iNSTRID

Umelá inteligencia vyniká v rôznych oblastiach, ale v umeleckej zaostáva. Prejaviť kreativitu je pre softvér takmer nesplniteľná úloha. Vedci sa zhodujú, že existujú techniky na podporu inovatívnych myšlienok, no nedokážeme úplne pochopiť, ako kreativita vzniká.

Vzhľadom na to, že nerozumieme vlastným biologickým procesom, tak nie je možné ich implementovať do strojov. Napriek týmto obmedzeniam nie sme ďaleko od vytvárania inovatívnych majstrovských diel pomocou AI. Vznik umenia generovaného umelou inteligenciou tak vyvolal diskusiu o budúcnosti umelcov a ich úlohe vo svete umenia.

Čo je generované umenie?

Ide o tvorbu umeleckých diel, ktoré vznikajú prostredníctvom komplexných algoritmov a metód učenia sa umelej inteligencie. Tento proces zahŕňa trénovanie umelej inteligencie pomocou rôznorodého vizuálneho umenia, čo jej umožňuje generovať originálne a autentické obrazy.

Nahradí AI umelcov?

Je zrejmé, že umelá inteligencia nie je len pasívnym nástrojom, ale aj rastúcou silou v umeleckej tvorbe. Spochybňuje tradičné paradigmy a posúva hranice toho, čo sa v oblasti umenia považuje za dosiahnuteľné. Vzostup AI v umeleckej tvorbe prakticky prepisuje definíciu kreativity. To či umelá inteligencia nahradí umelcov je otázne. Zatiaľ je schopná rozšíriť možnosti umeleckého tvorenia. Avšak, stále si vyžaduje pomocnú ruku človeka. Teda niektoré kreatívne procesy môžu byť vďaka nej  jednoduchšie a efektívnejšie – ušetria nám čas a nervy.

Generatívne umenie predstavuje spojenie síl umelej inteligencie s ľudskou predstavivosťou. Spoločne tak vytvárajú jedinečnú symfóniu. Algoritmy postupne prekračujú očakávania. Vytvárajú diela, ktoré sú nevyspytateľné a pútavé. Avšak, niekedy aj chybné.

Multimediálny umelec Matt Saunders si je istý, že mnohých umelcov AI zaujme a budú hľadať spôsoby, ako sa s ňou popasovať alebo s ňou spolupracovať. Tvrdí, že každá nová technológia prináša nielen nové možnosti, ale aj nový druh materiálnej inteligencie.

Umelá inteligencia a hudba

Známa platforma predstavila najpokročilejší model umelej generácie hudby. Umelá inteligencia vyniká v produkovaní kvalitnej hudby v kombinácii s inštrumentálnymi a vokálnymi prvkami. Okrem toho úspešne zvláda úlohy transformácie, umožňuje užívateľom kontrolu nad štýlom a výkonom výsledného produktu. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Hudba je veľmi obľúbená forma kreatívneho vyjadrenia – od jazzu, heavy metalu, techna až po operu. Vďaka zložitým a husto vrstveným textom, melódiám, rytmom a vokálom bol proces skladania hudby náročný pre systémy umelej inteligencie. Teda až doteraz.

Plne generatívne aplikácie trénujú modely AI na rozsiahlych databázach existujúcej hudby. To im umožňuje naučiť sa hudobné štruktúry, harmónie, melódie, rytmus, dynamiku, zafarbenie a formu. Môžu tak vytvárať nový obsah, ktorý sa štylisticky zhoduje s materiálom v databáze. Existuje veľa príkladov takýchto aplikácií. Ale tie najúspešnejšie, ako napríklad Boomy, umožňujú nehudobníkom skladať hudbu. Následne ju uverejňujú na iných platformách s cieľom zarobiť.

K situácii sa vyjadril pre portál news.harvard saxofonista a skladateľ Yosvany Terry. „Hudba môže prenášať a reprezentovať emócie a AI zatiaľ nedokáže ani jednu z týchto vecí. Je to niečo, čo umelá inteligencia nedokáže.

Je dôležité privítať AI s otvorenou náručou. Musíme zistiť, ako nám môže pomôcť. „Každá nová technológia je najskôr vnímaná ako hrozba. Vždy existovali hnutia, ktoré boli proti týmto inováciám. Nemyslím si, že AI je iná, ale musíme si uvedomiť, že všetky tieto inovácie sú vytvorené človekom a ako ľudia môžeme vytvárať a inovovať. Ako hudobník si myslím, že by sme si mali otvoriť oči, uši a ruky, aby sme mohli pracovať s novými poznatkami a inováciami, ktoré môže AI priniesť,“ uzavrel.

Svet animácie

Názory na AI sa líšia. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Zatiaľ čo niektorí spájajú AI s kreativitou a nápaditosťou, iní ju vnímajú skôr ako kombináciu obrázkov a náhody pripomínajúcu určité aspekty tvorivého procesu. Všeobecne platí, že umelá inteligencia predstavuje určitú formu hrozby pre animačný priemysel – napríklad strata pracovných miest. Animátorka Ruth Stella Lingford nepredpokladá, že by animované filmy vyrobené výlučne pomocou AI boli úspešné a využili všetok potenciál. Pripúšťa, že pod ľudským vedením by mohla fungovať efektívnejšie.

V súčasnosti je umelá inteligencia na vzostupe v rôznych oblastiach, avšak v umeleckom sektore predstavuje výzvu. Umelci sa o svoje miesto v spoločnosti neboja. Vnímajú tieto nástroje pozitívne, dokonca si vedia predstaviť spoluprácu s umelou inteligenciou.

Hovorí sa, že v zdravom tele sa nachádza zdravý duch. Prikláňa sa k tomu aj osveta o pravidelnom pohybe a vyváženej strave, ktorá je v súčasnosti rozšírená viac ako kedykoľvek predtým.

Za príklad možno považovať výsledky Eurobarometra zameraného na šport a fyzickú aktivitu, ktorý sa zrealizoval v roku 2022. Ako informuje Slovenský olympijský a športový výbor, pravidelne cvičí alebo športuje 35 % Slovákov. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom ide o 7 % nárast.

Percentuálna miera ľudí nevykonávajúcich žiadnu fyzickú aktivitu je však o niečo vyššia. Predstavuje 43 %, pričom zahŕňa najmä staršiu vekovú kategóriu. V súvislosti s tým až 47 % obyvateľov Slovenska uviedlo, že za hlavnú prekážku považuje nedostatok času či motivácie.

Aj krátka fyzická aktivita sa ráta

Sedavý spôsob života sa stal fenoménom dnešnej doby. Mladšie generácie pracujú prevažne za počítačom, pričom dávajú prednosť jazde autom pred krátkymi pešími trasami.

Najväčšiu prekážku pri vykonávaní pravidelnej fyzickej aktivity tvorí nedostatok času či motivácie. Zdroj: pexels.com

Nová štúdia, na ktorej sa podieľali vedci z Nórska, naznačuje, že aj pár minútová každodenná fyzická aktivita môže mať pozitívny dopad na zdravie, uvádza Forbes. Už len viac ako 22 minút mierneho až intenzívneho každodenného pohybu môže predĺžiť život o niekoľko rokov.

Výskumu sa zúčastnilo takmer 12-tisíc účastníkov vo veku 50 až viac rokov. Sledovali sa po dobu najmenej dvoch rokov, pričom až 6 042 z nich strávilo sedením denne približne 10,5 hodiny.

