iNSTRID

Pred viac ako dvoma miliónmi rokov sa objavili prví ľudia v Afrike, informuje portál ScienceAlert. Od toho času sa svetová populácia čoraz viac rozrastá.

Portál United Nations uvádza, že v strede novembra dosiahla 8 miliárd ľudí, pričom ide o jeden z míľnikov v ľudskom rozvoji. Kým jej vzrast na 8 miliárd trval 12 rokov, vzrast na 9 miliárd potrvá približne 15 rokov. Môže za to postupne predlžovanie dĺžky ľudského života, za ktorým stojí zlepšovanie verejného zdravia, výživy, osobnej hygieny a medicíny. To, ako prebieha jej vývoj v roku 2022, môžete sledovať na stránke Worldometer.

Vývoj ľudskej populácie

ScienceAlert uvádza, že najstaršie ľudské fosílie sa našli vo východnej Afrike a pochádzajú spred 2,8 milióna rokov. Avšak odhady týkajúce sa počtu ľudí, ktorí obývali Zem, zostali až do 19. storočia veľmi nespoľahlivé.

Vieme ale potvrdiť, že naši predkovia boli lovci a zberači. V porovnaní s budúcimi populáciami mali málo detí, z dôvodu udržania si nomádskeho životného štýlu.

Ďalšiu rolu v nízkej hustote obyvateľstva našej planéty zohrávalo aj to, že lovci a zberači potrebovali pre vhodné životné podmienky veľa pôdy. Výskumník z Francúzskeho inštitútu pre demografické štúdie Herve Le Brasa predpokladá, že išlo približne o 10 kilometrov štvorcových na osobu.

Veľký populačný skok

Zavedenie poľnohospodárstva v období neolitu sa považuje aj za prvý známy veľký populačný skok. Stojí za ním prudký nárast pôrodnosti, ktorý prišiel spolu so schopnosťou skladovať potraviny. Podľa odhadov svetová populácia v prvom storočí pred Kristom vyskočila na 250 miliónov.

Nárast populácie môžeme vnímať od 19. storočia. Zdroj: pexels.com

„Matky mohli kŕmiť dojčatá kašou, čo urýchlilo proces odstavenia a znížilo množstvo času medzi pôrodmi, čo znamená viac detí na jednu ženu,“ vysvetľuje Le Bras.

Avšak rozvoj trvalých sídel priniesol aj rôzne riziká. Jedným z príkladov bola domestikácia zvierat, v dôsledku ktorej sa ľudia nakazili novými smrteľnými chorobami.

Obzvlášť vysoká bola miera detskej úmrtnosti. Tretina detí zomrela ešte pred prvými narodeninami, ďalšia tretina pred dovŕšením dospelosti. Antropológ z University of Toulouse vo Francúzsku Eric Crubezy to popisuje ako obrovskú úmrtnosť s permanentným „baby boomom“.

Náhly pandemický zvrat

Pandémia moru, známa aj ako čierna smrť, náhle zastavila nárast obyvateľstva v stredoveku. Objavila sa na území dnešného Kirgizska, do Európy sa dostala v roku 1346 na lodiach, ktoré prepravovali tovar z Čierneho mora.

V priebehu ôsmich rokov vyhubila až 60 % populácie Európy, Blízkeho východu a severnej Afriky. V dôsledku toho sa celosvetová populácia zo 429 miliónov znížila na 374 miliónov.

Medzi ďalšie pandémie patrí napríklad Justiniánov mor. Jeho epicentrom bolo Stredozemné more a trval počas dvoch storočí. Za dočasný pokles populácie mohli aj vojny raného stredoveku v západnej Európe.

Dôležitosť vedy

Nárast populácie môžeme vnímať od 19. storočia. Môže za to najmä rozvoj modernej medicíny či industrializácia poľnohospodárstva, ktorá posilnila globálne zásoby potravín. Od roku 1800 vzrástla osemnásobne, podľa odhadov z 1 miliardy na 8 miliárd.

Kľúčový bol predovšetkým vývoj vakcín. Jednou z nich bola vakcína proti kiahňam, ktorá prispela k zbaveniu sa jedného z najväčších zabijakov na svete.

Medzi dôležité míľniky patria aj 70. a 80. roky 20. storočia v dôsledku liečby srdcových chorôb. Práve tento vývoj pomohol znížiť úmrtnosť ľudí nad 60 rokov.

Rast populácie v rozvojových krajinách

Portál National Library of Medicine uvádza, že kým v roku 1950 žilo na území Afriky približne 230 miliónov ľudí, v roku 2010 išlo o viac ako 1 miliardu. Podľa OSN bude daný kontinent naďalej rásť pozoruhodným tempom, pričom v roku 2050 by mal tvoriť až 24 % svetovej populácie.

Z daných čísel vyplýva, že počet obyvateľov v rozvojových krajinách rastie bezprecedentným tempom. V súčasnosti v nich žije viac ako 80 % obyvateľstva, avšak do roka 2050 by malo ísť až o 86 %.

Počet obyvateľov v rozvojových krajinách rastie bezprecedentným tempom. Zdroj: pexels.som

Between najmenej rozvinuté krajiny patrí napríklad Somálsko, Súdán, Libéria v Afrike, Afganistan, Bangladéš v Ázií či Haiti v Karibiku.

Vplyv na životné prostredie

Rast populácie vplýva aj na životné prostredie. Splnenie cieľov Parížskej dohody zahŕňajúce obmedzenie nárastu globálnej teploty závisí najmä od obmedzenia neudržateľných modelov výroby a spotreby.

V súčasnosti je menej ako 18 % svetovej populácie zodpovedných za viac ako 50 % globálnych emisií oxidu uhličitého. Práve jej pomalší rast v priebehu ďalších desaťročí by mohol mať pozitívny vplyv na zmiernenie environmentálnych škôd.

Možno sa pýtate, prečo sa cítite práve počas popoludnia tak unavený? V skutočnosti to má veľmi zaujímavý dôvod.

Náš deň ovláda cirkadiánny rytmus

Cirkadiánne rytmy sú telesné, duševné a behaviorálne zmeny, ktoré sa riadia 24-hodinovým cyklom. Tieto prirodzené procesy v našom tele reagujú predovšetkým na svetlo a tmu. Neovplyvňujú len ľudí ale aj väčšinu živých organizmov na planéte.

Vzhľadom na to, ako funguje náš cirkadiánny rytmus, máme tendenciu sa cítiť v niektorých častiach dňa energickejší a v iných zas unavenejší. Tieto výkyvy v cirkadiánnom rytme vytvárajú prirodzené signály na spánok. Práve to vytvára ten známy pocit ospalosti, ktorý všetci poznáme. Najviac ho pociťujeme tesne po polnoci a počas popoludnia.

Obrázok od RedGreyStock, Freepik

Tínedžeri majú odlišný cirkadiánny rytmus než dospelí

Náš spánkový cyklus riadi hormón melatonín, ktorý sa tvorí v epifýze, v hypotalame mozgu. Hoci sa melatonín bežne nazýva hormónom spánku, výstižnejší názov by bol hormón tmy, pretože k jeho vylučovaniu dochádza len vtedy, keď oči registrujú tmu. U dospelého človeka sa zvyčajne začína vylučovať okolo 21. hodiny, pričom čas vylučovania závisí aj od ročného obdobia (v lete sa mierne posúva).

U dospievajúcich sa však melatonín vylučuje o 2 až 4 hodiny neskôr.

