iNSTRID

K-boom zasiahol celý svet (Ilustračná foto: Yang Miao)

Kórejský boom označuje celosvetovú popularitu juhokórejskej kultúrnej ekonomiky, ktorá exportuje zábavu, hudbu , televízne drámy, filmy a kozmetiku.

K-boom

Južná Kórea je jedinou krajinou, ktorá si dala za cieľ stať sa popredným svetovým vývozcom populárnej kultúry. Je to spôsob, akým Kórea rozvíja svoju silu. Ide o nehmotnú moc, ktorú získava krajina prostredníctvom svojho imidžu. Kórejské značky sa postupne dostávajú do popredia. Značky ako Hyundai a Kia vytvárajú revolúciu v automobilovom priemysle. Hyundai, ktorý bol kedysi zdrojom posmeškov kvôli svojej slabej kvalite, je teraz označovaný za jeden z najkvalitnejších automobilov na trhu a priamo konkuruje japonským gigantom. AmorePacific je najväčšia juhokórejská kozmetická spoločnosť, ktorá sa v zozname 10 najlepších svetových kozmetických spoločností časopisu Women Wear’s Daily umiestnila na 7. mieste.

K-cinema

Juhokórejská kinematografia začala vznikať po roku 1945 a pokračuje až do súčasnosti. Medzi najpopulárnejšie juhokórejské filmy patrí: Pieta (2012), Admirál (2014), Extrémna práca (2019), Parazit (2019). Za úspechom K-cinema stoja hlavne financie a prekvitajúca kultúra. Kórejská kultúra je taktiež univerzálnejšia ako japonská a podobá sa viac tej západnej. Faktom však zostáva, že keď bola Kórea chudobnou krajinou, nikto ich filmy nepozeral.

Pri kórejskej filmovej tvorbe sa môžete stretnúť s pojmom Hallyuwood. Toto zložené slovo sa skladá zo slova Hallyu (kórejská vlna) s wood od Hollywoodu. Je to neformálny termín, ktorý sa bežne používa na označenie kórejskojazyčného zábavného a filmového priemyslu.

K-pop

Nazývajú to Hallyu (Kórejská vlna). A srdcom Hallyu je stále rastúca popularita K-popu (kórejskej popovej hudby). K-pop sa stal skutočne globálnym fenoménom vďaka charakteristickej zmesi návykových melódií, uhladenej choreografie and atraktívnych juhokórejských interpretov, ktorí sa roky učia synchronizovane spievať a tancovať.

Top K-pop skupiny:

• BTS (방탄소년단)
• iKon (아이콘)
• Seventeen (세븐틴)
• Got7 (갓세븐)
• Twice (트와이스)
• Blackpink (블랙핑크)
• Red Velvet (레드벨벳)
• Super Junior (슈퍼주니어)

K-beauty

K-Beauty je skratka pre kórejskú krásu a kozmetiku. Zahŕňa jednoduché kroky starostlivosti o pleť, ktoré majú pomôcť dosiahnuť mladistvý vzhľad pleti. V K-beauty sa dbá hlavne na starostlivosť o pleť a hydratačnú kozmetiku. K-beautyroutine zvyčajne zahŕňa balzam alebo olejový čistiaci prípravok (1), čistiacu penu (2), exfoliačný prípravok (3), tonikum (4), esenciu (5), sérum (6), pleťovú masku (7), očný krém (8), hydratačný krém (9) a nakoniec hustejší nočný krém alebo masku na spanie (10).

JISOO X K-BEAUTY 💖 @BLACKPINK pic.twitter.com/wd5jddKmRz

— 젠바🙈💕 (@blackpinkbabo) August 31, 2021

K-art

Počas japonskej invázie v 80. rokoch 19. storočia utrpelo kórejské umenie obrovskú ranu. Inštitúty umeleckého vzdelávania boli zatvorené. Slávne diela boli zničené alebo ukradnuté. Japonské témy a štýly nahradili tradičné kórejské umenie. Od znovuzískania slobody od Japonska v roku 1945 sa moderné kórejské umenie začalo vymaňovať z bývalého vnucovania japonských štýlov a pomohlo kórejským umelcom získať späť svoju identitu a jedinečné formy kultúrneho vyjadrenia.

Zdroj: Twitter Art now South Korea

Novodobé kórejské umenie reflektuje hlavne stav v krajine a duševný stav jej obyvateľov. K-art diela väčšinou prezentujú rôzne aspekty súčasného stavu v Kórey tým, že ukazujú kúsky každodenného života. Okrem tradičného umenia Južnej Kórei sa do popredia dostávajú hudobníci K-popu.

Na londýnskom veľtrhu umenia sa predstavili aj traja umelci, ktorí sú známi hlavne vďaka svojej hudobnej tvorbe. Všetci traja interpreti si vybudovali úspešnú kariéru v rozvíjajúcom sa juhokórejskom hudobnom priemysle. Teraz sa pokúšajú preniknúť na ešte náročnejší trh: do elitného sveta súčasného umenia. Fanúšikovia K-popu s najväčšou pravdepodobnosťou určite spoznajú aspoň jedného z nich: Henryho Lau. Lau je čínsko-kanadský spevák, ktorý sa preslávil v chlapčenskej skupine Super Junior.

Aj keď u fanúšikov sa tešili umelecké diela veľkému záujmu, hudobníkom K-popu záleží hlavne na uznaní od kritikov. Svojou tvorbou chcú preniesť svoje emócie na plátno a takisto sa vysporiadať s dopadom Covid-19 na ich duševné zdravie.

USA vstupuje do vojny

Napriek tomu, že sa prvá svetová vojna začala v roku 1914, USA sa istý čas držala mimo európskych sporov. Ľudia ju vnímali ako bitku „starého sveta“ a nie niečo, čo by ohrozovalo aj ich územie. Keď však Nemci 7. mája 1915 potopili parník Lusitania s 1198 civilistami na palube, dotklo sa to aj Američanov. Pri nešťastí zahynulo 159 amerických pasažierov a heslá ako „Pamätaj na Lusitaniu“ burcovali občanov proti Nemecku.

Pamätník venovaný obetiam. zdroj: pixabay.com

Preto sa postupne začali zakladať vojenské pluky, ktoré mali USA pripraviť na obranu krajiny. V roku 1916 guvernér New Yorku Charles Whitman sformoval 15. newyorský pluk Národnej gardy. Väčšina mužov pochádzala z časti Harlem – predtým sa živili ako poštári alebo vrátnici. Títo muži boli prvými afroamerickými vojakmi v newyorskej Národnej garde.

Whitman vymenoval bývalého vedúceho svojej kampane, Williama Haywarda za veliaceho dôstojníka jednotky. Hayward slúžil ako plukovník Národnej gardy v Nebraske a rovnako ako väčšina dôstojníkov pracujúcich v teréne, bol beloch. Na rozdiel od iných sa nenechal viesť predsudkami. Pluk viedol a uznal dôležitosť začlenenia vojakov tmavej pleti do dôstojníckeho zboru.

Zatracovaní doma, vítaní v cudzine

Harlem Hellfighters to nemali v amerických výcvikových táboroch ľahké. Len dva mesiace pred príchodom do kempu v Spartanburgu si rasové strety medzi afroamerickými vojakmi a belochmi v Houstone vyžiadali 20 obetí. Hayward v nádeji, že zabráni ďalšej takejto tragédii, odcestoval do Washingtonu. Vyzval ministra obrany, aby 15. newyorský pluk premiestnil čo najskôr do Francúzska.

V marci 1918 jednotku premenovali na 369. peší pluk a nasledujúci mesiac pripojili k 16. divízii 4. francúzskej armády pod vedením generála Henriho Gourauda. Francúzi desaťročia zapájali africké koloniálne jednotky do svojej armády, takže muži z 369. jednotky boli v cudzej krajine vítaní viac než vo vlastnej. Po absolvovaní kurzov francúzštiny a intenzívnom cvičení s francúzskou puškou Lebel bola 369. jednotka presunutá na front v oblasti Champagne, na západnom okraji Argonského lesa. Od apríla 1918 muži bojovali 191 dní, čo je dlhšie ako ktorákoľvek iná americká jednotka.

Harlemskí pekelní bojovníci

Pôvod prezývky Harlem Hellfighters zrejme pochádza od nemeckých protivníkov. Počas bitiek vojaci dokázali, že toto meno získali zaslúžene. Na stanovisko 369. jednotky zaútočila 15. mája 1918 nemecká hliadka. V tom čase boli na stráži vojaci Henry Johnson a Needham Roberts. Títo dvaja muži zápasili proti dvom tuctom Nemcov v brutálnom boji aj po tom, ako sa im minula munícia. Johnson utrpel 21 rán a svojho kolegu zachránil pred zajatím. Francúzska armáda mu udelila „Vojnový kríž“ (Croix de Guerre avec Palme) – francúzske vojenské vyznamenanie za statočnosť. O hrdinskom čine písali mnohé noviny, v Amerike však nedostal žiadne ocenenie za zásluhy.

