujímali ľudí osudy hlavných hrdinov alebo ich dobehla zvedavosť, ako bude vyzerať druhá časť trinásť rokov od uvedenia tej prvej? Veľkolepé zábery sa od sledovania osudu Jacka Sullyho (Sam Worthington) vyvíjajú smerom, ktorý jasne ráta s ďalšími pokračovaniami na striebornom plátne.  

https://www.youtube.com/watch?v=F0CIXNJplhY

ELVIS 

zdroj: imdb.com

Životopisné snímky nikdy nevyjdú z módy. O to viac, ak okrem náhľadu do života známej osoby ponúknu veľkolepé a farebné hudobné čísla. Zvoliť menej známeho Austina Butlera sa ukázalo ako dobrý krok, keďže si jeho zosobnenie nesmrteľného Elvisa vyslúžilo chválu od kritikov aj divákov. Nejde o však o typický rozprávačský pohľad, ale čo by to bolo za film o kráľovi rokenrolu, ak by bol iný než originálny. 

BLACK PANTHER: WAKANDA FOREVER / ČIERNY PANTER: WAKANDA NAVŽDY 

Vypísať všetky tohtoročné filmové aj seriálové počiny od Marvelu by si vyžiadalo samostatný článok. Black Panther bol jednoznačne očakávaným superhrdinským filmom, ktorý v sebe niesol spomienku na zosnulého predstaviteľa T’Challu, Chadwicka Bosemana. Hrozba v podobe podmorskej civilizácie a svetových mocností stavia jeho sestru Shuri (Letitia Wright) pred náročné skúšky. Ak ich chce pokoriť a ochrániť obyvateľov Wakandy, nemôže sa spoľahnúť iba na seba. Navyše film opäť priviedol Rihannu do hudobného sveta, ktorá v rámci soundtracku nahrala dve nové skladby. 

THE BANSHEES OF INISHERIN / DUCHOVIA INISHERINU 

zdroj: imdb.com

Írsko-britská dráma komorne hľadí do života ľudí na zabudnutom pobrežnom ostrove. Hneď na úvod sledujeme, ako sa priateľstvo končí, miesto toho, aby sme pozorovali jeho začiatok. Film zatína do živého nielen dialógmi, ale aj atmosférou. Situácia, do ktorej Colm (Brendan Gleeson) dostane Pádraica (Collin Farell) tragikomicky zobrazuje, koľko láskavosti a márnivosti sa v človeku ukrýva. 

Zdroje: www.csfd.cz, www.vogue.co.uk 

Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com/ autorka článku 

Odborníci odhadujú, že denne máme až 70 000 myšlienok, a že až 70 % z nich je negatívnych!

Negatívne myšlienky spôsobujú chronický stres, ktorý mení funkciu a štruktúru mozgu.

Chronický stres tiež spôsobuje nespočetné množstvo psychických a fyzických zdravotných problémov.

Zvuková technológia nazývaná binaurálne rytmy, môže pomôcť rýchlo upokojiť myseľ, a zmierniť stres tým, že navodí stavy mozgových vĺn, ktoré zažívate počas meditácie.

POUŽÍVANIE BINAURÁLNYCH RYTMOV NA MEDITÁCIU

Každá myšlienka, ktorú máme, mení nervové dráhy a produkciu chemických látok v mozgu, čím vytvára kaskádu účinkov na duševné zdravie a emocionálnu pohodu.

Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako ovládať negatívne myslenie, je meditácia.

Meditácia vás môže urobiť zdravšími, múdrejšími a šťastnejšími.

Pravidelná meditácia môže znížiť stres, stimulovať tvorbu nových mozgových buniek a spomaliť rýchlosť starnutia mozgových buniek.

Počúvanie binaurálnych rytmov môže znížiť hladinu stresového hormónu kortizolu až o 70 %, a zvýšiť spánkový hormón melatonín takmer o 100 %.

Ale každý, kto skúsil meditovať, vám môže povedať, že utíšiť myseľ nie je ľahké, a zvládnutie procesu môže trvať roky.

Pre tých, ktorí bojujú so zameraním a koncentráciou, môže byť meditácia frustrujúca a môže sa stať ďalším zdrojom stresu.