V priebehu piatich rokov sa zaznamenalo úmrtie 805 skúmaných. Vyššia miera v podobe 448 úmrtí sa preukázala u jedincov, ktorí strávili pravidelne takmer polovicu dňa sedením.

Potenciálna súvislosť

Na základe výsledkov sa výskumníci snažili zistiť, aký vplyv môže mať fyzická aktivita na sedavý spôsob života. Zároveň sa zaoberali aj tým, aké jej množstvo môže ovplyvniť riziko úmrtia.

Už len pár minút denne fyzickej aktivity môže odvrátiť riziko úmrtia v dôsledku sedavého spôsobu života. Zdroj: pexels.com

Výsledky analýzy poukazujú na to, že v prípade, ak účastníci denne vykonávali menej ako 22 minút pohybovej aktivity, u tých, ktorí sedeli 12 hodín denne, sa zaznamenalo o 38 % vyššie riziko smrti v porovnaní s tými, ktorí sedeli osem hodín denne.

Naopak u jedincov, ktorí strávili viac ako 10,5 hodiny denne sedením, po pridaní ďalších 10 minút miernej až intenzívnej fyzickej aktivity sa preukázalo nižšie riziko úmrtia až o 35 %.

„Snahy o podporu fyzickej aktivity môžu mať pre jednotlivcov značné zdravotné výhody,“ tvrdí hlavný autor štúdie Edvard Sagelv, pôsobiaci na Nórskej arktickej univerzite.

Ovplyvňujúce faktory

Súčasťou štúdie boli základné údaje o účastníkoch, ktoré zahŕňali pohlavie, hmotnosť, pitie alkoholu, históriu fajčenia či výskyt kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny alebo cukrovky.

Najnižšia miera pohybovej aktivity prevláda u staršej vekovej skupiny. Zdroj: pexels.com

Do analýzy však neboli zahrnuté ďalšie dôležité faktory, ako napríklad životospráva alebo celkový zdravotný stav. Zároveň zariadenia sledujúce aktivitu nie vždy boli schopné presne identifikovať, o aký typ aktivity ide.

Výsledky predošlých skúmaní

Už v minulosti sa zrealizovalo niekoľko výskumov o dopade krátkej fyzickej aktivity na zdravie. Ako sme spomínali v predošlom článku, jedna z nich sa zaoberala benefitmi chôdze.

Koľko krokov treba stačí denne vykonať, aby sme sa udržali vo forme? Podľa štúdie publikovanej v časopise European Journal of Preventive  Cardiology na zníženie úmrtia na akúkoľvek príčinu postačí aspoň 3 967 krokov denne.

Pozitívny dopad možno pocítiť aj pri 2 337 krokoch, nakoľko môže ísť o zníženie pravdepodobnosti smrti v súvislosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami.

Za efektívnu metódu možno považovať aj chôdzu. Zdroj: pexels.com

 „Naša štúdia potvrdzuje, že čím viac budete chodiť, tým lepšie. Zistili sme, že to platí pre mužov aj ženy, bez ohľadu na vek, či to, či žijete v miernom, subtropickom alebo subpolárnom regióne sveta alebo v regióne so zmiešaným podnebím,“ vysvetľuje profesor kardiológie na Lekárskej univerzite v poľskej Lodži Maciej Banach.

Avšak na to, aby sme predišli predčasnému úmrtiu chôdzou, je potrebné zohľadniť niekoľko faktorov. Najdôležitejší pozostáva z veku, pričom v prípade mladších jedincov stačí, aby denne spravili 7 000 až 13 000 krokov denne. Pokiaľ ide o osoby staršie ako 60 rokov, počet krokov sa o niečo znižuje. Zaznamenanie zlepšenia zdravotného stavu je viditeľné už pri 6 000 až 10 000 krokoch.

 „Vo svete, kde máme stále pokročilejšie lieky na špecifické choroby, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, by sme mali vždy zdôrazňovať, že zmeny životného štýlu, vrátane stravovania a cvičenia, môžu byť prinajmenšom rovnako účinné alebo dokonca účinnejšie pri znižovaní kardiovaskulárneho rizika a predlžovaní života,“ dodáva Banach.

V priebehu posledných rokov sa viaceré výrobné giganty usilujú o to, aby ich produkty presadzovali hodnoty udržateľnosti. Možno to zaznamenať v potravinárskom priemysle, v dôsledku čoho vznikajú vegánske verzie obľúbených výrobkov, ktoré majú byť voči planéte viac šetrné.

Výnimku netvorí ani hračkársky priemysel, na čo poukazuje známy dánsky výrobca stavebníc. Ako informuje Forbes, už pred dvoma rokmi sa testoval ekologický prototyp kocky LEGO. Z ropy derivovaný ABS plast mali nahradiť recyklované PET fľaše, pričom daný nápad bol neskôr zavrhnutý. Preukázalo sa, že nový výrobný materiál zanecháva väčšiu uhlíkovú stopu.

V dôsledku toho sa doteraz používa ABS plast, ktorý tvorí 80 % každoročnej miliardovej produkcie stavebných dielov. Na výrobu jedného kilogramu plastu vyžaduje približne dva kilogramy ropy, na základe čoho sa spoločnosť usiluje o zníženie jeho uhlíkovej stopy.

Výzva pre výrobcu

Ako tvrdí prezident a CEO dánskej firmy Neils Christiansen pre Financial Times, spočiatku sa zdalo, že bude jednoduchšie objaviť nový udržateľnejší materiál. Spoločnosť testovala niekoľko stoviek látok, avšak aj cez to sa ani jedna z nich nepreukázala ako vhodnejšia.

Pôvodný plán výrobcu hračiek predstavoval zbaviť sa všetkých ropných plastov do roku 2030. Ide o zložitý proces, nakoľko sa nachádzajú v dvadsiatke materiálov používaných na výrobu stavebníc. Ďalší zámer sa týkal odstránenia jednorazových plastových obalov do roku 2025.

Výrobca obľúbených stavebníc LEGO čelí veľkej ekologickej výzve. Zdroj: unsplash.com

Plast RPET sa spočiatku zdal ako vhodná alternatíva. Vzhľadom na to, že je ale mäkší ako jeho predchodca, vyžaduje ďalšie prímesi, ktoré ho robia bezpečnejším a odolnejším. Negatívum tvorí aj množstvo energie, ktoré je potrebné na jeho spracovanie a sušenie.

V dôsledku toho sa LEGO momentálne zaoberá s udržateľnosťou všetkých čiastkových komponentov plastu ABS. Zároveň postupne začleňuje prírodné a recyklované materiály.

„Nechceme cez noc prejsť z nuly na stopercentne zelenú alternatívu, ale začať od nuly s prvkami založenými na prírodných a recyklovaných materiáloch. Tie môžu vo finále tvoriť možno 50, možno 70 %,“ približuje Christiansen.

Emisie sa podarilo znížiť zatiaľ len pri konkrétnych hračkách, avšak aj napriek tomu šéf LEGA daný krok plne podporuje. Cieľom spoločnosti je dosiahnuť do roku 2032 37 % zníženie emisií oxidu uhličitého oproti roku 2019. Zároveň sa netají ani s ambíciou postaviť výrobu len na udržateľných materiáloch.

