iNSTRID

Nie, nejde o novinky z tímu formuly 1, ale o obsadenie pripravovanej životopisnej snímky o zakladateľovi značky so vzpínajúcim sa koňom v znaku. Adam Driver (na titulnej fotografii), dvakrát nominovaný na Oscara, stvárni Enza Ferrariho v dvanástom celovečernom filme oceňovaného amerického režiséra Michaela Manna, ktorý je od konca októbra v postprodukcii a do distribúcie by mal doraziť na jeseň budúceho roka.

Michael Mann detailne študoval aj históriu spoločnosti. Zdroj: screenshot, YouTube

Ferrari (2023)

Dlho odkladaný projekt

Mann (Posledný Mohykán, Heat, The Insider, Ali, Collateral, Miami Vice) má k tejto téme dlhodobo veľmi blízko, prvýkrát uvažoval o jej spracovaní už okolo roku 2000. Odvtedy sa uchádzali o hlavnú rolu Christian Bale aj Hugh Jackman, napokon pripadla hercovi s príznačným priezviskom.

Ferrariho manželku Lauru si zahrá Penélope Cruzová, v úlohe jeho životnej partnerky Liny Lardiovej sa predstaví Shailene Woodleyová. Postavu jedného z pretekárov Piera Taruffiho dostal Patrick Dempsey, ktorý popri hereckej kariére viackrát súťažil na slávnom motoristickom podujatí 24 hodín Le Mans.

„Najväčším zážitkom bola spolupráca so zanietenými a oduševnenými umelcami Adamom Driverom, Penélope Cruzovou a Shailene Woodleyovou, ako aj s úžasnými hercami v ďalších úlohách,“ povedal Mann, ktorý už režíroval Al Pacina, Roberta De Nira, Russella Crowa či Toma Cruisa…

Pronti, via!#FerrariMovie @FerrariMovie pic.twitter.com/aUOr5C0U4G

— Michael Mann (@michaelmann) August 17, 2022

Dej filmu sa odohráva v lete 1957, keď bývalý automobilový pretekár prežíval náročné obdobie. Firma, ktorú s manželkou Laurou vybudovali desať rokov dozadu na zelenej lúke, bola na pokraji bankrotu. Búrlivé manželstvo sa rozpadávalo pod ťarchou smútku z úmrtia jediného spoločného syna a takisto kvôli jeho nemanželskému potomkovi zo vzťahu s Linou Lardiovou.

Enzo Ferrari sa v tom čase rozhodol všetko staviť na jednu kartu, presnejšie na jedny preteky – 1000 míľ naprieč Talianskom, Mille Miglia.

Cappuccino grande

Natáčalo sa približne tri a pol mesiaca priamo v Modene, rodisku Enza Ferrariho i jeho spoločnosti. Bolo to dostatočne dlho na to, aby si Michael Mann našiel obľúbenú kaviareň a aby si osvojil ranný rituál – cappuccino grande.

Zblízka spoznával talianske mesto aj rýchle autá, ktoré ho preslávili ešte viac ako dobrá gastronómia: „Toto je mesto je fascinujúce, má svoj osobitý štýl. Bolo pre mňa naozajstnou výzvou pochopiť, ako sa tu žije. Mojou úlohou bolo ponoriť sa čo najhlbšie do tejto špecifickej regionálnej kultúry, lebo čím hlbšie sa dostanem, tým všeobecnejšie sa dajú aplikovať detaily. Ako režisér sa snažím zachytiť a podať realitu tak, aby bola vo výsledku čo najkomplexnejšia a najuveriteľnejšia.“

Americký režisér už pred desiatimi rokmi navštívil Maranello a na okruhu vo Fiorane si vyskúšal model F12berlinetta: „Je to nádherné, keď cítite spojenie s autom, odjazdiť tridsať alebo štyridsať kôl na pretekárskom okruhu za volantom tohto auta ma mentálne uviedlo do takého stavu, ako keby som bol za kamerou. Je to rovnaký druh koncentrácie, vodič so strojom musia súznieť rovnako ako režisér s hercom. Samozrejme, forma, akou rozprávame príbehy a ako môžu príbehy zaujať, sa vyvíja zarovno s technológiami. Napreduje to takmer tak rýchlo ako tieto autá.“

Ferrari F12berlinetta. Zdroj: pixabay.com

Michael Mann netrpí nedostatkom činorodosti ani vo veku 79 rokov. Zatiaľ posledný celovečerný film Blackhat mu síce vyšiel v roku 2015, no tento rok vydal knihu Heat 2 (pokračovanie aj úvod k filmu Heat) a seriál Tokyo Vice z jeho produkcie bude mať na HBO Max druhú sériu: „Cítim sa zdravý a plný síl a stále mám šestnásťhodinové pracovné dni. Vek ma núti, aby som si viac dával pozor, čomu venujem čas. Nedarí sa mi to stopercentne, ale čiastočne áno.“

Filmy s automobilovou tematikou

Najväčším konkurentom Enza Ferrariho bol Feruccio Lamborghini a film Lamborghini (režisér Bobby Moresco) symbolicky predstihol film Ferrari minimálne v dátume premiéry, keďže vybrané kiná v USA ho premietajú už v týchto dňoch.

Automobilová tematika mala svoje miesto v kinematografii už predtým, pretekársky fanatik Steve McQueen si v roku 1971 splnil sen snímkou Le Mans. Rivali (r. Ron Howard, 2013) zobrazili napínavé súperenie Jamesa Hunta a Nikiho Laudu o titul majstra sveta F1 v sezóne 1976. Enzo Ferrari bol dôležitou postavou vo filme Ford v Ferrari (r. James Mangold, 2019) o spore medzi ním a Henrym Fordom II., ktorý vyvrcholil triumfom americkej značky na Le Mans v roku 1966.

Vyzerá to tak, že fanúšikovia motorizmu na plátne sa môžu tešiť aj ďalej, sedemnásobný svetový šampión Lewis Hamilton, herec Brad Pitt, režisér Joseph Kosinski a producent Jerry Bruckheimer spojili sily a na budúci rok začnú nakrúcať film o F1.

Zdroje: worldofreel.com, thewrap.com, filmmusicreporter.com, motorsport.com, youtube.com

Afázia je ochorenie, ktoré nastáva v dôsledku poškodenia rečových centier v mozgu. Vedci ťažko postihnutým ľuďom vrátiť reč nemôžu, implantát riadiaci mozgové centrum sa však môže stať prelomovou pomocou.

Nechcené mlčanie

Reč je pre nás prirodzenou schopnosťou. Rozprávaním vyjadrujeme naše pocity, myšlienky a vzájomne sa dorozumievame. Mnohí o túto možnosť prídu, pričom to nemusí súvisieť s pribúdajúcim vekom.

Poruchu alebo stratu reči spôsobujú rôzne príčiny. Problémy s rečou sa môžu prejaviť z nasledujúcich dôvodov:

• mŕtvica
• ťažké poranenie mozgu
• demencia
• zranenie/choroba postihujúca hlasivky

Nehľadiac na vonkajšie rozdiely, človek je tvor spoločenský a komunikácia je dôležitým prvkom pri spoznávaní nových ľudí. zdroj: unsplash.com

Rečový patológ dokáže v niektorých prípadoch pomôcť s navrátením reči. Vďaka špecializácii na poruchy reči a jazyka posudzuje vážnosť pacientovho stavu. Skúma ako osoba pohybuje perami, čeľusťou, jazykom alebo svalmi úst. Následná liečba sa sústredí na zlepšenie artikulácie (logopedické cvičenia) a posilnenie svalov.

Spojenie vedy a inžinierstva

Niekedy nestačí pomoc logopéda, posunková reč pri ťažkých prípadoch neprichádza to úvahy. Pomoc pre týchto ľudí by mohla ponúknuť neuroprotetika. Ide o vednú disciplínu kombinujúcu neurovedu a biologické inžinierstvo. Vyvinutý implantát spája mozog s počítačom a dokáže nahradiť zmyslové či pohybové procesy.