Doba, počas ktorej sa melatonín vylučuje do krvného obehu, je pomerne nemenná. Keď sa melatonín začne vylučovať neskôr, znamená to, že jeho vylučovanie bude pokračovať ešte počas celého rána.

• Dospelému človeku začne hladina melatonínu stúpať okolo 21. hodiny, vrchol dosahuje medzi 2. a 4. hodinou rannou a vylučovanie sa zastavuje okolo 7.30. Celková dĺžka je približne 10 hodín a 30 minút. Druhý útlm sa vyskytuje počas dňa a súvisí s hormónom kortizolom. U dospelého človeka dochádza k útlmu zvyčajne medzi 13. až 15. hodinou.

• Dospievajúcemu človeku sa vylučovanie melatonínu oneskoruje, niektorým začne už o 23.00 hodine a iným až o 1.00 hodine ráno. Vrchol dosahuje medzi 4. až 6.00 hodinou alebo 6. až 8. hodinou ráno. Vylučovanie sa zastavuje okolo 9.30 alebo neskôr. Rovnako aj popoludňajší útlm je u tínedžerov posunutý na obdobie medzi 14. až 17. hodinou.

Obed, málo vody a zlé plánovanie

Okrem prirodzeného cyklu tela nám neprospieva ani obed. Obzvlášť po ťažkom jedle si potrebujeme zdriemnuť. K pocitu únavy v popoludňajších hodinách teda taktiež prispievajú aj niektoré druhy jedál a veľkosť porcií.

Veľa jedla a málo vody môže otupiť naše zmysly. Preto je dobre sa uistiť, že počas dňa dostatočne pijeme. Nie limonády, kávu alebo dokonca čaj, na udržanie hydratácie potrebujeme veľa vody.

Avšak najhoršie je, že náš pracovný režim málokedy ráta s týmto prirodzeným útlmom. Poobedňajšie stretnutia sú na dennom poriadku skoro každého z nás. Práve potláčanie zívania,slabej koncentrácie a únavy u nás len zdôrazňuje popoludňajší útlm.

Ako zvládnuť popoludňajší útlm?

1. Počúvať svoje telo

Všetci prechádzame počas dňa energetickými vrcholmi a prepadmi. Môžeme si to predstaviť ako našu jedinečnú krivku produktivity. Ak pochopíme prirodzené rytmy nášho tela, môžeme s nimi pracovať namiesto toho, aby sme s nimi každý deň bojovali.

2. Krátka prechádzka po vonku

Cvičenie je jednou z najjednoduchších vecí, ktoré môžeme urobiť, aby sme sa cítili viac fresh. Najlepšie je zahrnúť krátku prechádzku do fázy popoludňajšieho útlmu. Nemusí ísť o hodinovú prechádzku alebo túru. Podľa jednej práce uverejnenej v roku 2018 zaznamenali účastníci zlepšenie nálady už po tom, čo si vyšli von na päť minút!

3. Kolegovia a kamaráti

Práca s ostatnými nám môže pomôcť zvýšiť energiu. Namiesto toho, aby sme hodinu sedeli za jedným e-mailom, nás práca v teame núti byť v strehu. Rovnako prítomnosť ďalších ľudí prináša priestor pre kreativitu, zábavu a dialóg.

Ilustračná foto: Christian Erfurt, Unshplash

Ako začal hinduizmus?

Hinduizmus alebo Sanatana Dharma („večná duchovná cesta“) sa začal asi pred 4000 rokmi v Indii.

Bolo to náboženstvo starovekého národa známeho ako Árijci („ušľachtilí ľudia“), ktorého filozofia, náboženstvo a zvyky sú zaznamenané v ich posvätných textoch, známych ako Védy.

Tieto texty sa spočiatku odovzdávali ústne z učiteľa na žiaka. Až oveľa neskôr boli skutočne zapísané.

Archeologické dôkazy z civilizácie v údolí Indus, v severozápadnej Indii, pomáhajú etablovať hinduizmus ako najstaršie existujúce náboženstvo na svete.

Dnes je na svete takmer miliarda ľudí, ktorí vyznávajú nejaký aspekt hinduizmu. Základné učenia hinduizmu, ktoré tvoria základ všetkých jeho rôznych siekt, sú obsiahnuté v záverečnej časti Véd, a preto sú známe ako Vedanta („koniec alebo záverečná časť Véd“). Táto časť Véd je známa aj ako Upanišady.

Ilustračná fotografia (Upanišady). Zdroj: yogabasics.com

Čomu veria a čo praktizujú hinduisti?

Základné učenie hinduizmu je, že podstata ľudskej bytosti nie je obmedzená na telo alebo myseľ.

Za oboma sa nachádza duša, ktorá je v nás, a tiež vo všetkom, čo vidíme.

Všetky bytosti a všetky veci sú skutočne vo svojej najhlbšej podstate, čistým alebo božským duchom, plným pokoja, radosti a múdrosti, vždy zjednoteným s Bohom.

Nie je to len teória, ale dá sa to skutočne zažiť. Každý, kto si dá tú námahu a podstúpi potrebné školenie na očistenie a zjemnenie mysle a zmyslov, môže začať pociťovať pravdu.

Tento tréning môže mať rôzne formy a je známy ako jóga („zjednotenie“ – spojenie individuálneho ja s týmto vnútorným duchom).

Ilustračná fotografia (karmajóga). Zdroj: himalayanyogaashram.com

Existujú štyri hlavné typy jógy, ktoré sú určené pre štyri hlavné typy ľudských temperamentov:

• Karmajóga, alebo disciplína správnych činov je pre tých, ktorí majú aktívny temperament, snažia sa odstrániť sebectvo, a pestovať univerzálne sympatie videním božskej reality vo všetkom.

• Bhakti jóga je cesta oddanosti Bohu, ktorej prítomnosť je cítiť vo všetkom.

• Džňána jógu uprednostňujú tí, ktorí majú analytické myslenie. Je to disciplína, v ktorej sa snažíme vidieť božskú realitu vo všetkých veciach priamo, mentálnym odstránením všetkých prekážok, fyzických a mentálnych obalov, ktoré ju skrývajú.

• Rádža jóga je proces mentálnej kontroly, čistoty a meditácie, aby bola myseľ veľmi pokojná a tichá. V tomto hlbokom tichu sa odhaľuje vnútorné božské svetlo.

Aké sú prejavy Boha v hinduizme?

Všeobecné meno pre Boha v hinduizme je Brahman.

Názov božskej podstaty v nás,  je Átman. Sú jedno a to isté, nekonečné a večné.

Boh je však prítomný aj v celom stvorení, a Boží prejav vo stvorení má mnoho mien. Je to jediná nekonečná, večná, Božská Bytosť, ktorá sa prejavuje nespočetnými spôsobmi.

Toto je základný princíp za všetkými rôznymi sektami hinduizmu. Tí, ktorí uprednostňujú konkrétny prejav božstva, vytvoria sektu oddanú kontemplácii a uctievaniu tohto prejavu.

Všetky sekty však prijmú starodávne učenie Véd a Vedanty, ako základ svojej praxe.

Čo je reinkarnácia?

V tomto svete musí mať každá príčina svoj následok.

Sme zodpovední za výsledky našich činov.

Kedysi sa ľudia najprv pýtali, prečo sa niektorí ľudia rodia v šťastných podmienkach, zatiaľ čo iní sa rodia, aby celý život trpeli.