Vojnový hrdina z 369. jednotky, Henry Johnson. zdroj: pinterest.com

Vojaci sa v boji preukázali mimoriadnou húževnatosťou. Počas bitky pri rieke Marne stratila newyorská jednotka 14 mužov a 51 ostalo zranených. V ofenzíve Meuse-Argonne vo francúzskom Sechaulte (29. septembra 1918) síce dobyli mesto, ale jednu tretinu obetí tvorili vojaci z 369. jednotky. Dokopy 171 vojakom Francúzi udelili vyznamenanie  Croix de Guerre za odvahu.

Jeden skončený boj vystriedal ďalší

Úspechy 369. pešieho pluku boli v americkej tlači oslavované, takže keď vojenské lode dorazili do New Yorku medzi 9. a 12. februárom, Harlem Hellfighters boli vítaní ako hrdinovia. Napriek tomu, že im nedovolili zúčastniť sa rozlúčkového sprievodu v roku 1917.

Netrvalo dlho a sláva vyprchala. Vojenskí veteráni museli čeliť realite krajiny, ktorá si ich dostatočne nevážila. Rasové útoky iniciované belošskými vojakmi boli také násilné, že sa do histórie zapísali ako Červené leto 1919. Mnohí afroamerickí vojaci sa vrátili z vojny vyzbrojení obnoveným odhodlaním bojovať proti segregácii a takmer neustálym prívalom brutality.

Po viac než 100 rokoch od konca 1. svetovej vojny sa 369. peší pluk môže oficiálne nazvať Hellfighters. Rozhodlo tak Armádne centrum vojenskej histórie. Posmrtného ocenenia sa vojak Henry Johnson dočkal v roku 1996. Za jeho hrdinské činy ho vyznamenal Bill Clinton Purpurovým srdcom. Najvyššiu vojenskú poctu – Medailu cti Johnsonovi udelil Barack Obama v roku 2015. Vo svojom prejave povedal: „…nemôžeme zmeniť to, čo sa stalo príliš veľa vojakom ako je on. Ktorí neboli oslavovaní, pretože náš národ ich posudzoval podľa farby pleti a nie podľa ich charakteru. Môžeme ale urobiť všetko pre to, aby sme toto posudzovanie odstránili.“

Zdroje: www.abcnews.go.com, www.britannica.com, www.smithsonianmag.com

Jeden správny graf má silu povedať viac ako množstvo textu. Presne ako ten od Claytona Christensena, autora teórii o rušivých prevratných inováciách.

• 10. januára 2022 prichádza na Slovensko kniha „Dilema inovátora“ od Claytona Christensena.
• Úspešné podnikanie nepotrebuje vždy jedinečný nápad, ale schopnosť prispôsobovať sa trhu a globálnym i lokálnym zmenám.
• Každá firma pritom čelí potrebe inovovať – a tu vzniká paradox. Inovácie môžu byť priebežné a konzervatívne, ale aj radikálne a riskantné. Ako odhaliť tie, ktoré zmenia trh?

Veľké inovácie prichádzajú zdola

Niekedy sa stane, že aj obrovské globálne pôsobiace spoločnosti na celej čiare zlyhajú v odhadoch, do čoho má zmysel investovať čas, energiu a peniaze. Nie je to prekvapujúce, pretože potenciálnych inovácií je neúrekom a schopnosť predpovedať budúcnosť každej z nich je takmer nemožné. Napriek tomu je práve táto schopnosť kľúčová, čo nám dokázali príklady mnohých spoločností, ako Nokia, Kodak, Apple, Samsung, Intel, IBM a ďalších.

Niektoré tieto spoločnosti včas investovali do prichádzajúcej inovácie a presadili sa (iPhone, ARM a x86 procesory, digitálna fotografia), iné sa snažili nasilu zachovávať svoju trhovú pozíciu tým, že vylepšovali iba existujúce produkty a služby.

Neuvedomili si, že niekde celkom dole, kde neboli finančne zaujímavé projekty, medzičasom vznikli zásadné novinky, ktoré sa postupne vypracovali až do pozorností más a namiesto komunít začali oslovovať väčšinového zákazníka.

Akademik Clayton Christensen vo svojej teórii o rušivých inováciách veľmi správne poukázal na to, že nič nie je trvalé a v dlhodobom horizonte prežijú len tie firmy, ktoré sa vedia prispôsobiť zmenám.

Nejde však o triviálnu záležitosť, čoho dôkazom je fakt, že hoci sa Dilema inovátora považuje za jednu z najvplyvnejších kníh o podnikaní 20. storočia a je cenná dodnes, každý rok sledujeme úpadky významných svetových firiem, ktoré sa jednoducho neprispôsobili.

Christensen načrtol graf, ktorého voľná interpretácia je nasledovná a objasňuje princíp nástupu inovatívnych technológií do praxe a do pozornosti spotrebiteľov:

Je tak jednoduchý, až je geniálny. Graf poukazuje na to, že výkon etablovaných riešení (technológií, produktov, služieb) s plynutím času a po zapracovaní spätnej väzby od zákazníkov priebežne rastie, ale skôr rozvážne a je limitovaný. Obyčajne ide o limity technologického charakteru.

Tieto limity však dokáže prekonať inovatívna technológia, ktorá je pritom spočiatku niekde v spodnej časti grafu s nízkou výkonnosťou. Za výkon v tomto prípade považujeme napríklad aj zákaznícky záujem, dopyt, prípadne objektívny výkon technológií, ako napríklad procesorov či veľkostí displejov. Keďže ide o revolučnú inováciu, v pomerne krátkom čase sa pretína s etablovaným riešením, aby ho napokon v rýchlom časovom slede zásadne prekonala.

Na čo tento graf vyššie nepoukazuje, a pritom ide o zásadnú informáciu, že predtým etablované riešenia už vinou presadenia prevratnej inovácie napredovať nebudú, respektíve budú napredovať podstatne pomalšie a v konečnom dôsledku sa ich vplyv stane bezvýznamným, pretože celý trh prejde na nové riešenia. V tomto prípade môžeme hovoriť o tzv. rušivej inovácii, ktorá zlikvidovala dovtedajšiu ponuku a dopyt a nahradila ich novými.

Toto je mechanizmus, ako sa z veľkých stabilných hráčov môžu stať bankrotári a z konkurencie, ktorá v správny čas odhadla budúcnosť inovácií, nový líder.

Samozrejme, že ani tieto nové inovácie nie sú večné a v blízkej dobe ich nahradia nové, takže graf sa bude môcť zopakovať.

Toto je však iba jeden z princípov, ktoré Christensen odhalil a podrobne objasnil, všetky sú pritom celkom zásadné.

INOVÁCIE POMÁHAJÚ, ALE AJ NIČIA: Inovovať je dôležité, ale záleží aj na tom, aké tieto inovácie vlastne sú. Trvalá udržateľnosť alebo riziko s eventuálnou revolúciou? Obe majú svoje významy. A aj o tomto je kniha Dilema inovátora.

Jedna z najdôležitejších kníh pre podnikateľov

Magazín The Economist ju zaradil medzi šesť najdôležitejších publikácií o obchode a podnikaní v histórii. Kniha Dilema inovátora od Claytona Christensena je oprávnene považovaná za povinnú literatúru pre všetkých manažérov, riaditeľov, podnikateľov a vôbec každého, kto sa zaoberá obchodom, službami, výrobou či vývojom. Kľúčovým pojmom jeho práce a teórie je Disruptive Innovation, teda rušivá, v kontexte prevratná inovácia.

Christensen ako prvý definoval, aký je mechanizmus ich vzniku, ako si napriek zdanlivo malému potenciálu napokon podmania svet a buď zlikvidujú firmy, naštartujú k novému rastu, alebo dajú šancu konkurencii, hoci dovtedy bezvýznamnej. Vo svojej teórii overenej praxou dokázal, že intuitívny odhad je v biznise skoro na nič, ak má podnik prosperovať dlhodobo. Dokonca odhalil, že ani samotný podnik nie je tým hlavným, čo musí nutne pretrvať, pretože podstatnejšou sa ukázala schopnosť spozorovať prevratné inovácie včas, investovať do nich, reagovať na zmeny na trhu a nebáť sa radikálnych zmien. Jednou z nich môže byť aj zatvorenie pôvodného podniku, hoci sa to na prvý pohľad zdá ako prehra.