Ak máte problémy so sústredením alebo upokojením mysle, binaurálne rytmy môžu pôsobiť ako posilňovač pre vašu meditačnú prax, zlepšiť kvalitu a pomôcť vám rýchlejšie dosiahnuť pokojný stav.

Ak ste fanúšikom riadenej meditácie, mali by ste tieto upokojujúce zvuky vyskúšať.

Jednoduchšia možnosť je počúvanie binaurýlnych rytmov, čo dokáže vyvolať rovnaké stavy mozgových vĺn, ako meditácia.

Používanie binaurálnych rytmov poskytuje jednoduchú skratku k meditatívnemu stavu.

Všetko, čo musíte urobiť, je nasadiť si slúchadlá, relaxovať a počúvať.

Okrem zmeny vzorcov mozgových vĺn, môže počúvanie binaurálnych rytmov zvýšiť mozgovú konektivitu, a odolnosť voči fyzickému a psychickému stresu.

Môže zmeniť našu biochémiu moduláciou produkcie hormónov a neurotransmiterov.

Ilustračná fotografia (muž počúvajúci bianurálne rytmy). Zdroj: highexistence.com

AKO ZAČAŤ

V ideálnom prípade by ste mali počúvať so slúchadlami, aby ste dosiahli plný efekt, ale aj bez nich získate všeobecnú predstavu o tom, ako znejú binaurálne rytmy.

Tento zvuk nie je veľmi príjemný, a preto je väčšina meditačných zvukových súborov binaurálnych rytmov, prekrytá hudbou alebo zvukmi prírody.

Niektoré skladby binaurálnych rytmov sa snažia vyvolať konkrétny stav spojený s meditáciou – zvyčajne alfa alebo theta, alebo niekedy stav gama.

Iné sú navrhnuté tak, aby pomohli zmierniť konkrétne problémy alebo dosiahnuť konkrétne ciele.

Existujú binaurálne zvuky, ktoré sú navrhnuté tak, aby navodili spánok, znížili úzkosť, pomohli schudnúť alebo zlepšili koncentráciu.

Jedným z najneobvyklejších a najkontroverznejších spôsobov použitia technológie binaurálnych rytmov, je podporovať lucidné snívanie, stav vedomia, v ktorom si snívajúci uvedomujú, že snívajú.

Online je k dispozícii množstvo bezplatných binaurálnych meditačných zvukov.

Nižšie frekvenčné rozsahy sú najlepšie na relaxáciu a zníženie bolesti, zatiaľ čo vyššie frekvenčné údery v beta a gama rozsahu, sú užitočné na zlepšenie pamäte.

Dostupný je široký výber meditačných binaurálnych rytmov, ktoré vám pomôžu relaxovať, spať, no aj vyrovnať sa s mnohými špecifickými zdravotnými problémami.

Existujú tiež programy, ktoré vám pomôžu dosiahnuť ciele, ako je zvýšenie motivácie a dodržiavanie zdravých návykov.

Ilustračná fotografia (ako fungujú binaurálne rytmy). Zdroj: 344audio.com

VŠEOBECNÉ VÝHODY BINAURÁLNYCH RYTMOV

• Pomáhajú zlepšiť sebapoznávanie

• Zvyšujú stimuláciu mysle

• Pomáhajú zmierniť stres

• Zlepšujú spánok a používajú sa pri navodzovaní spánku

• Zlepšujú náladu

• Znižujú úzkosť

• Zlepšujú koncentráciu a sústredenie

• Znižujú a pomáhajú zvládnuť bolesť

• Zvyšujú kreativitu

• Zlepšujú pamäť

Nepriaznivé účinky sociálnych médií sa dostávajú čoraz viac do popredia, avšak jedna z najnovších štúdií týkajúca sa covidovej pandémie prichádza s prekvapivým zistením. Nuda môže mať na náš mozog pozitívny efekt, pričom rozptyľovanie sociálnymi sieťami môže tomu brániť, informuje portál ScienceAlert.