Recyklácia starých stavebníc

V súčasnosti LEGO ponúka rôzne varianty skladacích kociek, pričom sa strieda naprieč viacerými generáciami. Na základe toho je ďalšou veľkou ambíciou hračkárskeho giganta opäť použiť alebo zrecyklovať miliardy kociek, ktoré sa už nevyužívajú.

Hracie kocky LEGO sa vystriedali naprieč viacerými generáciami. Zdroj: unsplash.com

V Spojených štátoch a Kanade sa spustil program Replay, ktorý by mal prísť na územie Európy počas budúceho roka. Ľudia tak darujú svoje staré stavebné diely, ktoré následne prejdú s triedením a čistením. Posledný krok zahŕňa ich poskytnutie charitatívnym organizáciám.

Tim Brooks, ktorý sa v LEGU zodpovedá za udržateľnosť, verí, že v priebehu nasledujúcich dvoch až troch rokov môže firma predstaviť aj komerčnejšiu podobu projektu. Výhodnejšia by bola najmä pre zákazníkov, nakoľko by im mohla umožniť peňažnú kompenzáciu za vrátenie starých sád.

„Opakované využitie je lepšie ako recyklácia. Preto koketujeme s obehovým obchodným modelom, ktorý by nám umožnil generovať zisk opätovnou distribúciou kociek, čo je zásadná zmena myslenia a ideológie,“ dodáva Brooks.

Ekologické hodnoty v McDonald’s

Víziou udržateľných hračiek sa nezapodieva len LEGO. Ako uvádza portál iDNES.cz, v roku 2021 obľúbené stravovacie zariadenia McDonald’s uviedlo, že darčekové predmety v detskom menu Hyppy Meal získajú udržateľnejšiu podobu. Cieľom reťazca je do roku 2025 ponúkať ich verziu, ktorá bude vyrobená z výrazne menšieho podielu plastov.

Hodnoty udržateľnosti hlási aj obľúbený stravovací reťazec McDonald’s. Zdroj: pexels.com

„Prechod na viac obnoviteľné, recyklované a certifikované materiály pre naše hračky Happy Meal povedie k približne 90 % zníženiu spotreby primárneho plastu na báze fosílnych palív oproti roku 2018,“ tvrdí Jenny McCollochová, ktorá pôsobí ako vedúca oddelenia pre udržateľnosť spoločnosti.

Jednou z možností je aj vytváranie darčekov v podobe interaktívnych hier, napríklad v podobe puzzle. Udržateľnejšia podoba hračiek sa už v roku 2018 začala predávať vo Veľkej Británii, Francúzsku a v Írsku.

Prognóza Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu z roku 2021, ktorá sa týkala masívneho oteplenia v nasledujúcom desaťročí, naberá na realite. Počas letných mesiacoch sa zaznamenalo viacero požiarov v dôsledku vysokých teplôt, ktoré každoročne naberajú na intenzite.

Ako sme informovali v našom predošlom článku, jednou z najviac postihnutých oblastí bola Kanada, kde úrady na ochranu životného prostredia začiatkom júna zaevidovali 416 aktívnych požiarov. Stovky z nich sa klasifikovali ako nekontrolovateľné, v dôsledku čoho hasičské posádky museli ustúpiť.

Výnimku netvorí ani nedostatok pitnej vody. Ako dodávame v našom článku, krízová situácia sa hlási v Uruguaji, kde takmer úplne vyschla jediná sladkovodná nádrž. Kým u nás prístup k vode považujeme za samozrejmosť, na danom území viac ako polovica obyvateľov nemá prístup k bezpečnej vode z vodovodu.

Touto krajinou to však nekončí. Podľa štatistík až 450 miliónov detí žije v oblastiach s nedostatkom pitnej vody na uspokojenie každodenných základných potrieb. Svedčí o tom aj percentuálna miera prírodných katastrof súvisiacich s vodou poukazujúca na to, že počas rokov 2001 až 2018 vykazovala 74 %.

Narastajúce teploty sa prejavia aj budúci rok, na ktoré bude mať podľa odborníkov značný vplyv jav El Niño. K jeho vyvrcholeniu má prísť už koncom roka. V dôsledku toho sa apeluje na riziko zničenia alebo kontaminácie celých zásobníkov vody, čo môže mať vplyv na vznik pandémií cholery či týfusu.

Fond pre rozvojové krajiny

Síce chudobnejšie krajiny sa na klimatickej kríze podieľajú najmenej, aj cez to si odnášajú najväčšie škody jej dopadu. Na základe toho má vzniknúť nový fond pre ich nápravu, uvádza portál Czechcrunch. Fungovať bude na princípe toho, že vyspelé krajiny ponúknu podporu rozvojovým.

Až 450 miliónov detí žije v oblastiach s nedostatkom pitnej vody. Zdroj: pexels.com

Prvé kroky sa prostredníctvom členských štátoch OSN podnikli už počas minulého roka na klimatickej konferencii COP27 v Egypte. Konkrétna podoba fondu by sa mala schváliť za mesiac.

Doposiaľ prebehlo päť rokovaní, ktoré slúžili na to, aby sa zástupcovia jednotlivých krajín dohodli, kto bude do fondu prispievať a aká inštitúcia bude na neho dohliadať. Posledná schôdzka sa uskutočnila na začiatku novembra v Abú Dhabí, v dôsledku čoho sa dohodli kľúčové opatrenia.

„V rozhodnutí sú podrobne popísané pravidlá riadenia fondu. Jeho účelom je pomáhať rozvojovým krajinám, ktoré sú zraniteľné voči nepriaznivým účinkom zmeny klímy, a reagovať na hospodárske a nehospodárske straty a škody, ktoré sú s tým spojené, vrátane poveternostných javov a pomaly nastupujúcich udalostí,“ približuje pre Czechcrunch hovorkyňa českého ministra životného prostredia Lucia Ješátková.

Na základe toho sa financie určia na nápravu čoraz viac intenzívnejšieho sucha, ale aj záplav, požiarov a ďalších dopadov globálnej klimatickej zmeny.

Nedoriešené otázky

Síce posledné rokovanie dopadlo úspešné, o niektorých bodoch sa ešte definitívne nerozhodlo. Jednou z primárnych otázok je, kto bude fond dlhodobo obsluhovať tak, aby bol nezávislý. Dočasným správcom podľa posledných rozhovorov by sa mala stať Svetová banka.

Mnohé krajiny v dôsledku vysokých teplôt trpia dlhými obdobiami sucha. Zdroj: pexels.com

Rada rozvojových krajín však na to reagovala nie príliš pozitívne, v dôsledku čoho použila argument súvisiaci s pomalou reakciou banky na minuloročné povodne v Pakistane.

Podľa informácií britského denníka The Guardian sa doposiaľ nestanovila ani pevná suma, ktorú by mal fond vyplatiť.

Ďalšia podoba sa bude schvaľovať na nasledujúcej klimatickej konferencii COP28, ktorá sa uskutoční v Dubaji medzi novembrom a decembrom. Pokiaľ by stanovený plán niektoré spolupodieľajúce sa krajiny nechceli podporiť, existuje šanca ďalších rokovaní.

Kto bude prispievať?

Rozvojové krajiny vyjadrili kľúčové ústupky týkajúce sa napríklad toho, že fond môže byť dočasne spravovaný Svetovou bankou. Zároveň rozvinuté krajiny súhlasili s ich hlavným darcovstvom. V prípade ostatných budú môcť príspevky fungovať na báze dobrovoľnosti.