V knihe Dilema inovátora Christensen odpovedá aj na nasledovné otázky:

• Čo je to vlastne tá dilema inovátora? 
• Aké sú rozdiely medzi udržiavacími a rušivými, prevratnými inováciami?
• Čo je podstatou skutočne dôležitých inovácií a ako ich nachádzať vo vlastnom podnikaní?
• Ako rozlíšiť perspektívnu inováciu od tej, ktorú trh odmietne?
• Ako ustáť náročný konkurenčný súboj otvoreného trhu?
• Ako riadiť firmy, aby boli dlhodobo udržateľné?
• Ako prekonať oveľa väčšiu a finančne lepšie zabezpečenú konkurenciu?

„Naučiť niekoho, ako má myslieť, je hodnotnejšie ako učiť, čo si má myslieť,“ uviedol Christensen, keď spätne uvažoval o stretnutí s niekdajším šéfom spoločnosti Intel, Andym Grovom.

Pochopiť, že svet sa mení a vývíja, to je hlavný pilier myšlienkových vzorcov, ktoré Christensen využil vo svojom životnom diele Dilema inovátora. Práve 10. januára 2022 toto dielo vstupuje do predaja v slovenskom preklade.

1 modré auto, 2 722 najazdených kilometrov, 16 dní natáčania, 5 terabajtov dát a 5 stretnutí s inšpiratívnymi podnikateľmi. To je dokument z dielne Volkswagen Úžitkové vozidlá, ktorého autorom je nezávislý režisér a kameraman Jakub Šipoš. Tak uvádza dokument zo začiatku novembra Volkswagen na svojich stránkach.

Koncom roka Volkswagen Slovensko vydal polhodinový dokument, ktorý veľmi rýchlo zaujal slovenskú verejnosť a aktuálne má viac ako 150-tisíc zhliadnutí. Spája totiž nielen témy, ktoré sú v súčasnosti dôležité a nanajvýš aktuálne, ako vplyv pandémie na podnikanie, udržiavanie remesiel a význam lokálnych menších podnikateľov, ale je aj vizuálne nádherný a upokojujúci. Myšlienkou projektu bolo, okrem iného, aj motivovať ostatných podnikateľov k nadobudnutiu strateného sebavedomia.

„Pandémia bezpochyby prekopala naše hodnoty a povýšila lokálnosť a udržateľnosť na tie najvyššie miesta. Svoje o tom vie aj pätica mladých Slovákov: Michal Bažalík (Vinárstvo Bažalík), Ľudovít Vašš (Ovocný strom), Marek Karaka (Reštaurácia Alej), Marek Rabík (Bývame zdravo) a Veronika Veľková (Kvet). Práve oni v dokumente ukázali, prečo je to tak správne.

Že sa týmto dokumentom podarilo osloviť tých správnych ľudí, svedčia aj komentáre pod videom, ktoré sú výlučne pozitívne. Cieľom projektu však nebolo vyzdvihnúť len profesionálnu filmársku prácu, ale najmä poukázať na to, že aj Slovensko predsa len ponúka priestor pre malé či stredné podnikanie, že aj táto pandémia môže priniesť aspoň niečo dobré a hodnotné.

Udržateľnosť a vytrvalosť

V tomto prípade ide o projekt spadajúci pod Volkswagen Úžitkové vozidlá, ale pojem udržateľnosti je nanajvýš aktuálny aj v divízii osobných automobilov značky Volkswagen.

Automobilka to upresňuje nasledovne: Pri všetkých našich produktoch a riešeniach mobility sa usilujeme o minimalizáciu vplyvov na životné prostredie – od získavania surovín až po koniec životnosti. Dodržiavanie environmentálnych predpisov, štandardov a dobrovoľných záväzkov, vrátane prijatej environmentálnej koncepcie „goTOzero”, je základným predpokladom nášho konania.

„Oči a uši” dokumentu

Režisérom a hlavným kameramanom bol nezávislý dokumentarista Jakub Šipoš. Jakubova práca sa zameriava na sociálne i environmentálne problémy a na rozvoj spoločnosti. Popritom sa venuje občianskemu združeniu People of Hope, ktoré v roku 2017 spoluzakladal a ktoré realizuje projekty rozvojovej pomoci v Senegale.

Jej trendy dodnes napodobňujú špičkoví návrhári

Počas dlhých rokov boli kráľovné posudzované na základe toho, čo na sebe mali oblečené. Od sukní Isabeau Bavorskej (kvôli ktorým sa museli dokonca rozširovať dvere), až po súčasnú módnu ikonu Kate Middleton, ľudí neustále fascinovali kráľovské outfity. Žiadna z kráľovien však nepodnietila „štýlovú revolúciu“ natoľko ako Mária Antoinetta. Prehnané pastelové róby zdobené mašľami a stuhami či jednoduché mušelínové šaty vzbudzujúce obdiv aj opovrhnutie. Trendy francúzskej kráľovnej dodnes napodobňujú špičkoví módni návrhári.

Premena z arcivojvodkyne na Dauphine

Keď Mária Antoinetta prišla do Francúzska, aby sa stala dauphine (v roku 1770) mala iba 14 rokov. Rakúsko zaplatilo za osobný majetok nevesty (zvyčajne zahŕňal oblečenie, vybavenie rôzneho druhu či domácu bielizeň akou boli napríklad aj uteráky) 400 000 livier, pričom boli všetky veci vyrobené výhradne v Paríži. Ak mala mladá princezná vyhovieť prísnym pohľadom dvoranov vo Versailles, iná možnosť ani neprichádzala do úvahy.

V deň jej príchodu do novej vlasti bola Mária oblečená v očarujúcich (rakúskych) svadobných šatách. Na znak zrieknutia sa rakúskych zvyklostí a zároveň v prospech prijatia všetkého francúzskeho, princezná si musela nádherné šaty vyzliecť. Skončila tak oblečená v spodnej bielizni, následne je preobliekli do francúzskej módy. O tejto zmene sa hovorilo, že jej dopomohla k tomu, aby sa stala tisíckrát šarmantnejšou a očarujúcejšou.

Rose Bertin – „ministerka módy“ Márie Antoinetty

Ako mnohé ďalšie módne ikony, aj Antoinetta využívala služby štylistky a návrhárky. Za svoju „ministerku módy“ si vybrala krajčírku Rose Bertin. Marie Jeanne „Rose“ Bertin bola obyčajnou ženou, z ktorej Mária vychovala slávnu módnu štylistku a návrhárku číslo jeden na dvore vo Versailles. Bertin sa tak podarilo získať prominentnú klientelu z najužšieho okolia kráľovnej, čo z nej urobilo bohatú ženu. Medzi jej klientov patrila i blízka priateľka Márie Antoinetty princezná de Lamballe, ale aj portrétistka Vigee Le Brun.

Bertin dostala voľnú ruku aj pri vytváraní prepychových spoločenských šiat pre svoju kráľovnú, vhodných na formálne vystúpenia na dvore. O Márii Antoinette sa povrávalo, že si nechala vyrobiť až 300 šiat ročne a žiadny z modelov na sebe nemala dvakrát.

Mademoiselle Rose Bertin, osobná krajčírka Márie Antoinetty Zdroj:sk.pinterest.com

Košieľka à la Reine: Módny hit alebo politické faux pas?

Portrét Márie Antoinetty v košieľkových šatách, ktorého autorkou je Elisabeth Louise Vigee Le Brun Zdroj:sk.pinterest.com

Na prvý pohľad neškodné košieľkové šaty,  ktoré však do 18. storočia (najmä v predrevolučnom Francúzsku) vyvolávali pobúrenie. Kráľovnú kritizovali za propagandu módy, v ktorej sa namiesto francúzskeho hodvábu používala látka z dovozu. Jej inovatívne nápady mali negatívny vplyv na už aj tak upadajúcu ekonomiku.

Antoinetta odmietala nepružnosť korzetového oblečenia a všetky nepraktické dvoranské zvyky až natoľko, že ju mnohí odcudzovali – dokonca označovali ako dojičku (kvôli štýlu obliekania). Ona sa však aj napriek kritike prechádzala v okolí zámku Malý Trianon (Petit Trianon) v jednoduchých mušelínových outfitoch.

„Košieľková róba“ sa nakoniec presadila nielen vo Francúzsku, ale aj v Anglicku. Túto revolúciu v štýle „spodná bielizeň ako vrchné oblečenie“ (hoci ju niektorí stále považovali za nevhodnú) súčasníci Márie Antoinetty prijali.