Ide o takzvaný hlboký druh nudy, ktorý sa líši od počiatočnej úrovne únavy, ktorú zažívame napríklad pri čakaní na autobusovej zástavke. Úroveň spomínanej monotónnosti dokážeme rozptýliť aktivitou na sociálnych sieťach, čo pre náš mozog však znamená dočasný zánik kreatívnej zóny.

„Hlboká nuda môže znieť ako prevažne negatívny koncept, ale v skutočnosti môže byť veľmi pozitívna, ak ľudia dostanú šancu na nerušené myslenie a rozvoj,“ vysvetľuje sociológ Timothy Hill, ktorý pôsobí na University of Bath vo Veľkej Británii.

„Musíme uznať, že pandémia bola tragickou, deštruktívnou a pohlcujúcou skúsenosťou pre tisíce menej šťastných ľudí, ale všetci poznáme príbehy tých, ktorí si našli nové záľuby, kariéru či životné smery,“ dodáva.

Negatívny vplyv sociálnych médií

Výskum sa podieľal na vzorke 15 ľudí, ktorí počas pandémie pracovali z domu alebo dostali neplatené voľno. Pokiaľ išlo o národnosť, všetci pochádzali z Anglicka alebo Írska, avšak tvorili rozdielne vekové alebo profesijné skupiny.

Štúdia prebiehala prostredníctvom štruktúrovaných rozhovorov, ktoré odhalili, ako respondenti počas pandémie trávili svoj voľný čas či aké pocity u nich prevažovali. Pokiaľ išlo o pocity nudy, sociálne siete považovali za záchranné riešenie. Okrem toho sa ale u nich objavila aj vášeň pre činnosti, na ktoré dovtedy nemali dostatok času. Patrili k ním napríklad tesárstvo, pečenie či cyklistika.

Po jednotlivých zisteniach vedci poukazujú na to, že sociálne siete zohrávajú dôležitú úlohu v ľudských životoch, najmä ak ide o kontakt s rodinou a priateľmi. Netreba však zabúdať na to, že dokážu ovplyvniť naše zmýšľanie, a to nielen v pozitívnom zmysle.

„Problém, ktorý sme pozorovali spočíval v tom, že sociálne média môžu zmierniť povrchnú nudu, ale dané rozptýlenie vysáva čas a energiu, pričom môže ľuďom zabrániť prejsť do stavu hlbokej nudy, kde môžu objaviť nové vášne,“ tvrdí pre portál Phys.org spoluautor štúdie Hill.

Najnovšia štúdia naznačuje, že nuda môže mať pozitívny efekt na náš mozog. Zdroj: pexels.com

„Tento výskum nám umožnil pochopiť, ako „nepretržitá“ kultúra a zariadenia, ktoré sľubujú množstvo informácií a zábavy, môžu zabrániť povrchnej nude, avšak v skutočnosti nám bránia nájsť zmysluplnejšie veci. Ľudia zapájajúci sa do „digitálnych detoxov“, môžu byť na správnej ceste, ako tomu zabrániť,“ dodáva.

Minulé poznatky

Poznatky ohľadom povrchnej a hlbokej nudy sa datujú už takmer stáročia, dodáva ScienceAlert. Dôkazom sú série prednášok nemeckého filozofa Martina Heideggera, ktorý naznačuje, že nuda je nesmierne dôležitou súčasťou ľudských životov a treba ju kultivovať.

V priebehu posledných desaťročí sa vytvára čoraz viac spôsobov, ako jej zabrániť. Ľudský mozog môže dokonca dospieť až do stavu, kedy sa nezastaví.

Ostatné štúdie rovnako naznačujú, že nuda kráča s kreativitou ruka v ruke. Príkladom môžu byť užitočné nápady, ktoré nám napadnú pri bežnej činnosti ako je napríklad sprchovanie. Autori najnovších poznatkov plánujú túto tému ešte hlbšie preskúmať.

Pozitívny účinok na zdravie

Síce sa nuda v mnohých prípadoch pripisuje k pocitom šialenstva, dobrou správou je, že má pozitívny vplyv na zdravie. Neurovedkyňa Alicia Walf tvrdí, že pre správnu funkciu mozgu je dôležité, aby sa z času na čas nudil, uvádza portál Forbes. Okrem toho daný stav zlepšuje aj sociálne vzťahy.