Najväčšími prispievateľmi by mali byť Spojené štáty americké, Európska únia či Veľká Británia. V prípade Číny alebo Indie sa vyskytuje niekoľko otáznikov, nakoľko aj cez ich najväčšie ekonomiky na svete sa nepovažujú za vyspelé krajiny.

Viaceré krajiny kvôli vplyvom klimatickej zmeny sú zasiahnuté s obrovskými škodami. Zdroj: pexels.com

„Fond by mal byť zároveň schopný prijímať príspevky z najrôznejších zdrojov,“ dodáva Ješátková. Jedným z nich je napríklad filantropia.

Riadenie a kontrolu fondu bude mať pod sebou správna rada, ktorá bude zodpovedná aj za strategický smer, ktorým sa bude organizácia uberať. Tvoriť ju má 26 členov, pričom bude môcť rozhodovať aj o poskytovaní malých grantov pre jednotlivé komunity.

Čo je parasympatické dýchanie?

Inak známe aj ako hlboké dýchanie, parasympatické dýchanie sa týka dychových cvičení, ktoré možno použiť na aktiváciu parasympatického nervového systému.

To zahŕňa rôzne techniky, od dychových cvičení pre začiatočníkov až po cvičenia pránájámy.

Čo je parasympatický nervový systém?

Parasympatický nervový systém (PNS) je jednou z dvoch hlavných vetiev autonómneho nervového systému (ANS), ktorý reguluje mimovoľné telesné funkcie, ktoré sa vyskytujú automaticky bez vedomého úsilia.

Druhou vetvou je sympatický nervový systém (SNS).

Primárnou funkciou parasympatického nervového systému je podporovať reakciu tela „odpočívaj a tráv“.

Keď je PNS aktivovaný, pomáha telu šetriť a obnovovať energiu, uľahčuje trávenie a podporuje rôzne ďalšie aktivity spojené s uvoľneným stavom.

Parasympatický nervový systém hrá kľúčovú úlohu v našom psychickom zdraví. Zdroj: handsonhealthnc.com

Kľúčové vlastnosti parasympatického nervového systému zahŕňajú:

• Odpočinok a trávenie: PNS podporuje relaxáciu a regeneráciu zvýšením prietoku krvi do tráviacich orgánov, čím pomáha zlepšiť trávenie a vstrebávanie živín.
• Spomalenie srdcovej frekvencie: PNS spomaľuje srdcovú frekvenciu, čo pomáha znižovať celkovú kardiovaskulárnu aktivitu počas obdobia odpočinku.
• Bronchokonstrikcia: Zužuje dýchacie cesty v pľúcach, znižuje frekvenciu dýchania a pomáha upokojiť telo.
• Zúžené zrenice: PNS spôsobuje zúženie (zmenšovanie) zreníc, čo zlepšuje videnie na blízko a zrakovú ostrosť.
• Slinenie: Stimuluje sekréciu slinných žliaz a pomáha pri počiatočnom trávení potravy v ústach.
• Kontrakcia močového mechúra: PNS sťahuje močový mechúr, čím podporuje močenie.

Parasympatický nervový systém často funguje v opozícii k sympatickému nervovému systému.

Zatiaľ čo sympatický systém spúšťa reakciu „bojuj alebo uteč“ v čase stresu alebo nebezpečenstva, parasympatický systém pomáha obnoviť rovnováhu a pôsobiť proti účinkom stresu, podporou relaxácie a upokojením telesných funkcií.

Rovnováha medzi sympatickým a parasympatickým systémom je kľúčová pre udržanie optimálneho zdravia in the body.

Rôzne aktivity, ako sú hlboké dychové cvičenia, meditácia a relaxačné techniky, môžu pomôcť aktivovať parasympatický nervový systém a podporiť stav pokoja a pohody.

Aké je spojenie medzi dýchaním a parasympatickým nervovým systémom?

Parasympatický nervový systém a dýchanie sú spojené prostredníctvom blúdivého nervu tela a reakcie bojuj alebo uteč.

Keď je niekto v strese, jeho autonómny (t. j. sympatický) nervový systém sa aktivuje, aby mu pomohol uniknúť nebezpečenstvu.

To spúšťa reakcie, ako je plytké dýchanie, rýchly tlkot srdca a pocity úzkosti.

Cvičenie pomalého, hlbokého dýchania informuje telo, že je teraz v bezpečí.

Tým sa aktivuje parasympatický nervový systém a telo sa vráti do uvoľneného stavu.

To pomáha spomaliť srdcovú frekvenciu, znížiť úzkosť a dokonca znížiť krvný tlak.

Sympatické vs. parasympatické dýchanie

Sympatické a parasympatické dýchanie sú dva rôzne typy vzorcov dýchania.

Vo všeobecnosti je sympatické dýchanie reakciou tela na stres alebo vnímané nebezpečenstvo, výsledkom čoho sú rýchlejšie, plytšie dychy, zatiaľ čo parasympatické dýchanie je spojené s uvoľnením a pomalším, hlbším nádychom.

Ako telo reaguje? Zdroj: integratherapy.co.uk

10 výhod parasympatického dýchania

Niektoré z kľúčových výhod parasympatického dýchania zahŕňajú:

Zníženie stresu

Parasympatické dýchanie podporuje relaxáciu a znižuje stresovú reakciu tela.

Pomáha znižovať hladinu kortizolu (stresového hormónu) a navodzuje pokojnejší stav mysle.

Úzkosť a kontrolovanie nálady

Hlboké dýchanie môže pomôcť zmierniť príznaky úzkosti a zlepšiť náladu.

Zvyšuje uvoľňovanie endorfínov, čo sú hormóny šťastia spojené s pocitmi pohody a šťastia.

Lepšie zdravie srdca

Spomalením srdcovej frekvencie môže byť parasympatické dýchanie prospešné pre kardiovaskulárne zdravie.

Znižuje záťaž srdca a pomáha udržiavať zdravé hladiny krvného tlaku.

Zlepšené trávenie

Aktivácia PNS prostredníctvom hlbokého dýchania zvyšuje prietok krvi do tráviacich orgánov a podporuje lepšie trávenie a vstrebávanie živín.

Lepší spánok

Cvičenie parasympatického dýchania pred spaním môže pomôcť podporiť relaxáciu a zlepšiť kvalitu spánku.

Liečba bolesti

Hlboké dýchanie môže pomôcť znížiť vnímanie bolesti spustením prirodzených mechanizmov na zmiernenie bolesti a podporou svalovej relaxácie.

Zlepšené sústredenie a jasnosť mysle

Upokojením mysle a znížením stresu môže parasympatické dýchanie zlepšiť sústredenie, koncentráciu a jasnosť mysle.

Vyvážený nervový systém

Pravidelné praktizovanie parasympatického dýchania môže prispieť k vyváženému autonómnemu nervovému systému, ktorý zabezpečí, že sympatická aj parasympatická vetva fungujú optimálne.

Spojenie mysle a tela

Hlboké dýchanie podporuje všímavosť a pomáha vytvoriť silnejšie spojenie mysle a tela, čím podporuje hlbšie uvedomenie si vlastného fyziologického a emocionálneho stavu.

Už počas zrodu kultu hviezd celebrity mali významný vplyv na verejnú mienku. V súčasnosti sa k ním pridali aj influenceri, ktorí prostredníctvom sociálnych médií ovplyvňujú najmä mladšie generácie.