Komunikačná neoroprotetika sa zameriava na obnovenie komunikácie prostredníctvom prístupov založených na jednotlivom písaní písmen. Zariadenie prijímajúce signály z elektród implantovaných do mozgu nedávno pomohlo pacientovi pretlmočiť slová a vety v reálnom čase.

Muž ostal po mozgovej príhode paralyzovaný, čo ovplyvnilo aj jeho schopnosť reči. Stal sa prvým účastníkom programu BRAVO na univerzite v San Franciscu, vďaka čomu podstúpil operáciu, pri ktorej mu na povrch mozgu položili sieť 128 elektród. Tieto elektródy sa nachádzajú na vrchole vrásčitej mozgovej kôry. Kôra ovláda svaly hlasového traktu a dáva im pokyn, aby sa hýbali, a tak produkovali špecifické zvuky.

Využili militaristickú abecedu

Zariadenie sa spúšťa, keď muž potichu vyslovuje kódové slová, ktoré zastupujú 26 písmen abecedy. Vedci spočiatku skúšali používať jednotlivé písmená namiesto kódov. Ich systém mal však problémy s rozlíšením výslovnostne podobných písmen, ako sú B, D, P a G. Fonetická abeceda NATO využíva pri komunikácii cez telefón alebo vojenskú vysielačku 26 krycích slov. Každé z nich predstavuje začiatočné písmeno abecedy –  „alfa“ znamená písmeno A, „bravo“ znamená B, „charlie“ je C atď.

„Fonetická abeceda NATO bola vyvinutá na komunikáciu cez hlučné kanály,“ povedal Sean Metzger, spoluautor štúdie BRAVO. Porovnáva to s prostredím nervových záznamov, ktoré musí neuroprotéza rozlišovať.

Používateľ ticho vysloví kódové slová, čím sa generuje jeho mozgová aktivita. Algoritmy zariadenia dekódujú tieto vzruchy a vkladajú medzery medzi slová. Na ukončenie vety sa účastník experimentu pokúsi stlačiť pravú ruku – implantát cez elektródy vyšle signály, ktoré zastavia dekódovanie.

Každým pokusom sú bližšie k úspechu

V nedávnych testoch dokázal muž vytvárať vety zo slovnej zásoby s viac ako 1150 slovami rýchlosťou 29,4 znakov za minútu, čiže asi sedem slov za minútu. Dekódovacie zariadenie občas urobilo chyby pri preklade jeho mozgovej aktivity do písmen, pričom priemerná chybovosť znakov bola 6,13 %.

Každý rok strácajú tisíce ľudí schopnosť hovoriť v dôsledku mŕtvice, nehody alebo choroby. zdroj: unsplash.com

Vďaka opakovaným pokusom existuje priestor na vyhladenie nedokonalostí. Aby boli takéto zariadenia vhodné na každodenné použitie, je potrebné zlepšiť dve veci. Zľahčiť prístup na ovládanie pre pacientov aj ich opatrovateľov a bezdrôtové pripojenie implantátu.

Táto technológia by bola užitočná najmä pre pacientov v „uzamknutom stave“, pričom si zachovávajú svoje kognitívne funkcie. Pre paralyzovaných pacientov, ktorí môžu stále pohybovať očami a žmurkať, by pravdepodobne zostali najlepšou voľbou neinvazívne komunikačné systémy založené na sledovaní očí.

Zdroje: www.livescience.com

Cover photo source: pexels.com

Od podpory lepšieho spánku až po vyjadrenie individuality

Nový prístup k interiérovému dizajnu je menej o estetických trendoch a viac o tom, ako sa v našich priestoroch cítime. Daisy Woodwardová skúma fenomén dobrého domova.

Priestory, ktoré obývame, ovplyvňujú naše nálady a pocity. Nie je to žiadnym tajomstvom. Od feng šuej až po škandinávsku snahu o hygge – navrhnutie vzhľadu a usporiadania vášho príbytku tak, aby ste podporili pocit pohody nie sú žiadnou novinkou. Environmentálna psychológia – náuka o ľudskom vzťahu k okoliu – nebola uznaná ako akademická oblasť až do konca 60. rokov 20. storočia. Pokiaľ ide o domáci interiérový dizajn je ešte neprebádaným oceánom.

„Myšlienka, ktorá sa rozmohla je zlepšenie pohodlia prostredníctvom našich vnútorných priestorov,“ hovorí pre BBC Culture Jean Whitehead, docent v interiérovom dizajne na Falmouth University a autor knihy Creating Interior Atmosphere: Mise-en-scène and Interior Design. „Tieto inovácie prevládali v zdravotníckych interiéroch, teraz prechádzajú do pohostinských a voľnočasových priestorov, čo zahŕňa i naše domovy.“

Dizajn, textúry a osvetlenie výrazne ovplyvňujú aj kvalitu nášho spánku. Zdroj: Pexels.com

Bývanie by malo byť vašim domovom

Náš spoločný záujem o domáci wellness, poznamenáva Whitehead, urýchlila pandémia. Je pozoruhodné, že podľa prieskumov Európania trávia až 90 % svojho času v uzavretých priestoroch a počas lockdownu pre väčšinu z nás „vo vnútri“ znamenalo „doma“. Z tohto dôvodu sa mnohí z nás začali menej starať o to, ako vyzerajú naše príbytky, aspoň z hľadiska trendov, a viac o to, ako sa v nich cítime. V dôsledku toho sa začal presadzovať nový, udržateľnejší postoj k interiérovému dizajnu, zameraný na individualitu, všímavosť a starostlivosť o seba.

Pre Monicu Khemsurov a Jill Singer, zakladateľky online dizajnérskeho magazínu Sight Unseen, priniesla pandémia znovuobjavené ocenenie pre nespočetné množstvo predmetov, ktoré obe za tie roky nazhromaždili. „Sedeli sme vo svojich domovoch a naše predmety nám skutočne prinášali pohodlie a vďaka nim sme sa cítili menej osamelí,“ hovorí Khemsurov pre BBC Culture.

Voľte také dekorácie, ktoré lahodia vášmu osobnému vkusu a vyvolávajú vo vás príjemné pocity. Zdroj: Pexels.com

Zmyslom je vybudovať interiér odrážajúci vašu osobnosť – Jill Singer

Zahŕňa to osobnejší prístup pri kúpe predmetov a žitia s nimi. Človek uprednostňuje úprimné spojenie nad trendami. „Objekt sa môže veľmi ľahko naplniť významom a spomienkami, čo je aj základnou myšlienkou,“ hovorí. Či už je to niečo, čo vám vyrobila kamarátka alebo maličkosť zakúpená na cestách do zahraničia. Predmety nás spájajú s milovanými, ktorých nemôžme mať pri sebe. „Pokiaľ ide o estetiku objektu, máme tendenciu byť dosť agnostickí,“ dodáva Singer. „Zmyslom je vybudovať interiér odrážajúci vašu osobnosť.“

Obklopenie sa vzácnymi predmetmi je len jedným kúskom skladačky zostavenia osobného priestoru, v ktorom sa budete cítiť dobre. Lindsay T Graham, osobnostná a sociálna psychologička, ktorá sa špecializuje na to, ako nás ovplyvňujú naše obytné priestory, navrhuje zaujať od začiatku intuitívny postoj. „Najprv choďte do priestoru a uvedomte si, ako sa v ňom cítite,“ hovorí pre BBC Culture. „Nepremýšľajte nad tým. Len sa spýtajte samého seba: Cítim sa vystresovaný? Šťastný? Som pripravený utiecť? Alebo som plný energie? Potom urobte krok späť a premýšľajte o tom, čo cítiť chcete. Ak si všimnete akýkoľvek nesúlad získate vodítka k tomu, čo je potrebné posunúť, aby ste vytvorili prostredie príjemné pre vás.“