Viacerí sociálni neurovedci odkazujú na poznatok, že ide naozaj o podporný stav, pokiaľ ide o kreatívne nápady. Vysvetľujú si to najmä tým, že mozog má predvolený sieťový režim, ktorý je zapnutý, keď jedinec nevykonáva žiadnu aktivitu. Práve preto vo chvíľach, ktoré považujeme za nudné, ožívajú stratégie a riešenia, ktoré v našej mysli boli doposiaľ v zárodočnej fáze.

Sociálne siete zabraňujú kreatívnemu mysleniu, Zdroj: pexels.com

Mnoho slávnych spisovateľov prichádza s tvrdením, že k najkreatívnejším nápadom prišli počas robenia bežných činností. Práve preto je potrebné si urobiť okrem zoznamu úloh aj čas na seba. Jóga, meditácia či prechádzka patria k najvhodnejším alternatívam, ako si prečistiť hlavu. Mozog bude vysielať viac pozitívnych funkcií, nakoľko nebude ovplyvnený rýchlym životným tempom. Práve v tejto fáze môžeme vidieť, ako stúpa naša kreativita a produktivita.

Podľa antickej mytológie trójsky kôň umožnil Grékom konečne dobyť Tróju,  no historici sa rozchádzajú v názore na to, či bolo toto slávne drevené zviera  reálnou nástrahou.

Prekabátili svojich protivníkov

Trójsky kôň sa v súčasnej reči využíva bežne. Opisujeme ním špióna, ktorý sa tvári užitočne, ale maskovaním zakrýva svoje skutočné úmysly.

Keď sa vrátime do minulosti, trójsky kôň pomohol vojnou unaveným Grékom vstúpiť do mesta Trója a napokon trójsku vojnu vyhrať. Legenda hovorí o tom, ako koňa postavili na príkaz Odysea, kráľa ostrova Ithaka. Panovník sa spolu s niekoľkými ďalšími vojakmi ukryl v jeho štruktúre, aby nakoniec mesto obliehal. Tento klam sa svojou genialitou navždy zapísal do klasických diel o starovekom Grécku.

zdroj: unsplash.com

Ako ale vieme o jeho pravdivosti?  V posledných rokoch sa historici pýtali, či prehnané predvádzanie gréckej prefíkanosti nebolo skôr mýtom. Grécka armáda vďaka príbehu pripomína skôr božškú silu než obyčajných smrteľníkov.  Ďalšie tvrdenia hovoria o tom, že Gréci  používali nejaký typ obliehacieho stroja – napríklad baranidlo – a existenciu trójskeho koňa opísali ako metaforu pre skutočnú zbraň.

Predmet básní a divadelných hier

V staroveku existuje niekoľko zmienok o tajnej zbrani gréckych bojovníkov. Tú najslávnejšiu obsahuje dielo Eneida od Vergília. Rímsky poet napísal epickú báseň  v roku 29 pred Kristom. Vergílius rozpráva o gréckom  vojakovi, ktorý presvedčil Trójanov, že jeho jednotky odišli domov. Podľa jeho slov po sebe zanechali  iba koňa ako zasvätenie gréckej bohyni Aténe.

zdroj: unsplash.com

Trójsky kňaz Laocoön si však rýchlo uvedomil, že niečo nie je v poriadku. Podľa básne sa snažil varovať  Trójanov pred hroziacim nebezpečenstvom. Správu doručil neskoro – „kôň vstúpil do Tróje“ a mýtus o trójskom koni bol na svete.

Pred Eneidou hra na trójskeho koňa odkazovala hra s názvom Trójske ženy . Starogrécky dramatik Euripides ju predstavil v roku 415 pred Kristom, a to rovno veľkolepým úvodom. Poseidon – grécky boh mora – počas otváracieho monológu spomenul koňa ako predzvesť  víťazstva nad porážkou.

Zatiaľ čo hra Trójske ženy opísala dreveného koňa v metaforickom zmysle, zobrazenie v Eneide pokladali predošlí výskumníci za doslovné.  Zdá sa, že toto je myšlienka, ktorej sa starí aj moderní historici chcú zbaviť.