Udalosti tohto súčasného života nestačia na vysvetlenie takéhoto utrpenia. Aby sme rozumne vysvetlili prebytok utrpenia alebo radosti v tomto živote, predpokladá sa, že všetci sme už predtým existovali, a že teraz žneme výsledky týchto predchádzajúcich činov.

Musí tiež platiť, že svoj osud môžeme prevziať práve teraz. Lepší zajtrajšok môžeme vytvoriť tak, že sa rozhodneme konať lepšie už dnes.

Viery hinduizmu

• Viera v božstvo Véd
• Viera v jednu, všadeprítomnú Najvyššiu realitu (Božskú bytosť)
• Viera v cyklický charakter času
• Viera v karmu
• Viera v reinkarnáciu
• Viera v alternatívne reality s vyššími bytosťami
• Viera v osvietených majstrov alebo guruov
• Viera v neútočenie a nezranenie
• Viera, že všetky zjavené náboženstvá sú v podstate správne
• Viera, že živá bytosť je predovšetkým duchovná bytosť

Dôležité hinduistické božstvá. Zdroj: learnreligions.com

Bohovia v hinduizme

Hinduizmus zahŕňa svieže, expanzívne chápanie božstva, ktoré zahŕňa široký sortiment dynamických a mnohostranných konceptov.

Hinduizmus vidí božstvo nie ako jedno, ani ako mnoho, ale ako oboje; nie muž alebo žena, ale obaja; nie beztvaré alebo stelesnené, ale oboje.

Niektoré z najdôležitejších božstiev v hinduizme sú Višnu, Šiva, Ganéša, Krišna, Sarasvatí, Durga a Kálí.

Posvätné texty hinduizmu

V hinduizme neexistuje jediný autoritatívny text, ktorý by fungoval ako Biblia pre kresťanov alebo Korán pre moslimov.

Namiesto toho existuje niekoľko rôznych zbierok textov.

Védy sú najstaršie hinduistické posvätné texty a majú najrozsiahlejšiu autoritu. Verí sa, že boli napísané niekde v rokoch 1800 až 1200 pred Kristom.

Upanišady opisujú filozofickejší a teoretickejší prístup k praxi hinduizmu, a boli napísané zhruba medzi rokmi 800 a 400 pred Kristom, približne v rovnakom čase, ako žil a učil Budha.

Mahábhárata je najdlhšia epická báseň na svete, ktorej najznámejšou časťou je Bhagavadgíta.

Lapače vetra kedysi slúžili ako pasívna klimatizácia, bez ktorej sa nezaobišla žiadna domácnosť v tropickom podnebí. Súčasná snaha o čo najmenšiu spotrebu energií sa k tejto možnosti opäť vracia.

Teploty neklesajú

Extrémne výkyvy tepla zažívame už niekoľko rokov. Každé leto počúvame to, ako si máme pamätať, že nasledujúce bude opäť o niečo suchšie. Pranostiky o „Kataríne na blate“ dávno nesľubujú zasnežené Vianoce. Stúpajúce hodnoty na teplomeroch ignorujú štyri ročné obdobia, ktorými sme sa kedysi poctivo riadili. Dlhšia potreba ochladzovania preto spôsobuje zvýšený dopyt po najrýchlejšej spáse, a tou je klimatizácia.

Spaľujúce Slnko, vyschnuté polia, nedostatok vody – globálne otepľovanie zasahuje naše životy z každej strany. zdroj: unsplash.com

Slovensko, ležiace v strednej Európe, takisto zastihla zmena klímy. Podiel klimatizácií sa odráža od ekonomickej úrovne – najčastejšie sa vyskytujú v rodinných domoch, avšak skôr v mestách než na dedinách. Nepotrebujeme znížiť teplotu len počas leta a zimy, ale aj v takzvaných prechodných obdobiach na jar a na jeseň. Výsledkom je nárast využívania elektrickej energie potrebnej na správny chod chladiacich systémov.

Starodávne chladiace veže

Krajiny, ktoré sa museli s nekončiacim teplom vysporiadať už pred stáročiami, sa vedeli vynájsť aj bez elektriny. Prvé technológie na zachytávanie vetra sa našli napríklad v starovekom Egypte. Budovy tu mali hrubé steny a málo okien smerujúcich k Slnku. Okná na nasávanie vzduchu boli vždy na strane prevládajúcich vetrov a výstupný otvor sa nachádzal na druhom konci – v arabčine je tento druh architektúry známy pod názvom malqaf. Niektorí historici však tvrdia, že rodiskom lapača vetra bol samotný Irán.

Okrem plnenia funkčného účelu chladenia domov, mali veže aj silný kultúrny význam. V roku 2017 sa Jazd zaradil do svetového dedičstva UNESCO. zdroj: unsplash.com

O perzskej civilizácii sa všeobecne vie, že do štruktúr svojich budov pridávala vylepšenia na umožnenie kvalitnejšieho chladenia. Mesto Jazd patrí práve kvôli nadčasovej architektúre k stredobodu tvorivej vynaliezavosti. Jazd je pre mnohých domovom starovekých inžinierskych zázrakov. Na jeho území nájdete podzemnú chladiacu štruktúru yakhchāl, podzemný zavlažovací systém kanats a dokonca aj sieť kuriérov pirradaziš, ktorí predbehli poštové služby v USA o viac ako 2 000 rokov.

Hovorí sa, že Jazd má najviac lapačov vetra na svete. Ich prítomnosť bola pre horúcu a vyprahnutú krajinu nevyhnutná, aj keď dnes sú skôr historickou pamiatkou. Tieto štruktúry teraz priťahujú akademikov, architektov a inžinierov späť do púštneho mesta, aby zistili, akú úlohu by mohli hrať pri udržiavaní chladu v rýchlo sa zahrievajúcom svete.

How does it work?

Vysoké komínové konštrukcie sa tiahnu zo strechy za účelom rozoslania chladného vetra do vnútra budovy. Tvar veže však podlieha viacerým faktorom – rozloženiu domu, polohe, či počtu otvorov. Najjednoduchší dizajn smeruje k veži otvárajúcej sa smerom k prevládajúcemu vetru, aby sa vytvorilo prirodzené vetranie.

Existujú dve hlavné sily, ktorými sa klimatizácia poháňa naprieč objektom: prichádzajúci vietor a zmena vztlaku vzduchu v závislosti od teploty. Starovekí architekti brali do úvahy fakt, že teplejší vzduch má tendenciu stúpať nad chladnejší a hustejší vzduch. Po prvé, vzduch zachytený otvorom lapača vetra prúdi nižšie do obydlia, pričom sa na úpätí veže ukladá všetok piesok alebo nečistoty. Potom vzduch prúdi celým interiérom budovy. Za pomoci tlaku ohriaty vzduch stúpa a opúšťa budovu cez inú vežu alebo vybudovaný otvor.

Ochladenie počas Majstrovstiev sveta

Púštny hmyz a hromadenie piesku znamenali, že sa lapače vetra postupne prestali využívať. Nanešťastie, konvenčná mechanická klimatizácia predstavuje pätinu celkovej spotreby elektrickej energie na celom svete. Negatívne pôsobí aj využívanie fosílnych palív, ktoré pri uvoľnení do atmosféry pôsobia ako silné skleníkové plyny.

Preto sa do popredia postupne dostávajú starodávne alternatívy v novom šate. Príkladom je startup Free Running Buildings. Prvotným zámerom je vytvárať komerčne dostupné produkty založené na systéme starých veterných veží. Použitím metód pasívneho chladenia vzduchové veže zachytia vzduch predtým, ako sa prečerpá potrubím studenej vody, ochladí sa a stabilizuje teplotu.