Základom je správne osvetlenie

Všetko je to len o výbere správnych predmetov a technológie na dosiahnutie požadovaného psychologického účinku. Dôležitým prvkom je osvetlenie. „To môže okamžite zmeniť priestor,“ hovorí Graham. „Navyše dokáže ovplyvniť náš cirkadiálny rytmus, ktorý ovplyvňuje naše duševné aj fyzické zdravie.“ Ide najmä o používanie farebných svetiel na podnecovanie rôznych nálad. „Môžete si kúpiť teplé alebo studené žiarovky,“ hovorí environmentálna psychologička Sally Augustin pre BBC Culture. „Ak sa snažíte vytvoriť upokojujúcu atmosféru, kde budú ľudia radi tráviť čas spolu, zvolíte teplejšie a jemnejšie svetlo. Ak potrebujete koncentráciu, potrebujete chladnejšie a intenzívnejšie.“ Teplejšie svetlo je najefektívnejšie, keď je vyžarované z nižšej úrovne – zo stolových alebo podlahových lámp – vysvetľuje Augustin, zatiaľ čo chladné žiarovky by mali byť umiestnené v stropných svietidlách alebo zásuvkách stropného osvetlenia.

Neriaďte sa trendami, ale sebou. Vnímajte, ako sa v priestore cítite. Zdroj: Pexels.com

Nezabúdajte na vrstvenie a textúry

Podobne výrazne menia našu emocionálnu reakciu na priestor aj textúry. „Ak sa budete držať jednej základnej, (najmä takej, o ktorej je známe, že sa cítime dobre) získate relaxačnejší efekt.  Naopak, ak použijete viacero textúr, pridáte do priestoru viac energie,“tvrdí Augustin. „Jemné textúry – ako sú materiály, z ktorých je vyrobené detské oblečenie – sú na dotyk najpríjemnejšie. Dôležité je tiež zváženie akustického vplyvu textílií na miestnosť,“ vysvetľuje.  „Pri návrhu nezabudnite na všetky zmyslové dôsledky. Pokiaľ máte vo svojej obývačke aspoň jeden koberec, čalúnený nábytok a závesy na oknách, tieto mäkšie povrchy pohltia zvuk a zabránia ozvene. Príjemné prostredie sa vytvorí skôr.“

Príroda a farby idú ruka v ruke

Ďalší jednoduchý spôsob, ako dodať domovu viac rovnováhy? „Absolútnou výhrou je zapojenie prírody,“ hovorí Graham. „Rastliny sú skvelé,“ dodáva Augustin, „najmä zelené, listnaté so zakrivenými listami a stonkami.“ Dodáva však, že prírodný alebo biofilný dizajn siaha ďaleko za rastliny a pohľady na prírodu. „Máme tendenciu považovať zakrivené línie za najpríjemnejšie – buď v dvojrozmerných vzoroch, alebo v trojrozmerných formách, ako aj tvar operadla pohovky. Evokujú formy, ktoré nájdeme v prírode. Zatiaľ čo prírodné materiály, najmä nenatreté drevo, sú skvelé na udržanie našej úrovne stresu pod kontrolou.“

Existuje mnoho ďalších spôsobov, ako využiť psychológiu priestoru. „Veľmi pôsobivá je aj farba,“ hovorí Augustin, „Svetlosť a menšia sýtosť upokojuje – povedzme zelená s množstvom bielej – zatiaľ čo teplé farby môžu podnietiť našu chuť k jedlu a spôsobiť, že ľudia budú vyzerať priateľskejšie jeden k druhému.“

Textúry, materiály a osvetlenie sú nesmierne dôležité. Zdroj: Pexels.com

Ľudia si zvykli brať lieky proti bolesti, alebo si dať šálku kávy, keď sa cítia unavení.

Uvažovali ste však niekedy nad tým, že by ste si masírovali tlakový bod na svojom tele, aby bolesť ustúpila, alebo aby ste sa dobili energiou?

Tieto cieľové oblasti na vašom tele sa nazývajú akupunktúrne body, a na liečebné účely môžu byť stimulované rôznymi spôsobmi.

V prípade akupunktúry sa tieto tlakové body stimulujú veľmi tenkou ihlou. Ale to nie je nevyhnutne pre každého.

Akupresúra je oproti tomu jednoduchšia prax, použitia pevného tlaku na masáž akupunktúrnych bodov.

A verte tomu alebo nie, existuje množstvo dôkazov, ktoré podporujú myšlienku, že manipulácia s týmito tlakovými bodmi má schopnosť veci zmeniť.

Nižšie sa dozviete ako vám niektoré tlakové body v tele môžu pomôcť zvládnuť bolesť alebo emócie, ktoré môžete prežívať.

#1, Vrch hlavy

Keď vašou hlavou začnú poletovať zbytočné alebo nepríjemné myšlienky, alebo ste vyčerpaní, skúste si ju na temene jemne masírovať alebo poškriabať.

Tento bod prospieva mozgu tým, že vám dodáva energiu a zároveň upokojuje akékoľvek úzkosti.

Ak chcete nájsť tento špecifický tlakový bod, položte prsty na horné body uší, a nakreslite čiaru na temeno hlavy. Akonáhle ste v hornom strede hlavy, jednoducho ju dobre premasírujte, a mal by sa dostaviť okamžitý prínos.

#2, Medzi prstami na nohách

Akupunktúrny bod pečene sa nachádza medzi palcom na nohe a druhým prstom na nohe, presne tam, kde sa tieto dve kosti stretávajú.

#3, Medzi očami

Bežne označovaný ako vaše tretie oko alebo Yin Tang, bod medzi vašimi očami, je veľký tlakový bod, ktorý môžete využiť, keď sa cítite v strese.

#4, Medzi palcom a ukazovákom

Pre tých, ktorí trpia bolesťami hlavy, a zdá sa im, že sa im nikdy neuľaví je výborné vyskúšať bod známy ako LI 4.

Tento akupunktúrny bod sa nachádza na vašej ruke medzi palcom a ukazovákom, a jeho masáž je skvelá pri bolestiach hlavy alebo tváre.

Návod k bodu SZ 36. Zdroj: neilkingham.com

#5, Pod kolenom

Priamo pod vonkajším okrajom kolenného kĺbu leží ostrý bod, známy ako ST 36, alebo bod žalúdka.

Tento tlakový bod je najlepším celkovým bodom pre imunitu a energiu.

Jeho stimulácia počas niekoľkých minút by vás mala okamžite osviežiť, keď sa cítite unavení.

#6,  V blízkosti vonkajšieho ucha

Je to jeden z najlepších bodov na zmiernenie stresu, a na upokojenie úzkosti.

Tento bod sa nachádza v hornej časti vonkajšieho ucha, a je súčasťou liečby, ktorá sa používa na detoxikáciu od drog.

Je skvelý na napojenie na parasympatický nervový systém, a pomáha regulovať náladu.

Ak je pre vás masírovanie tohto bodu náročné, skúste použiť semienko bylinky, alebo malú kovovú guľôčku, ktorú stlačíte niekoľkokrát denne.

Môžete vyskúšať aj esenciálny olej na zlepšenie nálady, existuje ich široké spektrum, stačí si len vybrať, ktorý vám vyhovuje najviac.

#7, Vnútri zápästia

Keď máte žalúdočnú nevoľnosť, môžete použiť tlakový bod na zápästí, nazývaný Perikard 6, aby ste uvoľnili nevoľnosti.

Ak chcete nájsť túto oblasť, vezmite štyri prsty a položte ich na vnútornú stranu zápästia. Bod je priamo pod prostredníkom, medzi dvoma šľachami.

#8, V blízkosti pupka

Tlakový bod ST 25 využite v situácií, keď máte črevné problémy, alebo obdobné zažívacie ťažkosti.