Nedôveryhodné dôkazy

Prvým historikom spochybňujúcim existenciu trójskeho koňa bol Pausanias. Išlo o gréckeho cestovateľa a geografa, ktorý žil v druhom storočí nášho letopočtu počas rímskej vlády Marca Aurélia. Vo svojej knihe Opis Grécka píše o koňovi z bronzu a pozastavuje sa nad tým, že sa nezhoduje s pôvodnou legendou.

Dnešné výskumy sú rovnako nejasné v odlišovaní bájí od reality. Na porovnanie, Dr. Armand D’Angour z Oxfordskej univerzity v roku 2014 vyjadril svoje pochybnosti. „Archeologické dôkazy ukazujú, že Trója bola skutočne vypálená; ale drevený kôň je nápaditá bájka, možno inšpirovaná spôsobom, akým boli staroveké obliehacie stroje oblečené do vlhkých konských koží, aby sa zabránilo ich zapáleniu,“ napísal v univerzitnom bulletine.

Ešte v auguste 2021 však archeológovia v Turecku našli desiatky drevených dosiek, ktoré sa datujú tisícky rokov do kopcov Hisarlik – terajšiu lokalitu mesta Trója.  Hoci mnohí historici boli skeptickí, títo archeológovia boli celkom presvedčení, že našli pozostatky samotného trójskeho koňa. Zvyšky drevených trámov vraj našli  zhromaždené v podivnej forme, ktorá viedla odborníkov k podozreniu, že patria k trójskemu koňovi.

Väčšina archeológov a učencov verí, že nálezy nemôžu súvisieť s mýtickým trójskym koňom. Hlavným dôvodom je, že drevené ruiny by sa  toľké nezachovali. Čo je rovnako dôležité, väčšina odborníkov vníma trójskeho koňa skôr ako mýtus než historický fakt.

Aj súčasnosť raz môže ostať záhadou

Trójsky kôň, respektíve trojan  dnes najčastejšie používame na označenie škodlivého počítačového softvéru, ktorý zavádza používateľov o svojom skutočnom úmysle. Keď trójsky kôň ovládne váš počítač, zanechá ho zraniteľný voči iným „útočníkom“. Vaše osobné údaje by tak ostali zraniteľné voči hackerom a iným priestupkom.

Počítačový vedec Ken Thompson toto pomenovanie prvýkrát použil v 80. rokoch. Možno historici budúcnosti označia jeho frázu rovnakým mýtickým pokusom, ako dnes hľadia na diela Vergília a Pausaniasa.

Zdroje: www.allthatsinteresting.com, www.greekreporter.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com

Akadémia filmových umení a vied USA zverejnila širšie nominácie v prvých desiatich kategóriách na 95. ročník odovzdávania Oscarov: Najlepší celovečerný dokumentárny film, Najlepší krátky dokumentárny film, Najlepšie masky, Najlepšia hudba, Najlepšia filmová pieseň, Najlepší krátky animovaný film, Najlepší krátky hraný film, Najlepší zvuk, Najlepšie vizuálne efekty a Najlepší cudzojazyčný film. V poslednej menovanej kategórii bude horúcim adeptom film Podozrivá, ktorý reprezentuje Kórejskú republiku a veľmi vysoko sa umiestňuje aj v rebríčkoch viacerých špecializovaných portálov a magazínov za rok 2022.

Podozrivá (2022)

Kto využil na Slovensku ojedinelú príležitosť a bol si Podozrivú pozrieť v kine, prípadne ju našiel na streamovacích službách, na porozumenie potreboval titulky, ak teda náhodou nevie po kórejsky. Preklad textu s výdatným dialógom a všetkými nuansami exotického jazyka do angličtiny bol výzvou pre amerického kritika Darcyho Paqueta, ktorý sa dlhodobo stará o propagáciu kórejskej kinematografie vo svete. Režisér Park Chan-wook (Old Boy, Komorná) svoju najnovšiu romantickú kriminálku riadne zamotáva a môžeme si len predstavovať, koľko mravenčej roboty mal Paquet s hľadaním vhodných slov a vetných konštrukcií, aby sa nestratil zámer autora.