Vplývať môžu na nákupné rozhodnutia, výber dovolenkovej destinácie, ale aj témy rezonujúce v spoločnosti. Za príklad možno považovať švédsku environmentálnu a klimatickú aktivistku Gretu Thunberg, ktorá sa preslávila najmä jej študentským štrajkom pred švédskym parlamentom, ktorého cieľom bolo zvýšiť aktivizmus proti klimatickým zmenám.

Výnimku však netvoria ani mnohí Slováci, ktorí sa na svojich instagramových profiloch aktívne venujú témam z oblasti ekológie. Ako informuje Forbes, podľa mediálnej agentúry GroupM medzi obyvateľmi Slovenska najviac inklinujú Natália Pažická, Michal Sabo či Viktor Vincze.

Z uvedenej trojice sa so zelenými témami najviac spája Natália Pažická, ktorá sa spoločnosti prihovára prostredníctvom krátkych edukačných videí.

Prvky greeninfluencerstva možno zaznamenať aj medzi celosvetovo známymi menami. Ako uvádza portál CzechCrunch, britská hudobná skupina Coldplay sa netají s tým, že má blízko ku ekológii. Nielenže pravidelne vypredáva všetky koncerty, stará sa aj o to, aby čo najmenej zaťažovala životné prostredie.

Udržateľné turné

To, ako ku koncertom pristupovať ekologicky, členovia známej kapely poukazujú na súčasnom turné, na ktorom prezentujú svoj posledný album Music of the Spheres. Počas leta uviedli, že v porovnaní s koncertnou šnúrou v rokoch 2016 a 2017 sa im podarilo znížiť produkciu oxidu uhličitého o takmer polovicu.

Britská kapela Coldplay je príkladom, ako k turné pristupovať ekologicky. Zdroj: Instagram/Coldplay

Netreba zabúdať ani na fanúšikov, ktorí generujú energiu na nezvyčajných tanečných plošinách alebo rotopédoch umiestnených pod pódiom. V súvislosti s daným krokom sa kinetická energia premieňa na elektrickú, pričom jej prebytok sa ukladá do batérií.

Výzva pre návštevníkov

Skupina do svojho úspešného turné zahrnula aj najzákladnejšie kroky, ako napríklad nahradenie jednorazových kelímkov za znovu použiteľné z hliníka. Na základe toho fanúšikov vyzýva, aby si na koncert zobrali vlastnú fľašu s vodou. Spotrebu vody sa snaží redukovať aj s cieleným znižovaním tlaku na toaletách, čo sa pozitívne odráža najmä pri splachovaní.

Veľkú časť ekologických diskusií tvorí aj problematika dopravy. Kým čoraz viac ľudí preferuje jazdu mestskou hromadnou dopravou alebo vlakom, niektoré celebrity znečistenie našej planéty pravdepodobne neberú na veľkú váhu.

Fantastic @coldplay concert last night leading the way with a net-zero clean energy tour powered by 100% renewable energy with 10% of ticket proceeds to ClientEarth, Ocean Cleanup, Sea Shepherd, Sustainable Food Trust, Climeworks and more #ClimateAction🌎 pic.twitter.com/rv7v9Ksp1O

— Gioia Morasch (@gioia_morasch) August 7, 2022

Počas minulého roka miliardárka a hviezda reality šou Keeping Up With Kardashians Kyllie Jenner pobúrila širokú verejnosť s krátkymi súkromnými letmi, aby sa vyhla 40-minútovej ceste autom, píše portál Brainee.

Členov Coldplay v oblasti prepravy však možno považovať za pozitívny príklad. S realizačným tímom sa snažia cestovať komerčnými letmi, dodáva Czechcrunch. V prípade výnimočných situácií dávajú prednosť privátnym tryskáčom poháňaných na udržateľnom palive.

Podpora ekologického startupu

Coldplay nepoukazujú na svoje ekologické hodnoty len počas koncertnej šnúry. Svoju podporu vyjadrila aj holandskému startupu The Ocean Cleanup, ktorý založil osemnásťročný Boyan Slat.

Za cieľom jeho vzniku stojí vyčistenie oceánov od enormného množstva odpadu nahromadeného najmä medzi Kaliforniou a Havajom. Ide o plochu, ktorá je trikrát väčšia ako Francúzsko.

Síce z počiatku sa zdalo, že ide len o plané reči, v priebehu rokov pravidelne poukazuje na reálne výsledky. Doposiaľ sa mu prostredníctvom masívnych sietí uložených v oceánoch podarilo zachytiť niekoľko tisíc ton odpadkov. Následne ich vyváža na pevninu, pričom sa z nich v mnohých prípadoch vyrábajú ďalšie predmety.

Podporu od Coldplay získal aj holandský startup The Ocean Cleanup, ktorý čistí oceány. Zdroj: The Ocean Cleanup

Vzhľadom na to, že uvedený projekt funguje ako nezisková organizácia, potreboval nájsť niekoho, kto by ho financoval. V roku 2018 sa s ním spojila kapela Coldplay, ktorá podporila riečne plavidlo operujúce v Malajzii.

Partnerstvo prebieha aj v súčasnosti. Momentálnym cieľom je zaistenie prevádzky systému s názvom Interceptor 020, ktorého funkcia súvisí s čistením rieky Cisadane v Indonézii.

V súvislosti s tým hudobné zoskupenie bude pokračovať v premietaní záberov z čistenia svetových vôd. Niekoľkokrát tak urobilo aj na aktuálnom turné, aby zvýšilo povedomie o hrozbách masového znečisťovania.

Výnimku netvoria ani ostatné celebrity

K ďalším umelcom zo sveta hudby, ktorí sa zaujímajú o lepšie podmienky Zeme, patrí speváčka Billie Eilish. Počas turné Happier Than Ever jej tím spolu s organizáciou Reverb vypočítal, aké množstvo oxidu uhličitého vyprodukovalo, aby sa mohla vyriešiť jeho kompenzácia.

V dôsledku toho sa na koncertoch ponúkali výhradne vegánske pokrmy, pričom ich nespotrebovaná časť bola darovaná. Zároveň návštevníci si mohli zakúpiť tematické oblečenie vyrobené z použitých tkanív.

Starostlivosť o zuby je pre naše zdravie kľúčová. To, že si zuby máme umývať minimálne dvakrát za deň nám rodičia vštepujú už od raného veku. Nie je to len preto, aby sme sa vyhli nepríjemnému zápachu z úst. Zdravé telo si vyžaduje správnu ústnu hygienu. Zlá starostlivosť o zuby môže viesť k rozvoju ochorenia srdca, cukrovky alebo predčasnému pôrodu. A ako to je teda s tým umývaním? Máme si zuby umývať dvakrát za deň, alebo po každom jedle? A čo ranná ústna hygiena? Čistenie pred alebo po raňajkách?