Táto oblasť, ktorá sa nachádza približne dva palce od pupka na oboch stranách, môže pomôcť regulovať zápchu aj hnačku.

#9, V blízkosti srdca

Bod Ren 17, ktorý sa nachádza priamo v stredovej línii tela, na osi v súlade s bradavkami, zmierňuje úzkosť.

#10, Pod chodidlom

Možno už nikdy nebudete potrebovať melatonín, keď objavíte zázraky obličkého bodu.

Tento bod, ktorý sa nachádza na chodidle v drážke, ktorá sa objaví, keď skrčíte prsty na nohách, možno použiť na účinnú stabilizáciu úrovne energie, a navodenie upokojujúceho spánku.

#11, Pod hrudnou kosťou

Ak máte problémy s trávením a nechcete užívať žiadne lieky, skúste pracovať s Ren 12.

Táto časť tela, ktorá sa nachádza priamo v stredovej línii tela, pod vašou hrudnou kosťou, je najlepším bodom pre trávenie.

#12, Pod kolenami

Aj keď sa môže zdať, že váš chrbát a vaše kolená nemusia mať žiadny vzťah, v zadnej časti kolena je bod nazývaný UB 40, ktorý, keď je masírovaný, alebo akýmkoľvek spôsobom zapojený, môže pomôcť pri liečbe bolesti dolnej časti chrbta.

If mávate bolesti chrbta, alebo krížov, vyskúšajte stimuláciu tohto bodu.

Buďte k sebe brutálne úprimní, iba tak sa vám podarí dosiahnuť postavu, ktorej dosahovanie ste toľkokrát vzdali.

Čaje, ktoré najlepšie urýchľujú chudnutie, doplnky regulujúce prácu mitochondrií, špičkový kardio neoprénový pás? Ktoré z nich sa ukážu ako váš hlavný nedostatok pri chudnutí? Na čo ste zabudli?

Pravdepodobne na samotné základy. Vyhnite sa častým mýtom pri chudnutí, ako je používanie špeciálnych prípravkov, čajov či zariadení. Sústreďte sa na seba a to, čo robíte nesprávne, až potom hľadajte príčiny neúspechu inde.

Kalorický deficit – najdôležitejšia zásada chudnutia

Kalorický deficit je stav, v ktorom telu dodávame menej kalórií, ako ich počas dňa spotrebuje. Deficit je nevyhnutnou súčasťou chudnutia, ktorý si treba vždy uvedomiť. Zvyšok – počet jedál, čas na jedlo, vylúčenie skupín výrobkov, rozpad makroživín – môže iba podporiť udržanie kalorického deficitu. Ak nemáte kalorický deficit, neschudnete – dokonca ani pri starostlivosti o všetky ostatné faktory.

Je lákavé testovať diéty, ktoré našim priateľom pomohli pri chudnutí. Napríklad pri bezlepkovej diéte ľudia chudnú nie preto, že „z lepku sa im robil tuk“, ale preto, že vylúčenie lepku znamenal aj vylúčenie alebo zníženie:

• pizze (a väčšiny rýchleho občerstvenia)
• šišiek (a väčšiny sladkostí)
• stravovania sa vonku

Obmedzením skupiny výrobkov, ktoré konzumuje, sa obmedzil kalorický obsah stravy. A tak bol vytvorený deficit, nie iba nedostatok lepku v jedálnom lístku, ktorý prispel k zníženiu hmotnosti.

Pravdepodobne nepotrebujete konkrétnu stravu, aby ste dokázali vylúčiť svoje najväčšie chyby v stravovaní. Módne stravovacie trendy budú prichádzať a odchádzať a na ich miesto prídu nové, ale kalorický deficit vždy bol a bude základným prvkom účinného znižovania telesnej hmotnosti.

Potrebujete 40 minút cvičiť, aby ste spálili tuk?

Je mýtus, že tuky spaľujete iba vtedy, keď cvičíte minimálne 30 alebo 40 minút. V takom prípade by ľudia bez tréningu nedokázali spaľovať tuky, a napriek tomu je to možné.

Každá forma činnosti zvyšuje váš energetický výdaj, čo vedie k vytváraniu deficitu. Takže ak máte dnes len 10 minút, je to skvelé, využite ich! Aj keď to na začiatku malo byť „iba“ 10 minút, stále by to bolo o 10 minút viac ako predtým.

Vytrvalosť je dôležitejšia ako intenzita, preto si vyberte tréningy, ktoré:

• Sú pre vás aspoň trochu v pohode,
• Neberú vám energiu po zvyšok dňa
• Môžete cvičiť viac ako dvakrát týždenne,

Namiesto toho, aby ste hľadali tréningy, ktoré spália miliardu kalórií a vyčarujú vám zadok vášho života, hľadajte tréningy, ktoré sú pre vás uskutočniteľné a ktoré by ste chceli trénovať viackrát.

Ale aj celá hodina tréningu každý deň, 7 dní v týždni, je len 4% času z celého týždňa! Skutočným intenzívnym denným tréningom sa môže pochváliť veľmi malý počet ľudí a ako vidíte, táto aktivita je stále len malým percentom z týždňa.

A čo zvyšok času? Zvyšok je vaša každodenná rutina a to, koľko pohybu robíte počas dňa „ležérne“, to je spontánna činnosť . Je to súhrn všetkých situácií, v ktorých volíme aktivitu pred pasivitou a stojí za to postarať sa, aby bola čo najvyššia.

Buďte opatrní, komu dôverujete

Popularita nie je určujúcim faktorom kompetencie. 8 z 9 tipov od „najpopulárnejších influencerov“ (viac ako 80 000 sledovateľov) šíri falošné správy o chudnutí.

 – Európska konferencia o obezite, máj 2019

Na rozdiel od toho, čo vidíte na Instagrame, neexistuje jediný a jediný správny model životného štýlu. Ba! Ľudia, ktorí sa nedávno stali fit-guru, sa môžu mýliť pri prezentácii svojich téz. Odhaduje sa, že 8 z 9 tipov od influencerov je nepravdivých.

Buďte opatrní, koho počúvate. Nebojte sa pýtať na zdroje a argumentáciu téz. Ak o niekom pochybujete, prestaňte ho sledovať.

Iba vy viete, aké sú vaše momentálne maximálne možnosti. Preto sa nepozerajte na ostatných a myslite na to, že  keďže nie ste schopní žiť ako „oni“, nemá zmysel sa o to pokúšať . V zdravom životnom štýle záleží na vytrvalosti viac ako na intenzite vašich aktivít.

Preto začnite tam, kde ste. Použite to, čo máte. Rob, čo môžeš.

Diéta plus niečo navyše

„Monika, držím ti diéty, robím iba malé výnimky a nič som neschudla! NIEČO nefunguje!“

To nejde, nejde to. Najčastejšie to však nie je diéta, ale vaše zlyhanie v dodržiavaní diéty. Ak sa vaše kalorické potreby nezmenili a diéta s kalorickým deficitom nefunguje, príčinou je zvyčajne konzumácia kalórií mimo vašej hlavnej stravy.

Kalorická rovnováha nezahŕňa iba tie kalórie, ktoré sú uvedené na karte s diétou, ale aj kalórie zo všetkých ostatných produktov konzumovaných po celý deň.

Skôr ako začnete robiť kompletný balík testov štítnej žľazy a usporiadať krivky cukru a inzulínu tak, aby diagnostikovali inzulínovú rezistenciu, buďte k sebe brutálne úprimní. Telá nezaujímajú kalórie na karte, ale tie, ktoré ste skutočne zjedli, napríklad:

• drobné slané pochutinky
• kúsok syra vylovený z chladničky
• plnotučné mlieko nalievané do kávy niekoľkokrát denne
• sušienky
• obed s donáškou namiesto toho z diéty
• … a tak ďalej. Oveľa, oveľa, oveľa ďalej.

Zvážte, či kalorický deficit nekazíte popri diéte aj tým, čo konzumujete. 