Košieľku á la reine si obľúbili bohaté ženy nielen vo Francúzsku, ale postupne i v celej Európe. Medzi významné ženy, ktoré neskôr považovali ako nasledovníčky tohto štýlu obliekania, patrila napríklad Marie-Anne Paulze Lavoisier (1758-1836) – manželka francúzskeho chemika a šľachtica Antoina Lavoisiera. Čaru novej módy neodolala ani ruská cisárovná Alžbeta Alexejevna (1779-1826).

Prechod k serióznejšiemu štýlu  

Po dovŕšení svojich tridsiatych narodenín , zaujala panovníčka k dámskej móde triezvejší prístup. Tento módny prerod sa dal všimnúť hlavne na jej vtedajších portrétoch. Kráľovná Francúzska poverila „ministerku módy“, aby vytvorila o čosi serióznejšie oblečenie. Mária Antoinetta sa rozhodla prestať nosiť kvety vo vlasoch a uprednostnila čelenky zo zamatu v tmavších odtieňoch červenej alebo modrej.

Vplyv Antoinetty na súčasnú módu

Súčasní módni návrhári dodnes čerpajú inšpiráciu z ikonického vzhľadu Márie Antoinetty a takisto módnych kreácií kráľovskej krajčírky Rose Bertin. Velikáni ako Christian Dior, Vivienne Westwood, Christian Lacroix či Thierry Mugler patria k návrhárom, ktorí svoje nápadité kúsky prispôsobili práve francúzskej móde. Jej vplyv možno vidieť v rustikálnych vzoroch značky Batsheva and Brock Collection, ale aj v romantickej čipke írskej módnej návrhárky Simone Rocha.

Dior so svojimi širokými sukňami, úzkymi živôtikmi, jemnými pastelovými farbami a zložitými kvetinovými výšivkami – to všetko pripomína typický štýl Márie Antoinetty.

Štýl Márie Antoinetty teda nie je zložité rozpoznať ani dnes. Táto jedna kráľovná po sebe zanechala obrovský vplyv vo svete módy – vplyv, ktorý zatienil všetky ostatné panovníčky. Antoinetta sa stala najlepšou verziou „dievčenskej dievčiny“. Svojej záľube ku krásnym veciam sa venovala naplno, a to najmä v časoch, kedy ešte nemala deti (manželstvo Antoinetty s Ľudovítom XVI. bolo totiž prvých osem rokov bezdetné).

Na pódiu prehliadky The Moschino Jeseň/Zima 2020 kraľovala móda Márie Antoinetty. Zdroj:sk.pinterest.com

Christian Dior Zdroj:www.vam.ac.uk

Detail práce Christiana Diora: Designer of Dreams exhibition (2019). Zdroj:www.vam.ac.uk

Zdroje: www.thecollector.com, www.townandcountrymag.com

Zdroj titulnej fotografie: thecollector.com

Cestovanie do Iránu

1.1 Úvodné informácie

1.2 Najlepšie miesta na návštevu v Iráne

1.3 Iránske jedlo a pitie

1.4 Cestovanie po Iráne

1.5 Bezpečnosť a pravidlá obliekania

1.6 Dôležité miestne právne predpisy

1.7 Najčastejšie otázky cestovateľov do Iránu 

Eram Gardens, Shiraz. Zdoj: edition.cnn.com

1.1 Úvodné informácie

Irán je jedným z najlepšie strážených cestovateľských tajomstiev na svete. Veľká a rozmanitá krajina má drsné hory, čarovné lesy, soľné pláne, vyprahnuté púšte, tajomné stepi a príjemné pláže.

Moderné atrakcie môžu byť rovnako veľkolepé, s úžasne krásnym Isfahánom na vrchole akéhokoľvek zoznamu cestovateľských zaujímavostí, zatiaľ čo Persepolis je jedným z najväčších starovekých miest na svete.

Irán, známy svojou nádhernou architektúrou a vrelou pohostinnosťou miestnych obyvateľov, je známy ako jedna z najpriateľskejších krajín.

Pridajte k tomu fascinujúcu históriu Iránu, jeho bohatú kultúru, mnohé protiklady a máte opojný mix. S krásnymi záhradami a prosperujúcimi bazármi je to jedna z krajín Blízkeho východu, ktorá by mala byť na zozname každého cestovateľa.

Mešita Shah Chérāgh Shiraz. Zdroj: intrepidtravel.com

1.2 Najlepšie miesta na návštevu v Iráne

Irán má niektoré z najkrajších miest na preskúmanie, pričom každé z nich sa môže pochváliť svojimi architektonickými zázrakmi a bazármi, ktoré predávajú rozmanitý a jedinečný tovar.

Ktoré miesta v Iráne sa oplatí navštíviť:

A, Isfahán
B, Tabriz
C, Teherán
D, Shiraz
E, Mašhad
F, Yazd
G, Kashan

Námestie Naqsh-e Jahan. Zdroj: iranasia.com

A, Isfahán

Toto živé múzeum tradičnej kultúry, je jednou z najlepších turistických destinácií v Iráne a je pozlátené bohatstvom viacerých kráľov, sultánov a moslimských kalifov. Staré islamské budovy spolu s perzskými záhradami dodávajú tomuto mestu krásnu príťažlivosť.

His srdcu dominuje kolosálne námestie Naqsh-e Jahan, svetové dedičstvo UNESCO, ktoré je obklopené mešitami s keramickými fasádami a nádhernými palácmi Safavid.

Turistické atrakcie: Námestie Naqsh-e Jahan, mešita Imam (Shah), palác Ali Qapu, mešita Sheikh Lotfollah

El Goli v Tabriz. Zdroj: irandestination.com

B, Tabriz

Tabriz, bohatý na azerskú kultúru, je známy svojim veľkolepým bazárom a ak hľadáte miesta na nákupy v Iráne, toto by určite malo byť na vašom zozname. Podľa Biblie sa toto mesto nachádza pri bránach raja a má vynikajúce historické dedičstvo. Vďaka skvelým dopravným možnostiam je mesto ľahko dostupné a príjemné počasie prispieva k úžasnému zážitku z mesta. Mesto je ďalej známe svojimi krásnymi kobercami a čajovňami hammam.

Turistické atrakcie: El Goli (Shah Goli), Modrá mešita, Bazár Tabriz, Azerbajdžanské múzeum

Teheránsky prírodný most získal cenu za architektúru. Zdroj: financialtribune.com

C, Teherán

Teherán, jedno z najlepších miest na návštevu v Iráne, je rušná metropola oproti pohoriu Alborz. Toto hlavné mesto, ktoré je obľúbené ako turistická destinácia, ponúka historické pamiatky, ako aj oslnivú panorámu, čo z neho robí dokonalú kombináciu staroveku aj súčasnosti. Existuje množstvo múzeí a palácov, ktoré môžete preskúmať, a štýlová kaviarenská scéna, kde si môžete večer odpočinúť. Ak chcete preskúmať miesta v okolí mesta, potom dve zaujímavé miesta na jednodňové výlety sú Tochal a Darband. Zdobené prírodnými krásami ponúkajú príjemný únik z rušného mesta Teherán.

Turistické atrakcie: Veľký bazár, Iránske národné múzeum, palác Golestan, komplex Sa’dabad

Mešita Násir al Mulk v Shiraz (Nasir-ol-Molk Mosque). Zdroj: 360cities.net

D, Shiraz

Shiraz, kedysi hlavné mesto Iránu, je známe poéziou a vínom. V minulosti bolo známe aj svojimi vinicami a ak ste znalcom alebo labužníkom, radi tu strávite čas. Mesto, kde sa nachádzajú hlavné pútnické miesta pre Iráncov, má tiež krásne záhrady a nádherné mešity. Mesto plné lásky, Shiraz, by určite malo byť na vašom zozname, ak navštívite Irán s partnerom.

Turistické atrakcie: Háfezova hrobka, mešita Vakil, bazár Vakil, záhrada Nazar

Svätyňa Imáma Rezu v Mašhad. Zdroj: pinterest.com

E, Mašhad

Zoznam miest na návštevu v Iráne je neúplný bez zmienky o meste Mashhad. Druhé najväčšie mesto v krajine a jedno z najposvätnejších, Mashhad, je mesto, ktoré stojí za to navštíviť. Dobre si naplánujte dovolenku, pretože počas moslimských sviatkov je mesto celé mesiace vopred zarezervované, no inokedy tu môžete získať skvelé ponuky! Ak navštívite toto malebné mesto, pozrite sa na koberce a šafran na trhoch, Mashhad je známy tým, že ich má najlepšie!