Hoci sa futbalová súťaž presunula z leta na november a december, priemerná teplota sa v tomto období pohybuje medzi 25° – 29° Celzia. zdroj: unsplash.com

Technológia „FREECOOL“ sa onedlho popasuje s podujatím, na ktorom sa zúčastní vyše 40 000 futbalových fanúšikov. Nedávno zrekonštruovaný medzinárodný štadión Khalifa sa stane miestom Svetového pohára FIFA už od 20. novembra. Štadión v katarskej Dauhe tak okrem športového zážitku ponúkne aj energeticky efektívny chladiaci systém pre všetkých zúčastnených.

Zdroje: www.bbc.com, www.bigthink.com

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com

Podcasty, audioknihy či filmy- alternatívy, ktoré vytláčajú z našich životov knihy. Neustále niečo čítame. Denne preletíme nekonečné množstvo textu. Súkromné správy, rôzne titulky bulvárnych či spravodajských médií, odborných týždenníkov, ale aj články z oblasti publicistiky. Čítame tak veľa a zároveň tak málo, že nám nezostáva čas na poctivú literatúru.

Prvé známe knihy napísali v Ríme okolo roku 23 pred Kristom. Odvtedy sa čítanie stalo súčasťou ľudského života. Iba s perom a papierom môže autor priniesť radosť, zábavu, smiech či zármutok tisícom ľudí. Najväčšiu popularitu si knihy vyslúžili v 20. rokoch 20. storočia. Gramotnosť sa stala hlavným cieľom vzdelávania. Voľnočasové čítanie prudko vzrástlo naprieč svetom.

Čítanie vyžaduje koncentráciu

Potom nastal rok 2020 a čítanie upadlo do nemilosti. Digitalizácia spôsobila, že väčšina z nás uprednostňuje sociálne siete pred literatúrou. Knihy zapadajú prachom a naša koncentrácia tiež. Zdá sa, že sledovanie niekoľkosekundových videí nám prináša väčší pôžitok, a to bez zapájania kognitívnych schopností.

Čítanie kníh je pre náš mozog efektívnejší ako trávenie času na sociálnych sieťach. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Všetko si vyberá svoju daň. Podľa filozofa Stevena Pinkera nás sociálne médiá robia hlúpejšími. Boli sme toho svedkami aj počas pandémie, ktorá bola pomyselnou liahňou pre dezinformácie a hoaxy. Zabudli sme kriticky myslieť a rozhodli sme sa veriť tomu, čo vidíme. Práve knihy nás učia premýšľať a analyzovať. Štúdiami sa potvrdilo, že čítanie tlačených materiálov povzbudzuje mozog, aby pracoval tvrdšie a lepšie v porovnaní s čítaním na sociálnych médiách.

Literatúra rozširuje myseľ

Zistilo sa, že čítanie beletrie zlepšuje schopnosť vcítiť sa do druhých (empatia). Čítaním sa učíme pochopiť, ako myslia druhí ľudia. Okrem toho je mimoriadne prospešné pre naše duševné zdravie. Zážitok z ponorenia sa do deja môže zlepšiť náš pocit pohody. Odborníci sa domnievajú, že knihy nám môžu slúžiť aj ako únik pred realitou.  Nie nadarmo sa vo väzniciach nachádzajú knižnice, v ktorých ľudia trávia všetok svoj čas.

Dobrý príbeh sa v nás drží určitý čas po dočítaní knihy, rovnako aj  zdravotné benefity z čítania pretrvávajú dlho potom, čo knihu odložíme. Výskumníci dokonca zistili, že dospelí, ktorí pravidelne čítajú knihy mali o 20 percent zníženú úmrtnosť v porovnaní s tými, ktorí nečítali.

Počuli ste už o Biblioterapii?

Ide o dostupnú liečbu duševného zdravia. Lekári často využívajú biblioterapiu -knihy- na podporu duševného zdravia pri pacientoch, ktorí čelia rôznym problémom, napríklad úzkosť, depresia alebo smútok. Biblioterapia zvyčajne zahŕňa zážitok z čítania. Nasleduje diskusia s terapeutom.

Biblioterapia by mohla byť lacná a dostupná metóda na zlepšenie duševného zdravia ľudí. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

V súčasnosti sa štúdiami zistilo, že spoločné zážitky z čítania pomohli zmierniť depresívne symptómy u pacientov po operácii, znížili kognitívne a emocionálne symptómy u pacientov s demenciou, zlepšili kognitívne a psychologické funkcie u pacientov s psychózou.

Psychologické výhody čítania

Čítanie kníh posilňuje náš mozog. Už sme písali o schopnosti kritického myslenia, ktoré je v súčasnosti mimoriadne dôležité. Okrem toho neustále trénujeme svoju myseľ a pripravujeme na nové a nezvyčajné situácie.  Čítanie je pre myseľ to, čo cvičenie pre telo.“ — Richard Steele. Čítanie nám pomáha osvojiť si nové perspektívy – sme empatickejší. Tiež nám pomáha udržať si zdravé telo a myseľ – znižuje stres, depresívne stavy, znižuje riziko demencie. Dokonca nás čítanie dostáva do stavu meditácie.

Knihy, ktoré by ste mali prečítať než umriete

• 1984- George Orwell
• Malý princ- Antoine de Saint-Exupéry
• Veľký Gatsby- F. Scott Fitzgerald
• Kto chytá v žite- J.D. Salinger
• Zločin a trest- Fjodor Michajlovič Dostojevkskij

Spoluzakladateľ spoločnosti Oculus VR Palmer Luckey, ktorý vyvinul pôvodný Oculus Rift, predchodcu zariadení Meta Quest, je už dlho známou osobou vo svete virtuálnej reality. Jeho spoločnosť Oculus VR (neskôr premenovaná na Oculus) bola v roku 2014 odkúpená spoločnosťou Facebook (v súčasnosti premenovaná na Meta), kde sa neskôr stala divíziou spoločnosti Facebook Technologies. V roku 2020 spolu s ďalšími divíziami spoločnosti Facebook zaoberajúcimi sa virtuálnou a rozšírenou realitou vytvorila divíziu Reality Labs.

Teraz však Palmer Luckey navrhol koncept svojho nového VR headsetu, ktorý okamžite zabije používateľa po smrti jeho avatara vo videohre. K vývoju takéhoto headsetu ho inšpirovala veľmi populárna japonská séria románov a anime Sword Art Online.

Inšpirácia zo série Sword Art Online

V príbehu Sword Art Online hráči používajú prilbu NerveGear na ovládanie svojich postáv. Jedného dňa, 6. novembra, však tisíce nevedomých hráčov uviaznu v prostredí virtuálnej reality, kde smrť ich avatara znamená smrť aj v realite a zároveň budú zabití aj ak sa pokúsia prilbu zložiť.

Na počesť tohto dôležitého dňa spomínanej série Palmer Luckey na svojom blogu odhalil, že vytvoril skutočnú verziu zariadenia NerveGear. Takéto zariadenia si fanúšikovia série údajne pýtali už od vydania headsetu Oculus Rift. Prilba v sérii Sword Art Online bola vybavená generátorom mikrovlnného žiarenia s dostatočným výkonom na zabitie používateľa. Podľa Luckeyho však vývoj takéhoto mechanizmu bez potreby objemného vybavenia zatiaľ nie je možný. Preto sa rozhodol svoj headset radšej vybaviť výbušninami, ktoré reagujú na signály na obrazovke naznačujúce smrť hráča. Toto nové zariadenie je ešte len na polceste k dokončeniu, pričom zatiaľ je vypracovaná iba polovica, ktorá ma zabiť používateľa.