Ďalším problémom, ktorý môže eliminovať požadovaný energetický deficit, je podcenenie podielu skonzumovaného jedla, to je ktoré nevidíte. Lyžica sa nerovná lyžici, „trochu“ pre každého môže znamenať niečo iné a jedna polovičná hrsť môže byť niekoho plnou hrsťou.

Metaverse realita je jednou z najhorúcejších tém 21. storočia. Ide o najvýkonnejšiu technológiu v ére digitalizácie, pričom sa predpokladá, že v blízkej budúcnosti bude väčšina ľudí tráviť minimálne 40 % času vo virtuálnom svete, informuje portál Ranktracker.

Príkladom môže byť hyperrealistická influencerka Ana, ktorú vytvorilo juhokorejské herné štúdio Krafton, uvádza portál Czechcrunch. Nielenže vyzerá skutočne, dokonca aj vo virtuálnom svete sa správa ako jedinci bežnej reality.

S podobnou myšlienkou prichádza aj tichomorský štát Tuvalu, ktorý plánuje vytvoriť svoju vlastnú verziu, píše portál ScienceAlert. Informáciu oznámil tuvalský minister spravodlivosti, komunikácie a zahraničných vecí Simon Kofe prostredníctvom digitálneho prejavu k lídrom na konferencii COP27. Ako dôvod uviedol odpoveď na existenčnú hrozbu stúpajúcej hladiny morí.

„Tragédiu tohto výsledku nemožno zveličovať. Tuvalu by mohlo byť prvou krajinou na svete, ktorá bude existovať výlučne v kyberpriestore, ale ak bude globálne otepľovanie nekontrolovateľne pokračovať, nebude poslednou,“ uviedol Kofe.

Zatemnenie ľudských schopností

Ako sme uviedli vyššie, metaverse sa v blízkej budúcnosti stane každodennou realitou ľudských životov. Jednu z jej najznámejších vízií prináša výkonný riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg, píše portál Stuff. Avšak väčšina vízií sa zakladá na spoločnej myšlienke, ktorú tvoria interoperabilné a pohlcujúce 3D svety.

Pokiaľ by sme to chceli priblížiť do bežnej ľudskej reči, vytvorený avatar sa presúva z jedného virtuálneho sveta do druhého, rovnako akoby sa presúval z jednej miestnosti do druhej vo fyzickom svete. Hlavným cieľom je zatemniť ľudskú schopnosť rozlišovať skutočné od virtuálneho.

Kofe poukazuje aj na znovu vytvorenie troch aspektov národnosti Tuvalu vo virtuálnom svete. Patria k ním územie, kultúra a suverenita.

Cieľom virtuálnej reality je zatemniť ľudskú schopnosť rozlišovať skutočné od virtuálneho. Zdroj: pexels.com

Nadobudnutie spomínaných aspektov by mohlo pomôcť rekreácii prírodných krás krajiny, či schopnosti obyvateľov medzi sebou komunikovať spôsobmi, ktoré zachovávajú ich spoločný jazyk, normy a zvyky.

Minulé experimenty

Pokiaľ Tuvalu myslí svoj návrh nie len symbolicky, aby poukázalo na nebezpečenstvo klimatických zmien, dá sa zrealizovať jednoduchšie než sa zdá.

Vytvorenie pohlcujúcich a bohato vykreslených rekreácii na území krajiny sa dá technologicky vytvoriť veľmi ľahko, informuje portál Canada Today. Okrem toho niekoľko tisíc rôznych online komunít a 3D svetov demonštruje z dôvodu, že je možné mať plne virtuálne interaktívne priestory, ktoré dokážu zachovať vlastnú kultúru. Práve preto sa dá myšlienka spojenia spomínaných technologických schopností s možnosťami riadenia pre virtuálnu verziu krajiny označiť ako životaschopná.

Už v minulosti vlády experimentovali s prevzatím funkcii založených na polohe, pričom vytvorili vlastné virtuálne analógy. Príkladom je estónske elektronické bydlisko, ktoré je len online formou pobytu. Občania mimo Estónska ju môžu získať na prístup k službám ako je napríklad registrácia podnikania. Za ďalší príklad môžeme považovať krajiny zriaďujúce virtuálne ambasády na online platforme Second Life.

Technologické a sociálne výzvy

Avšak pri spájaní a digitalizácii prvkov, ktoré tvoria celý národ, vznikajú značné technologické a sociálne výzvy.

Spomínaný tichomorský štát má len približne 12 000 obyvateľov, čo tvorí technickú výzvu pri získaní rovnakého počtu na interakciu v reálnom čase v pohlcujúcom virtuálnom svete. Medzi problémy patrí šírka pásma, výkon spracovania či skutočnosť, že mnohí používatelia nepreferujú slúchadlá alebo trpia nevoľnosťou.

Okrem toho nikto zatiaľ nepreukázal, že národné štáty možno úspešne preložiť do virtuálneho sveta. Dokonca sa tvrdí, že digitálny svet robí národné štáty zastaranými.

Síce návrh Tuvalu je najmä zúfalou odpoveďou na tragickú situáciu, vyskytuje sa v ňom aj zakódovaný odkaz pre tých, ktorí by v reakcii na straty v dôsledku klimatických zmien uvažovali o ústupe do virtuálneho prostredia.

Vplyv na životné prostredie

ScienceAlert uvádza, že technológie, na ktorých je postavená virtuálna realita, majú skrytú uhlíkovú stopu. Okrem toho vyžadujú fyzickú údržbu a energiu.

Metaverse nie je riešením klimatických problémov Tuvalu. Zdroj: pexels.com

Jeden z výskumov predpovedá, že internet do roku 2050 bude spotrebovávať približne 20 % svetovej energie. Práve preto myšlienka na metaverse realitu ako odpoveď na zmenu klímy nie je až tak jednoznačná v oblasti ekológie.

Jazyk udomácňujúci sa v nových technológiách sa síce javí ako čistý a zelený, ale zdanie niekedy klame. Novodobé výrazy ako „cloud computing“ alebo „metaverse“ sú v mnohých prípadoch zaťažené s „greenwashingom“ a „technologickým solutionismom“. Skrývajú fakt, že technologické reakcie na zmenu klímy v mnohých prípadoch zhoršujú problém pre ich náročnosť na energiu a zdroje.

Kofe vníma skutočnosť, že metaverse nie je riešením klimatických problémov Tuvalu. Poukazuje na dôležitosť zamerania sa na znižovanie vplyvov zmeny klímy prostredníctvom rôznych iniciatív. Patrí k ním napríklad zmluva o nešírení fosílnych palív.

Od okázalých osláv k horským dráham. Tak by sa v skratke dal charakterizovať proces, vďaka ktorému dnes navštevujeme zábavné parky. Neutíchajúca potreba získavania nových zážitkov však nasvedčuje tomu, že to nebol krok vedľa.

Miesto plné zábavy

Kto by nemal rád občasnú zmenu zabehnutého režimu? Voľnočasové aktivity ponúkajú odklon od rutiny a človek si môže vybrať zo širokej škály možností. Napriek tomu, že každý má svoje osobné záujmy, častou voľbou bývajú zábavné parky. Farebné kolotoče, šialene rýchle horské dráhy či stánky s jedlom striedavo dvíhajú cholesterol a adrenalín. Cestu do sveta fantázie a častokrát aj splnenie detského sna umožňujú tematické parky, napríklad Disneyland alebo Legoland.

V zábavných parkoch ľahko zistíte, kam siahajú hranice vašej odvahy. zdroj: unsplash.com

Dnešná podoba zábavných parkov sa spopularizovala začiatkom 20. storočia. Vzostup industrializácie a zdokonalená doprava umožnili pracovníkom využívať voľný čas efektívnejšie. Inžinieri sa pretekali v stavaní horských dráh a reklamy plné superlatívov lákali ľudí do obrovského areálu. Stavitelia posúvali hranice toho, čo je možné, pokiaľ ide o rýchle jazdy. Nadšenie milovníkov adrenalínu sa miešalo s krikom tých, ktorí skúšali posunúť svoj strach na ďalšiu úroveň.