Turistické atrakcie: Svätyňa Imáma Rezu, turistický komplex Baba Ghodrat, Zlatý oblúk

Tradičné posedenie na streche v Yazd. Zdroj: pinterest.com

F, Yazd

Prejdite sa kľukatými uličkami a obdivujte krásu domov z hlinených tehál v meste Yazd, jednom z najlepších miest na návštevu v Iráne. Mesto často vynechávané, pretože nie je turistické, ale rozhodne má svoje čaro. Staré uličky, ktoré v sebe ukrývajú stáročnú históriu, majú svoj vlastný príbeh. Bezstarostné mesto Yazd pozýva každého, aby preskúmal bludisko jeho uličiek.

Turistické atrakcie: komplex Amir Chakhmaq, mešita Jameh of Yazd, záhrada Dowlat Abad, Yazd Atashkadeh

Mešita Agha Bozorg v Kashan. Zdroj: tourhq.com

G, Kashan

Na ceste z Teheránu do Isfahanu je Kashan často prehliadaný, ale je to jedno z najkrajších miest na návštevu v Iráne. Archeologické nálezy hovoria, že mesto bolo založené asi pred osemtisíc rokmi. Monumentálne historické budovy z neho robia jedno z najlepších turistických miest v Iráne. Má tiež niektoré z najlepších tradičných hotelov, kde si môžete užiť iránsku pohostinnosť.

Turistické atrakcie: Fin Gardens, Kashan Bazaar, Borujerdi, Abbasi a Tabatabaei

Tradičné iránske jedlo. Zdroj: markevel.com

1.3 Iránske jedlo a pitie

Perzská gastronómia je jednou z najstarších kuchýň na svete a je bohaté na korenie, bylinky a ovocie. Miestna kuchyňa je veľmi zaujímavá, hoci pre našincov pomerne neznáma. Klasická predstava hovorí o tom, že Iránci jedia len kebab, no vôbec to nevystihuje realitu!

Kebab tu síce patrí medzi najbežnejšie jedlá, no ani zďaleka to pri ňom nekončí. Iránska kuchyňa je prekvapivo rozmanitá, farebná, miešajú sa v nej orientálne chute a je všetkým len nie jednotvárnou.

Základnými potravinami Iráncov sú ryža a chlieb. Najbežnejším mäsom je jahňacie a hovädzie, konzumácia bravčového mäsa je moslimom prísne zakázaná.

Nájdete tu aj mnoho skvelých bezmäsitých jedál a častým pokrmom sú rôzne jedlá z baklažánu. Vcelku bežné sú tu aj ryby či morské plody, ako napr. pstruhy chované na farmách, krevety a garnáty lovené na južnom pobreží. Iránsky kaviár je svetoznámy a Irán je najväčším svetovým vývozcom kaviáru, nasledovaný Ruskom.

Alkohol je zakázaný. Rozšírené je sladové nealkoholické „pivo“, a čaj je najbežnejším nápojom. Doogh je pomerne kyslý, ale osviežujúci nápoj z jogurtu, vody, soli a mäty, ktorý sa podáva tiež veľmi často. Nealkoholické nápoje a ovocné šťavy sú široko dostupné.

Irán na mape. Zdroj: nadiatrip.com

1.4 Cestovanie po Iráne

Irán je s rozlohou 1 648 195 kilometrov štvorcových 17. najväčšou krajinou sveta. Na severe ho ohraničuje Kaspické more a na juhu Perzský záliv.  Je to veľká krajina, takže vzdialenosti sú veľké (napr. z Teheránu do Širázu je to 900 km), ale má dobrú dopravnú sieť.

Vnútroštátne lety premávajú medzi hlavnými strediskami a verejná doprava, ako sú autobusy a minibusy, je lacná a chodí často. Ženy musia v autobusoch sedieť vzadu! Požičovne áut takmer neexistujú, ale môžete si ľahko prenajať auto s vodičom.

Outfity žien v Iráne. Zdroj: justtrendygirls.com

1.5 Bezpečnosť a pravidlá obliekania

Irán je pre ženy jednou z najbezpečnejších krajín na svete. Musíte však dodržiavať pravidlá obliekania!  Zakryte si hlavu vždy – šatka je v poriadku. Môžete ukázať ofinu, ale nič viac. Očakáva sa, že okrem rúk a tváre vám nebude vidieť žiadnu časť tela. Ideálne je „vrecovité oblečenie“, dobré sú voľné nohavice s tunikou s dlhým rukávom alebo voľná košeľa.

Muži by nemali nosiť šortky alebo odhaľovať príliš veľa tela. Pri vstupe do domu alebo mešity si vyzujte topánky.

Fyzický kontakt na verejnosti je prísne zakázaný!

Iránska polícia vyhodila zhabané plechovky od piva v Teheráne 22. júla 2009. Držanie, výroba a konzumácia alkoholu je v islamskej republike prísne zakázaná a polícia často robí razie proti pašerákom a nelegálnym večierkom. Zdroj: thejakartapost.com

Neexistujú tu žiadne osobitné zdravotné riziká a násilie voči turistom je zriedkavé. Počet prepadnutí a vreckových krádeží sa za posledných niekoľko rokov zvýšil, takže robte obvyklé preventívne opatrenia.

Okrem knzumácie alkoholu je tu aj zákaz priniesť do krajiny alkohol. Ak vám nájdu v batožine alkohol, môžu vám zakázať vstup do krajiny!

Pred tým ako si naplánujete cestu do Iránu si pozrite aktuálny stav v krajine, keďže politická situácie je tam premenlivá, nie vždy je vhodné tam vycestovať. Užitočné vám budú správy aj informácie od nášho ministerstva zahraničných vecí.

Irán hlási drastický nárast spotreby narkotík za posledných desať rokov. Zdroj: theweek.com

1.6 Dôležité miestne právne predpisy

• Neužívajte, nenoste ani nedovážajte nelegálne drogy. Tresty za drogové delikty sú prísne a zahŕňajú trest smrti!!!

• Vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia sú nezákonné pre mužov aj ženy. Tresty zahŕňajú telesné tresty a smrť.

• Irán má prísne pravidlá obliekania a správania – blízky kontakt medzi slobodnými mužmi a ženami je nezákonný.

• Pri fotení buďte opatrní. Je nezákonné fotografovať vojenské alebo vládne miesta, kritickú civilnú infraštruktúru a verejné protesty. Taktiež je nezákonné používať drony bez povolenia.

• Irán má prísne zákony o dovoze. Nemôžete dovážať alkohol, pornografiu, bravčové výrobky ani krátkovlnné rádiá. Je tiež nezákonné dovážať vytlačené alebo nahrané západné materiály vrátane náboženského materiálu.

Bazár v Kashan. Zdroj: mustdiscoveriran.com

1.7 Najčastejšie otázky cestovateľov do Iránu

Oplatí sa navštíviť Irán?

Áno, Irán je jedným z najpriateľskejších národov s takými pohostinnými ľuďmi, že by vás pozvali na jedlo k nim domov. Irán má niekoľko krásnych architektonických štruktúr, ktoré sa oplatí vidieť.

Čo je známe v Iráne?

Irán je okrem kobercov známy aj šafranom, ktorý si môžete vziať domov ako suvenír.

Ktoré je najkrajšie mesto v Iráne?

Isfahan je jedným z najkrajších miest na návštevu v Iráne a určite by mal byť na vašom zozname. Slávne atrakcie, ktoré tu môžete navštíviť, sú námestie Naqsh-e Jahan, mešita Imam a mešita Sheikh Lotfollah.

Môžu turisti v Iráne piť alkohol?

Alkohol je v Iráne nezákonný a nie je dostupný ani v reštauráciách a hoteloch.

Aká mena sa používa v Iráne?

Oficiálnou menou používanou v Iráne je iránsky riál.

Kedy je najlepší čas na návštevu destinácie Irán?

Najlepší čas na návštevu Iránu je od marca do mája a od septembra do novembra počas jarnej sezóny a jesene.

Persepolis. Zdroj: irangashttour.com

Aké sú obľúbené turistické atrakcie v Iráne?

Najväčšie turistické atrakcie v Iráne sú:

• Perzepolis
• Údolie hviezd
• Čogha Zanbíl
• Babákov hrad
• Mešita Nasir ol-Molk
• Lagúna Anzali
• Námestie Naqsh-e Jahan

Je voda z vodovodu bezpečná na pitie?

Áno, voda z vodovodu je v Iráne bezpečná na pitie, ale odporúča sa mať balenú vodu.

Všetkým prajem príjemné a zážitkové cestovanie!:)

Výrobca elektrických áut Tesla už pasažierom nedovolí hrať videohry na vstavanom dotykovom displeji svojich áut, keď sú v pohybe. Funkcia „Passenger Play“ umožňovala na hlavnom dotykovom displeji hrať niekoľko hier Tesla Arcade. Bola určená pre pasažierov alebo vodičov, ktorí si ňou mohli krátiť čas počas toho, ako čakajú vo vozidle na nabíjacej stanici.