Len kefka nestačí

Možno ste už počuli, že čistenie ústnej dutiny nepozostáva len z čistenia zubov. Nezabúdajte ani na ďasná a jazyk. Zvoľte si vhodnú kefku, najlepšie takú, ktorá nedráždi vaše ďasná, čiže s jemnejšími štetinami. Zubári odporúčajú skôr také kefky, ktoré majú štetiny nahusto, aby ste pri čistení zubov pokryli celú plochu zubu. Správny čas na umývanie zubov v podstate neexistuje. Najjednoduchšie zistíte či sú vaše zuby správne umyté tak, že si po nich prejdete jazykom. Takto najlepšie zistíte, či na nich ešte zostali nejaké nečistoty a zubný povlak. Umývajte si ich po jedle, krúživými pohybmi bez tlaku a prechádzajte pritom aj po ďasnách. Nezabudnite ani na stoličky! Aj keď ich pri úsmeve nie je vidieť, práve na nich sa tvorí najviac zubných kazov.

Len kefka nestačí – používajte pri svojej ústnej hygiene aj medzizubnú kefku, jednozväzkovú kefku na stoličky a zadné časti zubov, zubnú dentálnu niť, škrabku na jazyk a ústnu vodu.

Rovnako ako sa staráme o svoju pleť, vlasy a pokožku by sme nemali zabúdať ani na starostlivosť o zuby. ZDROJ: Pexels.com

Ako často si umývať zuby?

Naše žiarivé úsmevy by sme si mali umývať približne dvakrát až trikrát denne, najdôkladnejšie najmä pred spaním a vždy po jedle. Zubnú kefku je dobré meniť približne každé tri mesiace, alebo po chorobe či pri viditeľných známkach opotrebovania. A ako je to teda s umývaním zubov pred alebo po raňajkách? Určite po raňajkách. Zubári varujú, že pokiaľ si zuby po raňajkách neumyjete, môže dôjsť k problémom so zdravým ústnej dutiny. Raňajky zanechajú vo vašich ústach čiastočky jedla a cukry. A to je ideálne prostredie pre vznik zubného kazu či ochorenia ďasien. Pokiaľ si zuby umývate pred raňajkami, môže dôjsť k zvýšenej citlivosti. Kyslé jedlá a nápoje ako je napríklad pomarančový džús, môžu dočasne zmäkčiť zubnú sklovinu. Preto je s umývaním po raňajkách dobré počkať aspoň 30 minút.

 Sonická alebo klasická kefka ?

Elektronické a sonické kefky sú v poslednej dobe veľmi populárne, no sú to skôr kefky pre lenivých. Nie je pravda, že dokážu zuby vyčistiť lepšie ako klasická kefka. Rovnako dobre dokážete ošetriť svoj chrup aj vlastným úsilím. Sonické kefky však majú aj niekoľko výhod:

• Funkcia senzoru tlaku a časovač
• Jednoduchšie odstraňujú povlak a nečistoty ukladajúce sa na zuboch
• Šetria drahocenný čas a majú dlhšiu životnosť

Ako sa správne starať o zuby a predísť zubným kazom?

Zuby nie sú len o nádhernom úsmeve, ale aj dôležitým nástrojom pre trávenie a komunikáciu. Preto im musíme venovať dostatočnú pozornosť a náležitú starostlivosť. Bolesť zubov dokáže byť veľmi intenzívna a nežiadúca, vyhnete sa jej týmito krokmi:

1. Pravidelná ústna hygiena – dookola ospevovaná, no veľmi dôležitá. Nezabúdajte ani na ďasná a jazyk. Práve na nich sa usádzajú baktérie, ktoré spôsobujú nepríjemný zápach z úst;
2. Medzizubné priestory – okrem samotných zubov je veľmi dôležité dbať na čistotu medzizubných priestorov. Každý z nás má zuby od seba vzdialené inak, preto je podstatné zvoliť si vhodnú medzizubnú kefku a používať zubnú niť;
3. Dentálna hygiena – Lekári odporúčajú absolvovať dentálnu hygienu každých 6 mesiacov. Práve dentálna hygiena pomáha odstrániť nečistoty, ktoré sa na zuboch trvalo usídlili. Nezabúdajte ani na pravidelné zubné prehliadky u vášho zubného lekára;
4. Healthy diet – Áno, aj to čo jeme, má vplyv na zdravie nášho chrupu. Obmedzte preto konzumáciu sladkostí, sladkých nápojov a celkovo potravín plných cukrov. Práve cukor je najväčším spúšťačom tvorby zubného kazu. Naopak, konzumácia ovocia, zeleniny a potravín bohatých na vápnik prispieva k silnejším a zdravším zubom;
5. Vyhnite sa fajčeniu a alkoholu – Iste veľmi dobre viete, že fajčenie a pitie alkoholu majú nežiadúce účinky na vaše ďasná a zuby. Spôsobujú zápal a oslabenie chrupu.

Prevencia je dôležitá. Nezabúdajte na pravidelné prehliadky u svojho zubného lekára. ZDROJ: Pexels.com

Na záver niekoľko zaujímavosti:

• Za celý život človek vyprodukuje viac ako 25 000 litrov slín. Týmto množstvom by sme mohli naplniť dva bazény;
• Otlačok zubov je rovnako jedinečný ako otlačky prstov. Na svete neexistuje človek, ktorý by mal rovnaké zuby ako vy;
• Zubná sklovina je najtvrdšie tkanivo v ľudskom tele. Aj napriek tomu, že sa skladá z rovnakých látok ako kosti (vápnik, fosfát), radíme ju medzi tie najtvrdšie. To však neznamená, že je nezničiteľná.
• Nie každý človek má zuby múdrosti. Súvisí to s genetikou a veľkosťou sánky. Niektorým ľudom vyrastú bez problémov, iných naopak veľmi potrápia a niekto ich nemá dokonca ani uložené v kosti.

O pozitívnych účinkoch spánku na ľudský organizmus snáď nikto nepochybuje, rovnako ako o jeho dĺžke a kvalite, ktorá je nevyhnutná pre celkové zdravie. Čo sa však stane, ak spíme síce dostatočne dlho, ale pravidelne chodíme do postele až po polnoci?

Ste zvyknutí užívať si nočný kľud po práci a venovať sa svojim záujmom aj dlho do noci? Odborníci upozorňujú, že tento zlozvyk by ste mali čo najskôr zmeniť. Naša myseľ je totiž stále nastavená po dávnych predkoch, ktorí denné svetlo využívali na lov a na zber plodín a keď sa zotmelo, odpočívali.

Dlhé bdenie mení naše vnímanie

Množstvo odborných štúdii dokázalo, že ľudská myseľ funguje inak, ak je v noci bdelá. Po polnoci majú negatívne emócie tendenciu priťahovať našu pozornosť viac ako pozitívne, nebezpečné nápady narastajú na príťažlivosti a zábrany opadajú, informuje portál sciencealert.com.

Niektorí výskumníci sú presvedčení, že ľudský cirkadiálny rytmus je vo veľkej miere zapojený do týchto kritických zmien vo funkcii, ako načrtávajú v novom dokumente, v ktorom sú zhrnuté dôkazy o tom, ako mozgové systémy fungujú odlišne po zotmení. Ich hypotéza s názvom „Myseľ po polnoci“ naznačuje, že ľudské telo a ľudská myseľ sa riadia prirodzeným 24-hodinovým cyklom aktivít, ktoré ovplyvňujú naše emócie a správanie.

Stručne povedané, v určitých hodinách je náš druh naklonený cítiť a konať určitým spôsobom. Napríklad počas dňa sú molekulárne úrovne a mozgová aktivita naladené na bdelosť. Ale v noci je naše naším prirodzeným správaním spánok.

Preto je ľudská myseľ nastavená tak, že počas noci sme náchylnejší vnímať negatívne podnety. Dôsledkom je, že máme sklony k rizikovému správaniu.