Čo sa stane vo Vauxhall…

Pôvod lunaparkov siaha oveľa ďalej než do minulého storočia. Za najstarší zábavný park sa považuje Dyrehavsbakken v Dánsku. Keď tam v roku 1583 objavili prírodný prameň, prilákal veľké davy zvedavcov, zabávačov a predavačov. Boli to však londýnske záhrady pôžitku (Pleasure Gardens), ktoré zmenili koncept voľného času. Spoločenské normy sa v ich prostredí na pár hodín odložili a uchvátili verejnosť svojou opojnou zmesou kultúry, módy a nerestí.

Londýnske záhrady pôžitku boli najlepšími miestami, kde ste sa mohli predvádzať, odetí v tých najlepších šatách. zdroj: pinterest.com

Londýnska smotánka si prišla na svoje hlavne v 18. storočí, keď boli na vrchole dve najväčšie záhrady, Vauxhall a Ranelagh. Predovšetkým Vauxhall zaujala verejnosť doma aj v zahraničí svojou úžasnou rozmanitosťou zábavy, usporiadanej v upravených záhradách. Okrem zdobeného salónu a obrazárne tu bolo divadlo, koncertný pavilón, reštaurácia a bar. Honosné večere boli v 40. rokoch 18. storočia zdobené maľbami, väčšinou od Francisa Haymana, Huberta Gravelota a Williama Hogartha. Išlo o prvý podnik, kde boli verejnosti vystavené obrazy pôvodných britských umelcov.

Čo vyzeralo navonok ako ideálne miesto pre spoločenské vyžitie však malo aj svoje tienisté stránky. Zalesnené háje a tmavé uličky boli ideálnym miestom pre stretnutia, ktorým predchádzali zmyselné pohľady a podmanivé slová. Schôdzky boli vo svojej podstate diskrétne, avšak londýnske novinové výtlačky často obsahovali obrázky s kurtizánami v drahom, ale odhaľujúcom oblečení. Súčasný výrok „Čo sa stane vo Vegas, ostane vo Vegas“ v minulosti používali práve návštevníci Vauxhall.

Americká vlna zábavy

Trendové záhrady pôžitku vyvolali rozruch aj za veľkou mlákou. Američanom sa zapáčil záhradný koncept, ktorý si našiel uplatnenie v inak technologicky rozvíjajúcom sa meste. Od európskeho uvoľneného štýlu sa odlišovali tým, že dbali na ukážku svojho patriotizmu. Záhrady sa tak stali prirodzeným domovom osláv 4. júla. New Yorkská verzia Vauxhall lákala na výročie Dňa nezávislosti veľkolepým koncertom a desiatkami ohňostrojov.

Coney Island každoročne navštívi 5 miliónov turistov. zdroj: pexels.com

Čo sa už začalo podobať na dnešný zábavný park, bol nepochybne Coney Island v New Yorku. Ostrov priťahoval návštevníkov už od roku 1800, ale v rokoch 1897 až 1904 vytvoril tri okázalé mini prostredia. Steeplechase Park, Luna Park a Dreamland zásadne pozdvihli turistické očakávania. Každá časť mala individuálne vstupné a ponúkala stále prepracovanejšie atrakcie. Luna Park napríklad ponúkal „Výlet na Mesiac“, v ktorom vzducholoď Luna vyviezla 30 pasažierov okolo Niagarských vodopádov a nad zakrivenie Zeme a potom ich uložila do jaskýň, kde mohli navštíviť Man in the Moon’s Palace a odniesť si suvenír s kúskami zeleného syra.

Svet, v ktorom sa plnia sny

Úspech Coney Islandu inšpiroval vznik ďalších zábavných parkov. Rýchly rast predmestí, diaľnic, vlastníctva áut spolu s baby boomom znamenal trh pripravený na cestovanie a rodinnú zábavu. Keďže sa medzi návštevníkmi začali objavovať deti, na niektorých miestach sa objavili úplne nové detské parky.

Stále to však nebolo to pravé. Legendárny Walt Disney chcel vytvoriť park, ktorý by očaril nielen tých najmenších, ale aj ich rodičov. Inšpirovaný európskymi zámkami a americkými zábavnými parkmi, pod jeho taktovkou vznikol Disneyland – jeden z najznámejších a najnavštevovanejších zábavných parkov na svete.

Mickey Mouse a jeho tvorca, Walt Disney. zdroj: unsplash.com

Disney pri navrhovaní spochybnil mnohé pravidlá tradičných lunaparkov. Obával sa, aby sa ľudia neunavili vo veľkých a preplnených priestoroch. Analyzoval vstupy a výstupy na miestach, ako sú veľtrhy, cirkusy, karnevaly, národné parky, múzeá a dokonca aj ulice New Yorku. Ich štúdium viedlo k Waltovej k prvej zmene, ktorou bol jediný spoločný vchod. Prevádzkovatelia zábavného parku tvrdili, že by to spôsobilo preťaženie, ale Walt chcel, aby návštevníci zažili jednotný príbeh – akoby sa prechádzali filmovými scénami.

Síce sa zábavné parky dosť odlišujú od toho, čo ponúkali záhrady pôžitku, ich základ je totožný. Umenie a zábava bývajú často podceňované, no ich vplyvom dokáže človek utiecť z reality a načerpať nové sily pre ďalšie fungovanie v „nerozprávkovom“ svete.

Zdroje: www.bbc.com, www.royalcaribbean.com, www.thehenryford.com

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com

Parkinsonova choroba je porucha, ktorá postihuje nervový systém a časti tela ovládané nervami.

Spôsobuje neúmyselné alebo nekontrolovateľné pohyby, ako je trasenie, stuhnutosť a ťažkosti s rovnováhou a koordináciou.

Symptómy zvyčajne začínajú pomaly a časom sa zhoršujú. Prvým príznakom môže byť sotva znateľné chvenie jednej ruky.

Ako choroba postupuje, ľudia môžu mať problémy s chôdzou a rozprávaním. Môžu mať tiež duševné zmeny a zmeny správania, problémy so spánkom, depresiu, problémy s pamäťou a únavu.

Hoci Parkinsonovu chorobu nemožno vyliečiť, lieky môžu výrazne zlepšiť príznaky. Príležitostne môže poskytovateľ zdravotnej starostlivosti navrhnúť operáciu na reguláciu určitých oblastí mozgu, a zlepšenie príznakov.

Väčšina ľudí s Parkinsonovou chorobou prvýkrát spozoruje túto chorobu po 60. roku života, asi u 5 % až 10 % sa prejaví pred dosiahnutím veku 50 rokov. Skoré formy Parkinsonovej choroby sú často, ale nie vždy, dedičné, a niektoré formy boli spojené so špecifickými génovými mutáciami.

5 štádií Parkinsonovej choroby. Zdoj: thegoldenconcepts.com

Skoré príznaky Parkinsonovej choroby

#1, Chvenie a trasenie

Všimli ste si jemné chvenie alebo tras na prste, palci, ruke alebo brade?

Tremor (tras) v pokoji, je bežným skorým príznakom Parkinsonovej choroby.

Čo je normálne?

Trasenie môže byť normálne po náročnom cvičení, ak ste v strese, alebo ak ste sa zranili.

Trasenie môže spôsobiť napríklad aj liek, ktorý užívate.
 

#2, Strata čuchu

Všimli ste si, že niektoré jedlá už necítite veľmi dobre?

Ak sa vám zdá, že máte problémy s vôňou viacerých potravín, ako sú napríklad banány alebo kôpor, mali by ste o tom informovať svojho lekára, a opýtať sa na možný súvis s Parkinsonovou chorobou.

Čo je normálne?