Ako funguje NerveGear headset

Podľa slov Palmera Luckeyho je tento výtvor prvým zabijáckym VR systémom, ktorý skutočne urobil skok zo sci-fi priestoru do reality. Systém vybavil tromi modulmi výbušnej nálože. Tie spolupracujú s fotosenzorom na určenie momentu ukončenia života postavy na základe zábleskov červenej farby na obrazovke. Akonáhle je tento okamih zachytený, systém odpáli výbušniny, čím „okamžite zničí mozog používateľa“.

Luckeyho plánom je výsledný systém urobiť tak, aby to bol odolný voči manipulácii, podobne ako tomu bolo v sérii Sword Art Online. Tiež chce vytvoriť spôsob, akým zabezpečiť, aby sa mechanizmus zabíjania nespustil omylom. Luckey tak zatiaľ headset označil iba ako „kus kancelárskeho umenia, pripomienka k zamysleniu sa nad nepreskúmanými cestami v hernom dizajne“.

Prepojenie reality s VR

Z pochopiteľných dôvodov sa koncept takéhoto zariadenia zatiaľ nepresadil. Luckey však tvrdí, že prepojenie reálneho života s virtuálnym avatarom predstavuje autentickejší herný zážitok, než aký dnes dokážu ponúknuť ostatné VR headsety. „Napumpovaná grafika môže spôsobiť, že hra bude vyzerať reálnejšie, ale iba hrozba vážnych následkov môže spôsobiť, že hra bude pre vás a pre všetkých ostatných v hre skutočná.“

The concept of videogames with physical consequences as severe as death are a sci-fi staple, but seen as beyond the pale in real life. Given the popularity of motorsports, extreme athletics, etc: Why?

— Palmer Luckey (@PalmerLuckey) March 9, 2021

Zdroj: The Blog of Palmer Luckey

Novodobý trend podporuje rast rakovinotvorných buniek

Predtým CBD, teraz kolagén. Na sociálnych sieťach sa s ním roztrhlo vrece a jeho ceny siahajú do závratných výšin. Influencerky vám ho dokážu odporučiť ako liek na všetko. Bezchybná pleť? Pevné nechty? Zdravé kĺby? Jedenásť prstov na nohách? Odpoveď je podľa pseudoodborníčiek jasná. So zľavovým kódikom neváhajte!  Milujú ho celebrity iba preto, že im na účte pristane pekná suma? Marketing sa vydaril a chvály ste už počuli. Aká je jeho odvrátená stránka?

Faktom je, že kolagén nášmu telu tvorí štruktúru pre tkanivá, akými sú chrupavka, pokožka či šľachy. Telo si ho vyrába z aminokyselín prijímaných potravou a neabsorbuje sa, pokiaľ sa nerozloží na vstrebateľnú formu. Dostane sa najskôr do miest, kde je najpotrebnejší. Nemôžeme rozhodnúť ako ho naše telo využije. Pokožka si hrdo drží posledné miesto. No fámy o tom, že je akýmsi zázrakom z neba stále prevládajú.

Kolagénové doplnky sa často predávajú s tvrdením, že môžu zlepšiť pokožku, zlepšiť zdravie kĺbov, spaľovať tuk a budovať svalovú hmotu. V súčasnosti však nie je dostatok výskumu, ktorý by dokázal, že užívanie kolagénových doplnkov môže priamo pomôcť pri bolesti kĺbov alebo spomaliť starnutie pokožky. Vo všeobecnosti môžete svoj kolagén zvýšiť prirodzene vyváženou stravou a dodržiavaním zdravého životného štýlu.

Zázrak alebo dobrý marketing? Kolagén je plný kontroverznosti. Zdroj: pexels.com

Výroba z kostí kráv či ošípaných

Chceli by ste si pochutnať na špecialite z kostí kráv či ošípaných? Ste tu správne. K tejto gurmánskej pochúťke dostanete ako prílohu toxíny a ťažké kovy úplne zadarmo. Rovnako ako všetky doplnky, nie je regulovaný  Úradom pre potraviny a liečivá. Jeho čistota? Neznáma.

Niektoré kolagénové produkty obsahujú dokonca vajíčka alebo mäkkýše. Ak ste alergický na niektorú z týchto potravín, vaše telo môže na doplnok reagovať. Podľa niektorých štúdií môžu ľudia po užití týchto perorálnych doplnkov vyvinúť mierne vedľajšie účinky, akými sú hnačka a žalúdočná nevoľnosť.

Rýchlejšie šírenie buniek rakoviny prsníka

Bielkovina mladosti má na svojom konte ďalší prešľap. Vysoké hladiny kolagénu typu XII môžu naštartovať šírenie buniek rakoviny prsníka z nádoru putujúcich ďalej, napríklad do pľúc. Prostredie karcinómu sa mení a tým napomáha invázii rakovinotvorných buniek. V porovnaní s normálnou mliečnou žľazou,  tejto aktívnej zložky sa v nich nachádza viac. Ľudia sa často ani neporadia so špecialistom. Však načo. Čo by im mohol nevinný doplnok výživy spôsobiť? Predsa im ho odporučil ch obľúbený idol!  Lekári po diagnostikovaní rakoviny a počas liečby užívanie neodporúčajú. Žiaľ, keď si vykopete jamu nad vlastným hrobom bude už neskoro.

Pri rakovine prsníka buďte obozretní. Zdroj: Pexels.com

„Stále nevieme veľa o úlohe extracelulárnej matrice pri metastázach rakoviny. Naša štúdia ukazuje, že kolagén XII hrá dôležitú úlohu pri progresii a metastázach rakoviny prsníka,“ hovorí  pre žurnál Nature Communications docent Thomas Cox.

„Predstavte si rakovinové bunky ako semená a nádorové mikroprostredie ako pôdu. Štúdiom pôdy – extracelulárnej matrice – môžeme začať chápať, prečo sú niektoré nádory agresívnejšie ako iné, a teda začať vyvíjať nové spôsoby liečiť rakovinu,“ pokračuje.

Výskum tiež naznačuje, že meranie hladiny kolagénu XII v biopsii nádoru pacienta by sa mohlo potenciálne použiť ako dodatočný skríningový nástroj na identifikáciu agresívnych rakovín prsníka s vyššou mierou metastáz, ako napríklad v prípade trojnásobne negatívneho typu rakoviny prsníka. Okrem toho môže teda byť možným riešením pre liečbu v budúcnosti.

A aké výhody môže kolagénu priniesť, pokiaľ užívate doporučené dávky odkonzultované s lekárom?

• Hydrolyzovaný kolagén podporuje obnovenie kĺbového tkaniva a zmierňuje bolesť kĺbov
• pomáha predchádzať osteoporóze
• zlepšuje trávenie a pomáha pri odstraňovaní „syndrómu deravého čreva“
• pomôže vám vyvážiť hormóny
• môže zabrániť kôrnateniu tepien
• detoxikuje pečeň
• môže vám pomôcť zredukovať vrásky, zlepšuje stav pleti, vlasov či nechtov, ale na tieto oblasti primárne pôsobiť nemusí

Influencerky prezentujú kolagén ako synonymum krásy a zdravia. Zdroj: Pexels.com

ZDROJE: www.frontiersin.org, www.cancer.gov, www.medicinenet.com

Veľmi vážna téma, ku ktorej je potrebné pristupovať zodpovedne, racionálne a s ohľadom na to, že trpiacimi nie sú čísla a štatistiky, ale reálni ľudia. Prečo je tak ťažké vyliečiť rakovinu? Mnohí sa domnievajú, že spoľahlivé univerzálne lieky existujú, ale zámerne nie sú sprístupnené. Lenže celá problematika je príliš komplexná a náročná, aby sa dala vec takto jednoducho zhodnotiť.