Po polnoci majú negatívne emócie tendenciu priťahovať našu pozornosť viac ako pozitívne. Zdroj: unsplash.com

V noci sme náchylnejší k závislostiam aj k temným myšlienkam

Vedci v publikovanej štúdii opisujú prípad narkomana závislého na heroíne. Zatiaľ čo cez deň nutkaniu dokázal odolať, v noci sa situácia často menila a siahal po dávke drogy.

Druhý popisovaný prípad sa týka vysokoškoláka, ktorý mal problémy s nespavosťou. Zažíval pocity beznádeje, osamelosti a zúfalstva a pokúsil sa o samovraždu.

„Milióny ľudí zostávajú pravidelne hore uprostred noci, hoci už máme presvedčivé indície, že ľudský mozog nefunguje v noci tak dobre ako cez deň,“ cituje časopis Science Alert neurologičku Elizabeth Klerman z Harvardskej univerzity.

Elizabeth Klerman, špecialistka v odbore spánkovej medicíny, patrila do tímu expertov, ktorý vypracoval spomínanú štúdiu s názvom „The Mind After Midnight: Nocturnal Wakefulness, Behavioral Dysregulation and Psychopathology“ (Myseľ po polnoci: Nočná bdelosť, behaviorálna dysregulácia a psychopatológia).

Možno si myslíte, že máte pevnú psychiku a nič vás len tak nerozhodí. Odborníci však tvrdia, že by ste si mali uvedomiť, že ak zostávate po polnoci dlho hore, obvykle začnete túžiť po nerestiach akými sú alkohol, cigareta alebo jedlo plné sacharidov.

Výskumy, na ktoré neurovedci upozorňujú a ktoré boli publikované v magazíne Journal of Clinical Sleep Medicine, ukazujú, že medzi polnocou a šiestou hodinou ráno je trojnásobne vyššie riziko samovrážd v porovnaní s akoukoľvek inou dennou dobou. Okrem toho sa po polnoci až päťnásobne zvyšuje riziko predávkovania.

Vedci si myslia, že spomínané faktory je dôležité ďalej a dôkladnejšie skúmať, aby vedeli pomôcť a chrániť tých, čo sú nočným bdením najviac ohrození. Patria sem všetci zamestnanci pracujúci na zmeny, ako napríklad lekári, zdravotné sestry, piloti či policajti.

Ak zostávate po polnoci dlho hore, obvykle začnete túžiť po nerestiach akými sú alkohol, cigareta alebo jedlo plné sacharidov. Zdroj: unsplash.com

Nepodceňujte kvalitu ani kvantitu spánku

Ak teda zaspávate po polnoci iba zo zvyku, vo vlastnom záujme by ste to mali čo najskôr zmeniť. Ľudia, ktorí chodia pravidelne spať medzi 22-23:00 hodinou, môžu mať okrem iného nižšie riziko výskytu srdcovocievnych chorôb, píše escardio.org. Dostatok spánku je dôležitý pre naše celkové zdravie, ako aj zdravie srdca a krvného obehu. Dospelí ľudia by sa mali snažiť každú noc spať sedem až deväť hodín.

Nekvalitný spánok zvyšuje riziko akútnych aj chronických stavov, obezity, ale tiež psychických problémov. Zhoršuje sústredenie a výkonnosť, čo sa následne prejavuje aj na vašej nálade a pracovnom výkone.

To, aké činnosti robíte pred spaním či priamo v posteli, ovplyvní kvalitu vášho spánku. Kým čítanie knihy pred spaním s pokojným a príjemným obsahom vám uľahčí zaspávanie, pozeranie do monitorov alebo obrazoviek váš spánok dokonale zničí.

Ako sa upokojiť pred spaním? Tridsať minút pred spaním venujte výhradne relaxačným aktivitám ako príjemná hudba, ľahký strečing, čítanie, relaxačné dychové cvičenia, meditácia a podobne. Oplatí sa tiež stlmiť svetlá.

S príchodom zimných, kratších dní nám častokrát upadá nálada, energia a strácame chuť niečo robiť. Je to úplne normálne.

Zimná depresia

Sezónna afektívna porucha je forma depresie známa aj ako SAD, sezónna depresia alebo zimná depresia.

V diagnostickej príručke duševných porúch je táto porucha identifikovaná ako typ depresie – veľká depresívna porucha so sezónnym charakterom.

Symptómy sa zvyčajne vyskytujú počas jesenných a zimných mesiacov, keď je menej slnečného žiarenia a zvyčajne sa zlepšujú s príchodom jari.

Zimná depresia môže zahŕňať celý rad negatívnych symptómov, ako sú problémy so spánkom, beznádej, strata záujmu a nízka energia.

Najťažšie mesiace pre ľudí so SAD bývajú január a február.

Šport ako riešenie

Existuje niekoľko možností, pomocou ktorých sa môžete cítiť lepšie.

Množstvo výskumov však zistilo, že jedným z najlepších spôsobov, ako znížiť pravdepodobnosť vzniku depresie, sezónnej alebo inej, je pravidelné cvičenie.

Pohyb je naozaj liek.

Vedecké štúdie znovu ukázali, aká užitočná môže byť fyzická aktivita pre duševné zdravie, či už ako liek pre tých, ktorí zápasia so symptómami duševného zdravia, alebo ako prevencia na udržanie duševnej pohody.

Portál realsimple.com tiež uvádza, že byť aktívny a pravidelne cvičiť môže tiež pomôcť zvýšiť náladu, energiu a kognitívne zdravie, čo pomôže znížiť riziko vzniku problémov s duševným zdravím v budúcnosti.

Vedci zistili

V štúdii z roku 2022 výskumníci analyzovali 15 perspektívnych štúdií o vzťahu medzi cvičením a rizikom depresie.

Zistili, že dospelí, ktorí cvičili 4,4 hodiny týždenne, mali o 18 percent nižšie riziko depresie v porovnaní s dospelými, ktorí pravidelný pohyb nemali.

Medzitým dospelí, ktorí robili dvojnásobné množstvo cvičenia – 8,8 hodiny týždenne – mali o 25 percent nižšie riziko depresie v porovnaní s ľuďmi bez fyzickej aktivity.

Keďže informovanosť o problémoch duševného zdravia neustále narastá, rastie aj potreba prístupnejších a efektívnejších riešení založených na dátach. Pokúsili sa o to vedci z University of South Australia.

Je to jeden z najkomplexnejších výskumov zaoberajúcich sa touto témou, ktorý analyzoval 97 systematických štúdií a meta-analýz, vrátane 128 119 účastníkov, uvádza abstrakt štúdie.

Skúmal účinnosť intervencií fyzickej aktivity na zlepšenie depresie a úzkosti, publikovaný v British Journal of Sports Medicine.

Štúdia nielen potvrdila, že pravidelná fyzická aktivita je prospešná pre prevenciu a riadenie duševného zdravia, ale tiež zistila, že cvičenie je v skutočnosti 1,5-krát účinnejšie pri liečbe symptómov depresie a úzkosti, ako bežne predpisované a drahé intervencie v oblasti duševného zdravia, ako sú terapia a lieky.

Skupiny, ktoré zaznamenali najväčší prínos, boli osoby s depresiou, tehotné ženy a ženy po pôrode, zdraví jedinci a ľudia s HIV a ochorením obličiek.