Puto medzi filmom a prekladateľom

„Medzi filmom a jeho prekladateľom vzniká zvláštny druh intimity. V horúčkovitých týždňoch, počas ktorých píšem titulky, získavam trocha skreslenú perspektívu. Sťažuje to možnosť objektívne a s odstupom zhodnotiť daný film. Na druhej strane však prekladatelia musia citlivo vnímať nuansy jazyka, hereckých výkonov a charakteristík postáv. Bezprostredne spoznávate postavy a to, ako sa vyjadrujú, film prijímate inými očami a ušami.”

Paquet začal písať anglické titulky približne pred rokom, prekladal simultánne so sledovaním snímky: „Prevláda názor, že najprv si pozriem celý film a potom sa pustím do prekladania. Dáva to zmysel, ale v skutočnosti mám opačný postup a nie som sám. Pozriem si trikrát alebo štyrikrát úvodnú scénu, načasujem titulky a napíšem hrubý preklad. Následne si scénu pozriem ešte niekoľkokrát a posudzujem, či titulky sedia, a potom sa posuniem na ďalšiu scénu. Nemyslím si, že veľa divákov pozeralo Podozrivú takto pomaly, celý týždeň, má to však svoje výhody. Rád mám scénu čerstvo v hlave, keď nahadzujem prvý koncept titulkov, pri druhom zhliadnutí filmu môžete mať úplne iný pocit. Prekladanie celovečerného filmu môže byť vyčerpávajúa a náročná úloha, preto mi pomáha túžba vidieť ho do konca, z diváckeho zážitku čerpám energiu. Samozrejme, potrebujete vedieť, ako sa príbeh vyvinie, aby ste mohli vhodne preložiť dialógy, no to sa dá upraviť pri revízii, keď pozerám film druhýkrát podobným spôsobom a takmer všetko prepisujem.”

"Zachytiť komplexnosť i detaily dialógu, ktorý vytvorili Park Chan-wook so spoluautorkou scenára Chung Seo-kyung, je prinajmenšom frustrujúce. Vyžaduje si to veľa kompromisov, keďže text sa na obrazovke objaví na zlomok okamihu, je preto nevyhnutné upustiť od niektorých nuáns. Postupom rokov sa mi darí lepšie vtesnať čo najviac podstaty, emócií a štýlu do čo najmenšieho počtu slov, stále je však pre mňa trocha zahanbujúce vidieť môj nedokonalý preklad pod Parkovým precízne vystavaným dialógom.”

Dialóg je zakládom filmu Podozrivá… Zdroj: screenshot, YouTube

Čakanie na výsledok

Pre Paqueta to bola druhá takáto skúsenosť po Komornej z roku 2016: „V oboch prípadoch som spravil niekoľko konceptov a stretol som sa s režisérom a niekoľkými anglicky hovoriacimi zamestnancemi jeho produkčnej spoločnosti a dolaďovali sme preklad riadok po riadku. Niekto by si myslel, že títo režiséri, ktorí sú zvyčajne pomerne tajnostkársky ohľadom ich zámerov v jednotlivých scénach, sa v prítomnosti prekladateľa otvoria. Z mojej skúsenosti však môžem povedať, že všetci púšťajú len najnutnejšie informácie.”

„Nasledovalo ešte niekoľko emailov a napokon sa podarilo dokončiť titulky pre Podozrivú. Mesiace som s nikým nesmel hovoriť o tomto filme, až začiatkom leta som dostal šancu konečne si pozrieť otitulkovanú verziu v kine s obecenstvom. Nebol som v Cannes, no nedočkavo som čítal všetky recenze z festivalu (Park Chan-Wook získal ocenenie za najlepšiu réžiu, pozn.). Na veľkom plátne ma ohúrila vizuálna krása filmu, pri prekladaní som ho pozeral iba na mojom malom laptope. Zároveň však časť zo mňa chcela zavrieť oči a vnímať film len prostredníctvom zvuku a dialógu. Nemohol som odtrhnúť zrak od vizálov, ale viem, že keby som len počúval, Podozrivá by nebola o nič menej bohatým, štruktúrovaným a fascinujúcim zážitkom.”