Prečo je tak ťažké vyliečiť rakovinu? Dávame na výskum rakoviny stále príliš málo peňazí? Alebo je problém niekde úplne inde?

Skrotili sme elektrinu, zostavili ľudský genóm, zastavili šírenie kiahní. Ale po miliardách eur a dolárov investovaných do liečby a vývoja liekov na rakovinu dnes táto choroba sužuje viac ako 14 miliónov ľudí a ich rodín naprieč celým svetom.  Azda každý z nás pozná niekoho, kto na rakovinu zomrel, kto ňou trpí, prípadne ňou trpíme práve my.

Rakovina vzniká, keď normálne bunky nahromadia mutácie.  Väčšinou môžu bunky zamerať mutácie alebo poškodenie DNA a buď ich opraviť alebo sa sami zničiť. Lenže niektoré mutácie umožňujú neriadený rast, napádanie blízkych tkanív a metastázovanie do vzdialených orgánov.

Rakovina sa stáva takmer neliečiteľnou, akonáhle metastázuje.

Rakovina je neuveriteľne zložitá a nejedná sa o jedno definitívne ochorenie. Existuje viac ako sto rôznych typov a dnes neexistuje kúzelný univerzálny liek, ktorý by ich všetky vyliečil.

Väčšina rakovín sa lieči kombináciou chirurgického odstránenia nádoru, ožarovania a chemoterapie, ktoré zabíjajú zvyšok rakovinových buniek. Hormonálna terapia, imunoterapia a cielené liečby prispôsobené určitému druhu rakoviny sa tiež niekedy používajú.

V mnohých prípadoch sú to liečby úspešné, teda pacient sa vďaka nim z rakoviny vylieči. Rozhodne však nie sú účinné na sto percent, ako by sme to chceli.

Čo teda robiť, aby sme konečne našli jeden univerzálny a účinný liek na všetky rôzne formy rakoviny? Začíname chápať niekoľko problémov, ktoré by vedci museli vyriešiť.

V prvom rade potrebujeme nové a lepšie spôsoby samotného výskumu rakoviny. Väčšina experimetnálnej liečby rakoviny sa vyvíja v laboratóriách, kde sa využívajú kultúry z ľudských nádorov. Kultivované bunky nám poskytli zásadné postrehy o genetike a biológii rakoviny, ale chýbala im zložitosť nádoru v skutočnom živom organizme.

Je bežné, že nové lieky, ktoré na týchto laboratórnych bunkách fungujú, napokon v klinických štúdiách so skutočnými pacientmi zlyhajú.

Zložitosť agresívnych nádorov je tiež daná tým, že môžu mať viac populácií mierne odlišných rakovinových buniek. V priebehu času sa odlišné genetické mutácie nahromadia v rôznych častiach nádoru, kvôli čomu vznikajú jedinečné subklony.

Napríklad agresívne mozgové nádory, volané glioblastomy, môžu mať u jedného pacienta až šesť rôznych subklonov.  Hovorí sa tomu klonálna heterogenita a liečba je o to náročnejšia, že liek, ktorý funguje na jeden subklon, nemusí mať žiadny vplyv na druhý.

A je tu aj ďalšia výzva. Nádor samotný je dynamický a vzájomne prepojený ekosystém, v ktorom rakovinové bunky neustále komunikujú medzi sebou a s blízkymi zdravými bunkami. Môžu normálne bunky prinútiť, aby tvorili cievy, ktoré kŕmia nádor a odstraňujú odpadové produkty. Môžu tiež interagovať s imunitným systémom a potlačiť jeho funkciu, čo mu zabráni rakovinu rozpoznať alebo zničiť. Ak by sme zistili ako vypnúť toto komunikačné spojenie, mali by sme lepšiu šancu na trvalé zničenie nádoru.

Hromadiace sa dôkazy naviac naznačujú, že budeme musieť prísť na to, ako z tela dostať samotné rakovinové kmeňové bunky. Sú vzácne, ale majú zvláštne vlastnosti, kvôli ktorým sú odolné pred chemoterapiou i ožarovaním. Hoci sa behom liečby nádor zmenší na nedetekovateľnú veľkosť, jediná zbytková rakovinová bunka by mohla byť pôvodcom rastu nového nádoru.

Vedieť sa zamerať na tieto odolné bunky by mohlo zabrániť návratu rakoviny.

Lenže celá problematika okolo rakoviny je ešte omnoho väčšia a komplexnejšia. Aj keby sme vyššie uvedené problémy vyriešili, mohli by sme čeliť úplne novým.  Nádorové bunky sú majstri adaptácie, pretože prispôsobujú svoje molekulárne a bunkové rysy tak, aby prežili aj pod tlakom. Keď sú bombardované radiáciou alebo chemoterapiou, môžu niektoré rakovinové bunky zapnúť pomyslené ochranné štíty  proti tomu, čo na nich práve útočí a fakticky tak zmeniť svoju génovú expresiu.

Maligné (zhubné) nádory sú zložité systémy, ktoré sa neustále vyvíjajú a prispôsobujú. Musíme nájsť experimentálne systémy, ktoré zodpovedajú ich zložitosti a možnosti monitorovania liečby, ktoré sa prispôsobia zmenám rakoviny.

Dobrou správou je, že pokroky sa dejú. Napriek tomu, že stále toho veľa nevieme, priemerná úmrtnosť z väčšiny druhov rakoviny od 70. rokov 20. storočia výrazne klesla. A stále klesá. Každým dňom vedeckí pracovníci nachádzajú nové informácie, ktoré sú ďalším nástrojom v lekárskom arzenáli v boji proti rakovine.

História sa opakuje, ale veda pretrváva.

– to je citát z knihy ocenenej Pulitzerovou cenou Vládkyňa všetkých ochorení: Príbeh rakoviny. Odporúčame vám prečítať alebo vypočuť si túto knihu.

Čo je GABA?

Neurotransmitery sú chemickí poslovia v nervovom systéme, a GABA je typ neurotransmiteru.

Správy sa šíria nervovým systémom prostredníctvom neurónov, ktoré si navzájom prenášajú signály.

Napríklad môžu preniesť správu z mozgu do vašej ruky, aby ste sa vzdialili od nebezpečenstva, alebo môžu preniesť správu z ruky do mozgu, že hrniec je horúci.

Inhibičný neurotransmiter GABA, blokuje určitý nervový prenos, známy ako správy. Zabraňuje stimulácii neurónov, čo znamená, že neurón, ktorý po ceste dostane správu, na ňu nereaguje, takže správa nie je odoslaná iným neurónom.

Toto spomalenie prechodu správ môže byť užitočné, pretože GABA môže špecificky zastaviť správy súvisiace s extrémnymi náladami.

Inými slovami, GABA upokojuje váš nervový systém a pomáha vám, aby ste sa nestali príliš úzkostliví a nebáli sa.

Problémy so signalizáciou GABA zohrávajú úlohu pri poruchách, ktoré ovplyvňujú náš nervový systém alebo psychické zdravie.

Typy neurotransmiterov

Inhibičné neurotransmitery ako GABA blokujú určité mozgové signály a znižujú aktivitu nervového systému.