Problém s Passenger Play?

Rozhodnutie deaktivovať túto funkciu prichádza po tom, čo Národný úrad pre bezpečnosť cestnej premávky (National Highway Traffic Safety Administration, NHTSA) oznámil začiatok vyšetrovania. Vyšetrovanie sa malo týkať viac ako pol milióna vozidiel Tesla predaných od roku 2017. Funkcia „Passenger Play“ mohla údajne rozptyľovať vodiča a zvyšovať riziko autonehody.

Vstavaný dotykový displej automobilu Tesla [Unsplash] 

Národný úrad pre bezpečnosť cestnej premávky totiž uviedol, že v auguste dostal hlásenie o tom, že vodiči vozidiel Tesla môžu počas jazdy hrať videohry na hlavnom displeji automobilu. Počas doby, kedy je automobil v pohybe, malo byť hranie videohier a funkcia vyhľadávania na webe dostupná len pre pasažierov. Hlásenie však uvádza, že videohry mohol počas cestovania hrať ktokoľvek vo vozidle.

Iba upozornenie

Počas pohybu auta sa na obrazovke objavilo upozornenie, že keď je auto v pohybe, hrať môžu iba pasažieri. Pod upozornením mal hráč stlačením tlačidla potvrdiť, že je pasažierom. V skutočnosti ale vodičovi nič nebránilo stlačiť tlačidlo a hrať hru počas jazdy.

Spočiatku bola funkcia „Passenger Play“ dostupná iba vtedy, keď auto stálo. Od decembra 2020 však bolo možné hrať hry aj počas toho, ako sa auto pohybovalo. Ako sme už spomínali, úrad odhadol, že sa vyšetrovanie bude týkať okolo 580 000 vozidiel Tesla Model 3, Model S a Model X predaných od roku 2017 do roku 2022.

Tesla Model 3 [Unsplash] 

Tesla funkciu deaktivuje

Národný úrad pre bezpečnosť cestnej premávky vo vyhlásení uviedol, že zákon o bezpečnosti vozidiel zakazuje výrobcom predávať vozidlá s chybami, ktoré predstavujú neprimerané riziko pre bezpečnosť, vrátane technológií, ktoré odvádzajú pozornosť vodičov od bezpečnej jazdy. Spoločnosť Tesla úrad informovala, že aktualizáciou softvéru funkciu „Passenger Play“ počas jazdy deaktivuje. Zatiaľ však nevydala žiadne oficiálne vyhlásenie.

Národný úrad pre bezpečnosť cestnej premávky oznámil, že v roku 2019 bolo 3 142 úmrtí na cestách zavinených nepozornými vodičmi.

Zdroje: CNET, The Verge, BBC, Reuters 

Sylvester Stallone pózuje so svojim obrazom (Facebook Sylvester Stallone’s Artwork)

Stalloneho povesť hollywoodskej akčnej hviezdy bola spečatená po vydaní filmu Prvá krv a rýchlo zatienila hercovu ďalšiu vášeň: maľovanie. Poďme sa teraz spolu pozrieť na príbeh Stalloneho kariéry a života Rockyho.

Rocky prvý krát na plátne

Začiatkom 70. rokov minulého storočia Sylvestrovi Stallonemu skrsol v hlave nápad na príbeh o hrdinovi, ktorý nikdy nezomrie. Rozhodol sa túto postavu najprv vizualizovať na plátno a až potom napísať o nej scenár. Hlavného hrdinu videl ako muža, ktorého formovali životné útrapy. Nechcel použiť štetec a namiesto neho vyryl obraz na plátno pomocou skrutkovača.

Herec potom slávne dokončil 90-stranový scenár o chudobnom taliansko-americkom boxerovi Rockym Balboovi, ktorý dostane šancu stať sa majstrom sveta v ťažkej váhe. Trvalo mu to len tri a pol dňa.

„Ak by vyzeral zaujímavo vizuálne, myslel som si, že by sa to prenieslo aj do literatúry a potom aj do filmu. Viem, že to znie ambiciózne, ale takáto bola genéza Rockyho.“ Sylvester Stallone

Tento nízkorozpočtový film vyšiel v roku 1976 a katapultoval Stalloneho medzi hviezdy. V neposlednej rade sa dočkal aj množstva pokračovaní. Na svoj úspech rýchlo nadviazal ďalším filmom takisto s viacerými pokračovaniami. Prvá krv vyšla v roku 1982 a rozpráva príbeh Johna Ramba, veterána vietnamskej vojny, ktorý sa kvôli posttraumatickej stresovej poruche ťažko prispôsobuje bežnému životu.

Looking forward to showing my art at the #BergesGallery in the new year. Nothing quite like putting your feelings onto a canvas. pic.twitter.com/Dwr6xEkjsX

— Sylvester Stallone (@TheSlyStallone) November 6, 2019

Sylvester Stallone a jeho večná láska

Svoju lásku k maľovaniu objavil už v mladom veku. Svoje prvé diela podpisoval menom „Mike Stallone“. Maľuje už viac ako 50 rokov, avšak tento svet zostáva pre neho stále nový.

Počas 70. rokov a až do konca 80. rokov vytváral Sylvester temné, expresívne diela. V mnohých z nich sa vyrovnával so smrťou svojho manažéra. Vtedy pracoval najmä s ilustratívnymi grafickými líniami and výraznými farbami. Okolo roku 1990 sa jeho štýl nápadne zmenil. Zapríčinila to nová vášeň: zberateľstvo umenia. Vášnivý zberateľ sa ponoril do sveta súčasného umenia a začal študovať známych umelcov.

„Strach a úzkosť vás tlačia dopredu, posúvajú vás na ďalšiu úroveň.“ Stallone

Back to peace and quiet and my paintings… pic.twitter.com/Y6K085wWjH

— Sylvester Stallone (@TheSlyStallone) October 17, 2019

Zvykol predávať svoje diela za 5$

Herec a režisér Sylvester Stallone koncom tohto roka predstavil sériu obrazov, ktoré vytvoril pred takmer 60 rokmi. Vtedy ich predával len za 5 dolárov, aby si mohol zaplatiť cestovné do školy a späť. Diela, ktoré boli súčasťou výstavy v nemeckom Hagene, boli dlhé roky ukryté v Staloneho šatníku.

„Tak trochu sa za ne hanbím, pretože môj štýl bol úplne iný, takže som ich mal v skrini. Nebola v nich žiadna zámienka ani umelecká škola, bola to len farba tečúca po plátne s množstvom emócií, a neboli videné takmer 60 rokov. Boli v mojej skrini, takže je skvelé vytiahnuť ich von,“ povedal známy herec na tlačovej konferencii.

Tieto diela sa na aukcii dražili za 1500 až 3500 dolárov, hoci sa predpokladá, že ich hodnota bude prudko rásť.

Výstava sa neobišla bez kritiky

„Prečo ukazovať umenie celebrít? Je to o umení alebo o celebrite?“ Mathias Rastorfer

Rastorfer, ktorý pomáhal zorganizovať výstavu v Haagu, si pamätá, že sa ľudia pýtali tieto isté otázky už dávno. Publikum malo rovnaké obavy aj z vystavovanie prvých umeleckých diel od Karla Lagerfelda. No teraz chce každé múzeum umenia na svete ukázať Largerfeldove diela. Mathias si myslí, že rovnako to bude aj so Stallonem.

Napriek oneskorenému uznaniu jeho maliarskeho talentu sa Stallone neplánuje vzdať svojej každodennej práce: filmu. Nedávno vydal režisérsky zostrih filmu Rocky IV a v súčasnosti nakrúca štvrtý diel Expendables.

V tomto článku sa dočítate o rôznych zvykoch, tipoch a zaujímavostiach v krajinách Blízkeho východu.

Ak sa do tejto časti sveta chystáte vycestovať alebo nad tým uvažujete, tieto rady pre vás budú určite užitočné. Pokiaľ cestu aktuálne neplánujete, toto čítanie vám rozšíri obzory a niektoré zvyky vás pravdepodobne prekvapia alebo pobavia.

Mešita Shāh Chérāgh v Shiraz, Irán. Zdroj: worldexpeditions.com

1. Každá krajina je jedinečná

Prvá vec, ktorú potrebuje vedieť, je, že tento región sa skladá z množstva krajín, z ktorých každá má svoju vlastnú unikátnu históriu a kultúru a často aj svoje vlastné náboženské praktiky a jazyky. Aj keď je pre cudzincov ľahké hovoriť o regióne ako o jednom veľkom, monolitickom celku, kde všetci zdieľajú rovnakú kultúru, jazyk, náboženstvo a etnikum, nič nemôže byť ďalej od pravdy.