V tejto kategórii na začiatku súťažili filmy z 92 krajín a regiónov a Podozrivej (kór. Heojil kyolshim, angl. Decision to Leave) zostalo ešte štrnásť konkurentov. Finálne nominácie budú známe 24. januára, galavečer odovzdávania cien sa uskutoční 12. marca 2023.

…ale Park Chan-wook ponúka aj vizuálnu krásu. Zdroj: screenshot, YouTube

Nominácie v kategórii Najlepší cudzojazyčný film:

Argentína: Argentina, 1985

Belgicko: Blízko

Dánsko: Svätý pavúk

Francúzsko: Saint Omer

India: Posledné predstavenie

Írsko: The Quiet Girl

Kambodža: Návrat do Soulu

Kórejská republika: Podozrivá

Maroko: Modrý kaftan

Mexiko: Bardo, falošná kronika niekoľkých právd

Nemecko: Na západe nič nové

Pakistan: Joyland

Poľsko: IÁ

Rakúsko: Korzet

Švédsko: Cairo Conspiracy

ďalšie nominácie

Zdroje: aframe.oscars.org, mubi.com, csfd.sk, imdb.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube

Mileniáli spolu s Generáciou Z sa od predošlých generácii odlišujú vo viacerých sférach. Pokiaľ ide o pracovný život, medzi ich požiadavky čoraz viac patrí akceptovanie ich názorov, či už ide o návrhy, ako zlepšiť pracovné prostredie alebo kritizovanie pravidelnej mesačnej mzdy. Medzi výnimky nepatrí ani poukazovanie na väčšie problémy zahŕňajúce napríklad firemné hodnoty. Ako sme písali v našom článku, rolu v tom zohráva aj to, že mladší ľudia túžia viac po pocite uznania.

„Zdá sa, že v porovnaní so staršími generáciami je pre tých, ktorí nedávno vstúpili na pracovisko, oveľa pohodlnejšie hovoriť o flexibilite, rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, férovosti či o očakávaniach, ktoré majú od svojho pracovného života,“ vysvetľuje pre portál BBC profesor organizačného správania Martin Kilduff, ktorý pôsobí na University College London. Okrem toho dodáva, že rovnako to platí aj pre jeho výskumných asistentov, ktorí sú oveľa hlasnejší, avšak v pozitívnom zmysle. Ich výhodou je, že vedia dať najavo svoj názor.

Túžba po vypočutí

Síce mnohí danú vlastnosť považujú za fenomén súčasnosti, výskumy z roku 2011 potvrdzujú opak. Už v tom čase až 90 % pracovníkov, ktorí patrili ku Generácii Y, verilo, že ich nápady stoja za vypočutie. Avšak v súčasnosti Generácia Z na danú problematiku poukazuje ešte viac.

„Generácia Z cíti morálnu povinnosť prehovoriť a to môže niektorých ľudí zaskočiť, pokiaľ nie sú zvyknutí na politiku, ktorá robí pracovisko nepríjemným,“ vysvetľuje Haydn Shaw, známy aj ako autor knihy Sticking Points: Hot to Get 4 Generations Working Together in the 12 Places They Come Apart.

Existuje viacero dôvodov, prečo danú vlastnosť považujú mladšie generácie za prioritu. K najčastejšiemu z nich patrí prinášanie vlastných hodnôt na pracovisko, pričom sa poukazuje aj na veci ako firemná etika alebo politické postoje. Výskumy ďalej zdôrazňujú fakt, že Generácia Z chce pracovať najmä pre spoločnosti, ktorých pracovná sila vyzerá rovnako rôznorodo ako ich generácia. Výnimkou nie sú ani ekonomické faktory, nakoľko sa v priebehu posledných rokov zmenili priority pracovníkov.

Mladšie generácie túžia viac po pocite uznania. Zdroj: pexels.com

Síce sa to možno nezdá, ale niektorí z nich majú v danom ohľade šťastie. Niektoré spoločnosti čoraz viac ponúkajú rôzne školenia či programy, ktoré explicitne požadujú názory, nápady a spätnú väzbu od mladších kolegov. Príkladom môžu byť iniciatívy spätného mentorstva alebo zriaďovanie predstavenstiev „novej generácie“.