Váš čuch môže zmeniť nádcha, chrípka či upchatý nos, no mal by sa vrátiť, keď vám bude lepšie.

#3, Skláňanie alebo hrbenie sa

Nestojíte tak rovno ako predtým?

Ak si vy alebo vaši blízki všimnete, že sa skláňate, nakláňate alebo hrbíte, keď stojíte, môže to byť príznak Parkinsonovej choroby.

Čo je normálne?

Ak máte bolesti zo zranenia alebo ak ste chorý, môže to spôsobiť, že budete stáť krivo. Tiež za tým môže byť problém s kosťami, či kĺbami.

#4, Problémy so spánkom

Hmýrite sa v posteli alebo sa vám snívajú zvláštne sny, keď hlboko spíte?

Náhle pohyby počas spánku môžu byť príznakom Parkinsonovej choroby.

Čo je normálne?

Pre každého je normálne, že má noc, keď sa namiesto spánku „prehadzuje“. Podobne je bežné a často normálne, rýchle trhnutie tela pri zaspávaní alebo pri ľahšom spánku.

Príklad symptómov Parkinsonovej choroby. Zdroj: ayushmanhhs.in

#5, Problémy s pohybom alebo chôdzou

Cítite stuhnutosť tela, rúk alebo nôh?

Všimli si iní, že vaše ruky sa pri chôdzi nekývajú ako kedysi? Niekedy zmizne stuhnutosť pri pohybe.

Ak sa tak nestane, môže to byť príznakom Parkinsonovej choroby. Prvým príznakom môže byť stuhnutosť alebo bolesť v ramene, alebo bedrách.

Ľudia s Parkinsonom niekedy hovoria, že ich nohy sa zdajú byť „prilepené k podlahe“.

Čo je normálne?

Ak ste si zranili ruku alebo rameno, je pravdepodobné, že jeho pohyblivosť, kým sa nezahojí, bude odlišná. Taktiež aj iná choroba, ako je napríklad artritída, môže spôsobiť rovnaké príznaky.

#6, Zápcha

Máte problémy s pohybom čriev?

Namáhanie na pohyb čriev môže byť skorým príznakom Parkinsonovej choroby, a ak ste tento jav spozorovali (v kombinácií s ďalšími prejavmi Parkinsonovej choroby),  mali by ste sa porozprávať so svojím lekárom.

Čo je normálne?

Ak nemáte v strave dostatok vody alebo vlákniny, môže to spôsobiť problémy s trávením. Tiež niektoré lieky, najmä tie, ktoré sa používajú na bolesť, spôsobujú zápchu.

Ak neexistuje žiadny iný dôvod, ako napríklad diéta alebo liek, ktorý by vám mohol spôsobiť problémy s pohybom čriev, mali by ste sa porozprávať so svojím lekárom.

#7, Zmenený hlas

Povedali vám iní ľudia, že máte veľmi jemný hlas, alebo že zniete zadýchane a/alebo chrapľavo?

Niekedy si môžete myslieť, že iní ľudia strácajú sluch, pričom vy v skutočnosti naozaj hovoríte tichšie.

Čo je normálne?

Prechladnutie hrudníka alebo vírus môže spôsobiť, že váš hlas bude znieť inak, no po odoznení choroby, by sa Váš hlas mal vrátiť do normálu.

#8, Zmena výrazu tváre

Povedali vám, že máte na tvári vážny, depresívny alebo šialený výraz, aj keď nemáte zlú náladu?

Toto sa často nazýva maskovanie tváre.

Čo je normálne?

Niektoré lieky môžu spôsobiť, že budete mať rovnaký typ vážneho alebo upreného pohľadu, no po vysadení liekov, by sa to malo vrátiť do normálu.

#9, Malý rukopis

Zmenšil sa váš rukopis oproti tomu, aký býval v minulosti?

Môžete si všimnúť, že spôsob, akým píšete slová na stránku, sa zmenil, napríklad veľkosť písmen je menšia a slová sú nahustené.

Čo je normálne?

Písanie sa niekedy môže zmeniť, keď starnete, ak máte stuhnuté ruky alebo prsty, alebo slabý zrak.

#10, Závraty alebo mdloby

Všimli ste si, že sa vám často točí hlava, keď vstanete zo stoličky?

Pocit závratu alebo mdloby, môžu byť príznakom nízkeho krvného tlaku, a môžu súvisieť s Parkinsonovou chorobou.

Čo je normálne?

Každý niekedy vstal a cítil závraty, ale ak sa to stáva pravidelne, môže to byť prejav Parkinsonovej choroby.

Pokiaľ ste spozorovali niektoré z uvedených príznakov, mali by ste navštíviť svojho lekára a poradiť sa s ním.

Chcete sa naučiť cudzí jazyk? Zabudnite na spôsob výučby jazykov v škole. Aby ste si z učenia cudzieho jazyka netrhali vlasy a vedeli už od začiatku rozprávať, je treba zvoliť úplne iný prístup.

Prečo škola nie je najlepšie miesto na učenie?

Či už sa spýtate detí alebo dospelých, veľa z nich vám odpovie, že nemá talent na učenie sa jazykov. Odkiaľ to však vedia? Z televízie, od rodičov či spolužiakov? V najčastejšom prípade asi zo školských lavíc. Nie je to tak dávno, čo som opustila brány základnej a strednej školy, a preto viem povedať, že v tomto prostredí sa človek až priveľmi často stretne so zaškatuľkovaním: „Si v matematickej triede, nemáš talent na jazyky!“ „Dievčatá nemajú dobré logické myslenie!“, a tak ďalej.

Ilustračná foto: Kenny Eliason

Až na vysokej škole nám jedna pani profesorka povedala: „Všetci sme sa naučili plynule náš materinsky jazyk, bez školy, bez gramatiky.“ Predstavte si to! Je to naozaj tak! A okrem toho slovenčina zrovna nie je najľahší jazyk. „Preto sa pýtam, naozaj je pravda, že niekto nemá talent na učenie sa jazykov?“

Jazyk vznikol, aby nám uľahčoval život, nie ho strpčoval

Keď sa ľudia začnú učiť druhý jazyk sami od seba, chcú mať niečo, čo je okamžite užitočné a použiteľné. Práve táto motivácia je rozhodujúca. Mať cieľ a chuť cudzí jazyk používať. Čo však robia školy? Školské štúdium je postavené na dosahovaní krátkodobých cieľov, teda dobrých známok. Preto sa stáva, že po 8 rokoch štúdia cudzieho jazyka na základnej alebo strednej škole, vie študent naspamäť 10 rôznych časov, poučky, kedy a kde sa aký čas používa, vyplniť podľa predpísaného vzoru desať rovnakých viet, ale takmer sa nevie dorozumieť.

Ilustračná foto: Towfiqu Barbhuiya

Znalosť gramatiky síce pomáha, ale tráviť väčšinu času memorovaním zložitých gramatických pravidiel nie je najefektívnejší spôsob učenia.

Ako sa deti učia jazyk?

Novorodenci sú vnímaví poslucháči. Pozorne počúvajú svoje okolie. Obzvlášť radi počúvajú hlas svojej matky a rýchlo sa ho naučia odlišovať od iných hlasov. Tiež sa učia rozpoznávať zvuky jej jazyka od cudzích.

Komunikácia bábätiek sa sústreďuje na vyjadrovanie emócii, hlavne bolesti a potešenia. A ak budete počúvať veľmi pozorne, všimnete si, že bábätká majú rôzne typy plaču pre rôzne potreby.

Neskôr sa bábätká začnú zapájať do "hlasovej hry" a bľabocú nezrozumiteľné zvuky. Vždy ich chápanie predbieha ich schopnosť hovoriť. Učia sa stále viac slov.

A neskôr začínajú tvoriť krátke výroky. Jazyková štruktúra sa stáva čoraz komplikovanejšou. Vety sa predlžujú a gramatické chyby sa pomaly odstraňujú. 