Podobne ako návštevník Európy nemôže skúmať zvyky Nórska a očakávať, že veci budú úplne rovnaké vo Francúzsku, tak aj návštevníci Blízkeho východu by si mali robiť prieskum zvykov a noriem konkrétnej krajiny, ktorú chcú navštíviť. Zatiaľ čo niektoré veci sa v jednotlivých krajinách nemusia veľmi líšiť, iné sa budú líšiť v závislosti od toho, kde na Blízkom východe sa nachádzate.

Príklady ženských outfitov, ktoré sú vo väčšine krajín v súlade s miestnou kultúrou. Zdroj: pinterest.com

2. Obliekajte sa konzervatívne/s rešpektom

These „praktické pravidlá“ by vám mali dobre poslúžiť na vašich cestách, ale vždy majte na pamäti, že každá krajina je jedinečná a nikdy by sa s ňou nemalo zaobchádzať, akoby bola úplne rovnaká ako niektorá z jej susedov. Jedna vec, ktorú môžete zvyčajne predpokladať v krajinách Blízkeho východu, je, že budete musieť preukázať rešpekt miestnej kultúre.

Jedným z najlepších spôsobov, ako to dosiahnuť, je obliekať sa konzervatívne. To nevyhnutne neznamená, že musíte nosiť hidžáb, abáju alebo akýkoľvek iný špecifický typ oblečenia pre mužov alebo ženy, ale znamená to zakrytie. Muži aj ženy by sa mali obliekať konzervatívne.

Nízke džínsy, ktoré sa pri zohnutí zosúvajú, sú obrovským spoločenským faux pas a topy bez rukávov považujú obe pohlavia za neslušné. Šortky (hlavne krátke) sú vo všeobecnosti nežiadúcim kusom oblečenia, rovnako ako crop topy.

Môže to byť niekedy nepraktické, ale väčšina týchto odevov porušuje spoločenské očakávania týkajúce sa oblečenia. Aj keď sú ľudia na Blízkom východe často príliš zdvorilí na to, aby povedali čokoľvek o tom, ako sa rozhodnete obliekať, „nechať všetko len tak“ je v skutočnosti neuveriteľne neslušné a svedčí to o neúcte a necitlivosti voči kultúram týchto krajín.

Aj takto vyzerajú outfity žien na Blízkom východe. Zdroj: middleeasteye.net

3. Väčšina žien nie je nútená sa zakrývať

Keď už hovoríme o oblečení a kultúrnych normách, možno sa pýtate na zahaľovanie. Vyššie bolo uvedené, že na väčšine miest možno nebudete musieť nosiť šatku a v niektorých oblastiach by sa jej nasadenie mohlo považovať za trochu neúctivé.

V iných krajinách, ako je Irán a Saudská Arábia, ženy šatku nosiť musia. Ako sa hovorí, „keď ste v Ríme, robte to, čo robia Rimania“, a v tomto prípade nemôže byť nič pravdivejšie. Dodržiavanie miestnych zvykov je znakom povedomia a rešpektu voči kultúre. To neznamená, že by ste mali predpokladať, že šatka alebo iná forma zahaľovania bola žene vnútená.

Vo väčšine krajín Blízkeho východu je rozhodnutie nosiť hidžáb alebo inú pokrývku výlučne na žene a naznačovať opak je pre ňu urážkou! Rozhodnutie nosiť šatku alebo nie, je vo väčšine miest súčasťou ženskej identity, podobne ako sa rôzne outfity na Západe používajú na predvádzanie individuálnych identít.

Arabská káva varená v tradičnom Ibriku. Zdroj: stir-tea-coffee.com

4. Neodmietajte kávu

Ďalším zvykom, ktorý by sa návštevníkom mohol zdať zvláštny, je, že odmietnuť ponuku kávy v obchode sa považuje za neskutočne neslušné, takmer zakázané.

Ak vám ponúknu kávu, keď ste v obchode, neodmietajte, najmä ak plánujete nakupovať alebo ak ste už pri pokladni a vykonávate transakciu. Ponuka je jednoduchá pohostinnosť vo veľkej časti Blízkeho východu a zriedka sa odmieta.

Orientačná mapa, v ktorých krajinách si vypijete a kde vás čakajú pri love alkoholu problémy. Zdroj: english.alaraby.co.uk

5. Alkohol a bravčové mäso

Ak náhodou jete vonku – a pravdepodobne navštívite aspoň jednu reštauráciu počas vašej cesty – nečudujte sa, že v jedálnom lístku nenájdete žiadne bravčové jedlá. Vyznávači islamu zakazujú prípravu a jedenie bravčového mäsa, takže ho určite nenájdete na jedálnom lístku žiadnych reštaurácií, kde sa podávajú tradičné jedlá, a keďže väčšina Blízkeho východu je moslimská, väčšina reťazových reštaurácií ho nepodáva.

Súvisí to s prísnymi predpismi o príprave jedla, najmä mäsa – jedlo musí byť halal (povolené, prípustné) a ak sa v tom istom prostredí pripravuje bravčové mäso, jedlo by sa považovalo za pokazené.

Ďalšou pozoruhodnou absenciou môže byť nedostatok alkoholu. Aj keď sa môžu podávať určité miestne liehoviny alebo podobné nápoje, nemali by ste očakávať, že vaši moslimskí hostitelia, rodina, priatelia alebo obchodní partneri pôjdu do baru, alebo si dajú k večeri pohár vína.

Zvyšujúci sa počet zahraničných podnikateľov a medzinárodných návštevníkov viedol k tomu, že je k dispozícii viac alkoholu, no stále to nie je neoddeliteľnou súčasťou kuchyne a kultúry, ako je to napríklad vo Francúzsku.

Môžete byť však pozvaní na vodnú fajku, čo je zvyk na Blízkom východe, pri ktorom sa fajčí ochutený tabak, nazývaný shishah. Napriek tomu nepredpokladajte, že vaši hostitelia majú radi shishah – je to veľmi na individuálnych preferenciách a zvyklostiach oblasti, v ktorej sa nachádzate.

Trhy v Maroku. Zdroj: albiladdailyeng.com

6. Zjednávanie sa zvyčajne očakáva

Zvyky týkajúce sa peňazí a výmeny peňazí môžu byť tiež mätúce pre niekoho, kto navštívi Blízky východ po prvýkrát. Aj keď sa zvyky líšia od miesta k miestu, zjednávanie je v mnohých obchodoch na Blízkom východe štandardom. Zatiaľ čo obyvatelia Západu očakávajú, že keď vstúpia do obchodu, uvidia stanovené ceny a že ich zaplatia, väčšina obyvateľov tejto lokality očakáva, že budú trochu obchodovať.

Z tohto dôvodu môžu byť ceny v obchodoch nastavené vysoko za predpokladu, že zákazník túto cenu nezaplatí, ale bude sa trochu dohadovať s obchodníkom, aby získal lepšiu ponuku. Toto je bežnejšie na trhoviskách a bazároch, kde si jednotliví majitelia môžu stanovovať ceny podľa vlastného uváženia, ako je to v obchodných reťazcoch, najmä v tých, ktoré majú materské spoločnosti na Západe. Napriek tomu by ste mali byť vždy pripravení zistiť, či môžete získať lepšiu ponuku – najmä pokiaľ ide o veci, ako je cena za taxík.

Reštaurácia v Dubai. Zdroj: aaid.co.uk

7. Baksheesh je všade

Baksheesh je ďalší zvyk na Blízkom východe týkajúci sa peňazí, ktorý sa na prvý pohľad môže zdať cudzincovi povedomý. Pri bližšom skúmaní však rýchlo zistíte, že sa to môže zdať trochu zvláštne. Baksheesh je to, čo je v anglicky hovoriacom svete známe ako „tipy“, u nás tringelt.

Rozdiel je v tom, že každý môže požiadať o sprepitné takmer za akúkoľvek službu a veľa ľudí sa nehanbí oň požiadať. Vo väčšine krajín Blízkeho východu sa zákazník môže rozhodnúť, či chce alebo nechce dať prepitné, v závislosti od toho, ako bol spokojný so službami, no v zásade sa očakáva, že pracovníci v pohostinskom priemysle vrátane hotelových chyžných, poslíčkov, komorníkov a obsluhujúci personál reštaurácie by mal dostať prepitné.

Je to preto, že tieto práce sú málo platené a predpokladá sa, že bakšiš bude tvoriť veľkú časť príjmu pracovníka. V prípade iných služieb je kultúrny tlak na „tip“ menší – nemusíte dať bakšiš každému, aj keď si ho pýta, a obzvlášť ho nemusíte dávať, ak sa vám služba nepáčila!