Nesúlad požiadaviek

Avšak nie každá spoločnosť sa vyznačuje otvorenosťou, pričom aj vo firmách, ktoré sú viac otvorenejšie, niektorí zamestnanci zisťujú, že to nie je až tak jednoduché. Veľkú rolu v tom hrá najmä to, že stále existuje mnoho zakorenených noriem a perspektív poháňajúce predchádzajúce generácie na najvyšších pozíciách.

Ďalším významným činiteľom je aj to, že staršie generácie v porovnaní s novšími považujú politiku a osobný život za témy, ktoré by sa nemali riešiť na pracovisku. Okrem toho očakávajú od mladších úctu, pričom Generácia X im vo veľkej miere vyhovela.

Výskum ďalej poukazuje aj na to, že mladí začínajúci pracovníci sa vyznačujú s menšou pravdepodobnosťou, že prehovoria, nakoľko ich nápady sa niekedy zvyknú pripisovať iným. Ako problém to môžu vnímať najmä marginalizované skupiny, ktoré sa danými javmi bežne stretávajú už len kvôli svojmu pohlaviu alebo rase.

Prečo sú zamestnanci ticho?

Jeden z prieskumov uvádza, že až 67 % zamestnancov na území Spojeného kráľovstva má obavy, že ich správanie na pracovisku bude považované za nevhodné, informuje portál Integrity Line. Výskumu sa zúčastnilo osem krajín, pričom Veľkej Británii sa pripísali najhoršie výsledky.

Najčastejším dôvodom, prečo nevyjadria svoj názor je pocit, že nemajú na to právo. Danú problematiku by mohli vyriešiť profesionáli v oblasti dodržiavania pravidiel a ľudských zdrojov. Ich úlohou je vysvetliť všetkým zamestnancom, že vyjadrovať názory je ich zodpovednosťou. Dospieť k tomu môžu najmä častou komunikáciou zahŕňajúcou školenia, hodnotenia či tímové stretnutia.

Ďalším problémom je, že aj keď zamestnanci naberú odvahu vyjadriť svoj názor, nie vždy dostanú primeranú spätnú väzbu. Dôležitým faktorom je najmä zachovanie dôvernosti, či už anonymizovanou prípadovou štúdiou alebo priamou spätnou väzbou. Danými krokmi sa zároveň môže aj preukázať, že vyslovené obavy sa berú vážne a prešetrujú sa.

Mnoho zamestnancov má obavy, že ich správanie na pracovisku bude považované za nevhodné. Zdroj: pexels.com

Niektorí zamestnanci si však myslia, že na ich pracovisku nie je žiaden systém umožňujúci anonymnú komunikáciu. Pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré danú funkciu poskytujú, až 58 % prvotných hlásení je anonymných, pričom bez anonymity by nemuseli vyjsť najavo. V súčasnosti dokonca existujú systémy digitálneho podávania správ, ktoré umožňujú obojsmernú anonymnú komunikáciu predkladajúcu podporné dôkazy.

Dôvody, prečo vyjadriť svoj názor

Pokiaľ zamestnanci mlčia, spoločnosť v mnohých prípadoch prichádza o užitočné nápady, ktoré môžu ovplyvniť jej zisk, dodáva portál Inspired eLearning. Okrem toho vyjadrenie názorov môže poskytnúť aj lepšie zákaznícke skúsenosti či prípadne vyvarovanie sa problémom. Jeden z negatívnych príkladov, kedy sa obavy zamestnancov považovali za ignorované či dokonca trestané, dospel k tomu, že Boeing nasadil lietadlá s chybnými systémami.

Medzi dôležité zložky patrí aj podieľanie sa na formovaní firemnej kultúry. Kľúčovú rolu zohráva najmä vplyv jednotlivca v rámci celého pracoviska. Nielenže sa jeho názory prenášajú na iné oddelenia, ale dokonca aj k pracovníkom na vedúcich pozíciách. Netreba však zabúdať na to, že nesprávny druh prenášania názorov môže dospieť až k šikane alebo mikroagresii.