Vo veku od dvoch do štyroch rokov dieťa rozpráva svojím materinským jazykom. A až potom sa dieťa učí písať a čítať.

Mysleli sme si, že učenie sa jazyka sa začína v okamihu narodenia. Vedci z Washingtonu, Štokholmu a Helsínk však zistili, že plody v skutočnosti počúvajú už v maternici. (Ilustračná foto: Benson Low)

Tieto štyri body si zapamätajte, ak sa učíte alebo chcete naučiť cudzí jazyk

Pochopenie procesu učenia v ranom detstve má veľký význam pre dospelých učiacich sa cudzí jazyk.

1. Počúvajte

Počúvanie je prvá jazyková zručnosť, ktorú si ľudia osvoja. Využite každú príležitosť a počúvajte jazyk tak, ako ním hovoria rodení hovoriaci. Keď napríklad sledujete film alebo video s učením jazyka, nesústreďte sa len na vizuálnu stimuláciu. Počúvajte skloňovanie, tóny a rytmus slov.

2. Robte chyby

Odkedy sme sa v škole naučili, že robiť chyby znamená horšie výsledky v testoch, bojíme sa ich robiť. 

A tento strach si prenášame aj do dospelosti.

Ako študent sa musíte zmieriť s tým, že budete robiť chyby. Patrí to k tomu a budete to musieť akceptovať. Cesta k plynulosti vedie cez chyby.

3. Opakujte, opakujte, opakujte

Opakovanie je pre učenie nevyhnutné. Opakovanie môže mať podobu opakovaného prehrávania videí, opätovného čítania slovíčok, prepisovania slovnej zásoby, opätovného počúvania podcastov a opakovania hier a cvičení.

Opakujte, kým sa to nestane vaším zvykom.

4. Ponorte sa

Používajte svoje vrodené schopnosti na zovšeobecňovanie, čítanie kontextu, počúvanie rodených hovorcov a napodobňovanie ich reči.

Jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť ponorenie, je vystaviť sa čo najväčšiemu množstvu reči rodených hovoriacich.

Ilustračný obrázok: Unsplash, KOBU agency

Pred viac ako dvoma miliónmi rokov sa objavili prví ľudia v Afrike, informuje portál ScienceAlert. Od toho času sa svetová populácia čoraz viac rozrastá.

Portál United Nations uvádza, že v strede novembra dosiahla 8 miliárd ľudí, pričom ide o jeden z míľnikov v ľudskom rozvoji. Kým jej vzrast na 8 miliárd trval 12 rokov, vzrast na 9 miliárd potrvá približne 15 rokov. Môže za to postupne predlžovanie dĺžky ľudského života, za ktorým stojí zlepšovanie verejného zdravia, výživy, osobnej hygieny a medicíny. To, ako prebieha jej vývoj v roku 2022, môžete sledovať na stránke Worldometer.

Vývoj ľudskej populácie

ScienceAlert uvádza, že najstaršie ľudské fosílie sa našli vo východnej Afrike a pochádzajú spred 2,8 milióna rokov. Avšak odhady týkajúce sa počtu ľudí, ktorí obývali Zem, zostali až do 19. storočia veľmi nespoľahlivé.

Vieme ale potvrdiť, že naši predkovia boli lovci a zberači. V porovnaní s budúcimi populáciami mali málo detí, z dôvodu udržania si nomádskeho životného štýlu.

Ďalšiu rolu v nízkej hustote obyvateľstva našej planéty zohrávalo aj to, že lovci a zberači potrebovali pre vhodné životné podmienky veľa pôdy. Výskumník z Francúzskeho inštitútu pre demografické štúdie Herve Le Brasa predpokladá, že išlo približne o 10 kilometrov štvorcových na osobu.

Veľký populačný skok

Zavedenie poľnohospodárstva v období neolitu sa považuje aj za prvý známy veľký populačný skok. Stojí za ním prudký nárast pôrodnosti, ktorý prišiel spolu so schopnosťou skladovať potraviny. Podľa odhadov svetová populácia v prvom storočí pred Kristom vyskočila na 250 miliónov.

Nárast populácie môžeme vnímať od 19. storočia. Zdroj: pexels.com

„Matky mohli kŕmiť dojčatá kašou, čo urýchlilo proces odstavenia a znížilo množstvo času medzi pôrodmi, čo znamená viac detí na jednu ženu,“ vysvetľuje Le Bras.

Avšak rozvoj trvalých sídel priniesol aj rôzne riziká. Jedným z príkladov bola domestikácia zvierat, v dôsledku ktorej sa ľudia nakazili novými smrteľnými chorobami.

Obzvlášť vysoká bola miera detskej úmrtnosti. Tretina detí zomrela ešte pred prvými narodeninami, ďalšia tretina pred dovŕšením dospelosti. Antropológ z University of Toulouse vo Francúzsku Eric Crubezy to popisuje ako obrovskú úmrtnosť s permanentným „baby boomom“.

Náhly pandemický zvrat

Pandémia moru, známa aj ako čierna smrť, náhle zastavila nárast obyvateľstva v stredoveku. Objavila sa na území dnešného Kirgizska, do Európy sa dostala v roku 1346 na lodiach, ktoré prepravovali tovar z Čierneho mora.

V priebehu ôsmich rokov vyhubila až 60 % populácie Európy, Blízkeho východu a severnej Afriky. V dôsledku toho sa celosvetová populácia zo 429 miliónov znížila na 374 miliónov.

Medzi ďalšie pandémie patrí napríklad Justiniánov mor. Jeho epicentrom bolo Stredozemné more a trval počas dvoch storočí. Za dočasný pokles populácie mohli aj vojny raného stredoveku v západnej Európe.

Dôležitosť vedy

Nárast populácie môžeme vnímať od 19. storočia. Môže za to najmä rozvoj modernej medicíny či industrializácia poľnohospodárstva, ktorá posilnila globálne zásoby potravín. Od roku 1800 vzrástla osemnásobne, podľa odhadov z 1 miliardy na 8 miliárd.

Kľúčový bol predovšetkým vývoj vakcín. Jednou z nich bola vakcína proti kiahňam, ktorá prispela k zbaveniu sa jedného z najväčších zabijakov na svete.

Medzi dôležité míľniky patria aj 70. a 80. roky 20. storočia v dôsledku liečby srdcových chorôb. Práve tento vývoj pomohol znížiť úmrtnosť ľudí nad 60 rokov.

Rast populácie v rozvojových krajinách

Portál National Library of Medicine uvádza, že kým v roku 1950 žilo na území Afriky približne 230 miliónov ľudí, v roku 2010 išlo o viac ako 1 miliardu. Podľa OSN bude daný kontinent naďalej rásť pozoruhodným tempom, pričom v roku 2050 by mal tvoriť až 24 % svetovej populácie.

Z daných čísel vyplýva, že počet obyvateľov v rozvojových krajinách rastie bezprecedentným tempom. V súčasnosti v nich žije viac ako 80 % obyvateľstva, avšak do roka 2050 by malo ísť až o 86 %.

Počet obyvateľov v rozvojových krajinách rastie bezprecedentným tempom. Zdroj: pexels.som

Between najmenej rozvinuté krajiny patrí napríklad Somálsko, Súdán, Libéria v Afrike, Afganistan, Bangladéš v Ázií či Haiti v Karibiku.

Vplyv na životné prostredie

Rast populácie vplýva aj na životné prostredie. Splnenie cieľov Parížskej dohody zahŕňajúce obmedzenie nárastu globálnej teploty závisí najmä od obmedzenia neudržateľných modelov výroby a spotreby.

V súčasnosti je menej ako 18 % svetovej populácie zodpovedných za viac ako 50 % globálnych emisií oxidu uhličitého. Práve jej pomalší rast v priebehu ďalších desaťročí by mohol mať pozitívny vplyv na zmiernenie environmentálnych škôd.