Pohľad na ulicu v Jeruzaleme. Zdroj: odynovotours.com

8. Každý je jedinečný – správajte sa k nim tak

To, že sa vám služba nepáči alebo keď vás niekto požiada o bakšiš, vám nedáva možnosť byť hrubý k ľuďom a nemali by ste tolerovať hrubé správanie ostatných, ani sa na ňom podieľať, aj keď sa zdá, že je to „kultúrne prijateľné“.

Obyvatelia Blízkeho východu sú jedni z najsrdečnejších a najprívetivejších ľudí na planéte a návštevníci musia túto pohostinnosť opätovať a zároveň rešpektovať, že každá krajina je iná.

V Libanone pravdepodobne stretnete zmes ľudí z rôznych prostredí, z ktorých každý má iný príbeh.

Nie každý človek v krajine Blízkeho východu je Arab a nie každý je moslim. Stretnete moslimov a Arabov, ale stretnete aj Židov a kresťanov, Kurdov a mnoho, mnoho ďalších. Dokonca aj moslimovia, ktorých stretnete, budú iní v každej krajine, v každom meste a na každom mieste, ktoré navštívite.

Nepadnite do pasce predpokladu, že všetci na Blízkom východe sú úplne rovnakí! Skúsení cestovatelia vedia, že niektorí ľudia – možno malá menšina – zapadnú do stereotypov, ktoré majú o konkrétnej populácii, ale veľká väčšina ľudí bude pravdepodobne vzdorovať všetkým vašim očakávaniam, a často tým najpríjemnejším spôsobom. To je jeden z najlepších dôvodov, prečo cestovať kdekoľvek na svete, a spoznávať nových ľudí.

Keď Spojené štáty v polovici 20. storočia prvýkrát spustili „Vojnu proti drogám“, ani tí najmúdrejší konšpirační teoretici si nedokázali predstaviť, aké ďalekosiahle dôsledky bude mať kampaň po celom svete. Od CIA, ktorá umožňuje obchodníkom s drogami prekvitať výmenou za ich pomoc pri zvrhnutí ľavicových vodcov v zahraničí, až po dohodu uzavretú s neslávne známym nacistom.

Prečítajte si osem vecí, ktoré ste možno nevedeli o „Vojne proti drogám“.

Demonštrácia v roku 1997 v Los Angeles proti CIA. Zdroj: vice.com

1. „Mandžuský kandidát“ bol skutočný

CIA zaviedla LSD do USA so zámerom rozvíjať schopnosť ovládať mysle (ako je znázornené v thrilleri z roku 1962 „The Manchurian Candidate“, ktorý bol založený na románe z roku 1959).

Operácia Midnight Climax, súčasť projektu ovládania mysle, ktorý prebiehal viac ako desať rokov, videla prostitútky financované CIA lákať nevedomých testerov do domu CIA, kde by nevedomí účastníci dostávali psychedelickú drogu a CIA sledovala ich zmenené stavy cez jednosmerné sklo.

Barbie bol postavený pred súd vo Francúzsku v roku 1987. Zdroj: mirror.co.uk

2. Podpora CIA nacistického predstaviteľa pomohla rozbehnúť obchod s drogami v Južnej Amerike

Napriek svojej brutálnej vláde ako „Mäsiar z Lyonu“ sa Klaus Barbie po druhej svetovej vojne stal dôležitým článkom CIA. Ako mnohí vysoko postavení nacistickí dôstojníci, aj Barbie utiekol po vojne do Južnej Ameriky, kde sa spriatelil s niektorými z najobávanejších drogových bossov v histórii, vrátane Pabla Escobara a Roberta Suáreza Goméza, ktorí boli jednou z inšpirácií pre „Scarface“.

So spoluúčasťou CIA Barbie a tím nacistických žoldnierov (známych ako Snúbenci smrti) pomohli Suárezovi Gomézovi v jeho cieli zvrhnúť bolívijskú vládu a zmeniť ju na narko štát.

3. Richard Nixon začal oficiálnu „vojnu“

Pojem „vojna proti drogám“ vstúpil do povedomia verejnosti v roku 1971, keď prezident Nixon vypálil jednu z úvodných salv. Na tlačovej konferencii a protidrogovej správe pre Kongres Nixon uviedol, že zneužívanie drog je horšie ako komunizmus, a nazval drogy „verejným nepriateľom číslo jedna“.

Jesus Gonzales nalieva whisky na bustu Jesúsa Malverdeho ako obetu a rituál počas sprievodu na oslavách výročia El Santo de los Narcos 3. mája 2016 v Culiacán, Sinaloa, na severozápade Mexika. Zdroj: religionnews.com

4. V Sinaloa v Mexiku majú drogového Robina Hooda

Podľa legendy bol ľudový hrdina z konca 19. storočia Jesús Malverde postava podobná Robinovi Hoodovi, veľkorysý bandita, ktorý kradol bohatým a delil sa o odmenu s chudobnými. Malverda vraj chytili úrady a obesili. Za trest zostalo jeho telo visieť, až kým mu kosti nespadli na zem.

Obchodníci s drogami ho prijali za svojho patróna, aby pomohol rozvinúť mytológiu, že drogoví díleri boli na strane ľudí – brali peniaze od bohatých zákazníkov a prerozdeľovali ich medzi chudobných.

Utekajúceho obchodníka s drogami Joaquína Guzmána Loera, známeho aj ako El Chapo, dolapili v mexickom štáte Sinaloa šesť mesiacov po tom, ako úrady zahanbil jeho veľkolepý útek z väzenia. Zdroj: newyorker.com

5. Jeden z najúspešnejších obchodníkov s ľuďmi v histórii začal naozaj skoro

Joaquín Guzmán Loera, alias El Chapo, začal pracovať na mexických makových poliach vo veku 9 rokov. Stal sa hlavou kartelu Sinaloa a najmocnejším drogovým bossom na svete. V roku 2012 bol # 1 153 na zozname miliardárov Forbes ( # 10 v Mexiku ) a nasledujúci rok sa umiestnil na 67. mieste v zozname najmocnejších ľudí Forbes.

Najväčší kriminálnik 21. storočia mal na svedomí polovicu množstva drog prúdiaciach do USA a viac ako tisícku ľudských životov. Lov na El Chapa prebiehal celé desaťročia.

Po dvojnásobnom úteku ( jeden z jeho útekov zahŕňal jazdu na motorke cez vykopaný tunel, a pri ďalšom pokuse bol vraj skrytý v koši na prádlo) bol El Chapo zajatý v roku 2016 mexickými úradmi a v roku 2019 odsúdený na doživotie v USA.

Militant Talibanu (vpravo s puškou AK-47) pozoruje farmárov, ako v roku 2008 zbierajú živicu z maku na poli s ópiovým makom v provincii Helmand v Afganistane. Mak sa používa na výrobu ópia, suroviny pre heroín, ktorý sa považuje za hlavný zdroj financovania Talibanu. Zdroj: npr.org

6. Patriot Act pomohol podnietiť vojnu proti drogám

Protiteroristický zákon z roku 2001 sa častejšie používa na trestné stíhanie za drogy. Z tisícok zatykačov vydaných podľa tohto zákona bolo menej ako jedno percento na terorizmus a viac ako 75 percent bolo za drogy.

Dnes je najväčším zdrojom financií Talibanu afganský ópiový a heroínový priemysel. V súčasnosti sa zabavuje menej ako 1 percento jej ohromujúcej produkcie ópia. Každý rok od prvej invázie USA do Afganistanu sa produkcia a peňažná hodnota ich ópia zvyšuje.

Jeff George so svojím 5,5 tonovým monštrom Fordom F-650, ktorým si znepriatelil svojich susedov z Royal Palm Beach predtým, ako sa stal kráľom piluliek so svojím bratom Chrisom. Zdroj: heroin.palmbeachpost.com

7. Legálne „pilulkové radosti“ ohlásili americkú opioidovú krízu

Okolo roku 2008 sa po celej krajine začali objavovať kliniky proti bolesti, ktoré vydávajú syntetické opioidné lieky proti bolesti, ako je Oxykodón a OxyContin. Americká klinika bolesti, ktorú založili bratia Chris a Jeff George na južnej Floride, sa rýchlo stala najväčšou továreň na lieky v krajine. Tento typ „liečby“, kde konzultácie medzi lekárom a pacientom mohli trvať len minúty, mali rady okolo bloku a do roku 2009 bolo deväť z 10 ich pacientov z cudziny. Úsek I-75 vedúci z Kentucky a Tennessee do južnej Floridy sa stal známym ako „Oxy Alley“.