„Zistili sme tiež, že všetky druhy fyzickej aktivity a cvičenia sú prospešné, vrátane aeróbneho cvičenia, ako je chôdza, pilates či joga,“ uvádza Ben Singh, PhD, vedecký pracovník a hlavný autor štúdie na University of South Australia.

Medzi jednoduché spôsoby, ako si rýchlo zacvičiť s vyššou intenzitou, patrí:

• beh
• skákanie cez švihadlo
• tanec
• výdrž v planku
• drepy
• jumping jacky
• výbehy po schodoch

Singh, PhD, zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa cvičenie stalo najvyššou prioritou možnosti voľby pri riešení problémov duševného zdravia.

„Je známe, že fyzická aktivita pomáha zlepšovať duševné zdravie. Napriek všetkým dôkazom nebola prijatá, ako liečba prvej voľby,“ dopĺňa Singh.

Cvičme s radosťou a nie z donútenia

Cvičenie nemusíme za každých okolností vnímať ako zdĺhavý a namáhavý proces, ktorý musíme absolvovať po vyčerpávajúcom dni v práci.

Je však na každom z nás, ako si ho do každodenného života vieme príjemne zaradiť my.

Môžu to byť:

• ranné prechádzky s našim psom
• použitie schodov miesto výťahu v práci
• záhradkárčenie
• bicyklovanie do práce
• víkendová turistika s rodinou
• skupinové cvičenie s priateľmi, pri ktorom sa okrem skvelého tréningu aj dobre zabavíme

Každý z nás vníma pohyb individuálne a jeho výhodou je, že ho vieme prispôsobiť našim možnostiam.

Preto, ak je to v našich silách, skúsme sa hýbať čo najviac a sami zistíme, ako nám to pomáha po fyzickej ale hlavne po tej psychickej stránke.

Vodík, chemický prvok s najnižšou hmotnosťou a najväčšou dostupnosťou vo vesmíre, hrá kľúčovú úlohu pri udržiavaní života na Zemi. Prostredníctvom jadrovej fúzie sa tento jednoduchý prvok vo hviezdach, medzi ktoré patrí aj Slnko, mení na hélium.

Počas tejto transformácie sa do prostredia uvoľní obrovské množstvo energie. Tá sa na povrch Zeme dostáva vo forme slnečného svetla a tepla. Bez týchto dvoch aspektov by vznik akéhokoľvek živočícha a jeho prežitie na našej planéte nebol možný.

Avšak hviezdy nie sú jediné, ktoré dokážu využiť tento chemický prvok na výrobu energie. O jeho využití v energetickom segmente sa začalo hovoriť ešte v prvej polovici 19. storočia, keďže v roku 1838 vyvinuli prvý vodíkový palivový článok na výrobu elektriny, uvádza portál Power Technology.

Výskum energie z vodíka pokračoval aj v nasledujúcich storočiach, no nikdy sa neujal vo veľkom. Lenže dopady globálneho otepľovania môžeme pociťovať čoraz častejšie, vďaka čomu sa o tejto forme produkcie elektrickej energie začalo viac hovoriť, keďže má ísť o zdroj zelenej energie.

Paradox výskytu

Vodík je najrozšírenejším prvkom v celom vesmíre, a predsa sa na Zeme voľne nevyskytuje. Môžeme ho nájsť iba v iných zlúčeninách, odkiaľ ho môžeme prostredníctvom chemických procesov vymaniť. Jednou z nich je elektrolýza vody.

Ide o pomerne jednoduchý chemický proces, o ktorom sa učia ešte deti na základnej škole. Počas neho do vody ponoríte kladne a záporne nabité elektródy. Keďže voda je vodivý materiál, prechádza ňou elektrický prúd a rozkladá sa na látky, ktoré ju tvoria – vodík a kyslík.

Vodík môžeme používať ako náhradu za fosílne palivo pre automobily. Zdroj: unsplash.com/@darren1303

Lenže touto metódou je vytvorená iba zanedbateľná časť všetkého vyprodukovaného vodíka. Najpoužívanejšia metóda, ktorá produkuje až 96 percent vodíku, sa nazýva parný reforming zemného plynu, ako uvádza Národná vodíková asociácia Slovenska.

Počas neho sa vodná para s veľmi vysokou teplotou privádza k metánu. Táto zmes plynov reaguje za vzniku vodíka, oxidu uhoľnatého a menšieho množstva oxidu uhličitého. Tento proces nemožno považovať za zelený, pretože pri výrobe kilogramu vodíka vznikne 9 až 12 kilogramov oxidu uhličitého.

Vodík vo viacerých farbách

Najjednoduchší chemický prvok nemôžeme spozorovať, pretože nemá farbu, nezapácha a nemá chuť. Aj napriek jeho fyzikálnym vlastnostiam získal viacero pomenovaní, ktorého ho spájajú s farbami – sivý, hnedý, modrý, rúžový či zelený.

Prisudzované farby závisia od zdroja energie či metódy, pomocou ktorej vznikol. Vodík vyrobený spomínanou metódou, pri ktorej sa stretáva vodná para a zemný plyn – metán – sa nazýva sivým. Pokiaľ pri jeho výrobe došlo k spaľovaniu uhlia alebo fosílnych palív ide o takzvane hnedý vodík.

Ako informuje Swinburne University of Technology, modrý vodík vzniká rovnakým procesom ako sivý, no je označovaný za „nízko uhlíkový“. Oxid uhličitý, ktorý pri procese vznikne, zachytávajú a ukladajú do zeme, vďaka čomu neškodí klíme.

Ďalšie dve farebné označenia používajú na jeho produkciu elektrolýzu vody, pričom elektrická energia, ktorou je reakcia poháňaná pochádza z jadrovej elektrárne (rúžový vodík) alebo zo zdrojov obnoviteľnej energie (zelený vodík).

Bez zmeny to nepôjde

Energetický mix z minulého roku, ktorý uvádza portál Our World in Data, hovorí o tom, že viac než polovica všetkej vyrobenej elektrickej energie pochádza zo spaľovania uhlia, zemného plynu alebo fosílnych palív. Tieto metódy však priamo škodia klíme.

Energetický mix sa od začiatku storočia v zásade nezmenil. Zdroj: ourworldindata.org/electricity-mix

Dôvody globálneho otepľovania a jeho následky sú v spoločnosti dobre známe, no stále ide o najčastejší spôsob. Úplný prechod na obnoviteľné zdroje energie – solárne, veterné a vodné elektrárne – nie je možný, pretože ide o nestabilný druh produkcie elektrickej energie, o čom sme vás informovali v predchádzajúcom článku.

Výroba elektrickej energie za použitia vodíka prebieha jeho spaľovaním ako tomu je pri iných tepelných elektrárňach. Avšak na rozdiel od iných palív, pri spracovaní uhlíku nevznikajú škodlivé látky, ale iba vodná para. Dôležité však je, akým spôsobom sme ho získali, pretože iba zelený a ružový vodík môžeme považovať za ekologický.

Ako informuje The Guardian, lobisti fosílneho priemyslu podporujú práve produkciu modrého vodíku, pretože vďaka tomu by mohli aj naďalej rozširovať ich infraštruktúry. Energia z vodíka teda naráža na problém, keďže aby sme ho mohli považovať za naozaj „čistý“ zdroj energie, musí dôjsť k zmene energetického priemyslu.