Ďalší inhibičný neurotransmiter, serotonín, pomáha stabilizovať náladu.

Excitačné neurotransmitery majú opačný účinok: podporujú určité mozgové signály a zvyšujú aktivitu nervového systému. Príkladom excitačného neurotransmitera je norepinefrín.

Ilustračná fotografia (rola GABA v mozgu). Zdroj: quora.com

Funkcie

Aktivita GABA trvá len niekoľko milisekúnd, no má významné dôsledky.

V mozgu má za následok upokojujúci účinok. V mieche tento proces umožňuje integráciu senzorických informácií, čo znamená, že umožňuje vášmu nervovému systému spracovávať a organizovať informácie prichádzajúce zo zmyslov.

GABA a jej výhody v tele

GABA je aminokyselina, ktorá pomáha regulovať náladu.

Uvoľňujú ju určité neuróny, ktoré prenášajú správy pozdĺž nervového systému. GABA pôsobí na zastavenie prenosu správ.

Konkrétne ovplyvňuje, ako telo reaguje na pocity úzkosti, strachu a stresu, a umožňuje nervovému systému lepšie spracovávať informácie.

Poruchy úzkosti

Aktivita GABA vám pomáha mať zdravú reakciu na stres tým, že bráni neurónom vysielať správy, ktoré by „napálili“ telo.

Vonkajšie stresory a stresové faktory v ranom veku môžu priamo ovplyvniť, ako GABA funguje v tele, čím vytvárajú nerovnováhu.

Poruchy autistického spektra

Zatiaľ čo presná príčina poruchy autistického spektra (ASD) je stále nejasná, štúdie na zvieratách a ľuďoch našli spojenie medzi abnormalitami v aktivite GABA a symptómami ASD.

Zdá sa, že existuje vzťah medzi GABA a tým, ako má osoba s autizmom obmedzené záujmy alebo ťažkosti so sociálnou interakciou.

Nerovnováha tohto neurotransmiteru môže ovplyvniť iné neurotransmitery a receptory, alebo nimi môže byť ovplyvnená.

Ilustračná fotografia (depresia). Zdroj: volksversand.de

Depresia

Nižšie hladiny GABA v tele sa tiež spájajú s depresívnou poruchou.

Je to pravdepodobne preto, že GABA funguje v spolupráci s inými neurotransmitermi, ako je serotonín, ktorý sa tiež podieľa na poruchách nálady.

Nesprávne fungovanie GABA môže byť tiež faktorom, ktorý prispieva k samovražde.

GABA a fyzické zdravie

Aktivita GABA hrá dôležitú úlohu pri niekoľkých ochoreniach, vrátane neurodegeneratívnych porúch, pri ktorých sa nervové bunky tela rozpadajú alebo odumierajú.

Medzi tieto poruchy patria:

• Huntingtonova choroba: Znížené hladiny GABA u ľudí s Huntingtonovou chorobou môžu prispieť k dysfunkcii v oblasti mozgu, ktorá reguluje dobrovoľný pohyb.
• Epilepsia: Nedostatok aktivity GABA súvisí s nadmernou aktivitou nervového systému počas záchvatov.
• Parkinsonova choroba: Namiesto príliš nízkej aktivity GABA, môže byť pri Parkinsonovej chorobe prítomná príliš veľká aktivita. To blokuje správy v pohybových centrách mozgu.

Ako môžeme získať GABA prirodzene?

Pravidelné cvičenie

Existuje dôvod, prečo je cvičenie na vrchole takmer každého zoznamu „ako na to“, pokiaľ ide o zlepšenie fyzického a duševného zdravia.

Len 30 minút rýchlej chôdze, ľahkého joggingu, turistiky, bicyklovania alebo iných kardiovaskulárnych aktivít, vykonávaných štyrikrát týždenne, môže zvýšiť hladinu GABA.

Kľúčom je stanoviť si dosiahnuteľné ciele a všímať si, ako sa začnú prejavovať výhody.

Cvičenie pomáha regulovať hmotnosť, zvyšuje energiu a zlepšuje spánok. Na čo sa často zabúda, je to, že cvičenie nás robí silnejšími, fyzicky aj psychicky, čo pomáha znižovať napätie spaľovaním kortizolu, často známeho ako „stresový hormón“.

Ilustračná fotografia (meditácia). Zdroj: popsugar.co.uk

Meditácia a relax

Aj keď sa určite zmenil spôsob, akým západná spoločnosť vníma meditáciu, niekedy existuje odpor voči myšlienke sedieť v pohodlnej polohe, a zostať po určitú dobu ticho.

Je to pochopiteľné vzhľadom na tempo života, na ktoré sme zvyknutí.

Táto jednoduchá prax však nielenže zvyšuje hladiny GABA, ale tiež zlepšuje koncentráciu, produktivitu a schopnosť reagovať na stresové situácie.

Ak je to možné, nájdite si pokojné miesto na sedenie na päť až desať minút každý deň, zatvorte oči, a cvičte vdychovanie nosom a výdych ústami rovnako dlho. Existuje viacero dychových cvičení, vyberte si to, ktoré vám vyhovuje najlepšie.

Na ten krátky čas sa zamerajte skôr na nádych a výdych, ako na myšlienky, ktoré prirodzene vstúpia do mysle.

Ak sa myseľ zatúla do iných myšlienok, jednoducho si to mentálne zastavte, a pokojne sa vráťte k sústredeniu sa na dýchanie.

Jóga

Pravidelné cvičenie jógy je vynikajúcou kombináciou práce tela a mysle.

Učenie sa, ako držať sekvenciu úsekov zapojených do jógy, zlepšuje náladu a znižuje úzkosť, pretože sú aktivované neurotransmitery GABA.

Navyše to nemusí byť zložité. Na internete je množstvo videí o jóge pre začiatočníkov, takže môžete začať v súkromí vášho domova.

Obmedzte alebo prestaňte užívať alkohol a drogy

Jedným z dôvodov, prečo sa ľudia cítia dobre, keď užívajú alkohol alebo drogy, je zvýšenie GABA.

Nie je to však prirodzený a zdravý nárast, a v konečnom dôsledku môže viesť k nedostatku GABA, alebo neschopnosti tela produkovať GABA v prípade potreby.

Bohužiaľ sa z toho môže stať zvyk. Osoba, ktorá pokračuje v pravidelnom modeli nadmerného požívania drog alebo alkoholu, si rýchlo vyvinie toleranciu.

To znamená, že na dosiahnutie výsledkov, vďaka ktorým sa budú cítiť rovnako dobre, ako keď začali užívať drogy alebo piť alkohol, bude potrebné viac látky.

Vyhnite sa nezdravému jedlu

Je zrejmé, že sa to niekedy ľahšie povie, ako urobí, pretože nezdravé jedlo je ľahko dostupné, a môže pôsobiť lákavo pre naše oči.

Potraviny s nízkou nutričnou hodnotou však spôsobujú, že sa ľudia cítia unavení, slabí, a má to negatívny vplyv na náladu.

Jedným z dôvodov je to, že nezdravé jedlo môže zvýšiť hladinu cukru v krvi. Nárast cukru zo sladených nápojov, cukríkov, zemiakových lupienkov a ďalších obdobných potravín, dočasne zvýši energetickú hladinu človeka, ale spôsobí, že sa bude cítiť horšie, pretože ho telo rýchlo spracuje.

Udržujte bohatú stravu GABA potravín

Áno, zdravé stravovanie si vyžaduje trochu práce navyše, ale výhody ďaleko prevažujú nad malým kúskom potrebného plánovania.

Jednoduchý spôsob, ako zvýšiť GABA prostredníctvom stravy, je zahrnúť GABA potraviny, ako sú:

• Čerstvá zelenina (brokolica, špenát)
• Ovocie, ako sú banány a bobule
• Orechy ako mandle a vlašské orechy
• Jogurt a fermentované potraviny
• Fazuľa, hrášok
• Hnedá ryža
• Halibut, krevety a sója sú chudé bielkoviny, ktoré tiež pomáhajú zvyšovať GABA

Hoci to môže byť pre niektorých jedincov výzva, pravidelné jedenie brokolice, špenátu alebo pridávanie sladkých zemiakov do jedla, môže v skutočnosti podstatne zlepšiť náladu a schopnosť vyrovnať sa so životnými problémami vďaka zvýšeniu GABA.

Doplnky GABA

GABA je dostupná vo forme doplnku bez lekárskeho predpisu.

Výrobcovia predávajú prírodnú GABA v tabletkách a kapsulách, v rôznych cenových horizontoch. Takéto produkty môžu pomôcť znížiť stres, a pomôcť vám cítiť sa pokojne a uvoľnene.

Predávajú sa samostatne, alebo v zmesi s inými látkami, ako je melatonín, ktorý podporuje spánok.

Doplnky GABA zahŕňajú aj:

• Zelený čaj
• Magnézium
• Zinok
• Vitamín B6
• Taurín

V skutočnosti je celkom ľahké nájsť spôsoby, ako prirodzene zvýšiť GABA, ako je tu uvedené, bez použitia drog, alkoholu alebo liekov na predpis.

Začnite vyskúšaním jednej alebo dvoch metód a pomaly pridávajte ďalšie tým, že ich začleníte do dennej rutiny, aby ste sa cítili lepšie psychicky aj fyzicky.

Keď nevieme čo robiť s našimi negatívnymi emóciami, máme tendenciu „ísť na vzduch“. Modrá terapia by podľa posledných zistení mohla tento výrok zmeniť na „ísť k vode“. Dokázali výskumy presvedčiť o jej účinnosti?

Rozprávajme sa

Dlhé roky patrilo duševné zdravie k tabuizovaným témam. V spoločnosti sa nehovorilo o tom, čo nás trápi, nad čím premýšľame a ako sa s tým vyrovnávame. Otvorená debata o našich traumách či bôľoch dnes našťastie neustále pracuje na tom, aby sme sa nebáli odsudzovania. Terapia nie je hanbou, práve naopak – odvaha prekonať ostych a vyhľadať pomoc je prvým krokom k úspešnému sebarozvoju.

Príliš veľa záťaže škodí telu aj duši. zdroj: pexels.com

Jeden zo spôsobov regulovania vnútorného prežívania sa vykonáva prostredníctvom zmeny prostredia. Nemusí to byť práve dovolenka v trópoch, stačí prechádzka v parku. Človek si vyčistí hlavu, utriedi myšlienky a pokiaľ to ešte nevie, postupne príde na pôvodcu svojich problémov. Výhodou je, že trávenie času na zelených priestranstvách je možné na vidieku aj v okolí mesta.

Pobyt v prírode nie je novým odporúčaním, avšak do pozornosti sa tentoraz dostáva vodná plocha. V praxi to znamená, že už dve hodiny týždenne majú mať blahodárny vplyv na fyzické a psychické zdravie.

Farba mnohých významov

Modrá farba predstavuje v rôznych obdobiach rozličné hodnoty. Kráľovská modrá je historicky spätá s britskou kráľovskou rodinou. Hovorí sa, že odtieň špeciálne vytvorili pre kráľovnú Charlotte, manželku panovníka Juraja III. Často označuje autoritu a dôveru, preto ju spozorujeme na uniformách a formálnom oblečení.

Podľa psychológie farieb signalizuje dôveryhodnosť a spoľahlivosť. Na druhej strane, modrá sa v časoch tvorby umelca Vincenta van Gogha spájala so smútkom. To však podľa nedávneho výskumu už neplatí. Výskumníci projektu Blue Health Project sa podieľali na štúdii o zdravotných výhodách bývania v blízkosti vody. Výsledky preukázali, že ľudia žijúci neďaleko vodnej plochy oplývajú väčšou psychickou pohodou.

Tím zistil, že v porovnaní s lesmi mali vodné plochy väčší dopad na naše emócie. Bývanie pri jazere alebo pri mori tiež umožňuje prístup k pohybovým aktivitám a vytvára sociálne väzby. Zatiaľ čo v súčasnosti tieto oblasti zvyčajne obývajú bohatší ľudia, odborníci sa výskumom snažia o zmenu. Cieľom je zlepšiť prístup k vysokokvalitnému modrému priestoru pre znevýhodnené komunity. Zároveň sa minimalizujú prípadné riziká, čím sa znížia nerovnosti v oblasti zdravia a životného prostredia.

Aj krátka prechádzka spraví veľa

Ako teda pomáha zdraviu pobyt v obklopení modrej scenérie? Náhodný výber zaradil 59 dospelých pracovníkov v kancelárii do troch prostredí – modrý priestor, mestský priestor a kontrolné miesto. Na pridelenej oblasti sa prehádzali 20 minút, 4 dni v týždni. Počas troch týždňov si účastníci nechali namerať krvný tlak, zaznamenávali náladu a kolísavosť srdcovej frekvencie.

Ochrana prírody ako taká má značné zdravotné dôsledky najmä v čoraz viac urbanizovanej populácii. zdroj: pexels.com

Preukázalo sa, že modrá terapia mala bezprostredne po chôdzi výrazne zlepšené reakcie na vnútornú pohodu. Kardiovaskulárne reakcie ukázali zvýšenú aktivitu sympatického nervového systému, čo je v podstate reakcia na intenzívnejší výkon organizmu. Dôvodom je nielen pozorovanie modrej hladiny, ale aj vzduch, ktorý v jej okolí dýchame. Pozitívna nálada je dielom záporne nabitých iónov a ich vplyvu na hladinu serotonínu. Čistejší vzduch pomáhajú udržiavať aj riasy ukryté vo vode.

Mechanizmus, ktorý funguje dodnes

Keď sa ocitneme v stresovej situácii, mozog ju zaregistruje ako prvý a sympatický nervový systém začne spolupracovať. Zrýchli sa srdcová frekvencia a produkcia potu, spomalí sa tráviaci systém a telo začne vylučovať kortizol a adrenalín. Tento typ reakcie máme v sebe geneticky zakorenený. Naši predkovia kedysi čelili tvárou v tvár predátorovi, nás dnes ohrozuje oveľa viac civilizačných problémov.

Modrá terapia sa zakladá na myšlienke, podľa ktorej v prírodnom prostredí zažívame veľkú mieru predvídateľnosti. Na rozdiel od rušnej ulice, vodná plocha je v každom okamihu rovnaká. Pozorované pozadie je dosť kontrolované, čo umožňuje emocionálnemu centru mozgu relaxovať. Keďže tento typ prostredia prispieval k blahu a prežitiu raného človeka, hovorí sa, že pohľad na pokojnú hladinu vody priaznivo pôsobí aj na moderného jedinca. Navonok to znie jednoducho, avšak iba sa tým potvrdzuje domnienka, že najľahšie riešenia bývajú najúčinnejšie.

Zdroje: www.lifestyleasia.com, www.sageglass.com

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com